Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37Csp/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117206668
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7117206668.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcu B. I., C.. X.X.XXXX, S. S.

XX, I., zastúpeného JUDr. Petrom Baranom, advokátom so sídlom Námestie SNP 538/16, Stropkov,
proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752,
zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava,
IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 975,18 eura spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 975,18 eura od 29.3.2017 do zaplatenia a to všetko do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 20.3.2017 žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú odôvodnil tým, že
žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 11.12.2012 Zmluvu o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej mal byť zo strany žalovaného žalobcovi poskytnutý úver vo výške 780,- EUR. Žalobca sa
na základe predmetnej úverovej zmluvy zaviazal v 42 - och mesačných splátkach po 41,79 EUR vrátiť
žalovanému istinu úveru spolu s odplatou za poskytnutý úver vo výške 1.755,18 EUR. Vychádzajúc
z obsahu predmetnej revolvingovej zmluvy je zrejmé, že táto v časti úveru ani revolvingu neobsahuje

údaje o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru tak ako to vyžaduje ustanovenie paragrafu 9 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch, teda uvedenie či ide o hotovostné alebo bezhotovostné čerpanie,
jednorázové, prípadne uskutočnené vo viacerých platbách. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere v
časti úveru ani revolvingu ďalej neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti a neobsahuje údaj, resp.
nečlenia splátky úveru na termíny istiny a úroku a iných poplatkov. Predmetná zmluva o revolvingovom
úvere v časti revolvingu ďalej absolútne neobsahuje údaj o výške úrokov a iných poplatkov. Predmetná
zmluva obsahujú väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné

podmienky a ustanovení, ktoré sú v zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi. Napríklad odplata za
poskytnutie úveru dosahuje úroveň 70%, čo niekoľkonásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore so zákonom
ako i s dobrými mravmi. Vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je totiž potrebné považovať dohodu
o výške ročnej odplaty v miere 70% poskytnutých finančných prostriedkov za dohodu, ktorá je v
rozpore s dobrými mravmi, a ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navrhuje teda, aby bol žalovaný povinný

vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 975,18 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 975,18 eura od 19.1.2017 do zaplatenia.2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 3.4.2017 uviedol, že napadá dôvodnosť
žaloby v celom rozsahu, ktorú navrhuje zamietnuť z dôvodov rozporu podanej žaloby v časti o vydaní
bezdôvodného obohatenia s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, premlčania nároku žalobcu a

pod.. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi
účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku
uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy,
ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok
a podobne. To však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Význam osobitného

rozpisovaniajednotlivýchpoložiekspočívaresp.súvisísotázkouplneniazáväzku.Aksajednousplátkou
uhrádza aj istina a úrok, potom záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady na účet veriteľa. Ak by
sa uskutočnená úhrada nepostačovala na ich úplné splatenie (teda celej splátky), potom v zmysle
zákonného pravidla sa platba použije najskôr na úhradu istiny a následne na úrok. To znamená, že v
prípade, ak splátkou uhrádza aj istina a úrok nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť úrok
žiadny reálny a prakticky význam. V prípadoch, kedy sa istina a úroky uhrádzajú samostatne (teda v

iných termínoch splatnosti, s iným počtom splátok) ale by také rozlišovanie význam malo, z hľadiska
spomenutej informovanosti spotrebiteľa a to práve s ohľadom na okamih splnenia záväzkov. Zmluva
uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok.
Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky, termín splatnosti splátky
(ku ktorému dňu sa platí) a počet splátok, teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Nad rámec

toho obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky (vo vyššie spomenutom Oznámení veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi). Pri výklade označeného ustanovenia ZoSÚ aký vyplýva z návrhu, a teda rozpisovaní
splátky by nebolo reálne možné vypočítať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej aj RPMN).
V zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase

uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahuje náležitosť aj podľa § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z.z. Nakoľko ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere sú výsledkom implementácie vyššie spomínanej smernice Rady 2008/48,
je dôležité a podstatné vychádzať pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) zákona aj z jej ustanovení. Osobitne to
určuje ako povinnosť aj článok 22 odstavec 1 smernice. Z uvedených jazykových verzií smernice teda

vyplýva požiadavka na uvádzanie počtu platieb, nie ich rozpisovanie. Predmetná smernica má v rámci
únijného práva povahu plnej harmonizácie. Členské štáty preto nie sú oprávnené či už legislatívne (v
podobe prijímania právnych noriem) alebo aplikačne (v podobe rozhodovania svojich orgánov) prijímať
odchylné ustanovenia. Výslovne to vyplýva z článku 22 smernice. Keďže táto smernica obsahuje
harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve

ustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejtosmernice.Článok22predstavujeobmedzenienielen
pre štát ako tvorcu právnej úpravy (prostredníctvom príslušných orgánov), ale aj z hľadiska výkladu a
aplikácie právnej normy. Ani pri vytváraní právnej normy, a ani pri jej aplikácii nie je v zmysle článku 22
smernice možné a prípustné jej porušenie (či už neprevzatí niektorej požiadavky zo smernice, ale ani je
rozšírenie spočívajúce vo formulovaní nových požiadaviek). Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí

nerešpektoval skutočnosť, že ním uvádzaný výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona predstavuje porušenie
ustanovenia smernice ( na ktorej nepriamy účinok je povinný prihliadať ex offo, pričom záväznosť
v tomto smere mu určuje aj spomenuté ustanovenie článku 22 smernice). Podľa článku 10, ods. 1
písm. h) spomenutej smernice má zmluva obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa
a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s

rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa nemeckej jazykovej verzie ide o náležitosť
vyjadrenúako„derBetrag,dieAnzahlunddiePeriodizitärdervomVerbraucherzuleistendenZahlungen
und gegebenenfalls die Reihenfolge, in der die Zahlungen auf verschiedene ausstehende Restbeträge,
für die unterschiedliche Sollzinssätze gelten, zum Zwecke der Rückzahlung angerechnet werden,“,
podľa anglickej jazykovej verzie ;„ the amount, number and frequency of payments to be made by the

consumer and, where appropriate, the order in which payments will be allocated to different outstanding
balances charged at different borrowing rates for the purposes of reimbursement“, a podľa českej
jazykovej verzie „ výši, počet a četnost plateb, jež má spotřebitel provést, a případně zpusob přirazováni
plateb k jednotlivým dlužným částkam s ruznými vypujčními úrokovými sadzbami pro účely splácení;“.
Z uvedených jazykových verzií smernice teda vyplýva požiadavka na uvádzanie počtu platieb, nie ich

rozpisovanie. Na základe uvedeného tvrdí, že pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je nutné vychádzať
zo znenia smernice, ktoré tvrdenia navrhovateľa o rozpisovaní splátky popiera. Zmluva o revolvingovom
úvere obsahuje všetky zákonom určené náležitosti a úver, ktorý bol poskytnutý na jej základe nie
je bezúročným a bez poplatkov. Skutočnosť, že tvrdenia žalobcu ohľadne nedostatkov v zmluve súpochybné napokon je možné podporiť aj faktom súvisiacim s konaním pred Súdnym dvorom EÚ vo
veci C- 42/2015. V uvedenom konaní o predbežnej otázke bolo rozhodnuté nasledovne: Článok 10 ods.
2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú

stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky
spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení
s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave.

