Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717202493
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717202493.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobkyne v I.rade

U. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. X. XX, XXX XX Y., štátna občianka SR a žalobkyne v II.rade
W.G. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. X, XXX XX K., štátna občianka SR, obe zastúpené JUDr.
Ľubicou Flíderovou, advokátkou, so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovanému v I.rade Š. B.Ľ.,
nar. X.X.XXXX, trvale bytom V. XXX, XXX XX B., štátny občan SR a žalovanému v II.rade Š. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom R..B. X, XXX XX Y., štátny občan SR, obaja zastúpení Brázdil & Brázdilová
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, IČO: 50492934, o určenie, že
nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému v I.rade a žalovanému v II.rade sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči
žalobkyni v I.rade a žalobkyni v II.rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.2.2017 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobkýň zo dňa 20.2.2017, ktorou sa žalobkyne
domáhali toho, aby súd určil, že nehnuteľnosť o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 z celku,
nachádzajúca sa v katastrálnom území Hriňová, zapísaná na liste vlastníctva č.XXXX, vedenom
Okresným úradom Detva, katastrálnym odborom pre okres Detva, obec Hriňová, ako rodinný dom

súp.č.XXX, postavený na pozemku parc.č.XXX/X, parcela registra „C“, parc.č.XXX/X o výmere 93 m2
- Zastavané plochy a nádvoria, patrí do dedičstva po X. B., rod. K., nar. X.X.XXXX, ktorá zomrela dňa
3.1.2017. Taktiež žiadali, aby boli žalovaní povinní nahradiť im trovy konania.
Žalobkyne žalobu zdôvodnili tým, že žalobkyne a žalovaný v I.rade sú účastníkmi dedičského konania
po nebohej X. B., rod. K., nar. X.X.XXXX, ktorá zomrela dňa 3.1.2017 (ďalej aj ako „poručiteľ“). Toto
dedičské konanie je vedené u notárky JUDr. Dariny Beranovej pod sp.zn. Dnot 13/2017. Predmetom
konaniajeurčenie,žepredmetnánehnuteľnosťoveľkostipríslušnéhospoluvlastníckehopodielupatrído

dedičstva po poručiteľke, s tým, že právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba tohto rodinného domu je
evidovaný na liste vlastníctva č.9015. Predmetný rodinný dom so súp.č.XXX nadobudol v 1/2 žalovaný
v II.rade, na základe kúpnej zmluvy V484/2015 zo dňa 14.7.2015 - 860/201 o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/2 z celku. Podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 z celku bola
poručiteľka. Táto oslovila žalobkyne, aby predmetnú nehnuteľnosť v druhej polovici odkúpili od tejto
práve oni dve a teda vôľa poručiteľky bola taká, aby tento rodinný dom patril žalobkyniam v 1/2, každej
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4. K vyššie uvedenému prevodu nehnuteľnosti nedošlo, nakoľko

bola poručiteľka v zlom zdravotnom stave a bolo nutné sa postarať najmä o jej zdravotný stav, ktorý
zabezpečovala najmä žalobkyňa v I.rade. Dva týždne po poručiteľkinej smrti vykričal žalovaný v I.rade
v podnapitom stave žalobkyni v I.rade do telefónu, že predmetná nehnuteľnosť už nebude predmetom
dedičského konania, pretože to „vyriešili inak“. Po tomto žalobkyne zistili, že predmetnú nehnuteľnosťv spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2 z celku previedla poručiteľka na žalovaného v II.rade, na
základekúpnejzmluvyč.V764/16zodňa15.6.2016-708/2016,čímsastaldotyčnývýlučnýmvlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti. Potom ako sa toto žalobkyne dozvedeli, zistili, že poručiteľka bola oklamaná.

Jej vnučka K., dcéra žalovaného v I.rade a sestra žalovaného v II.rade povedala X. B., že sa o ňu
chce starať v rámci opatrovania a že nech tejto podpíše súhlas na to, že ju doopatruje. Nakoľko bola
poručiteľka vo veľmi zlom zdravotnom stave, táto súhlasila, nemala prečo neveriť svojej vnučke. Vnučka
K. doviezla k X. B. pracovníka Matričného úradu Mesta Hriňová, kde boli prítomné iba poručiteľka, jej
vnučka K. a jej matka, manželka žalovaného v I.rade a matka žalovaného v II.rade, kedy ale už nehovorili

o tom, čo sa ide podpisovať resp. ani prizvaný pracovník matriky nedotazoval X. B., či vie o čo ide.
Podľa informácií pracovníka matriky Mesta Hriňová mala X. B. iba povedať vnučka K., že „...veď vieš, čo
máš podpísať, tak podpíš...“. X. B. v domnení, že podpísala súhlas s opatrovateľskou starostlivosťou,
podpísala podľa ich názoru kúpnu zmluvu, o ktorej vôbec nevedela, nakoľko jej vôľa bola taká, ako
bolo vyššie popísané. Navyše poručiteľka v tom čase počula iba na 5 %, dlhodobo užívala Neurol,
Hypnogen, čo je uvedené v lekárskej správe u jej obvodného lekára MUDr. Henricha Hazuchu. Okrem

toho sa táto pravidelne liečila v liečebni dlhodobo chorých v Detva, ako aj na geriatrickom oddelení vo
Zvolene. Poukázali na závery z prepúšťacej správy z mesiaca apríl 2016, kde malo byť uvedené, že
táto je dezorientovaná, pričom rovnaký pobyt absolvovala aj v mesiaci august 2016, kde už musela byť
umiestnená v ochrannej sieti. Navyše žalobkyňa v I.rade našla u poručiteľky tabletky Xanax, ktoré tejto
nepredpisoval lekár, ale jej ich podľa jej vyjadrení mala doniesť práve vnučka K.. Na základe týchto

skutočností mali za to, že poručiteľka nemala vedomosť o tom, že podpisuje v júni 2016 kúpnu zmluvu
a myslela si, že podpisuje súhlas na to, aby ju mohla vnučka K. opatrovať tak, ako jej táto tvrdila, hoci
k tomu vôbec nedošlo resp. nikdy nemala vnučka poručiteľky na jej opatrovanie potvrdenie. Uvedené
skutočnosti sú zrejmé z toho, že práve poručiteľka chcela, aby predmetný podiel na nehnuteľnosti bol
prevedenýnajejdvedcéryžalobkyneajednakjezrejmé,žežalovanývI.radejejsyn,nevestaažalovaný

v II.rade jej vnuk a vnučka využili jej zlý zdravotný stav, dezorientáciu a vynútili si od tejto podpísanie
predmetnej kúpnej zmluvy. Nakoľko pri danom právnom úkone chýbala vôľa prevádzajúcej a navyše
táto bola vo veľmi zlom zdravotnom a duševnom stave, pričom bola dezorientovaná, užívala Neurol,
ktorý patrí do skupiny látok nazývaných benzodiazepíny a pôsobí proti zvýšenému duševnému napätiu,
proti strachu, úzkosti, depresiám a celkovo upokojuje, okrem toho aj Hypnogen, ako bol tejto podávaný

aj Xanax, ide v tomto prípade o absolútne neplatný právny úkon. Odkázali pritom na ustanovenie § 37
ods. 1, § 38 a § 39 Občianskeho zákonníka.

2. Dňa 28.4.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaných zo dňa 27.4.2017, v ktorom
okrem iného uviedli, že žalobu považujú za nedôvodnú a účelovú a žiadali ju zamietnuť. Popreli v celom

rozsahu skutkové tvrdenia žalobkýň uvedených v žalobe, týkajúce sa duševného stavu poručiteľky a s
tým súvisiacich tvrdení, že nebola v čase uzavretia kúpnej zmluvy, t.j. dňa 18.5.2016 spôsobilá na tento
právny úkon resp. trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Podľa
ich názoru sú tieto skutkové tvrdenia okrem neurčitej formulácie rozporné a nedajú sa subsumovať pod
hmotnoprávneustanovenia§37ods.1alebo§38ods.2OZ.Podľaichnázorutvrdenia,ktorésúuvedené

v žalobe si navzájom protirečia v tom, že poručiteľka konala v omyle, bola podvedená a nebola spôsobilá
na právny úkon, ktorý uzavrela z dôvodov jej zlého zdravotného stavu. Pokiaľ žalobkyne uvádzali,
že poručiteľka bola pod vplyvom liekov ako Neurol a Xanax, podotkli, že ide o bežné antidepresíva,
ktoré sa bežne užívajú a ak ich aj nebohá užívala, čo ale popreli, nejde o také lieky, ktoré by mohli
mať vplyv na jej spôsobilosť na právne úkony. Poručiteľka zomrela vo Zvolene na geriatrii, kde bola

aj hospitalizovaná jeden deň. Predtým bývala u žalovaného v I.rade, pričom on so svojou manželkou
bývali v hornej časti domu a poručiteľka v dolnej časti. Dotyčná bola sebestačná, vedela sa o seba
postarať. Keď potrebovala urobiť niečo ťažšie ako napr. narúbať drevo, tak jej s tým pomohol žalovaný
v I.rade. Aj si sama varila, aj chodila do obchodu. Potvrdili, že predtým ako zomrela, bola niekoľkokrát
hospitalizovaná na geriatrii vo Zvolene, aj v Detva. Popreli, že by mala poručiteľka nejaké psychické

problémy, sama si totiž preberala aj dôchodok. K jej zdravotnému resp. psychickému stavu by sa vedela
vyjadriť aj poštárka. Ich právny predchodca manžel poručiteľky zomrel v roku 1984, pričom on ako
žalovaný v I.rade žalobkyne vyplatil ešte v roku 1992 a tieto potom previedli svoje podiely po 1/6 k
nehnuteľnosti na žalovaného v II.rade kúpnou zmluvou zo dňa 4.5.2015. Poručiteľka sa bála, že jej dcéry
- žalobkyne si budú robiť na dom nároky a preto chcela nehnuteľnosť previesť rovno na svojho vnuka

