Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. júl 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/148/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200792
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200792.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr.
Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: POLABSKÉ MLÉKÁRNY, a.s., so sídlom Dr. Kryšpína
510, 290 16 Poděbrady, Česká republika, IČ: 451 48 678, zast.: JUDr. Tatiana Brichtová, advokátka,
Advokátska patentová a známková kancelária BRICHTA & PARTNERS, Grösslingova 6 - 8, 811 09
Bratislava proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, so sídlom Švermova 43, 974 04
Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: NiKA, s.r.o., so sídlom Nová 134, 017 01
Považská Bystrica, IČO: 47 968 613, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného zn.

POZ 2220-2014/II-42-2018 zo dňa 19.10.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňovým rozhodnutím Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej len „Úrad“) zn. POZ
2220-2014/N-93-2017 zo dňa 14.08.2017, bolo podľa § 32 ods. 2 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných

známkach v znení zákona č. 125/2016 Z. z. (ďalej v texte len „ZoOZ“) vyhovené námietkam namietateľa
NiKA, s. r. o. (ďalší účastník konania) a prihláška prihlasovateľa POLABSKÉ MLÉKARNY, a. s. (žalobca)
kombinovanej ochrannej známky „TVAROHÁČEK milko“, bola čiastočne zamietnutá pre tovary „mlieko a
mliečne výrobky; maslo; mlieko; mliečne nápoje (s vysokým obsahom mlieka); tvaroh; výrobky z tvarohu
(slané i sladké); jogurty; mliekarenské výrobky; tekuté mlieka; termizované výrobky; syry; mliečne
tvarohové nápoje“ v triede 29 a pre všetky tovary v triede 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.
Prihláška ochrannej známky zostala v konaní pre všetky nárokované tovary v triede 5 a tovary „jedlé

tuky; jedlé oleje“ v triede 29. Námietky boli uplatnené podľa § 7 písm. a) ZoOZ. Podľa namietateľa, ktorý
je majiteľom staršej slovnej ochrannej známky v priloženej úprave č. 201383 „TVAROHÁČIK“ (ďalej v
texte „staršia ochranná známka“) prihlásené označenie a staršia ochranná známka sú podobné do takej
miery, že v prípade ich používania na rovnakých a podobných tovaroch, existuje na strane spotrebiteľa
pravdepodobnosť zámeny.

2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že úrad pri porovnaní prihláseného označenia

a staršej ochrannej známky konštatoval podobnosť z fonetického a sémantického hľadiska a
nižšiu podobnosť z vizuálneho hľadiska, ktorá vyplýva z prítomnosti veľmi podobného slovného
prvku „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“. Tento slovný prvok aj napriek jeho nižšej miere rozlišovacej
spôsobilosti má vplyv na celkový dojem porovnávaných označení. Aj keď je prihlásené označeniegraficky, farebne a kompozične odlišne spracované, jeho prvky (ružovo-žltý podklad, obrázok opičky,
logo „M milko“) nie sú schopné potlačiť vplyv slovného prvku „TVAROHÁČEK“ na celkový dojem z
prihláseného označenia. Tento slovný prvok je pre spotrebiteľa zreteľný a dominantný a je prvkom,

podľa ktorého sa bude spotrebiteľ s veľkou pravdepodobnosťou aj orientovať pri výbere tovarov, pričom
je takmer zhodný so slovným prvkom tvoriacim staršiu ochrannú známku. Uvedené slovné prvky a
posudzované označenia ako celky, preto nebude spotrebiteľ schopný odlíšiť, obzvlášť s ohľadom na
skutočnosť, že zvyčajne nemá možnosť porovnať si tovary vedľa seba, ale sa musí spoľahnúť na
nedokonalý obraz, ktorý si uchoval v pamäti.

3. Pri posudzovaní tovarov prihláseného označenia prvostupňový orgán tie tovary v triede 29 a všetky
v triede 30 pre ktoré bola prihláška ochrannej známky čiastočne zamietnutá vyhodnotil ako zhodné a
podobné s tovarmi, pre ktoré je zapísaná staršia ochranná známka. Za relevantnú verejnosť považoval
širokú spotrebiteľskú verejnosť, ktorá výberu týchto tovarov obvykle venuje nízku mieru pozornosti,
pričom slovný prvok môže vplývať na výber tovarov tak pri detskom spotrebiteľovi, ako aj pri dospelom

spotrebiteľovi, ktorý má vplyv na konečný výber tovaru.

4. Prvostupňový orgán pri posúdení pravdepodobnosti zámeny vzal do úvahy nižšiu rozlišovaciu
spôsobilosť staršej ochrannej známky vo vzťahu k dotknutým tovarom. V prípade prihláseného
označenia a staršej ochrannej známky nie je miera rozlišovacej spôsobilosti prvkov „TVAROHÁČEK/

TVAROHÁČIK“ taká nízka, aby sa spotrebiteľ nemohol orientovať podľa týchto prvkov, a aby práve tieto
prvky nemohli rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť celkový dojem z dotknutých označení.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal prihlasovateľ (v súčasnom postavení žalobca) rozklad,
namietajúc vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