3. Žalobca v podaní zo dňa 20.7.2017 okrem iného uviedol, že námietka premlčania uplatnená
žalovaným v predmetnom odpore je nedôvodná. Ďalej namietal, že vo formulári nebol uvedený údaj
o ročnej úrokovej sadzbe úveru, že na daný prípad nie je možné použiť predpisy obchodného práva
(ust. § 502 Obch. zák.), neuvedenie správnej výšky RPMN a považuje dohodu o poskytnutí služby za
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

4. Okresný súd Košice I rozsudkom z 5.10.2017 č.k. 37Csp/51/2017-71 zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 975,18 eura s 5% úrokom z omeškania od 29.3.2017 do zaplatenia, v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Týmto rozsudkom
rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa 11.12.2012

zmluvu o revolvingovom úvere v zmysle ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úverový rámec vo výške
780,-eur s výškou mesačnej splátky v sume 41,74 eur s dobou splácania 42 mesiacov. Žalobca sa
teda zaviazal vrátiť žalovanému sumu 1.755,18 eura s ročnou úrokovou sadzbou 70,01 %. Žalovaný
poskytol žalobcovi titulom zmluvy úverový rámec vo výške 780,-eur, pričom v tomto úverovom rámci bol
započítaný aj poplatok, teda v skutočnosti žalovaný poskytol žalobcovi peňažné prostriedky vo výške

667,73 eura. Žalobca vrátil žalovanému titulom zmluvy sumu 1.755,18 eura. Na základe uvedených
zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. V konaní
mal súd za preukázané, že žalovaný nesporne poskytol žalobcovi peňažné prostriedky v sume 667,73
eura titulom zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý súd považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na
strane žalobcu ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu. Žalovaný sa na úkor žalobcu podľa názoru

súdu bezdôvodne obohatil, keďže získal majetkový prospech s plnením bez právneho dôvodu. Výška
bezdôvodného obohatenia spočíva v rozdiele medzi poskytnutými peňažnými prostriedkami zo strany
žalovaného t.j. 667,73 eur a vrátenými peňažnými prostriedkami zo strany žalobcu v sume 1.755,18
eura. Súd teda zaviazal žalovaného vydať žalobcovi predmet bezdôvodného obohatenia v sume 975,18
eura. Podľa názoru súdu námietka premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia

vznesená žalovaným nie je dôvodná, keďže žalobca podal žalobu na súde dňa 20.3.2017 a preto
nemohlo dôjsť k uplynutiu 3-ročnej objektívnej premlčacej doby. Vzhľadom na to, že žalovaný je v
omeškaní s plnením peňažného záväzku uložil mu súd povinnosť zaplatiť žalovanú sumu s 5% ročným
úrokom z omeškania od 29.3.2017 do zaplatenia.

5. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací
súd rozsudok vo vyhovujúcom výroku zmenil, žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania. V
odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v tom, že žalovaná suma predstavuje bezdôvodné
obohatenie, pretože úver bol poskytnutý na základe zmluvy, ktorá je bezúročná a bez poplatkov je
nesprávny a popiera účel a zmysel zákona a odporuje požiadavkám vysloveným Súdnym dvorom. Súd

prvej inštancie rozhodol na základe nesprávnych skutkových a právnych záverov, nakoľko ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z. nevykladal v súlade s ustanovením smernice 2008/48/ES. V zmysle záverov
Súdneho dvora sa požiadavka na jednotlivé náležitosti uvádzané v zmluve o spotrebiteľskom úvere
a následok jej nedodržania spočívajúci v bezúročnosti má chápať tak, že tento následok nastáva
iba v prípade, ak neuvedenie náležitosti neumožňuje posúdiť spotrebiteľovi rozsah svojho záväzku.

Uvádzanie „výšky, počtu a termínov splatnosti splátok“ neznamenajú rozčlenenie na čas istiny, časť úrok
a časť iné poplatky. Rozhodol tak nielen o tom Súdny dvor, ale jeho názor prevzala napr. aj Národná
banka Slovenska. Skutočnosť, že závery súdov o rozčleňovaní splátky sú nedôvodné a nesprávne
potvrdzujeajto,ženazákladenovelyzákonač.129/2010Z.z.ktorábolaschválenávNárodnejrade. V§
ods. 2 písm. i/ sa slova „a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahradzuje slovami „frekvenciu