žalovaného v II.rade, čo aj urobila. Uviedli, že stará mama ho mala rada a vedela, že už má polovicu
tejto nehnuteľnosti a preto mu previedla aj druhú polovicu. Ako dôvod žaloby uviedli skutočnosť, že
žalobkyne sa cítia takýmto postupom poručiteľky poškodené. Žalobu označili za účelovú, motivovanú
snahou získať výplatu z dedičstva po nebohej. Žalovaný v I.rade uviedol, že býva v dome od roku 1992a ešte za života rodičov sa odsťahoval po smrti otca asi v roku 1988, keďže sa bolo treba starať o dom aj
mamu, s tým, že to navrhli žalobkyne. Žalovaný v II.rade potom, čo dom v roku 2015 nadobudol, tak ho
opravil - vymenil odkvapové žľaby, vybudoval chodníky, odvodnenie stavby. Žalovaný v I.rade uviedol, že

on zhotovil odpad, oplotenie domu a nový komín. Žalovaní namietli, že zo skutkových tvrdení žalobkýň
nie je možné jednoznačne ustáliť, na základe čoho sa vlastne žalobkyne domáhajú určenia neplatnosti
zmluvy, ktorá by mala byť vyriešená ako predbežná otázka a aké sú vlastne právne dôvody žaloby.

3. Dňa 19.5.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobkýň k vyjadreniu žalovaných zo dňa

18.5.2017, v ktorom okrem iného uviedli, že s tvrdeniami žalovaných nesúhlasia, tieto popreli, s tým,
že ide o účelové tvrdenia nezakladajúce sa na pravde. Uviedli, že žalovaní spolu s manželkou resp.
matkou R. B. sa dlhodobo k svojej matke nebohej X. B. správali spôsobom hrubo poručujúc dobré mravy,
nadávali jej, kričali po nej a vyvolávali u nej stav strachu voči nim. Toto konanie bolo dlhodobé a neustále
narastalo. Dotyčná bola nútená podať trestné oznámenie na OO PZ Hriňová na svoju nevestu dňa
1.2.2000. Tieto skutočnosti im hovorili aj susedia nebohej, ktorí žalobkyňu v I.rade doslova prosili o tom,

aby s tým niečo urobila. Popreli tvrdenie žalovaných, že bola poručiteľka sebestačná, totiž vedela urobiť
síce základné úkony, ako vstať z postele, niečo ľahké uvariť, ale nedokázala si prať veci, sprchovať
sa, dokonca jej mali žalovaní zakazovať vstup do kúpeľne aj s nevestou. Žalovaní neboli poručiteľku v
nemocnici ani raz pozrieť, s väčšinou vecí pomáhala a zabezpečovala pre ňu žalobkyňa v I.rade, ktorá
bola tiež splnomocnená na preberanie dôchodku a bola oprávnená aj disponovať s účtom v banke za

týmto účelom. To svedčí o tom, že nebohá dôverovala výlučne žalobkyni v I.rade a keby sa jej bála,
tak by ju na to nesplnomocnila, aby nakladala s jej dôchodkom. Popreli, že by sa poručiteľka žalobkyni
v I.rade bála a tiež to, že by si ona výlučne dôchodok preberala. Zotrvali na tom, že poručiteľka bola
dezorientovaná miestom a časom, zmätená. Pri akomkoľvek dokumente, ktorý by jej bol predložený,
by nevedela rozpoznať o čo ide. Po právnej stránke poukázali žalobkyne na ustanovenie § 37 OZ, keď

zákon v zmysle tohto ustanovenia kladie požiadavky na vôľovú stránku osoby robiacej právny úkon a
na jej prejav. Jedným z právnych následkov právneho úkonu, ktorý nespĺňa predpoklady uvedené v
tomto ustanovení, je jeho neplatnosť, s tým, že konkrétne ide o absolútne neplatný právny úkon. Pritom
samozrejmou požiadavkou platnosti právneho úkonu je - aj keď to zákon výslovne neuvádza - danosť
(existencia) vôle; ak vôle niet, niet ani právneho úkonu. Vôle niet predovšetkým v prípade násilia, avšak

vôle konajúceho niet ani vtedy, ak niekým iným vydaný dokument vyplní v rozpore s dohovorom strán
takým obsahom, ktorý nezodpovedá vôli podpísaného. K ustanoveniu § 38 ods. 2 OZ uviedli, že nie je
potrebné, aby konajúca osoba bola v dobe právneho úkonu zbavená spôsobilosti na právne úkony resp.
aby jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, s tým, že postačuje, aby takáto osoba konala v
duševnej poruche, ktorá ju urobí na tento právny úkon neschopnou.

4. Dňa 5.6.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaných, ktorý prostredníctvom svojho
právneho zástupcu ešte k veci uviedli, že poukazujú na predloženú prepúšťaciu lekársku správu nebohej
zo dňa 25.4.2016, teda cca 23 dní pred uzavretím kúpnej zmluvy, kde sa uvádza, že nebohá bola
hospitalizovaná v liečebni pre dlhodobo chorých v Detve v čase od 4.4. do 25.4.2016 a bola prepustená

ako plne orientovaná a mobilná.

5. Súd nariadil v tejto veci niekoľko pojednávaní, na ktorých vec meritórne prejednal a odročil za účelom
doplnenia dokazovania, s tým, že následne na pojednávaní, ktoré bolo nariadené na deň 24.1.2018, vec
opätovne meritórne prejednal a aj rozhodol.

6. Súd na predmetných pojednávaniach vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré v priebehu
konania doložili do súdneho spisu strany sporu resp. ktoré si vyžiadal súd na základe návrhov strán a
to: výpis z listu vlastníctva č.XXXX zo dňa 19.2.2017 pre k.ú. Hriňová z č.l.7, výpis z listu vlastníctva
č.XXXX zo dňa 20.2.2017 pre k.ú. Hriňová z č.l.8, návrh kúpnej zmluvy z č.l.9-10 vrátane návrhu na

vklad bez podpisu, bez dátumu z č.l.10 druhá strana, kúpnu zmluvu zo dňa 4.5.2015 z č.l.25-29 vrátane
dodatku zo dňa 19.6.2015 z č.l.30-31, dispozičnú kartu k účtu vedenej v Poštovej banke z č.l.38, lekársku
prepúšťaciu správu z č.l.39-40, lekársku prepúšťaciu správu z č.l.41-42, uznesenie OO PZ Hriňová
zo dňa 18.2.2000 z č.l.43, správu o zdravotnom stave zo dňa 23.10.2017 z č.l.67, vyjadrenie MUDr.
Henricha Hazuchu zo dňa 29.10.2017 z č.l.70, vyjadrenie Nemocnice Zvolen a.s. zo dňa 31.10.2017 z

č.l.71, žiadosť zo dňa 18.5.2016 z č.l.75, lekársky nález na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu
službu zo dňa 18.3.2016, lekársku správu zo dňa 1.1.2016, lekársku správu zo dňa 19.1.2016, tiež
vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, výsluchom strán sporu a oboznámil sa s prednesom právnych
zástupcov strán sporu, pričom zistil tento skutkový stav.Z výpisu z listu vlastníctva č.XXXX zo dňa 19.2.2017 pre okres Detva, obec Hriňová, katastrálne územie
Hriňová súd zistil, že v časti A: Majetková podstata je zapísaná stavba so súp.č.XXX na parc.č.XXX/
X-rodinný dom, pričom právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XXX je evidovaný na LV č.XXXX.

V časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby je ako vlastník zapísaný Š. B., nar. XX.XX.XXXX, s tým, že
spoluvlastnícky podiel v 1/2 nadobudol na základe kúpnej zmluvy X. zo dňa 14.7.2015 - XXX/XXXX a
spoluvlastnícky podiel v 1/2 na základe kúpnej zmluvy X. zo dňa 15.6.2016 - XXX/XXXX. V časti C:
Ťarchy je zapísané vecné bremeno spočívajúce vo forme doživotného bezplatného trvalého bývania
užívania v celom rozsahu rodinného domu súp.č.XXX v prospech Š. B., nar. X.X.XXXX a R. B., nar.