6. Nesúhlasil s vykonaným posúdením podobnosti tovaru prihláseného označenia s tovarmi, pre ktoré
je zapísaná staršia ochranná známka („tvaroh a výrobky z tvarohu v triede 29“). Staršia ochranná
známka preto chráni len tieto konkrétne výrobky a nemá blokovať používanie označenia tretími stranami
pre iné tovary. Prístup prvostupňového orgánu označil za príliš extenzívny pri posudzovaní podobnosti

tovarov, rozporný s ustálenou judikatúrou, podľa ktorej je chránené to, čo je uvedené v zozname
tovarov a služieb. Pre konštatovanie podobnosti nemôže byť iba skutočnosť, že porovnávané tovary
obsahujú nejakú totožnú zložku (mlieko, či bielkoviny). Najmä nesúhlasil so záverom prvostupňového
orgánu, ktorý označil za podobné prihlásené tovary v triede „30“ mrazené jogurty, zmrzlina, mrazené
smotanové krémy a cukrovinky s obsahom mlieka, s tovarmi staršej ochrannej známky tvaroh a výrobky

z tvarohu v triede 29, keď podobnosť odôvodňoval tým, že ide zhodne o výrobky na báze mlieka.
Ďalej namietal nesprávne vyhodnotenie rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky, pričom
sa odvolal na Usmernenia pre prieskum EÚIPO vo vzťahu k ochranným známkam EÚ. Poukázal na
rozhodovaciu prax EÚIPO v obdobných veciach. Namietal, že rozhodnutie je v rozpore s prijatým
Spoločným oznámením o spoločnom postupe - relatívne dôvody zamietnutia - pravdepodobnosť

zámeny, z ktorého vyplýva, že „samotná zhoda v prvkoch, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť,
nevedie k pravdepodobnosti zámeny“, s tým, že „keď označenia obsahujú aj iné obrazové a/alebo slovné
prvky, ktoré sú podobné, bude existovať pravdepodobnosť zámeny, ak celkový dojem z označení je
veľmi podobný alebo zhodný“. Konštatoval, že porovnávané označenia sa zhodujú iba v opisnej časti
slovných prvkov „tvaroh“. Dominantnými a rozlišujúcimi prvkami nie sú slovné prvky porovnávaných

označení „TVAROHÁČIK/TVAROHÁČEK“, ale celkové prevedenie porovnávaných označení. Zároveň
celkový dojem z porovnávaných označení je vďaka ich ďalším prvkom odlišný. Ak sa porovnávané
označenia zhodujú v prvku s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou, pri posúdení pravdepodobnosti
zámeny je potrebné zamerať sa na vplyv nezhodujúcich sa prvkov na celkový dojem z označení. Na
podporu svojich tvrdení poukázal na viaceré rozhodnutia druhostupňového úradu. Navrhoval rozkladom

napadnuté prvostupňové rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť tak, že námietky proti prihláške budú v
celom rozsahu zamietnuté a prihlásené označenie zapísané do registra ochranných známok pre všetky
nárokované tovary, čo odôvodňoval tým, že v napadnutom rozhodnutí prvostupňový orgán nesprávne
posúdil nie len vizuálnu podobnosť porovnávaných označení, ale aj ich celkovú podobnosť a následne
pravdepodobnosť zámeny, ktorú založil na prvku s nízkym stupňom rozlišovacej spôsobilosti, tvrdiac,

že nemožno zakladať pravdepodobnosť vzniku zámeny na prvku staršej ochrannej známky s nízkou
rozlišovacou spôsobilosťou. Rozkladu navrhoval vyhovieť aj preto, že prvostupňový orgán nezohľadnil
rozsah tovarov chránených staršou ochrannou známkou (tvaroh a výrobky z tvarohu), ktorý nepokrýva
všetky mliečne a mrazené výrobky a nezobral do úvahy skutočnosť, že vizuálne stvárnenie staršejochrannej známky limituje rozsah ochrany, ktorý jej podľa zákona prináleží, pretože nejde o slovnú
dištinktívnu ochrannú známku požívajúcu absolútnu ochranu aj pre vizuálne nepodobné označenia
tvorené zhodným slovným prvkom.

7. Na základe podaného rozkladu rozhodoval predseda úradu, ktorý rozhodnutím zn. POZ-2220-2014/
II-42-2018 zo dňa 19. októbra 2018, podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov, v spojení s § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z. z. rozklad zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.

8. Pri porovnaní tovarov kolíznych označení žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán dôvodne
vyhodnotil tovary „tvaroh, výrobky z tvarohu (slané a sladké); mliečne tvarohové nápoje“ ako tovary
zhodné s tovarmi staršej ochrannej známky „tvaroh a výrobky z tvarohu v triede 29“. Uviedol, že je
nespochybniteľné, že „tvaroh a výrobky z tvarohu v triede 29“ chránené staršou ochrannou známkou
patria do rozsahu tovarov „mliečne výrobky“, resp. „mliekarenské výrobky“ prihláseného označenia,

a preto je tieto tovary potrebné považovať za zhodné. Odkázal na skôr vyslovený záver, odobrený
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/101/2017-121 zo dňa 17.01.2018, že zhodnosť
tovarov existuje nielen vtedy, keď sú tovary úplne zhodné, ale aj vtedy, pokiaľ patria do všeobecnejšej
kategórie staršej ochrannej známky, alebo naopak, ak všeobecnejší pojem zahŕňa špecifickejšie tovary
staršej ochrannej známky. Žalovaný odmietol tvrdený extenzívny výklad pri posudzovaní ostatných

tovarov v triede 29 a stotožnil sa so záverom prvostupňového orgánu, ktorý tieto vyhodnotil ako
podobné s tovarmi staršej ochrannej známky, keď boli správne aplikované kritériá v zmysle rozsudku
Súdneho dvora EÚ vo veci C-39/97, Canon z 29.09.1998, t. j. bolo prihliadnuté na povahu, účel, spôsob
používania, konkurenčný charakter, distribučné kanály a obvyklý pôvod posudzovaných tovarov. Tiež
uviedol, že staršia ochranná známka poskytuje ochranu pre „tvaroh a výrobky z tvarohu v triede 29“.

