Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. august 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5Csp/131/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317213288
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4317213288.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: MINIHOTOVOSŤ, SE, IČO:

043 55 211, so sídlom Břeclav 69002 Česká republika, T. G. Masaryka 2392/17, proti žalovanému: Y.
O., K.. XX.XX.XXXX, O. J., V. XX/XX, o zaplatenie 33,69 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 33,69 Eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo
výške 11,05 Eur ako aj úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 33,69 Eur od 01.08.2017
do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému v rozsahu 47,48%. O

výške náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O
výške náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo výške 33,69
Eur spolu s úrokom z omeškania, ktorý vyčíslil za obdobie od 09.09.2014 do 03.07.2017 na sumu

10,88 Eur, za obdobie od 04.07.2017 do 31.07.2017 vo výške 0,17 Eur, ako aj zaplatenia zmluvnej
pokuty vo výške 12,- Eur. V podanej žalobe tie žalobca poukázal na skutočnosť, že v dôsledku
cezhraničnej fúzie, a to zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ a. s., IČO: 04355211, so
sídlom Brno, Zábrdovice, Příklop 843/4, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na
európsku akciovú spoločnosť MINIHOTOVOST, SE (nástupnícka spoločnosť) a obchodnej spoločnosti
MINIHOTOVOSŤ a. s. (zanikajúca spoločnosť) so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 85 24
53, prišlo k zlúčeniu nástupnickej spoločnosti a zanikajúcej spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť

zanikla bez likvidácie a imanie prešlo na nástupnícku spoločnosť. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť,
že žalovaný prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk sa
registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 75,- Eur, pričom pri registrácii uviedol svoje
údaje: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX Ž. s tým, že pri registrácii a odoslaní žiadosti o poskytnutie
úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru a potvrdil, že údaje, ktoré oznámil žalobcovi ako veriteľovi, sú pravdivé a úplné.
Na základe uvedených skutočností tak na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa

04.08.2014, ktorá bola uzavretá podľa zákona č. 129/2010 Z. z. žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému
ako dlžníkovi úver vo výške 75,- Eur. Predmetný úver sa žalobca zaviazal vrátiť spolu s celkovými
nákladmi spojenými s úverom vo výške 21,- Eur, pričom žalovaný tak mal zaplatiť celkovú čiastku
vo výške 96,- Eur a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle uzavretej zmluvy sú celkovénáklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu 21,- Eur a keďže si žalovaný
neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, stal sa jeho
dlh splatným, a to dňa 01.09.2014. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že v zmysle článku 18

všeobecných podmienok poskytnutia úveru je veriteľ oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie
so splátkou úveru, a to buď e-mailom alebo sms správou alebo písomne, pričom v takomto prípade
má nárok od spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná paušálnou náhradou
nákladov spojenou s upomienkou vo výške 3,- Eur za každú upomienku. On vyzval žalovaného na
úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zaslaných formou sms správ alebo e-mailov a ten na

tieto upomienky nereagoval, pričom telefonicky sa s ním nepodarilo kontaktovať. Preto si za dohodnuté
4 upomienky v súlade so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru uplatňuje sumu 12,- Eur, ktoré
je povinný žalovaný uhradiť. Okrem toho dňa 22.05.2017 bola žalovanému zaslaná písomná výzva na
úhradu dlhu, pričom žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil sumu vo výške 31,12 Eur dňa 03.07.2017
a dňa 31.07.2017 sumu vo výške 10,19 Eur, čím vykonal celkové úhrady v rozsahu 41,31 Eur.

2. Súd rozhodol o podanej žalobe platobným rozkazom zo dňa 21.11.2017, pričom ten sa nepodarilo
žalovanému doručiť do vlastných rúk, a preto súd takýto platobný rozkaz uznesením zo dňa 03.09.2018
zrušil. Súd následne doručil žalovanému žalobu, a to formou fikcie v zmysle § 116 ods. 2, 3 CSP v
spojení s § 106 ods. 3 CSP. Žalovaný napriek tomu, že bol v zmysle § 167 ods. 2 CSP vyzvaný aby sa
k podanej žalobe vyjadril, tak bol nečinný. Zároveň žalobca elektronickým podaním zo dňa 07.11.2017

zobral svoju žalobu čiastočne späť, a to čo do zmluvnej pokuty vo výške 12,- Eur, pričom k späťvzatiu
žaloby došlo skôr ako bola žaloba doručená žalovanému, a preto súd v zmysle § 145 ods. 3 CSP o
čiastočnom späťvzatí žaloby nerozhodoval.