X.X.XXXX - X. zo dňa 15.6.2016 - XXX/XXXX.
Z výpisu z listu vlastníctva č.XXXX zo dňa 20.2.2017 pre okres Detva, obec Hriňová, katastrálne územie
Hriňová súd okrem iného zistil, že v časti A: Majetková podstata je zapísaná parcela registra „C“,
evidovaná na katastrálnej mape parc.č.XXX/X, výmera 495 m2 - trvalé trávnaté porasty a parc.č.XXX/X,
výmera 93 m2 - zastavané plochy a nádvoria. V časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby je ako vlastník
v podiele 1/1 zapísaný Š. B., nar. XX.XX.XXXX, ako titul nadobudnutia je uvedené kúpna zmluva X. zo

dňa 14.7.2015 - XXX/XXXX. Časť C: Ťarchy bez zápisu.
Z návrhu kúpnej zmluvy vrátane návrhu na vklad súd zistil, že táto nie je datovaná, ani neobsahuje
podpisy zmluvných strán, s tým, že ako predávajúca je tu uvedená X. B., nar. XX.X.XXXX a ako kupujúca
v I.rade je uvedená žalobkyňa v II.rade a ako kupujúca v II.rade je uvedená žalobkyňa v I.rade, s tým,
že predmetom tejto zmluvy mal byť prevod spoluvlastníckeho podielu 1/2 v pomere k celku k rodinnému

domu so súp.č.XXX, zapísanom na LV č.XXXX, pre katastrálne územie Hriňová, ktorý mali nadobudnúť
kupujúce každá v spoluvlastníckom podiele 1/4 v pomere k celku, za dohodnutú kúpnu cenu 2,- €.
Rovnako návrh na vklad nie je opatrený žiadnym podpisom, ani nie je datovaný.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 4.5.2015 vrátane dodatku k nej zo dňa 19.6.2015 súd okrem iného zistil,
že bola uzavretá medzi Š. B., nar. X.X.XXXX, W. I., nar. XX.X.XXXX a U. O., nar. X.X.XXXX ako

predávajúcimi a Š.Z. B., nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcim, pričom predmetom tejto kúpnej zmluvy boli
nehnuteľnosti v k.ú. Hriňová, konkrétne rodinný dom so súp.č.XXX, zapísaný na LV č.XXXX, zapísaný na
každého predávajúceho v spoluvlastníckom podiele 1/6 k celku, spolu v 1/2 k celku a tiež pozemky C-KN
parc.č.XXX/Xaparc.č.XXX/X,zapísanénaLVč.XXXXv1/1napredávajúcehoŠ.Z.B.,stým,žepôvodne
bola dohodnutá kúpna cena vo výške 1,- € a následne predmetným dodatkom bola dohodnutá kúpna

cena pre predávajúceho Š. B. vo výške 2,- € za celý predmet prevodu a pre zvyšné dve predávajúce po
1,- €, s tým, že táto kúpna cena mala byť vyplatená pri podpise kúpnej zmluvy k rukám predávajúcich, čo
účastníci potvrdili vlastnoručnými podpismi. Ohľadne osvedčenia podpisov Š. B. na predmetnej kúpnej
zmluve uznal podpis za vlastný dňa 4.5.2015, U. O. podpísala listinu dňa 15.4.2015 a W. I. uznala podpis
za vlastný dňa 4.5.2015 a vo vzťahu k dodatku Š. B. uznal podpis za vlastný dňa 10.6.2015, W.Í. I.

podpísala listinu dňa 19.6.2015 a U. O. podpísala listinu dňa 5.6.2015.
Z dispozičnej karty k účtu, číslo karty XXXXXXXXXX resp. XXXXXXXXXX vedeného v Poštovej banke
súd zistil, že k tam uvedenému číslu účtu bola vydaná táto dispozičná karta jednak pre X. B. a tiež pre
U. O..
Z uznesenia OO PZ Hriňová ČTS: ORP-27/OBV-2000 zo dňa 18.2.2000 súd okrem iného zistil, že

týmtouznesenímbolaodloženávectrestnéhočinu„násilieprotiskupineobyvateľovaprotijednotlivcovi“,
ktorého sa dopustila R. B., nar. X.X.XXXX tým, že dňa 21.1.2000 v poobedňajších hodinách slovne
napadla svoju svokru X. B., nar. X.X.XXXX, kde pri nadávaní sa svojej svokre vyhrážala zabitím, pričom
v menovanej vzbudila dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky splní, nakoľko už predtým taktiež dochádzalo k
podobným napádaniam, pričom jej nikdy nespôsobila zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie, s tým,

že vec bola odložená, nakoľko trestné stíhanie bolo neprípustné. Totiž v danom prípade bolo trestné
stíhanie podmienené súhlasom poškodenej a tento nebol daný v zmysle § 11 ods. 1 písm. h) Trestného
poriadku, čím bolo začatie trestného stíhania neprípustné a odloženie veci bolo týmto plne odôvodnené.
Zo žiadosti zo dňa 18.5.2016 súd zistil, že tam dolu podpísaná X. B., nar. X.X.XXXX mala požiadať
pracovníčku Mestského úradu v Hriňovej pani F., aby prišla overiť jej podpis do jej domu (bytu), pretože

sa zo zdravotných dôvodov nemôže dostaviť na Mestský úrad v Hriňovej. Žiadosť je opatrená podpisom
žiadateľa.
Zo správy MUDr. Henricha Hazuchu, ambulancia všeobecného lekára zo dňa 29.10.2017 súd zistil, že
tento uviedol, že nakoľko nebol zbavený mlčanlivosti, nemôže správu o zdravotnom stave X. B., nar.
X.X.XXXX poskytnúť.

Z vyjadrenia Nemocnice Zvolen a.s. zo dňa 31.10.2017 súd zistil, že X. B., nar. X.X.XXXX bola v
roku 2016 hospitalizovaná v ich zdravotníckom zariadení na geriatrickom oddelení celkovo štyrikrát.
Poslednáhospitalizáciabolavroku2016vauguste,keďpacientkabolaprijatápopádedomaskontúziou
frontálnej oblasti hlavy a nosa, CT vyšetrením boli vylúčené traumatické zmeny na mozgu. V priebehuhospitalizácie bola preliečená bronchopneumónia a uroinfekcia a následne bola pacientka preložená do
LDCH Detva, za účelom rehabilitácie.
Z lekárskej prepúšťacej správy LDCH s.r.o. Detva súd okrem iného zistil, že X. B., nar. X.X.XXXX bola

v ich zariadení hospitalizovaná od 4.4.2016 do 25.4.2016, odporučená z geriatrickej ambulancie Detva
MUDr. Henczeová, s tým, že ošetrujúcim lekárom bola MUDr. A.Remišová a MUDr. Jakubíková, pričom
ako objektívny nález je uvedené okrem iného, že pacientka bola pri vedomí, habitus normostenický,
kontakt zhoršený pre ťažkú hypakúzu, plne orientovaná, mobilná. V časti priebeh je okrem iného
uvedené, že bola prijatá 81 ročná pacientka hypertonička s ischemickou chorobou srdca.... na

analgetickú, antivertiginóznu liečbu. V laboratórnych parametroch prítomná anémia stredne ťažká,
v moči významná bakteriúria - E.coli - preliečená podľa citlivosti. V prvých dňoch boli prítomné
stavy zmätenosti, preto do liečby pridané neuroleptikum. Podávaná analgetická liečba injekčná a tbl..
Odporučené okrem iného Neurol a Hypnogen. Po prepustení do 3 dní hlásiť sa u svojho lekára, kontrola
moču, ORL vyšetrenie - audiometrické a endokrinologické vyšetrenie.
Z lekárskej prepúšťacej správy LDCH s.r.o. Detva súd okrem iného zistil, že X. B., nar. X.X.XXXX bola

hospitalizovaná v ich zariadení od 26.8.2016 do 19.9.2016, s tým, že bola preložená z geriatrického
oddelenie Zvolen. V časti objektívneho nálezu je uvedené, že bola pri vedomí habitus normostenický,
dezorientovaná miestom, časom, osobou orientovaná, prejde len s pomocou po izbe. V časti priebehu je
okrem iného uvedené, že u pacientky boli nočné stavy zmätenosti, aj počas dňa má stavy dezorientácie.
Menili Tiapridal za Haloperidol - rozdelené dávky počas dňa. Je pokojnejšia aj v noci. V závere je okrem

iného uvedené poruchy mobility po akútnej hospitalizácii, tiež je uvedené stavy dezorientácie - v.s. pri
demencii. Ako ošetrujúci lekár je uvedená MUDr. Remišová a MUDr. Jakubíková.
Zo správy Polikliniky - LDCH s.r.o. zo dňa 23.10.2017 súd zistil, že ju podávala MUDr. Ľubica
Henczeová, MPH, odborný garant LDCH, konateľka spoločnosti, kde je okrem iného uvedené, že
X. B., nar. X.X.XXXX bola v roku 2016 vyšetrená v geriatrickej ambulancii v Detve dňa 23.3.2016

pre celkové zhoršenie stavu, slabosť, závraty, bolesti chrbtice s odporúčaním hospitalizácie v liečebni
dlhodobo chorých. Tam bola hospitalizovaná v období od 4.4.2016 do 25.4.2016 a aj následne po
preklade z geriatrického oddelenia Zvolen v období od 26.8.2016 do 19.9.2016. Podľa záznamov
v dokumentácii pacientka trpela chronickými bolesťami kĺbov a chrbtice, mala chronické závrativé
stavy, poruchy mobility, kolapsové stavy, nedoslíchavosť a prejavy stareckej demencie, ktorá bola

pri poslednej hospitalizácii výrazne zhoršená s prejavmi dezorientácie, stavmi zmätenosti a bludmi.
Pacientka prekonala obojstranný zápal pľúc a infekty močových ciest.
Z lekárskeho nálezu na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu službu zo dňa 18.3.2016 súd okrem
iného zistil, že sa týka X. B.D., nar. X.X.XXXX, správu vypracoval MUDr. Henrich Hazucha, všeobecný
lekár. V časti objektívny nález je okrem iného uvedené, že orientácia je miestom a osobami správna,