splátok a“. Ak by zmluva mala obsahovať rozpísanie splátky, potom nevidí žiadny zmysel práva od
spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku podľa § 9 ods. 5 zákona. Účelom právnej úpravy uvádzania
splátkyvspotrebiteľskejúverovejzmluvejeto,abybolspotrebiteľinformovanýosvojejpovinnosti. Úloha
v rozpisovaní splátky je založená na predpoklade, že každá splátka by mala obsahovať rovnakú časť,pripadajúcu na úrok a na istinu úveru. To však odporuje zákonu, ktorý vyslovene predpokladá úvery
bez amortizácie istiny počas splácania, alebo s rovnomernou úhradou istiny a úrokov počas celého
splácania alebo anuitné splácanie. Závery súdu ohľadne dohody o poskytovaní služieb nezodpovedajú

vykonanému dokazovaniu.

7. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil.

6. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 389 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupompodľa§385C.s.p.adospelkzáveru,žeodvolaniežalovanéhojedôvodné.Súdprvejinštancie
vec nesprávne právne posúdil, nakoľko na daný prípad nesprávne aplikoval ust. § 9 ods. 2 písm. k/
zák. č 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru o tom, že daný úver
je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010

Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z.
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom

úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ - k/, r/ a y/. Z vyššie cit. ust. § 9 ods. 2 písm.
k/ vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ musí byť totiž zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp.
kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti, teda splácať istinu, úroky a iné poplatky
vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd považuje za nesprávny názor súdu

prvej inštancie, ktorý skutočnosť, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené jednotlivé zložky
splátky, je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. Z vyššie cit ust. nevyplýva,
aby v zmluve bol uvedený presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach
(samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ uvádza pojmy „výška“,
alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokomfortného

výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Ani
z dôvodovej správy k tomuto zákonu nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods.
2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici 2008/48. Nie je preto potrebné, aby
zmluva obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky
(uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa17.04.2018sp.zn.3Cdo/56/2018).Zdôvodov

vyššie uvedených odvolací súd zrušil rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania v
zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej
inštancie bude na daný prípad správne aplikovať spomínané zákonné ustanovenia, prípadne doplniť
dokazovanie v potrebnom rozsahu a následne vo veci opätovne rozhodnúť.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, s vyjadrením žalovaného, so
zmluvou o revolvingovom úvere č. 8300054971 zo dňa 11.12.2012 a s ďalšími listinnými dôkazmi
predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Žalobca ako dlžník uzatvoril so žalovaným ako veriteľom zmluvu o revolvingovom úvere č.

XXXXXXXXXX H. Q. XX.XX.XXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úverový rámec vo výške
780,- eur splatný v 42 mesačných splátkach vo výške 41,74 eura, ročná úroková sadzba 70,01%.
Žalobca sa na základe predmetnej úverovej zmluvy zaviazal vrátiť žalovanému istinu úveru spolu s
odplatou za poskytnutý úver vo výške 1.755,18 eura.

9. Súd vec právne posúdil nasledovne:

10. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámcipredmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnej úverovej zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane

práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzavretia predmetnej úverovej zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá

zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a. druh spotrebiteľského úveru,b. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v

rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c. adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d. meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e. identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g. celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h. opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i. úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j. ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l. právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m. súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n. prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o. úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p. upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q. veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r. výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s. informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t. právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u. spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v. informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w. právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x. názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y. priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

13. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
apôžičkáchprespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníúčinnomvčaseuzavretia
predmetnej úverovej zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená

nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

14. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmluvný
záväzkový vzťah na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300054971 zo dňa 11.12.2012, v zmysle
ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úverový rámec vo výške 780,- eur s výškou mesačnej splátky v sume
41,79 eura a s dobou splácania 42 mesiacov. Žalobca sa teda zaviazal vrátiť žalovanému sumu vo výške

1.755,18 eura, ročná úroková sadzba 70,01%.

15. Daný zmluvný vzťah medzi stranami vyplývajúci z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere Č..
XXXXXXXXXX H. Q. XX.XX.XXXX je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na
zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

16. Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom
rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom
zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah
týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na

formulároch s tým, že fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy,
nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu
zmlúv sa dopĺňajú údaje o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.

17. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých

zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v
porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo
dňa 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006

Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10
POHOTOVOSŤ/Korčovská).

18. Súd poznamenáva, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere č. 8300054971 zo dňa 11.12.2012
jetypickouštandardnouformulárovoulistinou,naktorúzásadnedopadásúdnakontrola.Vyššieuvedená

zmluva bola vopred zo strany žalovaného naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa.
Zmluva nebola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu individuálne dojednaná. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2
smernice).

19. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd konštatuje, že žalovaný
ako veriteľ neuviedol v zmluve o revolvingovom úvere č. 8300054971 zo dňa 11.12.2012 všetky
podstatné náležitosti predpokladané v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v
čase uzavretia predmetnej zmluvy keďže neuviedol dobu trvania predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom

úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, v dôsledku čoho súd považuje predmetný
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov (ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010
Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012).

20.Podľaust.§9ods.2písm.f/zák.č.129/2010Z.z.vzneníúčinnomdo31.12.2012,t.j.včaseuzavretia

úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.21. V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) a b) cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa §
9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v

zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

22. Súd ďalej konštatuje, že žalovaný ako veriteľ uviedol v predmetnej zmluve nesprávne
ročnú percentuálnu mieru nákladov v neprospech spotrebiteľa. Ak bol žalobcovi titulom zmluvy o

revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX H. Q. XX.XX.XXXX poskytnutý úver vo výške 780,- eur splatný
v 42 mesačných splátkach vo výške 41,79 eura, pri poplatku za poskytnutie úveru vo výške 112,27 eura
(ako to má súd preukázané z vyjadrenia žalobcu zo dňa 20.7.2017), ktoré (tvrdenie) žalovaný účinne
nepoprel, predstavuje ročná percentuálna miera nákladov tohto spotrebiteľského úveru 91,57% a nie
70,01% ako je to uvedené v bodoch 5. a 6. predmetnej zmluvy.

23. Na základe vyššie uvedeného výkladu má súd za to, že pre nesplnenie náležitosti vyžadovanej
v ust. § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z., ako aj pre nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej
miery nákladov v neprospech spotrebiteľa, je úver poskytnutý na základe vyššie uvedenej zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX H. Q.Ň. XX.XX.XXXX bezúročný a bez poplatkov a to podľa §
11 ods. 1 písm. a) a b) cit. zákona.

24. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne
nestanovia, do akej výšky je možné pri peňažnej pôžičke dojednať úroky, z tejto skutočnosti však
nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o pôžičke, nakoľko
i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností,

vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

25. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských,
kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi
medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil

istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu základných noriem.

26. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne
považované za odporujúce uznávaným pravidlom správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a

mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na
neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného
činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných
prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi.

27. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
(abstraktnou) hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym
predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade
sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri
posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade, či v rozpore s dobrými

mravmi, zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať, preto závisí v každom prípade na
úvahe súdu. Rozhodnutie o tom či sú splnené podmienky pre použite § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
alebo § 39 Občianskeho zákonníka, je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musí
byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

28. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí"bez ohľadu na to,v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom.

Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výškaúrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

29. V prejednávanej veci súd zistil, že úroková miera dohodnutá medzi stranami konania v
zmluve o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX H. Q. XX.XX.XXXX (70,01% ročne) viac ako
6,6-násobne (teda podstatne) prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, keďže podľa zdroja Národnej
banky SR () boli priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk pre
obyvateľstvo v decembri 2012 vo výške 10,58%. Súd má teda za to, že dojednanie zmluvných úrokov
vo výške 70,01% ročne v zmluve o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX H. Q. XX.XX.XXXX je pre
rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.