Uvedené tovary teda zahŕňajú aj výrobky z tvarohu, ako napríklad tvarohové dezerty, tvarohové krémy
alebo tvarohové nápoje, ktoré je dôvodné považovať za podobné s tovarmi prihláseného označenia
„mrazené jogurty; cukroviny s obsahom mlieka, mliečne čokoládové nápoje, mliečne kávové nápoje,
mliečne kakaové nápoje, zmrzlina, mrazené smotanové krémy“ v triede 30 medzinárodného triedenia
tovarov a služieb, a to nielen preto, že všetky sú zhodne vyrobené na báze mlieka, ale aj z dôvodu,

že môžu mať rovnaký obchodný pôvod, majú rovnakú povahu (sladké mrazené/chladené mliečne
dezerty), spôsob použitia (sú určené na priamu konzumáciu), účel použitia (sú určené na zasýtenie,
resp. ako dezerty), rovnaké distribučné kanály, navzájom si konkurujú (spotrebiteľ si môže vybrať, či si
zvolí mrazený jogurt alebo chladený tvarohový krém a podobne). Napokon žalovaný zaujal stanovisko
k rozhodnutiam iných súdov Súdneho dvora EÚ, EÚIPO, použitia ktorých sa dožadoval podávateľ

rozkladu pre jeho prípad, pričom žalovaný podrobne analyzoval podstatu v tam rozhodovaných veciach
a uviedol odlišnosti pre odlišnosti s posudzovaným prípadom. Konštatoval, že bola naplnená jedna z
kumulatívnych podmienok ustanovenia § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach, a to zhodnosť a
podobnosť kolíznych tovarov.

9. K posúdeniu podobnosti prihláseného označenia a staršej ochrannej známky žalovaný konštatoval,
že prvostupňový orgán vykonal posúdenie podobnosti z vizuálneho hľadiska správne, zohľadnil
jednotlivé prvky posudzovaných označení a porovnal označenia ako celky, nezohľadnil len slovný prvok
„TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“, ako to tvrdil prihlasovateľ. Stotožnil sa so záverom prvostupňového
orgánu, že porovnávané označenia sú vizuálne podobné, hoci len v nízkej miere, a to práve v dôsledku

existencie ďalších prvkov prihláseného označenia (grafický prvok opičky, logo „M milko“) a celkovej
kompozície a farebnosti prihláseného označenia a staršej ochrannej známky. Konštatoval, že logo
zaberá len nepatrnú časť označenia, čo neumožňuje zreteľné prečítanie slovných prvkov v ňom, preto
budemaťmenšívplyvnacelkovývizuálnyvnem.Naopakslovnýprvok„TVAROHÁČEK“nepochybnemá
v rámci prihláseného označenia výrazné postavenie, a to v dôsledku jeho veľkosti a umiestnenia, preto

podstatným spôsobom ovplyvní vizuálny vnem. Slovná zložka označenia má obvykle väčší vplyv na
spotrebiteľa ako obrazová zložka. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že prípadná nižšia alebo dokonca
nízka rozlišovacia spôsobilosť jedného prvku kombinovanej ochrannej známky nevyhnutne neznamená,
že tento prvok nemôže byť dominantným prvkom označenia, pokiaľ predovšetkým z dôvodu svojho
umiestnenia v označení alebo svojej veľkosti ho spotrebiteľ môže vnímať a uchovať si ho v pamäti.

10. Žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového orgánu o vysokej miere podobnosti kolíznych
označení z fonetického hľadiska. Posúdenie porovnávaných označení zo sémantického hľadiska
prvostupňovým orgánom nebolo v rozklade napadnuté, preto žalovaný len konštatoval, že posúdenieprvostupňovým orgánom je správne a náležite odôvodnené a vychádzal zo záveru, že posudzované
označeniasúpodobnéstým,žeslovnéprvky„TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“budúvmyslispotrebiteľov
zhodne vyvolávať obraz mliečneho výrobku vyrobeného z tvarohu, resp. obsahujúceho tvaroh. Zároveň

ide o český, resp. slovenský ekvivalent toho istého slova. Ani ďalšie prvky prihláseného označenia
neposunú významové vnímanie prihláseného označenia do inej roviny tak, aby posudzované označenia
neboli vnímané ako sémanticky podobné.

11. K okruhu relevantnej spotrebiteľskej verejnosti žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán správne

určil, že túto tvorí široká spotrebiteľská verejnosť, ktorá výberu uvedených tovarov venuje nízku mieru
pozornosti. Jedná sa o tovar každodennej spotreby nakupovaných často, čo môže skĺznuť až do rutiny -
automatizovaného nákupu, pričom spotrebiteľ sa pri výbere tovarov orientuje viac na základe zbežného
vnemu, pri nákupe zachytí len niektorý prvok označenia, u ktorého, vzhľadom na povahu výrobku, najmä
pokiaľ sú určené deťom, určitá farebnosť a kompozícia viacerých prvkov.

12. Pri celkovom hodnotení pravdepodobnosti zámeny sa žalovaný stotožnil so záverom
prvostupňového orgánu, že prvok „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“ síce nie je jediným prvkom
prihláseného označenia, ale vzhľadom na jeho dominantnú pozíciu v hornej časti prihláseného
označenia má vplyv na celkový dojem, ktorý nedokážu potlačiť ani ďalšie prvky a spotrebitelia sa budú
orientovať práve podľa neho.

13. K namietanej miere rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky žalovaný uviedol, že slovný
prvok „TVAROHÁČIK“ je síce odvodený od slova tvaroh, ale pridaním časti „-ÁČIK“ vzniklo nové slovo,
ktoré už nie je slovom výhradne opisujúcim druh a zloženie označovaného tovaru. Ide o novotvar - slovo
vytvorené použitím fantázie, nemožno tento prvok považovať za opisný a bez rozlišovacej spôsobilosti

vo vzťahu k tovarom, pre ktoré je staršia ochranná známka zapísaná. Nejde totiž o druhový výraz bežne
používaný v obchodnom styku na označovanie tvarohu, či výrobkov z tvarohu. Takýto prvok disponuje
vlastnou rozlišovacou spôsobilosťou, hoci nižšou.