časovomiernedezorientovaná.VčastidiagnostickéhozáverujeokreminéhouvedenáF01-9,suspektná
vaskulárna demencia.
Z lekárskej správy zo dňa 1.1.2016 súd zistil, že bola táto lekárska správa spísaná MUDr. Ľubicou
Puškárovou, internistom, Nemocnica Zvolen a.s., týka sa X. B., nar. X.X.XXXX. V časti diagnostický
záver je uvedené okrem iného kolapsový stav recid., incip.demencia, odporúčanie hospitalizácia na

geriatrickom oddelení.
Zlekárskejsprávyzodňa19.1.2016PoliklinikaLDCHs.r.o.,správapodanáMUDr.ĽubicouHenczeovou,
geriatrom súd okrem iného zistil, že po hospitalizácii - toho času stav stabilizovaný. V závere je okrem
iného uvedené recidiv.kolapsové stavy, susp.vaskulárna demencia, odporúčaná liečba okrem iného
Neurol, Hypnogen.

Z výsluchu svedkyne C. F. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že vo vzťahu k stranám sporu uviedla,
že ich nepozná, len ukazujúc na žalobkyňu v I.rade povedala, že ju pozná asi z videnia, ale nevedela
uviesť meno. Na otázku súdu, či vie čo je predmetom sporu, uviedla, že žalobkyňa v I.rade sa bola pýtať
u nich na úrade, či overovala podpis jej mamy, bolo to už dávnejšie, asi pol roka dozadu. K veci uviedla,
že za ňou prišla pani B., s tým, že potrebuje overiť podpis pre svokru ako ležiacu. Potom asi jej dcéra

po ňu prišli a odviezli ju k nim, kde overila ten podpis. Nepamätala si presne, ako to už prebiehalo, lebo
to je 1,5 roka dozadu, ale povedala, že to robieva tak, že prečíta dotyčnému tú zmluvu a spýta sa ho, či
tomu rozumel a potom to teda podpíše na zmluve, aj overovacej knihe. Na požiadanie dotyčných osôb
chodí takto overovať podpisy mimo úrad. Predložila súdu žiadosť zo dňa 18.5.2016, že si to takto dáva u
tých ľudí podpisovať, aby bola aj u zamestnávateľa krytá, že mala výjazd. Tiež uviedla, že to overovanie

podpisu sa podľa osvedčovacej knihy, tak ako si to pozrela, uskutočnilo 18.5.2016. Vzhľadom na časový
odstup si nepamätala presne kde pani X. B. pri tom overovaní bola, teda v ktorej časti domu, ani to, v
akom bola duševnom rozpoložení, či spala, či bola hore, či vnímala, pretože uviedla, že vzhľadom na
časový odstup si to už nevie vybaviť, ani to, ako vyzerala, ani podrobnosti toho celého. Vo všeobecnostiuviedla, že to prebieha tak, že sa tých ľudí spýta, či im hovorili, čo sa ide podpisovať, potom im to aj
prečíta ten dokument a potom to podpíšu a tiež sa podpíšu do osvedčovacej knihy. Celkovo tam bola
asi 5 minút a preto nevedela uviesť v akom psychickom stave dotyčná v tom čase bola, navyše toto

ona vtedy ani neskúma, jej úlohou je overiť podpis. Na otázku súdu, na akom právnom úkone sa vtedy
overoval podpis dotyčnej, uviedla, že podľa osvedčovacej knihy, tak ako to pozerala, to bola kúpna
zmluva. V prípade potreby by sa dalo dohľadať medzi kým sa to uzatváralo a podobne, ale to teraz ona
podrobnejšie neskúmala.
Z výsluchu svedkyne W. N. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že strany sporu pozná ako susedov, s

tým, že doteraz vychádzali spolu dobre. Teraz sa žalovaní hnevajú, ale ona nevie prečo. Uviedla, že vie
čo je predmetom konania, lebo sa o tom na lazoch hovorí. K veci uviedla, že sa čudovala čo sa udialo,
pretože jej bola vždy oporou U. a nie nevesta alebo syn a tiež aj menej U., lebo tá chodila menej často,
ale U. bola u nej každý týždeň, starala sa o drevo, o lieky, o všetko. Keď bol taký víkend, že náhodou
neprišla, tak bola hneď u nich, že aby jej zavolali, že kde je. Raz k nej prišla a hovorila jej, že nepôjde do
domova dôchodcov, lebo že ju bude opatrovať K.. Uviedla, že vie, že s tým súhlasili aj žalobkyne. Nikdy

jej nespomenula, že by chcela darovať polku domu tomu Š. resp. to naňho previesť. Stále brala nejaké
lieky, aj od nej chcela, aby jej dačo kúpila, ale ona vtedy väčšinou volala žalobkyni v I.rade. Uviedla, že
s dotyčnou X. B. mala výborný vzťah, preto bola dobrá žena. Vždy keď prišli tam, tak ona k nim prišla,
rozprávalo sa s ňou ťažkou, lebo bola hluchá, ale inak to bolo v poriadku. Alebo tam prišli oni, lebo majú
roľu vedľa ich domu a prehodili vždy nejaké slovo. V čase, keď pani B. žila, tam oni chodili len cez

víkendy, lebo vtedy svedkyňa chodila ešte do roboty. Na lazoch majú iba rodičovský dom. Na otázku, v
akom bola pani B. stave, uviedla, že stále ešte chodila po dvore, mala svojich 5 sliepok, o ktoré sa starala
a tam sa tak tmolila, čiže nebola ležiaca. Raz za čas sa jej pohoršilo a vtedy išla do nemocnice, tak
raz za rok na 2-3 týždne. Podľa nej mala ku všetkým vnukom rovnaký vzťah, všetci jej chodili pomáhať.
Poprela, že by uprednostňovala vnuka Š. B.. K neveste, R. B. nemala asi bohvieaký vzťah, lebo so

všetkým sa obracala na dcéru U.. U dcér zvykla aj tráviť Vianoce. Keď sa hovorilo bežnou rečou, tak
málokedy rozumela, buď sa rozprávali krikom alebo dačo vedela vyrozumieť z úst. Na otázku právneho
zástupcu žalovaných, v akom bola stave v máji 2016, uviedla svedkyňa, že mala ona stále problémy s
pankreasom, takže sa snažila si variť len také jedlá, čo jej vyhovovali, ale podľa nej to nebolo dostatočné
a tak pôsobila, že je zoslabnutá, akoby podvyživená. Varila si sama, aj sama zašla do obchodu, s tým,

že jej dala veci do tašky predavačka, zniesla jej to po schodoch a potom si to už ona niesla pomaly
domov. Nechodila veľmi medzi ľudí, lebo mala problém s tým, že nepočula, ale v zásade bola celkom
čulá. Na otázku, či vedela rozpoznať jednotlivé osoby v jej okolí, uviedla svedkyňa, že áno, že s tým
nemala žiaden problém, poznala všetkých a myseľ mala dobrú. Podľa nej do obchodu chodila preto, že
potrebovala ísť medzi ľudí, tam vždy človek dakoho stretne, prevraví slovo a ona veľké nákupy nerobila,

tojejzabezpečovalaU..Nazáveruviedla,žesaonabálaísťdotohodomovadôchodcovabolaspokojná,
že ju bude opatrovať tá K., ale čo jej dali podpísať, to nevie.
ZvýsluchusvedkyneR.B.napojednávanísúdokreminéhozistil,žežalobkynesújejšvagrinéažalovaný
je jej manžel resp. syn. Uviedla, že so svokrou žili roky, mali dobrý vzťah, ona bola sebestačná, varila si
sama, prala, aj do obchodu zašla, niekedy aj jej. Tiež si vymieňali čo si navarili. Starala sa aj o záhradu,

porúbala si drevo a keď sa jej pýtala, či vládze, povedala, že ona bola vždy naučená robiť. Mala problémy
s tlakom, ale to spôsobovalo, keď mala prísť dcéra U.. Nadávkovala jej lieky, bola tam pol hodinu a potom
tri hodiny bola u susedov a to svokru hnevalo. Tiež nechcela chodiť na tú geriatriu, ale tiež U. hovorila,
že ju tam dá, aby si trošku od nej oddýchli. Naopak mala veľmi rada jej syna, lebo sa jej venoval, opravil
čo bolo treba, pobesedoval s ňou. Vždy mu hovorila, aby si robil len okolo toho domu, že to bude jeho.