3. Keďže predmetom konania bola pohľadávka, ktorá nepresahuje sumu 1.000,- Eur, pričom išlo o
spotrebiteľsko - právny vzťah, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a išlo o vec jednoduchého právneho
posúdenia, tak súd v zmysle § 297 písm. b) CSP verejne vyhlásil rozsudok dňa 15.11.2018, ktorým
žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Takéto
rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by

žalovaný a právny predchodca žalobcu uzavreli platným spôsobom zmluvu o úvere, na základe ktorej
mali byť poskytnuté žalovanému finančné prostriedky. Okrem toho žalobca nepreukázal vyplatenie
takýchto finančných prostriedkov žalovanému resp. vykonané čiastkové úhrady zo strany žalovaného.
Proti takémuto rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca, pričom žiadal, aby odvolací súd
zrušil predmetné rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie a to z dôvodu, že právny predchodca žalobcu

a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere na základe ktorej boli poskytnuté žalovanému finančné prostriedky,
ktoré mu boli vyplatené na jeho bankový účet o čom svedčí predložený výpis z bankového účtu. Z
uvedených dôvodov je tak nárok žalobu dostatočne preukázaný. Žalovaný sa k podanému odvolaniu
nevyjadril, pričom odvolací súd uznesením zo dňa 26.04.2019 predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu okrem iného

vyplýva, že prvoinštančný súd pochybil, keď vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a iba
vyhlásil v zmysle § 297 písm. b/ CSP rozsudok, pretože neumožnil žalobcovi sa vyjadriť k možnému
právnemu posúdeniu veci o tom, že neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach pre ktoré bola
jeho žaloba zamietnutá. Zároveň odvolací súd uviedol, že prvoinštančný súd nesprávne právne posúdil
vec v dôsledku čoho aplikoval ustanovenie § 297 písm. b/ CSP, pričom keďže sa žalovaný k podanej

žalobe nevyjadril mohol prvoinštančný súd iba vyhovieť žalobe, pretože žalobcom tvrdené skutočnosti
tak bolo potrebné považovať za nesporné. V dôsledku takéhoto procesné postupu prvoinštačný súd
odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom takým spôsobom, že bolo porušené jeho základné právo na
spravodlivý súdny proces. Z uvedených dôvodov tak odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie
konanie, pričom povinnosťou prvoinštačného súdu bude opätovne vec prejednať, prípadne vykonať

dôkazy, ktoré strany sporu navrhnú a opätovne vo veci rozhodnúť s tým, že súd sa vysporiada aj s
argumentami uvedenými v podanom odvolaní.

4. Súd doručil rozhodnutie odvolacieho súdu stranám sporu a vo veci nariadil pojednávanie a to dňa
5.8.2019. Nariadeného pojdnávania sa nezúčastnil žalobca a žalovaný, pričom strany sporu svoju

neúčasť neospravedlnili, a preto súd v zmysle § 180 CSP pojednával v ich neprítomnosti.

5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie a to prečítaním listinných dôkazov: návrh na vydanie
platobného rozkazu, výpis z Obchodného registra Krajského súdu v Brne, zmluvu o úvere zo dňa04.08.2014, ktorej súčasťou bola aj rozhodcovská zmluva, všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
čiastočné späťvzatie žaloby, platobný rozkaz, uznesenie o zrušení platobného rozkazu, rozsudok
prvoinštančného súdu, odvolanie žalobcu, výpis z bankového účtu z čl. 82, uznesenie Krajského súdu

v Nitre z čl. 101, výpis z obchodného registra z čl. 72, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Žalobca je zapísaný v Obchodnom registri, ktorý je vedený Krajským súdom v Brne ako
obchodná spoločnosť s tým, že v dôsledku cezhraničnej fúzie došlo k zlúčeniu obchodnej spoločnosti
MINIHOTOVOSŤ a. s. so sídlom Praha, Nové Mesto, Politických vězňu 1272/21, IČ: 043 55 211,

ktorá zmenila právnu formu na európsku akciovú spoločnosť MINIHOTOVOST, SE ako nástupníckou
spoločnosťou s obchodnou spoločnosťou MINIHOTOVOSŤ a. s. so sídlom Pribinova 25, Bratislava
- Ružinov, 811 09, Slovenská republika, IČO: 35 85 24 53, ktorá zanikla s tým, že táto zanikajúca
spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnícku spoločnosť. Spoločnosť
MINIHOTOVOSŤ s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 852 453 dňa 04.08.2014
uzavrela ako veriteľ úverovú zmluvu so žalovaným, pričom veriteľ - spoločnosť MINIHOTOVOSŤ