14. Pokiaľ prihlasovateľ v rozklade poukazoval na viaceré rozhodnutia EÚIPO, žalovaný poukázal na

osobitosť posudzovaného prípadu, že pravidlá pre porovnávanie označení zo Spoločného oznámenia,
v zmysle ktorého samotná zhoda v prvkoch, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť, nevedie k
pravdepodobnosti zámeny, je potrebné aplikovať s prihliadnutím na osobitosti skutkového stavu
jednotlivých konaní. Zdôraznil, že v prípade prihláseného označenia a staršej ochrannej známky nie je
miera rozlišovacej spôsobilosti prvkov „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“ taká nízka, aby sa spotrebiteľ

nemohol orientovať podľa týchto prvkov, a aby práve tieto prvky nemohli rozhodujúcim spôsobom
ovplyvniť celkový dojem z posudzovaných ochranných známok. Prihlásené označenie síce obsahuje v
porovnaní so staršou ochrannou známkou viacero prvkov a má odlišnú farebnú úpravu, avšak žiaden
z týchto ďalších prvkov nemá vo vneme prihláseného označenia také postavenie, aby dokázal zabrániť
možnej zámene označení v dôsledku podobného slovného prvku.

15. Žalovaný uzavrel, že vďaka uvedeným slovným prvkom, ktoré sú v obidvoch porovnávaných
označeniach dominantné, berúc do úvahy, že spotrebiteľ sa prednostne orientuje podľa slovných,
nie obrazových prvkov, navyše v prípade obrázkov rôznych kreslených postavičiek či zvieratiek na
výrobkoch určených deťom je to bežné, bude celkový dojem vyvolaný týmito označeniami u spotrebiteľa

podobný. Vzhľadom na zhodnosť a podobnosť kolíznych tovarov, žalovaný sa stotožnil so záverom
prvostupňového orgánu, že medzi prihláseným označením a staršou ochrannou známkou nie je možné
vylúčiť pravdepodobnosť zámeny, a to u tých tovarov, pre ktoré bola prihláška zamietnutá, v dôsledku
toho, že porovnávané označenia obsahujú slovný prvok „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“, ktorý je v
označeniach dobre viditeľný a jednoznačne identifikovateľný ako podobný.

16. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu na tunajšom správnom súde, ktorou sa domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a zrušenia tohto rozhodnutia, ako aj rozhodnutia
prvostupňového a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zrušenia napadnutého rozhodnutia sa domáhal z
dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok

(ďalej len „SSP“). V žalobe namietal a uvádzal najmä tieto skutočnosti:

17. Žalovaný zásadným spôsobom pochybil, a to v takom rozsahu, že jednoznačne vybočil aj z hľadísk
a medzí ustanovených zákonom pri posúdení zhodnosti a podobnosti tovarov a služieb, na ktoré saoznačenia vzťahujú, ako aj pri posúdení samotnej zhodnosti, či zameniteľnosti prihláseného označenia
so staršou ochrannou známkou.

18. Nesúhlasil so záverom žalovaného, ak konštatoval, že je nespochybniteľné, že „tvaroh a výrobky z
tvarohu“ v triede 29 chránené staršou ochrannou známkou patria do skupiny tovarov „mliečne výrobky“,
resp.„mliekarenskévýrobky“,ktorésúchránenénapadnutýmiochrannýmiznámkami,apretotietotovary
je potrebné považovať za zhodné. Takýto záver je v rozpore s dokumentom, tzv. Spoločným oznámením
o vykonávaní rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci IP Translator, C-307/10. Zo Spoločného oznámenia

vyplýva, že žalovaný sa v podobných situáciách hodnotenia zhodnosti, či podobnosti tovarov, zaviazal
poskytovať ochranu iba tým tovarom alebo službám, ktoré sú priamo uvedené v zozname tovarov a
služieb, t.j. v konkrétnom prípade je to „tvaroh a výrobky z tvarohu“, nakoľko je interpretácia zoznamu
tovarov vykladaná podľa pravidla „výraz znamená to, čo hovorí“. Nie je zrejmé, prečo v napadnutých
rozhodnutiach žalovaný tieto konkrétne tovary „tvaroh a výrobky z tvarohu“ považoval za zhodné s
tovarmi napadnutých ochranných známok. Staršia ochranná známka chráni iba konkrétny druh tovarov,

a nie celú veľkú skupinu mliečnych výrobkov. Ak žalovaný nerešpektoval Spoločné oznámenie k IP
Translator, považuje to žalobca za vybočenie z prípustného rámca správnej úvahy, čo predstavuje aj
zásadné pochybenie pri právnom posúdení veci. Pokiaľ žalovaný uviedol, že právny názor už odobril
správny súd v rozsudku č. k. 23S/101/2017-121 zo 17.01.2018, žalobca uviedol, že predmetný rozsudok
nemožno považovať za konečný a právne záväzný, nakoľko je predmetom kasačného konania na

Najvyššom súde SR.