Uviedla, že často svokra pociťovala strach, úzkosť, keď mala prísť dcéra na návštevu. Dávala jej tiež
peniaze, aj 50,- € týždenne. Tiež jej ona niekedy vyzdvihovala dôchodok a potom jej dávala po 20-30,-
€ a ona nemala z čoho žiť, preto si niekedy k nim chodila aj požičať peniaze. Ďalej uviedla, že svokra
bola na tom dobre aj rozumovo, sťažovala sa len na tlak a pankreas. Nemohla hocičo zjesť a preto
keď jej aj niečo doniesla žalobkyňa, tak hovorila, že to majú dať psovi, že to nemôže jesť. Na jedno

ucho slabšie počula a bolo treba na ňu hlasnejšie hovoriť. Lieky jej dávkovala U. a niekedy jej kupovali
lieky aj susedia, ale svokra to niekedy hodila do koša. K predmetnej zmluve uviedla, že má vedomosť,
že svokra podpisovala zmluvu, dal ju urobiť syn v Detve, dcéra to doniesla. Ona to svokre prečítala, s
tým, že ona povedala, že to chce dať Š.. Bola s dcérou po matrikárku a aj tá sa jej pýtala, či vie, čo
ide podpisovať a ona jej na to povedala, že áno. Stále hovorila, že kým to neprepíše na jej syna, takže

nebude môcť v pokoji zomrieť. Keď sa to previedlo, tak bola z toho šťastná, ale chcela, aby to skryli,
aby to nenašla dcéra, pretože by ju bola schopná pre peniaze aj zabiť. Ešte hovorila, aby si to syn dal
urobiť tak, aby to nemohli napadnúť. Ohľadne trestného oznámenia, ktoré bolo na ňu podané zo strany
jej svokry, uviedla, že to bolo celé nedorozumenie, že to bolo skorumpované. Na záver uviedla, že keďsa tá zmluva podpisovala, svokra sedela za stolom a rozumela všetkému čo tam bolo napísané. Podľa
jej názoru s vnukmi vychádzala dobre. Uviedla, že dcéra nemala vybavenú opatrovateľskú starostlivosť,
lebo to ani nepotrebovala.

Z výsluchu svedkyne K. X. súd okrem iného zistil, že žalobkyne sú jej tety a žalovaný je jej otec resp.
brat. Uviedla, že nie je zamestnaná, stará sa o mamu, ale vybavuje si teraz opatrovateľský príspevok.
Uviedla, že vie o tom, že chcela starká vždy prepísať polovicu domu na brata, hovorievala, že by ani
nezomrela, kým by to neprepísala. Hovorila to konkrétne aj jej priamo, on jej totiž najviac chodil pomáhať
a najlepšie s ním vychádzala. Tú zmluvu jej dal brat v Detve a ona to potom odovzdala mame. Bolo

to ohľadne domu, ale aký typ to bol zmluvy, nevedela uviesť. Ona išla po tú matrikárku, lebo to chcela
starká, aby ju doviezli, bola tam vtedy s mamou, aj so starou mamou a s tou matrikárkou. Tá sa jej ešte
pýtala, či vie čo ide podpisovať. Podľa nej bola v tom čase dotyčná v dobrom psychickom, aj fyzickom
stave. Poprela, že by si niekedy vybavovala opatrovateľský príspevok na starú mamu, resp. že by jej
o tom niekedy hovorila. Uviedla, že so svokrou mala mama dobrý vzťah, ani žiadne konflikty nemali,
rovnako so synom. Uviedla na záver, že keď sa zmluva podpisovala, tá kúpna, X. B. sedela, aj chodila,

všetkému rozumela a vtedy nemala ani načúvací prístroj.
Z výsluchu svedka X. P. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že tento uviedol, že z videnia pozná
žalovaných, keď tam chodil spovedať starkú, tak ich tam vídaval. Uviedol, že vie čo je predmetom sporu,
Š.Z. B. st. mu hovoril, že je takýto súdny sporu a či by bol ochotný prísť vypovedať. K veci uviedol, že
od júna 2012 ako prišiel do Hriňovej, tak začal chodiť k chorým a na základe toho raz za mesiac asi na

15 minút chodil aj k nej. Uviedol, že meno si nepamätá, skôr tváre. Na doplňujúcu otázku súdu, či vie o
koho ide, svedok uviedol, áno, ale meno si nepamätal. Za tých 5 rokov, čo tam chodieval, tak zistil, že
starká slabšie počula, ale v zásade komunikovali normálne a to čo bolo treba, sa vždy dohodli. Uviedol,
že bola úplne normálna, vtipná. Na otázku, či keď k nej chodieval, či vedela kto je on, svedok uviedol, že
áno. Na doplňujúcu otázku, pokiaľ uvádzal, že bola normálna, čo tým mal na mysli, svedok uviedol, že

niekedy sú tí starí ľudia trochu mimo, ale u nej ten dojem nemal, jednoznačne vedela kto je, zvykla mu
pripraviť nejakú drobnosť napr. dobošku. Vedela, že ide na spoveď. Po čase ho považovala za starého
známeho a tak sa tešila. Uviedol, že pokiaľ si pamätá, tak ani raz za ten čase neležala. Pokiaľ on z
tých návštev mohol vypozorovať, tak jemu pripadala samostatná. Pokiaľ ide o jej zdravotný stav, tak asi
raz alebo dvakrát v roku 2016 sa stalo, že nebola doma a bolo mu povedané, že je v nemocnici resp.

na nejakom vyšetrení u lekára. Naposledy ju videl možno mesiac, dva pred smrťou, keď tam potom
prišiel, tak mu povedali, že zomrela. Čo sa týka sluchu, uviedol, že počula slabo, bolo treba na ňu
hovoriť zvýšeným hlasom. Na otázku, či sa dotyčná orientovala v majetkovoprávnych vzťahoch, svedok
uviedol, že k tomu sa vôbec nevie vyjadriť, pretože o takých veciach sa nebavia. Na otázku, aký mala
vzťah k svojim trom deťom, svedok uviedol, že sa k tej otázke nemôže vyjadriť, pretože to zasahuje do

spovedného tajomstva. Na otázku, kde chodieval dotyčnú spovedať, uviedol, že to bolo u nich doma
v Hriňovej na Blate. Na tie návštevy chodieval vždy prvý piatok v mesiaci, to zdedil už po tom svojom
predchodcovi, tak to bolo zaužívané a chodil nielen k nej, ale aj k iným. Na otázku súdu, aby svedok
uviedol, či predtým, než sa začala spovedať resp. potom sa zvykli o niečom rozprávať a ak áno, o čom,
svedok uviedol, že tam veľký priestor na rozhovory nebol, on za ten deň musel navštíviť približne 35 ľudí

a keď sa u každého zdrží štvrťhodinku a ešte cesta medzi tým, tak sa väčšinou len privítali, spýtal sa, či
sa ide spovedať, niekedy sa vyspovedala a potom sa rozlúčili, niekedy povedala, že čo už len ona môže
mať za hriechy a tým to v podstate skončilo. Nejaké veľké rozhovory neviedli.
Z výsluchu svedka C.. U. I. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že žalobkyňa v II.rade je jeho mama.
K veci uviedol, že pokiaľ si pamätá starká bola vždy dobrá a spravodlivá, ku každému sa správala

rovnako a všetkým chcela dať rovným dielom. Na jedno ucho nepočula vôbec a na druhé slabo. Keď
sa s ňou chceli rozprávať, tak museli byť otočený na tú stranu, kde aspoň trochu počula a rozprávať
hlasno. Oni tam chodili asi raz, dvakrát za mesiac ju pozrieť, väčšinou v nedeľu. Účelom bolo aj, aby
jej nadávkovali lieky, pretože ich brala asi 15 kusov denne. Mala lieky ako Hypnogen, Neurol, Xanax.
Podľa jeho vedomostí sú to lieky, ktoré ovplyvňujú vedomie človeka a bolo to cítiť aj na nej, bývala

dezorientovaná, niekedy rozprávala od veci. Keď mala zdravotný problém, tak išla za nevestou, ale oni
jej nikdy nezavolali záchranku. Volali vždy U. O., aby to išla riešiť. Žalovaní ju nikdy nešli zaviesť do
nemocnice. Keď tam oni prišli, tak jej vždy doniesli jedlo, koláč, pretože s varením to už bolo ťažšie.
Podľa neho bolo zarážajúce, že celý čas, čo tam bývala, chodila na latrínu, lebo v dome nemali normálne
WC. V nemocnici ju zvykli dať dokopy, tam jej aj správne dávkovali lieky, ale keď si to robila doma sama,