s. r. o. sa zaviazala najneskôr do 2 pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy odpísaním
peňažnej čiastky zodpovedajúcej výške úveru z účtu veriteľa špecifikovanej na webovej stránke
veriteľa www.minipozicka.sk v prospech účtu spotrebiteľa uvedeného v
elektronickej žiadosti o poskytnutie úveru vygenerovanej na webovej stránke poskytnúť peňažné
prostriedky vo výške 75,- Eur. Žalovaný sa ako spotrebiteľ v zmysle uzavretej zmluvy zaviazal vrátiť

veriteľovi celkovú sumu 96,- Eur, pričom celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom boli tvorené
odplatou, ktorá predstavovala sumu 21,- Eur. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku dlžnej
sumy do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet veriteľa špecifikovaný na webovej stránke. Zároveň
z úverovej zmluvy vyplýva, že tá bola uzavretá na dobu určitú. Spotrebiteľ - žalovaný tiež zobral na
vedomie, že výška RPMN bola vypočítaná v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca

uvedeného vo všeobecných podmienkach poskytnutého úveru vo výške 2.290,09 % s tým, že výška
priemernejhodnotyRPMNbolakudňuuzavretiazmluvyvovýške92,80%.Žalovanýmaltiežvyhlásiť,že
jeden rovnopis vo forme elektronického dokumentu vygenerovaný v užívateľskom profile spotrebiteľa na
webovej stránke bol ním obdŕžaný. Súčasťou takejto zmluvy o úvere mali byť aj všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré bližším spôsobom špecifikovali vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán.

Z rozhodcovskej zmluvy tiež vyplývalo, že všetky spory z predmetnej zmluvy o úvere sa mali riešiť buď
pred všeobecným súdom alebo pred Stálym rozhodcovským súdom. Z výpisu z bankového účtu VÚB
banka, a. s. /čl. 82/, ktorý predložil žalobca vyplýva, že dňa 04.08.2014 mala byť na účet č. W., variabilný
symbol XXXXXXXXXX - Y. O. vyplatená suma 75 Eur.

7. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 1 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách
poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na
diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.

10. Podľa § 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných

službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie
a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,
b) finančnou službou služba poskytovaná1. poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami, 1)
2. obchodníkom s cennými papiermi, zahraničným obchodníkom s cennými papiermi, pobočkou
zahraničného obchodníka s cennými papiermi, 2)

3. správcovskou spoločnosťou, zahraničnou správcovskou spoločnosťou, pobočkou zahraničnej
správcovskej spoločnosti, 3)
4. bankou, zahraničnou bankou, pobočkou zahraničnej banky, 4)
5. doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, 5)
6. inštitúciou elektronických peňazí, zahraničnou inštitúciou elektronických peňazí, pobočkou

zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí, 6)
7. veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, 7) alebo
8. inou osobou s obdobným predmetom činnosti, ako majú osoby uvedené v prvom až siedmom bode,
c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku,
d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na

základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,
povolania alebo podnikania,
e) prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa
a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta,
telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.

11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dodávateľ môže použiť na ponuku finančných
služieb spotrebiteľovi prostriedky diaľkovej komunikácie umožňujúce priamu komunikáciu len s jasným

a zrozumiteľným súhlasom spotrebiteľa, alebo ak proti ich použitiu spotrebiteľ výslovne nenamieta; tým
nie sú dotknuté ustanovenia osobitného zákona. 9) Automatický telefónny volací systém a fax môže
dodávateľ použiť len s predchádzajúcim súhlasom spotrebiteľa.

12. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom nie je
úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

13. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo
pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa
vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14,
16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

14. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za nesporné, že právny predchodca žalobcu
uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere formou diaľkovej komunikácie, pričom súdu je známe z jeho
činnosti, že právny predchodca žalobcu podnikal v oblasti poskytovania úverov fyzickým osobám a v
konaní nebolo tvrdené resp. ani preukázané, že by žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky
v súvislosti s výkonom jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania. Zároveň súd dospel k názoru, že

predmetom konania nie je nárok zo spotrebiteľského úveru, pretože v zmysle dohodnutých podmienok,
ktoré boli uvedené v zmluve o úvere, išlo podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona o spotrebiteľských
úveroch o úver, ktorý nemožno považovať za spotrebiteľský úver, pretože jeho splatnosť nepresahovala
tri mesiace. Súd tak vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za preukázané, že medzi právnym
predchodcomžalobcuažalovanýmvznikolspotrebiteľskýprávnyvzťah,pričomžalovanýmalpostavenie