19. Žalobca nesúhlasil s posúdením, že tvaroh je možné považovať napríklad za zhodný alebo podobný
výrobok s tekutým mliekom alebo syrom, len preto, že ide o „mliečne výrobky“. Tiež nesúhlasil so
závermi žalovaného, ktorý vyhodnotil tovary v triede 30 „zmrzlina, mrazené smotanové krémy, mrazené

jogurty“ ako podobné s tovarmi „tvaroh a výrobky z tvarohu v triede 29“. Namietal, že žalovaný opomenul
fakt, že zmrzliny sú často vyrábané aj ako ovocné drte/sorbety, vôbec neobsahujú mlieko, nie to ešte
tvaroh. Sú umiestňované v mraziarenských boxoch, teda na odlišných miestach ako výrobky z tvarohu
a tiež sú distribuované odlišnými kanálmi, prevážané v mraziarenských autách. Pokiaľ by aj bol tvaroh
ingredienciou zmrzliny, podľa žalobcu podobnosť medzi tovarmi tvaroh vs. zmrzlina nie je daná. Uviedol,

že EÚIPO vo viacerých rozhodnutiach posúdil tieto tovary ako nepodobné.

20. Vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia pri rozhodnutiach prvého stupňa pri rozsahu tovarov,
pre ktoré bolo prihlásené označenie zamietnuté, odôvodňovalo tým, že staršia ochranná známka je
zapísaná len pre „tvaroh a výrobky z tvarohu“, preto nie je správne vzťahovať ochranu plynúcu z nej na

širokú kategóriu mliečnych výrobkov, ako aj zmrzlín vo všeobecnosti.

21. Žalobca tvrdil, že žalovaný sa pri porovnávaní samotných označení dopustil viacerých zásadných
pochybení. Pochybil metodologicky, ako aj pri konkrétnom hodnotení jednotlivých prvkov označení pre
účely posúdenia ich možnej zameniteľnosti. Nesúhlasil so záverom, že porovnávané označenia sú

podobné zo sémantického hľadiska, vo vysokej miere podobné z fonetického hľadiska a podobné z
vizuálneho hľadiska, hoci len v nízkej miere. Vytýkal žalovanému, že nezohľadnil judikatúru Najvyššieho
súdu SR, podľa ktorej je potrebné označenia posudzovať ako celky a nie je správne vyzdvihovať len
jeden ich prvok. Pri vizuálnom porovnaní prihláseného označenia a staršej ochrannej známky je zrejmé,
že majú odlišnú kompozíciu, pričom logo výrobcu, ktoré ho jasne identifikuje v očiach spotrebiteľov,

nemožno bagatelizovať.

22.Vprípadestaršejochrannejznámky,ktorájeregistrovanáibapre„tvarohavýrobkyztvarohu“,možno
označenie „TVAROHÁČIK“ vnímať ako úplne opisné s ohľadom na zloženie výrobkov z tvarohu. Žalobca
tvrdil nízku dištinktivitu označení vo vzťahu k prvkom „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“ a poukázal na to,

že samotný žalovaný vo svojom rozhodnutí zn. POZ 1358-2009 II/49-2015 zo dňa 05.06.2015 vo vzťahu
k rozsudku vo veci T-312/03 uviedol, že rozsudok bol vydaný pred desiatimi rokmi a prax ohľadom
nedištinktívnych prvkov označenia sa vyvinula takým spôsobom, že v súčasnosti sa kladie vyšší dôraz
na zohľadnenie nižšej rozlišovacej spôsobilosti rovnakých alebo podobných kolíznych prvkov. Žalovaný
tiež uznal, že prax v oblasti ochranných známok nie je nemenná a aj s ohľadom na príslušný trh sa

postupne vyvíja. Preto poukazovanie žalovaného na staršie rozhodnutia označil za nesprávne.

23. Vyzdvihovanie slovného prvku v rámci kombinovaných označení, ktoré vykonal žalovaný pri
hodnotení pravdepodobnosti zámeny, je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou a judikatúrou,podľa ktorej posúdenie podobnosti medzi dvoma označeniami nemôže byť vykonané iba tým, že
sa zohľadní jeden prvok kombinovanej ochrannej známky a porovná sa so starším označením.
Môže sa tak stať len vtedy, ak kombinovaná ochranná známka obsahuje dištinktívny prvok a celý

zvyšok je zanedbateľný/bezvýznamný. Žalobca tvrdil, že v prípade staršej ochrannej známky je slovný
prvok „TVAROHÁČIK“ prvkom, ktorý evokuje zloženie výrobku, a teda je vo vzťahu k registrovaným
tovarom prvkom s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou. Prihlásené označenie však okrem slovného
prvku „TVAROHÁČEK“ obsahuje aj ďalšie prvky, ktoré možno považovať za dištinktívne a v celkovom
dojme za dominantnejšie, a teda za prvky, vďaka ktorým dokáže spotrebiteľ prihlásené označenie

a staršiu ochrannú známku od seba odlíšiť. Nesúhlasil so záverom, že spotrebiteľ sa prednostne
orientuje podľa slovných, nie obrazových prvkov. Nesúhlasil so záverom ohľadom posúdenia ostatných
prvkov prihláseného označenia, keďže tieto žalovaný považoval za prvky s nedostatočnou rozlišovacou
spôsobilosťou, ktoré by nedokázali zabrániť zámene prihláseného označenia so staršou ochrannou
známkou v dôsledku podobného slovného prvku „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“.
24.Namietalzáver,žerelevantnáspotrebiteľskáverejnosťsaprivýberetovarovorientujeviacnazáklade

zbežného vnemu ako dôkladného skúmania obalov výrobkov a tvrdil, že pri tomto druhu tovarov, ktoré
sú v prevažnej väčšine kupované v supermarketoch, resp. samoobsluhách, má najdôležitejší vplyv pri
celkovom zhodnotení vizuálna stránka. V súčasnosti, keď tovary majú pochybný pôvod a zloženie,
väčšina spotrebiteľov, kupujúca takýto tovar, dôkladne skúma zloženie výrobku a jeho pôvod. Prístup
spotrebiteľov označil za absolútne opačný, z akého vychádzal pri rozhodovaní žalovaný.