tak to bolo na nej vidieť. Podľa neho nebol žiaden dôvod, aby dala polku domu Š. B. ml., pretože k nemu
nemala žiaden bližší vzťah ako k ostatným a ona vždy všetko spravodlivo rozdeľovala medzi všetkých,
napr. vajcia. Spomínala starká ohľadne podpisovania, že ju bude opatrovať vnučka K. a že na to nejaké
papiere podpisovala. K spolužitiu s B. v tom dome uviedol, že má zafixované dva momenty, že ju vtedyvždy syn chytil pod krk, keď raz si prášila koberček do vani, resp. keď veľmi pršalo, tak kopala na dvore
takú zarážku, aby nestekala voda k domu. Podľa neho teda boli aj fyzické útoky na ňu, mala strach,
zamkýnala sa v izbe. Aj hovorila, keď sa jej spýtali, ako sa má, že po nej „fľočia“, teda, že na ňu zazerajú

a teda určite nemali veľmi dobrý vzťah, a ani žiaden dôvod, aby im niečo dávala navyše. Tak to bolo,
aj pokiaľ ide o vzťah s jej nevestou. Posledné mesiace jej tam síce nosila jedlo, ale to už bolo asi po
podpise tých zmlúv, inak nevesta veľký záujem o ňu neprejavovala. Keď bolo treba niečo porobiť, tak
prišli aj v sobotu a ako deti tam chodili cez prázdniny na dlhšie. Aj Š. B. ml. tam chodil hlavne cez víkend
a starká hovorila, že niekedy ju prišiel pozrieť, niekedy nie. Na záver svedok uviedol, že podľa neho

mala najlepší vzťah s U., pokiaľ ide teda o vzťah s jej deťmi.
Z výsluchu žalobkyne v I.rade na pojednávaní súd okrem iného zistil, že je dcérou poručiteľky. O mamu
sa starala, s tým, že v roku 2015-2016 sa jej dosť zhoršil zdravotný stav, brala tabletky na upokojenie, na
spanie, chodievala s ňou po doktoroch a väčšinou dvakrát ročne bola už v tom období hospitalizovaná
v nemocnici. Keď ju tam priviedla, bývala dezorientovaná, rozprávala bludy. Počas pobytov v nemocnici
ju detoxikovali a z nemocnice odchádzala v zásade normálna. Konkrétne v apríli 2016 bola úplne mimo,

keď ju viezla do nemocnice, kde bola dva týždne vo Zvolene a tri týždne v Detve. Po tom pobyte v
nemocnici sa znovu zlepšil jej stav a keď odchádzala, v zásade nebola konštatovaná starecká demencia.
V čase, keď bola doma, bola v čase a mieste dezorientovaná. V máji 2016 jej mama spomínala, že
chcú od nej, aby podpísala súhlas, že ju bude dcéra resp. sestra žalovaných opatrovať a teda, že by
si na ňu vybavila opatrovateľský príspevok, lebo prišla o robotu, s čím ona aj so sestrou súhlasili. Na

základe toho potom prišla do domu matrikárka, ktorá overila mamin podpis. Nakoniec ale vyplynulo, že
jej dali podpísať nie žiadosť o opatrovateľský príspevok, ale kúpnu zmluvu. Keď už mama zomrela, po
nejakom čase sa jej ozval brat, že nemusia už ani čakať na dedičské konanie, lebo že by mama ani
nebola zomrela, kým by neprepísala dom na vnuka. Notárka jej vtedy povedala, že predmetom dedičstva
už budú iba peniaze v Poštovej banke a nejaké pozemky a polia, lebo ostatné je prevedené na vnuka. V

roku 2015 oni dobrovoľne tú polovičku domu previedli na bratovho syna. To bola polovička, ktorú zdedili
všetci traja po otcovi po 1/3, s tým, že jej mama hovorila, že druhú polovicu domu, teda po nej, aby si
kúpili od nej ona so sestrou. Ona chcela, aby mama dožila v kľude, keďže u nich bývala, ale ona mala
pocit, že by to mala mať ona so sestrou, keďže sa o ňu riadne starala, na rozdiel od nich. V tom čase
bola mama hluchá, nepočula na 99 %, strojček vzhľadom na vek nechcela nosiť. Uviedla, že našla u nej

ten liek Xanax, hoci ho nemala predpísaný a ona jej ho tiež nekúpila, s tým, že je to návykový opiját a
to mohlo spôsobiť, že bola mimo, aj ošetrujúca lekárka jej hovorila, že sa stalo, že spolubývajúce dusila
vankúšom, bola úplne mimo. Potom, čo jej brat povedal tie veci, tak sa bola spýtať na matrike, ako to
prebiehalo a tam jej bolo povedané, že matrikárku doviezli k nim domov, ona sa spýtala mamy, či vie čo
sa ide robiť, čo sa ide podpisovať a že mama sa len tak pozerala do blba a usmievala a povedala, že vie,

s tým, že overila ona ten podpis, potom čo sa podpísala do tej knihy, ale keď podpisovala kúpnu zmluvu,
už tam nebola. Nevedela presne uviesť dátum, kedy sa to malo podpisovať, ale podľa nej vtedy nebola
mama pri zmysloch. K mame chodievala minimálne raz za týždeň cez víkend, niekedy aj cez pracovný
týždeň. Len keď cez víkend išla sestra, tak vtedy ten víkend v mesiaci nezvykla ísť. Na záver zotrvala
na tom, že tie veci, ktoré mama urobila, sa vymykajú z pod kontroly a z normálnej bežnej logiky.

Z výsluchu žalobkyne v II.rade W. I. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že mamu chodila pozerať
asi raz za 3 týždne, keďže nemá vodičák a bola odkázaná, aby išiel s ňou niektorý zo synov. Mama
jej spomínala, že si neter chce vybaviť na ňu opatrovateľský príspevok, s čím oni so sestrou súhlasili,
aby pomohli neteri. Potom už oni vôbec nevedeli, že sa niečo iné riešilo, len asi 2-3 týždne po maminej
smrti volal brat, že dom je prevedený na mladého, teda synovca. Podľa nej, keby mama vedela, že

takúto zmluvu podpísala, tak by to spomenula sestre alebo jej. Keď bola v nemocnici vo Zvolene, tak
ju chodila pozerať každý deň z roboty. Keď bola v nemocnici v Detve, tak tiež ako sa jej dalo. Bývala
dezorientovaná, rozprávala od veci, napr. že jej má ísť hore zobrať kľúče. Podľa nej teda nevedela čo
podpisuje a hoci oni tvrdia, že to nepovedala, lebo sa bála sestry, tak ona za ňou nechodila tak často,
jej sa určite nemala prečo báť, ale ani jej nič nepovedala. Uviedla, že priamo aj jej hovorila, že to chce

previesť tú polovicu domu na ňu so sestrou. Na otázku, ako na ňu pôsobila matka v období mája, júna
2016, uviedla, že podľa nej nebola nikdy v poriadku, bývala nadopovaná tými liekmi.
Z výsluchu žalovaného v I.rade na pojednávaní súd okrem iného zistil, že mama sa bála dcéry O., ona
tam chodila každý týždeň a vždy od nej zobrala nejaké peniaze, aj 50,- € a potom ona nemala ani na
chlieb. Vždy hovorila, že stále od nej niečo pýtajú, aj im výbavu dala a ona sa úplne videla v chlapcovi

a všetko chcela dať jemu, mala ho rada, aj jej drevo nanosil, popílil, takže chcela, aby to nevyšlo na
skazu a bolo to prepísané na neho. Podľa neho bola mama svojprávna, aj úplne sebestačná, vedela
si oprať, urobiť si nákup, len ich prosila, aby ju nezradili, že sa taká zmluva podpísala, že aby sa to
povedalo až po jej smrti. Tie dve tam chodili len rabovať. Keď jej doniesli jedlo, tak to dávala psom.Ona sa aj o záhradu starala, pestovala zemiaky. Nevedel uviesť, či bola mama niekedy v roku 2016 v
nemocnici. Čo sa týka liekov, nosila jej ich sestra, s tým, že mama sa jeho žene sťažovala, že jej to
robí zle a vyhadzovala ich do koša. Uviedol, že on pri uzatváraní predmetnej zmluvy nebol, potom len

mama prišla hore povedať, že aby to nepovedali skôr, než zomrie. Uviedol tiež, že mama mala s jeho
manželkou veľmi dobrý vzťah, dobre spolu vychádzali. Podľa neho na svoj vek počula dobre a nevedel
o tom, že by niekedy nosila strojček.
Z výsluchu žalovaného v II.rade na pojednávaní súd okrem iného zistil, že podľa neho sa žalobkyne cítia
urazené a on nemôže za to, že mala najlepší vzťah starká s ním. Asi pred 30 rokmi sa oni presťahovali na