30. Žalovaný poskytol žalobcovi titulom zmluvy Č.. XXXXXXXXXX H. Q. XX.XX.XXXX úverový rámec vo

výške 780,- eur, pričom v tomto úverovom rámci bol započítaný aj poplatok, teda v skutočnosti žalovaný
poskytol žalobcovi peňažné prostriedky vo výške 667,73 eura. Žalobca vrátil žalovanému titulom zmluvy
č. 8300054971 zo dňa 11.12.2012 celkovo sumu 1.755,18 eura (ako to vyplýva z oznámenia žalovaného
zo dňa 21.9.2016 na č.l. 11).

31. Žalovaný mal právo na vrátenie ním poskytnutej istiny úveru vo výške 667,73 eura a to bez
akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Zo strany žalobcu však bolo na základe predmetnej zmluvy poukázané
žalovanému plnenie v sume 1.755,18 eura, to znamená o 1.087,45 eura viac ako mal žalovaný nárok.
Žalobca ako dominus listis požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 975,18 eura.

32. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

34. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo

výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

35. Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

36. Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.

37. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor

iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo
podľa práva mal plniť sám (§ 454 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať (§ 451 ods. l Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456
Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada
(§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

38. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z §
456 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu
oprávneným; je ním ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, teda ten, v koho
majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohateniepasívnelegitimovaným,vyplývaz§451ods.1Občianskehozákonníka.Totoustanovenieurčujesubjekt,
ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého
bezdôvodne zväčšil.

39. V prejednávanej veci došlo k tomu, že žalovaný preukázateľne a nesporne poskytol žalobcovi
peňažné prostriedky vo výške 667,73 eura titulom zmluvy o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX H.
Q. XX.XX.XXXX, ktorý úver súd z vyššie uvedeného dôvodu považuje za bezúročný a bez poplatkov
(ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012). Na

strane žalobcu ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie
určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Z hľadiska hmotno-právneho je žalovaný
v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľom povinnosti (o uloženie ktorej žalobca žiada),
preto je v prejednávanej veci pasívne legitimovaný.

40. Žalovaný sa teda na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, keďže získal majetkový prospech plnením
bez právneho dôvodu, pričom toto obohatenie musí vydať žalobcovi. Výška bezdôvodného obohatenia
spočíva v rozdiele medzi poskytnutými peňažnými prostriedkami zo strany žalovaného (667,73 eura)
a vrátenými peňažnými prostriedkami zo strany žalobcu (1.755,18 eura). Žalobca ako dominus listis
požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 975,18 eura. Súd teda zaviazal žalovaného vydať

žalobcovi predmet bezdôvodného obohatenia vo výške 975,18 eura.

41. Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vznesenú
žalovaným, súd konštatuje, že podľa ustanovenia § 107 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právo na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,

že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

42. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná
premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve
premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že
ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie

druhá premlčacia doba. Napríklad ak odo dňa, keď sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému
obohateniuaotom,ktosanajehoúkorobohatil,douplatneniaprávanavydanieplneniazbezdôvodného
obohatenia uplynie čas uvedený v ustanovení § 107 ods. 1 a povinný v súdnom konaní vznesie námietku
premlčania,právosapremlčalo,ajkeďideobezdôvodnéobohateniespôsobenéúmyselne.Neprichádza
tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 107 ods. 2. Podobne je to aj

v prípade, ak by ešte boli dané podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby, ale by už uplynula
objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba totiž môže plynúť iba v rámci objektívnej
premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.

43. Žalobca uhrádzal jednotlivé mesačné splátky úveru vo výške 41,79 eura od 16.1.2013, pričom sumu

vo výške 780,- eur, vrátil žalovanému dňa 16.7.2014 (18 splátok po 41,79 eura). Každá ďalšia mesačná
splátka úveru vo výške 41,79 eura počnúc od 16.7.2014 bola bezdôvodným obohatením na strane
žalovaného, pričom trojročná objektívna premlčacia doba ohľadne vydania plnenia z bezdôvodného
obohatenia začala plynúť dňa 16.7.2014 a uplynula by dňa 16.7.2017. Keďže žalobca podal žalobu na
súd dňa 20.3.2017 nemohlo dôjsť k uplynutiu trojročnej objektívnej premlčacej doby.

44. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Oprávnený sa
dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne
(preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o
osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.
To, kedy oprávnený získal informácie o právnej stránke možnosti domáhať sa vydania bezdôvodného
obohatenia (napríklad o tom, ako možno právne kvalifikovať jeho nárok), nie je pri posudzovaní okamihuzačatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné [súd v súvislosti s tým poukázal na
právne závery vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 67/2011].
I keď je v danom prípade žalobca spotrebiteľ práva neznalý, bolo by neprimeranou ochranou jeho

práva, pokiaľ by bol začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby posunutý na deň, kedy sa od svojho
právneho poradcu dozvedel, že žalovaný sa na jeho úkor obohatil.

45. Pre účely prejednávaného prípadu treba osobitne poukázať na tú časť odôvodnenia rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 67/2011, v ktorej uviedol, že „to, kedy sa oprávnený dozvedel

(dospel k záveru), ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať,
nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To
znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil
(§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné
vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie“ (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3
Cdo 169/2017 z 10.1.2018).

46. Zákon č. 129/2010 Z.z. bol vyhlásený v Zbierke zákonov a dňom jeho uverejnenia platí domnienka,
že sa stal známy pre každého, koho sa týka. Treba preto vychádzať z toho, že žalobca v čase
uzavretia zmluvy vedel, že ak v zmluve chýba údaj o RPMN, resp. termín konečnej splatnosti úveru,
úver je bezúročný a bez poplatkov. Jeho tvrdenia, že o bezdôvodnom obohatení sa (subjektívne)

dozvedel až po vysvetlení, ktoré mu podal právny poradca pár mesiacov pred podaním žaloby, považuje
súd za bezpredmetné. Podľa názoru súdu sa žalobca reálne dozvedel, že na jeho úkor došlo k
bezdôvodnému obohateniu, keď skutočne (preukázateľne) zistil skutkové okolnosti, na základe ktorých
mohol podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudol vedomosť o
rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto

skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr, t.j. dňom, v ktorom zaplatil úrok, ktorý nebol povinný zaplatiť.
Zo spisu (nie zo zmluvy) súd zistil, že konečná splatnosť úveru bola 16.6.2016, ktorú poslednú splátku
žalobca zaplatil, teda týmto dňom žalobca nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia
aj o osobe obohateného, pričom žalobca podal žalobu na súd dňa 20.3.2017, teda nemohlo dôjsť k
uplynutiu dvojročnej subjektívnej ani trojročnej objektívnej premlčacej doby.

47. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

48. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

49. V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ ide o určenie dňa omeškania žalovaného s plnením

peňažného dlhu, má súd za to, že úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času,
kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa judikatúry Najvyššieho
súdu SR, keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je
vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho,
že žalovaný je povinný zaplatiť dlžnú sumu prvý deň po tom, čo ho žalobca požiadal o splnenie. Za

kvalifikované požiadanie treba v tomto prípade považovať doručenie žaloby žalovanému dňa 27.3.2017,
pričom dňom splatnosti nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia bude deň po doručení
žaloby žalovanému, t.j. 28.3.2017 (utorok). Prvým dňom omeškania preto bude nasledujúci deň po dni
splatnosti, t.j. 29.3.2017.

50. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu bola k 29.3.2017 0%.51.Nazákladeuvedenýchskutočnostíacitovanýchzákonnýchustanovenísúdpretožalobevpodstatnej
časti vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 975,18 eura spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 975,18 eura od 29.3.2017 do zaplatenia.

52. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

53. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

54.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaustanoveníust.§255ods.1a2Civilnéhosporovéhoporiadku,

nakoľkožalobcamalvovecineúspechvnepatrnejčastiapriznalmupretonároknanáhradutrovkonania
vo výške 100%.

55. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
(ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred

súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38
zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon

neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).