25. Podľa žalobcu, žalovaný najviac zásadným spôsobom pochybil v tom, že založil záver o
pravdepodobnosti zámeny na slovnom prvku „TVAROHÁČIK“. Tvrdil, že samotné slovné označenie
„TVAROHÁČIK“ má veľmi nízku rozlišovaciu spôsobilosť a samo o sebe nemôže byť pri hodnotení
zameniteľnosti označení brané do úvahy. Prvá časť tohto označenia „TVAROH“ - identifikuje druh

výrobku. Rozlišovaciu spôsobilosť nezakladá ani prípona „ÁČIK“, a to vzhľadom na obvyklý spôsob
tvorby označení v tomto segmente (napríklad Pribináčik, Miláčik). Tým, že žalovaný postavil celú
argumentáciu o zameniteľnosti označení na slovnom prvku „TVAROHÁČIK“, v podstate priznal
označeniu, pri ktorom sám konštatuje, že má nízku rozlišovaciu spôsobilosť, rovnaký rozsah ochrany
ako pri čisto slovnej ochrannej známke bez priloženej úpravy. Ako v prípade posudzovania tovarov, aj

v prípade porovnania samotných označení žalovaný nerešpektoval Spoločné oznámenie o spoločnom
postupe - relatívne dôvody zamietnutia - pravdepodobnosť zámeny (v tých prvkoch, ktoré nemajú žiadnu
alebo majú nízku rozlišovaciu spôsobilosť) z 02.10.2014. Samotná zhoda v prvku s nízkym stupňom
rozlišovacej spôsobilosti obvykle nebude viesť k pravdepodobnosti zámeny.

26.Žalobcanesúhlasilsozáveromodominantnejpozíciiprvku„TVAROHÁČEK“vprihlásenomoznačení
s tým, že má rozhodujúci vplyv na celkový dojem z prihláseného označenia, a že ani ďalšie prvky tento
dojem nedokážu potlačiť, pričom spotrebitelia sa budú orientovať práve podľa tohto slovného prvku.
Podľa žalobcu práve naopak - ostatné prvky v prihlasovanom označení je potrebné zohľadniť a nakoľko
nemajú nízky stupeň rozlišovacej spôsobilosti, ako je to v prípade slovného prvku „TVAROHÁČEK“, je

potrebné posúdenie podobnosti a pravdepodobnosti zámeny vykonať na základe týchto prvkov. Preto
anicelkovýdojemporovnávanýchoznačenínemožnopovažovaťzapodobnýalebozhodný,keďžefonta
farebnévyobrazeniepísmen„TVAROHÁČIK“plusmotívzvieratka(opičky)alogo„Mmilko“jedostatočne
odlišné od zeleného označenia „TVAROHÁČIK“ písaného v inom fonte a stvárnení. Preto nie je možné
porovnávané označenia považovať ani za veľmi podobné alebo zhodné.

27. Žalobca vytkol žalovanému, že sa vôbec nevysporiadal s predloženým rozhodnutím Najvyššieho
súdu Spolkovej republiky Nemecko vo veci Pure CA, Izr 100/10 z 09.02.2012, podľa ktorého ochranné
známky s opisným významom môžu požívať ochranu len pre prvky, ktoré tvoria ich dištinktívny
charakter. Ochrana, ktorá by išla nad rámec týchto dištinktívnych prvkov, by mala za následok vznik

ochrany pre popisné označenia. S poukazom na toto rozhodnutie nemeckého súdu, tvrdil, že žalovaný
rozhodnutím, ktorým založil zameniteľnosť medzi prihláseným označením a označením tvoriacim staršiu
ochrannú známku výlučne na slovnom prvku „TVAROHÁČIK“, de facto pripustil monopolizáciu opisného
slovného označenia pre majiteľa staršej ochrannej známky, čo je v rozpore so podmienkami ochrany
formulovanými zákonmi o ochranných známkach.

28. Žalobca v správnej žalobe zároveň podal návrh na priznanie odkladného účinku žalobe. Keďže
správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok vymedzených v § 185 písm. a)SSP, rozhodol uznesením č. k. 23S/148/2018-221 zo dňa 14.02.2019 o zamietnutí návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.

29. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

30. K porovnaniu tovarov konštatoval, že v známkovo právnej praxi zhodnosť existuje nielen vtedy, keď
sú tovary a služby označené rovnakými výrazmi alebo synonymami, ale aj vtedy, pokiaľ tovary/služby
nárokované pre prihlásené označenie patria do všeobecnejšej kategórie staršej ochrannej známky,

alebo naopak, ak všeobecnejší pojem nárokovaný pre prihlásené značenie zahŕňa špecifickejšie tovary/
služby staršej ochrannej známky. Zhodnosť teda existuje aj vtedy, ak sa dve porovnávané kategórie
tovarov čiastočne zhodujú - prekrývajú. Podľa týchto princípov žalovaný posúdil ako zhodné tovary
prihláseného označenia „tvaroh, výrobky z tvarohu (slané a sladké); mliečne tvarohové nápoje) s
tovarmi staršej ochrannej známky „tvaroh a výrobky z tvarohu v triede 29“. Za zhodné s tovarmi
staršej ochrannej známky považoval aj tovary „mliečne výrobky, resp. mliekarenské výrobky“, ktoré

sú nárokované prihláseným označením, pretože tovary „tvaroh a výrobky z tvarohu v triede 29“, ktoré
chráni staršia ochranná známka, patria do širšej skupiny mliekarenských výrobkov. Ostatné tovary,
pre ktoré bola prihláška ochrannej známky zamietnutá, žalovaný posúdil ako podobné. Pokiaľ žalobca
tvrdí, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí tovary „tvaroh a výrobky z tvarohu“ považoval za zhodné
s prihlasovanými tovarmi prihláseného označenia „mlieko a mliečne výrobky; maslo; mlieko; mliečne