Blato z podnetu žalobkýň, aby mala tam starká spoločnosť a mohli jej pomôcť. Tú prvú polku domu oni
ale nedostali darom, keďže otec predal dvojizbový byt a z toho im vyplatil ich podiely, ale keďže oficiálne
polovica domu nebola ani po rokoch prepísaná, tak sa všetci stretli pri starkej, vtedy to aj spomínali a
žalobkyne povedali, že čo to vtedy bolo 20.000,- Sk, lebo po toľko ich vyplatili, ale on im vtedy hovoril, že
vtedy bola iná hodnota peňazí ako teraz. Keď starká videla, že to dáko nechcú oficiálne prepísať, tak od
roku 2012 hovorila jemu, aby si to dal do poriadku a asi v 2015 to prepísali na neho. Potom hovorila, že

aj tú druhú polku chce dať jemu, aj keď on to nikdy nepýtal. Potom teda povedal, že by sa mala spísať
darovacia zmluva, ale ona hovorila, že aby bol krytý, keď sa to dozvedia, aby mu to nezobrali späť, tak
sa spravila kúpna zmluva. On to takto niekde počul a tak to aj uzavreli. Podľa jeho názoru geriatria nie
je nemocnica, tam chodila sa raz za rok zotaviť, lebo slabo jedla a potrebovala občas nejaké infúzie. Ak
žalobkyne tvrdia, že bola taká slabá, prečo si ju nezobrali k sebe, chodili tam raz za tri týždne žalobkyňa v

II.rade resp. žalobkyňa v I.rade raz za týždeň, ale bola tam u starkej možno pol hodinu, nakričala na ňu a
tri hodiny sedela u susedov. Uviedol, že on do toho domu chodil tak štyrikrát do týždňa, nikdy nepobadal,
žebyboladezorientovaná.Chodiljudonemocniceajnavštevovať.Uviedol,ževroku2016bolauzavretá
tá zmluva, bolo asi leto, dátum si presne nepamätal. On bol pracovne vyťažený, takže pri tom podpise
nebol, on si to podpísal sám a potom to dal asi sestre alebo mame, aby jej to dali podpísať. Po pár

dňoch mu starká hovorila, že to už podpísala, tak sa jej poďakoval a to bolo všetko. Podľa neho spolužitie
jeho rodičov so starou mamou bolo dobré, aj keď pred časom tam boli nejaké hádky. Podľa neho, keby
bola starká slabá a dezorientovaná, tak by si nesadila v záhrade, nechodila do obchodu, nepreberala
dôchodok a pod.. Na otázku, na základe čoho si mala sestra vybavovať opatrovateľskú starostlivosť
pre starú mamu, uviedol, že pokiaľ vie, tak strojcom toho bola stará mama, lebo nechcel, aby sa už o

ňu starala tetka. Uviedol, že on sa nestaral do toho, aké lieky užívala starká, chodila jej to dávkovať
žalobkyňa v I.rade, chcela to robiť jeho mama, ale s tým žalobkyňa v I.rade nesúhlasila. Načúvací prístroj
podľa neho nenosila, ale aj keď počula horšie, tak zvýšeným hlasom sa s ňou vedel rozprávať. K
ostatným vnukom mala dobrý vzťah, s výnimkou detí žalobkyne v I.rade, tie ju ani nenavštevovali. Na
otázku, kto pripravoval obsah tej predmetnej kúpnej zmluvy, uviedol, že on povedal čo tam má byť.

Z prednesu právneho zástupcu žalobkýň na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že sa v celom
rozsahu pridržali podanej žaloby a ich ďalších písomných vyjadrení a nad rámec toho k veci uviedol, že
žalobkyne trvajú na tom, že poručiteľka bola zo strany žalovaných oklamaná vo vzťahu k predmetnému
právnemu úkonu, s tým, že chýbala u nej vôľa na uzavretie takéhoto právneho úkonu, pričom zároveň
žalovaní využili jej zlý zdravotný stav, a to tak fyzický, ako aj psychický. Na základe toho teda trvali na

tom, že predmetný právny úkon je absolútne neplatný a žiadali, aby súd rozhodol v zmysle petitu podanej
žaloby, keďže zomrelá trpela stareckou demenciou a jej zdravotný stav nebol na takej úrovni, aby
bola schopná uzavrieť predmetný právny úkon so všetkými náležitosťami, keď rovnako z vykonaného
dokazovania je nepochybné, že trpela stavmi dezorientácie, hluchotou, užívala utlmujúce lieky a teda
podľa ich názoru konala v duševnej poruche, čo tiež spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho

úkonu.
Z prednesu právneho zástupcu žalovaných na pojednávaniach súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržal
ich písomných vyjadrení a nad rámec toho k veci uviedol, že symptómy, ktoré žalobkyne uvádzali
u poručiteľky, ktorými mala trpieť ako stavy dezorientácie, hluchoty, demencie, ktoré ju mali robiť
neschopnou na predmetný právny úkon, však podľa ich názoru, tak ako to vyplynulo z vykonaného

dokazovania, nemohli spôsobiť absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu, keď najmä vo vzťahu k
predmetnej demencii sa podľa ich názoru jednalo o bežnú demenciu, čo s poukazom na vek dotyčnej
spôsobuje nejakú zábudlivosť a pod., a tým trpí väčšina ľudí v staršom veku, pričom odkázal najmä na
lekársku prepúšťaciu správu podpísanú MUDr. Remišovou z 25.4.2016. Na záver uviedol, že podľa jeho
názoru sa tu jedná o rodinný spor, ktorý nebohá vyriešila, tak ako ho vyriešila. Taktiež poukázali na to,

že protistrana nenavrhla znalecké dokazovanie ku dňu 18.5.2016 a z vykonaného dokazovania nebolo
preukázané, že by bol zdravotný stav nebohej taký, ktorý by spôsoboval, že mala konať v duševnej
poruche, pričom odkázal aj na ďalšie vykonané dôkazy napr. svedeckú výpoveď matrikárky resp.
svedkyne pani N., ktorá podľa ich názoru objektívne popísala reálny stav, s tým, že sa jednalo o svedkanavrhnutého žalobkyňami. Keďže podľa názoru žalovaných, žalobkyne neuniesli dôkazné bremeno,
žiadal predmetnú žalobu zamietnuť a žalovaným priznať náhradu trov konania voči žalobkyniam v
rozsahu 100 %.

7. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 38 ods. 2 OZ, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí
na tento právny úkon neschopnou.

8. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba nie je dôvodná.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný v II.rade je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti - rodinného domu so súp.č.XXX, postavenom na parc.č.XXX/X, zapísaný na LV č.XXXX,
pre okres Detva, obec Hriňová, katastrálne územie Hriňová, vedenom Okresným úradom Detva,

katastrálny odbor, ohľadne ktorého sa žalobkyne domáhali, aby súd určil, že spoluvlastnícky podiel v
rozsahu 1/2 z pomeru k celku k tejto nehnuteľnosti patrí do dedičstva po ich matke X. B., nar. X.X.XXXX,
ktorá zomrela dňa 3.1.2017. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný v II.rade nadobudol
spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu 1/2 v pomere k celku na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 4.5.2015 vrátane jej dodatku zo dňa 19.6.2015, ktorú uzavreli ako predávajúci Š. B.,

nar. X.X.XXXX, W. I., nar. XX.X.XXXX a U. O., nar. X.X.XXXX a ako kupujúci Š. B., nar. XX.XX.XXXX.
V zásade medzi stranami sporu nebolo sporné ani to, že žalovaný v II.rade zvyšnú časť predmetnej
nehnuteľnosti, t.j. spoluvlastnícky podiel 1 v pomere k celku k predmetnej nehnuteľnosti nadobudol
kúpnou zmluvou v roku 2016, ktorá mala byť uzavretá medzi poručiteľkou X. B., nar. X.X.XXXX ako
predávajúcou a žalovaným v II.rade ako kupujúcim. Spornou skutočnosťou v súdenej veci zostal dátum

uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, keď žalobkyne vychádzali z údajov uvedených vo výpise z listu
vlastníctva č.XXXX a túto kúpnu zmluvu identifikovali ako kúpnu zmluvu zo dňa 15.6.2016 a naopak
žalobcovia uvádzali vo svojich písomných vyjadreniach ako dátum uzavretia predmetnej zmluvy deň
18.5.2016. Súd síce na prvom pojednávaní, ktoré bolo nariadené v tejto veci, keď postupoval v zmysle
§ 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ako nesporné skutkové tvrdenia medzi stranami uviedol

tvrdenie týkajúce sa toho, že dňa 15.6.2016 mala byť uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom mal byť
prevod vlastníckeho práva z poručiteľky X. B. o veľkosti 1/2 v pomere k celku vo vzťahu k predmetnej
nehnuteľnosti a kde ako kupujúci mal vystupovať žalovaný v II.rade v dovetkom, že bude z takéhoto
skutkového tvrdenia vychádzať s poukazom na to, že predmetnou kúpnou zmluvou súd ako s dôkazom
v tom čase nedisponoval. Na nasledujúcom pojednávaní však súd v úvode upresnil svoje vyjadrenie

z predchádzajúceho pojednávania, keď súd poukázal na vyjadrenie žalovaných zo dňa 5.6.2017, kde
títo síce nespochybnili uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy, avšak túto kúpnu zmluvu označovali ako
zmluvu zo dňa 18.5.2016, na základe čoho súd upresnil svoje vyjadrenie v tom zmysle, že za sporné
považuje skutkové tvrdenie žalobkýň ohľadne uzavretia predmetnej zmluvy s nimi uvádzaným dátumom,
s tým, že opätovne súd zdôraznil, že zatiaľ s takýmto dôkazom súd nedisponuje. Súdu je zrejmé, že