spotrebiteľa a právny predchodca žalobcu mal postavenie veriteľa - dodávateľa a to jednak v zmysle §
52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka ako aj § 2 zákona č. 266/2005 Z. z. nakoľko išlo o poskytnutie
finančnej služby na diaľku. Súd tiež považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému v zmysle uzavretej zmluvy finančné prostriedky vo výške 75 Eur, pričom táto skutočnosť
vyplýva z predloženého výpisu z bankového účtu a nebola žalovaným resp. iným dôkazom žiadnym

spôsobom rozporovaná. Z predložených výpisov z obchodného registra mal súd za preukázanú aj
aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože v zmysle cezhraničnej fúzie právneho predchodcu žalobcu a
žalobcu prešli práva a povinnosti /vrátane pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy/ na žalobcu, ktorý
je tak nositeľom práva z právneho vzťahu z ktorého si uplatňuje v súdnom konaní svoj nárok. Súd zanespornú považoval aj žalobcom tvrdenú skutočnosť, že žalovaný vykonal úhrady v prospech žalobcu
resp. jeho právneho predchodcu len v rozsahu 41,31 Eur, pričom táto skutočnosť nebola žalovaným
resp. iným dôkazom rozporovaná. Z uvedených dôvodov tak súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 33,69 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 75 Eur a
vykonaným úhradami zo strany žalovaného vo výške 41,31 Eur, pretože žalobca si neuplatňoval voči
žalovanému žiadnu odplatu za poskytnutý úver resp. iné poplatky.

15. Súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka

v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., pretože žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným
plnením a to už k 3.9.2014, pretože z predložených listinných dôkazov ako aj tvrdeným skutočností,
ktoré súd považoval za nesporné vyplýva, že dňa 4.8.2014 bol poskytnutý žalovanému úver, ktorý mal
splatiť najneskôr do 28 dní, t. j. do 2.9.2014 /posledný deň lehoty na vrátenie úveru bol 1.9.2014, pričom
išlo o štátny sviatok, a preto podľa 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka bol posledný deň lehoty na
splatenie úveru nasledujúci pracovný deň a to 2.9.2014/, pričom od 3.9.2014 bol v omeškaní so svojím

dlhom. Keďže žalobca si uplatnil nárok na vyčíslené úroky z omeškania za obdobie od 09.09.2014 do
03.07.2017 zo sumy 75 Eur vo výške 10,88 Eur resp. za obdobie od 04.07.2017 do 31.07.2017 zo sumy
43,88 Eur vo výške 0,17 Eur, čo celkovo predstavuje sumu 11,05 Eur tak súd mu takýto nárok priznal,
pretože tento nárok považoval za dôvodný nakoľko bol uplatnený v súlade s vyššie uvedenými právnymi
predpismi. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 33,69 Eur od

1.8.2017 do zaplatenia, pretože tento nárok bol uplatnený v súlade s právnymi predpismi.

16. O trovách provinštančného konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1
CSP, pretože žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný a to v rozsahu 73,74% a žalovaný bol tiež
čiastočne úspešný v rozsahu 26,26% /v časti zmluvnej pokuty vo výške 12 Eur, ktorú žalobca zobral

čiastočne späť bez uvedenia dôvodu čím zavinil, že sa o tejto časti nerozhodovalo v súdnom konaní,
pretože toto čiastočné späťvzatie žaloby bolo urobené pred doručením žaloby žalovanému v zmysle §
145 ods. 3 CSP/. Žalobca tak mal celkový úspech v konaní v rozsahu 47,48%, a preto mu súd v takomto
rozsahu aj priznal nárok na náhradu trov konania. Súd zároveň podotýka, že súd pri výpočte pomeru
úspech a neúspechu strán sporu vychádzal z uplatneného nároku v rozsahu 45,69 Eur /istina 33,69 Eur

+zmluvnápokutavovýške12Eur/.Ovýšketrovprvoinštačnéhokonaniabuderozhodnutésamostatným
rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

17. Súd zároveň priznal žalobcovi v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 3 CSP nárok
na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému a to v rozsahu 100%, pretože žalobca bol v

odvolacom konaním úspešný v celom rozsahu, nakoľko v dôsledku podaného odvolania, bol rozsudok,
ktorým bola jeho žaloba zamietnutá zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom

Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré

neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).