nápoje (s vysokým obsahom mlieka); jogurty; mliekarenské výrobky; tekuté mlieka; termizované
výrobky; syry“), tak takéto tvrdenie označil za zavádzajúce a nekorektné, pretože žalovaný uvedené
nikdy netvrdil. Žalobca opomenul, že žalovaný vo vete, v ktorej porovnával tieto tovary, uviedol aj slovo
„podobné“, a teda tovary, ako napríklad „mlieko, maslo a syr“, nevyhodnotil ako zhodné, ale ako podobné
s tovarmi „tvaroh a výrobky z tvarohu“.

31. Žalovaný poukázal na to, že Spoločné oznámenie k IP Translator bolo prijaté z dôvodu absencie
jednotného prístupu krajín EÚ vo vzťahu k prihláškam ochranných známok a zoznamu tovarov alebo
služieb. Vyplýva z neho, aby v prihláškach ochranných známok boli uvádzané výrobky (tovary) a služby
dostatočne jasne a presne tak, aby umožnili príslušným orgánom určiť rozsah ochrany. V prejednávanej

veci je zrejmé, že tovary, ktoré sú zapísané pre staršiu ochrannú známku („tvaroh a výrobky z tvarohu
v triede 29“), sú identifikované dostatočne jasne a presne (v duchu zásady „výraz znamená to, čo
hovorí“),a preto nie sú pochybnosti, ktorým tovarom sa poskytuje ochrana. Zdôraznil, že Spoločné
oznámeniekIPTranslatornijakoneriešiotázkuporovnávaniatovarovaslužiebazásadypriposudzovaní
ich podobnosti či zhodnosti. Odmietal tvrdenie žalobcu, že by úrad nerešpektoval závery spoločného

oznámenia, čím by vybočil z prípustného rámca správnej úvahy a názor žalobcu považoval za výsledok
nespokojnosti so závermi, ktoré žalovaný urobil v predmetnej veci.

32. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nesúhlasí s posúdením, že tvaroh je možné považovať za zhodný alebo
podobný s tekutým mliekom alebo syrom len preto, že ide o mliečne výrobky, žalovaný poukázal na

skresľovanie skutkových okolností zo strany žalobcu. Staršia ochranná známka nechráni len tvaroh,
ale aj výrobky z tvarohu v triede 29, čo je širšia skupina tovarov a z takéhoto vychádzal aj žalovaný.
Žalovaný nekonštatoval podobnosť týchto tovarov len preto, že ide o mliečne výrobky, pričom svoj
záver v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnil. Uvedené hodnotenie je plne v súlade s kritériami
vyplývajúcimi z judikatúry Súdneho dvora EÚ s rozsudkom vo veci C-39/97 Canon. Podmienkou pre

konštatovanie podobnosti tovarov nie je ich priama zámena tak, ako to uvádza žalobca v žalobe.
Skutočnosť, že zmrzlina môže mať podobu ovocného sorbetu, nemení nič na tom, že veľká skupina
zmrzlín predstavuje mliečne výrobky. Vzhľadom na podobné vlastnosti zmrzlín v porovnaní napríklad
s tvarohovými dezertmi, ktoré nepochybne spadajú medzi výrobky z tvarohu, odôvodňuje záver o
podobnosti týchto tovarov. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na rozhodnutia EÚIPO, žalovaný

poukázal na odlišnosti s posudzovanou vecou a zdôraznil, že v predmetnom konaní pre hodnotenie
podobnosti tovarov a služieb boli použité kritériá stanovené rozsudkom vo veci Canon. Závery žalobcu
označil za vykonštruované, nedôvodné a nelogické. Zdôraznil, že predmetom porovnania boli nielen
tvaroh ako taký, ale aj výrobky z tvarohu, medzi ktoré patria aj tvarohové dezerty, pretože aj tieto sú
v rozsahu ochrany staršej ochrannej známky. Záver o podobnosti porovnávaných tovarov nemožno

spochybniť len poukázaním na to, že medzi týmito tovarmi sú aj rozdiely, pretože pokiaľ by rozdiely
medzi nimi neboli, muselo by ísť o tovary zhodné.33. K namietanému porovnaniu označení žalovaný poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že slovo
„TVAROHÁČIK“ naznačuje vlastnosti chránených tovarov, stále ide o taký tvar slova, ktorý nie je vo
vzťahuknimpriamopopisný,apretomujepotrebnépriznaťurčitú,ajkeďnižšiurozlišovaciuspôsobilosť.

Označenie inak bez rozlišovacej spôsobilosti (napríklad tvorené výlučne opisným slovom, ako napr.
„mlieko“) nemôže získať rozlišovaciu spôsobilosť len na základe použitia farebných písmen, či grafickej
úpravy spočívajúcej v umiestnení písmen do oblúčika. Argumentácia žalobcu, že slovo „TVAROHÁČIK“
nemá rozlišovaciu spôsobilosť, vo svojej podstate predstavuje spochybnenie rozlišovacej spôsobilosti,
a teda platnosti staršej ochrannej známky ako takej, čo je v predmetnom konaní neprípustné.