žalobkyne nemohli disponovať predmetnou kúpnou zmluvou, keďže žiadna z nich nebola účastníkom
tejto kúpnej zmluvy, avšak súd mal za to, že žalobkyne, ktorých zaťažovalo dôkazné bremeno, mohli
a mali v konaní navrhnúť ako dôkaz predmetnú kúpnu zmluvu, či už vyžiadaním si od žalovaného v
II.rade prostredníctvom súdu resp. príslušného katastrálneho spisu, tiež prostredníctvom súdu. Totiž súd
v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku v súčasnosti v zásade môže vykonať

iba dôkazy, ktoré navrhne niektorá zo strán sporu, pokiaľ sa nejedná o výnimky uvedené v Civilnom
sporovom poriadku, keď však podľa názoru súdu v tomto prípade nebola takáto výnimka naplnená. Súd
zastáva názor, že pokiaľ žalobkyne žiadali, aby si súd ako predbežnú otázku vyriešil otázku absolútnej
neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, musí súd mať takúto zmluvu ako dôkaz k dispozícii, navyše keď s
poukazom na dôvody, pre ktoré žalobkyne žiadali vysloviť absolútnu neplatnosť tejto kúpnej zmluvy, bol

podľa názoru súdu rozhodný dátum kedy bola zmluva zo strany poručiteľky ako predávajúcej podpísaná.
Pokiaľ teda žalobkyne v konaní takýto dôkaz nenavrhli vykonať, hoci ich zaťažovalo dôkazné bremeno,
musel súd vyhodnotiť, že toto dôkazné bremeno v konaní neuniesli.
Predovšetkým ale súd poukazuje na fakt, že podľa jeho názoru žalobkyne neuniesli ani dôkazné
bremeno ohľadne nimi tvrdenej skutočnosti o absencii vôle poručiteľky uzavrieť predmetný právny úkon,

čiže previesť svoj spoluvlastnícky podiel 1/2 v pomere k celku kúpnou zmluvou na žalovaného v II.rade
v tom zmysle, že jej vôľa bola previesť toto vlastnícke právo na žalobkyne a pokiaľ poručiteľka niečo
podpisovala, mala mať za to, že podpisuje žiadosť o priznanie opatrovateľského príspevku pre svoju
vnučku K. X. za účelom jej doopatrovania v domácom prostredí. Jednak totiž žalobkyne okrem vlastnéhotvrdenia nijakým iným dôkazom nepreukázali vôľu poručiteľky previesť predmetný spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnosti na žalobkyne, keď návrh predmetnej kúpnej zmluvy, ktorým podľa vyjadrenia žalobkýň
k tomu malo dôjsť, nebol opatrený podpisom žiadnej z potencionálnych zmluvných strán. A čo sa

týka nedostatku vôle poručiteľky uzavrieť predmetný právny úkon, teda previesť vlastnícke právo vo
vzťahu k spoluvlastníckemu podielu na predmetnej nehnuteľnosti na žalovaného v II.rade, s tým, že
vôľa poručiteľky mala byť tá, že svojim podpisom na príslušnom dokumente chcela iba prejaviť vôľu
požiadať o priznanie opatrovateľského príspevku v prospech svojej vnučky K. X., keď síce okrem
žalobkýň aj svedkyňa W. N. uviedla, že jej poručiteľka spomínala, že ju bude opatrovať Zuzka a teda

nebude musieť ísť do domova dôchodcov, avšak v konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že
by poručiteľka práve pri podpise kúpnej zmluvy bola v domnení, že podpisuje predmetnú žiadosť o
poskytnutie opatrovateľského príspevku. Súd pritom poukazuje aj na svedeckú výpoveď C. F., ktorá
ako matrikárka mala overovať podpis poručiteľky na predmetnej kúpnej zmluve, a ktorá síce uviedla,
že si nepamätá podrobnosti konkrétne tohto prípadu, vzhľadom na časový odstup, ale vo všeobecnosti
uviedla, že to robieva tak, že tým ľuďom prečíta tú zmluvu, ktorú majú podpísať, spýta sa ich, či tomu

rozumeli, či vedia čo idú podpisovať a potom to podpíšu, tak na zmluve, ako i v overovacej knihe.
Žalobkyne ako druhý dôvod absolútnej neplatnej predmetného právneho úkonu uvádzali skutočnosť,
že poručiteľka mala v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy konať v duševnej poruche, ktorá ju
mala robiť na tento právny úkon neschopnou. Súd, aj vo vzťahu k tejto skutočnosti dospel k záveru,
že žalobkyne neuniesli dôkazné bremeno ohľadne tejto nimi tvrdenej skutočnosti, keď síce žalobkyne

ako i syn žalobkyne v II.rade, ktorý bol vypočutý ako svedok v konaní uvádzali, že poručiteľka bývala
pod vplyvom liekov, mávala stavy dezorientácie a trpela demenciou, avšak na druhej strane žalovaní a
manželka resp. matka žalovaných tvrdili, že poručiteľka bola v zásade v dobrom fyzickom i psychickom
stave, bola sebestačná, v podstate až do konca života. Súd však predovšetkým prihliadol na svedeckú
výpoveď svedkyne W. N., ktorá vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že poručiteľka rozpoznávala

jednotlivé osoby v jej okolí bez problémov, s tým, že myseľ mala dobrú a hoci mala problémy so sluchom,
v zásade bola celkom čulá. Taktiež svedok, ktorý bol vypočutý X. P. vo svojej svedeckej výpovedi
uviedol tiež, že starká zle počula, ale v zásade komunikovali normálne, vedeli sa o čom bolo treba
dohodnúť, označil ju za úplne normálnu, vtipnú, nemal u nej dojem, že by bola mimo, ako to u niektorých
starých ľudí býva, jednoznačne vedela kto je, že prišiel, aby sa mohla vyspovedať. Po čase ho už

považovala za starého známeho. Pokiaľ boli v konaní predložené ako dôkazy lekárske správy, súd
za najrelevantnejšiu vo vzťahu k posúdeniu duševného stavu poručiteľky pri uzatváraní predmetného
právneho úkonu považoval lekársku prepúšťaciu správu zo dňa 25.4.2016, ktorá je časovo najbližšia vo
vzťahu k predmetnému právnemu úkonu, kde je síce konštatované, že v prvých dňoch hospitalizácie
(hospitalizovaná od 4.4.2016) boli prítomné stavy zmätenosti, avšak v čase prepúšťania do ambulantnej

starostlivosti, toto už nie je konštatované. Súd však v zásade nespochybňuje, jednak s poukazom na vek
poručiteľky, ako i lekársky nález na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu službu zo dňa 18.3.2016,
vypracovaný MUDr. Henrichom Hazuchom, všeobecným lekárom, že poručiteľka trpela istou formou
demencie, keď v predmetnej lekárskom náleze zo dňa 18.3.2016 je uvádzaná v rámci diagnostického
záveru suspektná vaskulárna demencia a tiež v predmetnej lekárskej prepúšťacej správe zo dňa

25.4.2016 MUDr. Anny Remišovej je v závere uvádzané chron.VAS na podklade degenerat.zmien, a ani
to, že dotyčná užívala viacero liekov, avšak súd bol nútený konštatovať, že v konaní nebolo relevantným
spôsobom preukázané, že by poručiteľka pri uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy konala v duševnej
poruche, ktorá ju na tento právny úkon mala robiť neschopnou, keď súd nebol schopný posúdiť aký
bol rozsah resp. charakter takejto demencie, ako i vplyv medikamentóznej liečby poručiteľky a do akej

miery to malo ovplyvniť rozumové a vôľové schopnosti poručiteľky, najmä vo vzťahu k právnym úkonom.
Súd sa stotožnil s názorom právneho zástupcu žalovaných, že žalobkyne neuniesli dôkazné bremeno
ohľadne tejto otázky, keď nenavrhli vykonať znalecké dokazovanie, keď aj podľa názoru súdu tu bolo
potrebné posúdiť skutočnosti, na ktoré boli treba odborné znalosti a preto súd by v prípade, že by bol taký
návrhodniektorejstranysporupodaný,bysižiadalminimálneodbornévyjadrenieododbornespôsobilej

osoby v zmysle § 206 C.s.p. resp. by nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Súd totiž jednoznačne
dospel k záveru, že by bolo potrebné na objektívne posúdenie týchto otázok zistiť komplexne zdravotný
stav poručiteľky v rozhodnom čase a to po preskúmaní jej celej zdravotnej dokumentácie.
Tvrdenia strán sporu, ktoré preukazovali aj svedeckými výpoveďami nimi navrhnutých svedkov ohľadne
toho ku komu mala poručiteľka počas svojho života lepší vzťah, kto jej viac pomáhal resp. jej bol väčšou

oporou a zabezpečoval jej väčšiu mieru starostlivosti, súd v zásade vo vzťahu k predmetu konania
považoval za právne irelevantné.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.9. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného
sporového poriadku tak, že nakoľko boli žalovaní v celom rozsahu úspešní v tomto konaní, bol im

priznaný nárok na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne voči žalobkyniam v rozsahu 100 % s
tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,

2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.