34. Podľa žalovaného sa žalovaný nedostal do rozporu so závermi plynúcimi zo Spoločného oznámenia
- pravdepodobnosť zámeny. V napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil, prečo nezhodujúce sa
prvky nebudú spôsobilé vylúčiť pravdepodobnosť zámeny. Poukázal na to, že Spoločné oznámenie sa
nezaoberá celkovým posudzovaním pravdepodobnosti zámeny ako napr. dominantnosť prvkov, stupeň
pozornosti príslušnej verejnosti, ako aj ďalšími faktormi, ktoré ovplyvňujú posúdenie pravdepodobnosti

zámeny a princíp ich vzájomnej súvislosti. Žalovaný bol povinný vziať do úvahy všetky špecifiká/
konkrétnosti týkajúce sa predmetného prípadu, medzi inými aj dominantné postavenie slovného prvku
„TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“, či postavenie a vnímanie ostatných prvkov označení na danom trhu, a
nemohol od nich abstrahovať, ako to požaduje žalobca.

35. Žalovaný zdôraznil, že prvky ako tvar prihláseného označenia, či farebné pozadie, nie sú z
hľadiskaposúdeniapravdepodobnostizámenyvýznamné,atozdôvodu,žetvarprihlásenéhooznačenia
zodpovedá tvaru samotného výrobku (resp. vrchnáku/fólii na tégliku) a farebné pozadie bude spotrebiteľ
vnímať len ako zdobenie, ktoré však nie je ničím osobité a spotrebiteľ si ho nezapamätá. Zotrval
na závere, že slovné prvky „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“ v danom prípade z hľadiska vnímania

spotrebiteľa sú rozhodujúce. Z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný pri
rozhodovaní zohľadňoval vplyv nezhodujúcich sa prvkov na celkový dojem označení. Len skutočnosť,
že neboli zohľadnené spôsobom, s ktorým by bol žalobca spokojný, nie je dôvodom pre zrušenie
napadnutého rozhodnutia. Takýmto dôvodom nemôže byť ani odlišný názor žalobcu na slovný prvok
„TVAROHÁČIK“.

36. Žalovaný konštatoval, že porovnávané tovary prihláseného označenia a staršej ochrannej známky
sú zhodné, resp. podobné, pričom vo všeobecnosti platí, že nižšia miera podobností označení je
kompenzovaná vyššou mierou podobnosti tovarov alebo služieb. Pravdepodobnosť zámeny v zmysle §
7 písm. a) Zákona o ochranných známkach zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie medzi označeniami,

čo znamená, že v prípade, ak by aj spotrebiteľ dokázal označenia na trhu od seba odlíšiť a nezamenil
si ich, stále existuje možnosť, že by s mylne domnieval, že tovary označené prihláseným označením a
staršou ochrannou známkou pochádzajú od toho istého subjektu, prípadne subjektov, ktoré sú navzájom
ekonomicky prepojené.

37. Pokiaľ žalobca poukazoval na závery viacerých rozhodnutí EÚIPO, žalovaný konštatoval, že
predmetné prípady si nie je možné zamieňať so situáciou, keď sa posudzované označenia zhodujú v
čisto opisných prvkoch bez rozlišovacej spôsobilosti, čo nie je tento prípad. Rozlišovacia spôsobilosť
staršej ochrannej známky nevyplýva z jej farby, fontu písma, či grafickej úpravy, ako sa mylne domnieval
žalobca, ale zo skutočnosti, že „TVAROHÁČIK“ je takým slovom, ktoré je nové, slovo „tvaroh“ bolo

personifikované. Žalovaný poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
24S/256/2013, že neustále dovolávanie sa žalobcu záverov vyplývajúcich z iných rozhodnutí úradu,
prípadne aj iných známkových úradov, ktoré má svedčiť o tom, že žalovaný v tejto veci zjavne vybočil
z ustálenej praxe, nijako nesvedčí v prospech záveru, že napadnuté rozhodnutie úradu je nezákonné.
Podľa žalovaného, ani jedno z rozhodnutí, na ktoré poukázal žalobca, nie je rozhodnutím, ktoré

by svedčilo o postupe úradu v rozpore s jeho doterajšou praxou. Úlohou žalovaného je dostatočne
odôvodniť to rozhodnutie, ktoré je výsledkom konkrétneho konania, a to s poukazom na platnú právnu
úpravu. Žalovaný poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Scud/8/2008,
že pre posudzovanie zákonnosti konkrétneho rozhodnutia je poukazovanie na iné konania právne
bezvýznamné.

38. K slovnému prvku „TVAROHÁČIK“ a jeho vplyvu na vizuálny vnem spotrebiteľa, žalovaný uviedol,
že pri výbere potravín bežnej dennej spotreby, obvykle nakupovaných samoobslužne, si spotrebitelia
vyberajú tovar najmä na základe vizuálneho vnemu. Uviedol, že hoci sú posudzované označeniavizuálne podobné, len v nižšej miere, nie je možné opomenúť fakt, že táto podobnosť je daná tým, že
prakticky celá staršia ochranná známka (až na malé rozdiely, ktoré si spotrebiteľ ani nemusí uvedomiť)
je obsiahnutá v prihlásenom označení. Preto, pokiaľ aj spotrebiteľ rozlíši posudzované označenia a tieto

si priamo nezamení, hrozí vysoké riziko, že sa bude mylne domnievať, že prihlásené označenie a staršia
ochranná známka pochádzajú od rovnakého, resp. hospodársky prepojeného subjektu. K vzniku tejto
mylnej domnienky nedokáže zabrániť ani pridanie ďalších prvkov v prihlásenom označení. Žalovaný
nepopieral, že spotrebiteľ pri tomto type výrobkov venuje pozornosť napr. dátumu ich spotreby, prípadne
aj zloženiu, čo ale neznamená, že si zapamätá detaily obalu. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že

spotrebitelia jogurty Rajo a Zott odlišujú na základe etikety, a nie na základe označení, žalovaný len
dopĺňa,žespotrebiteliabyťažkolennazákladeetiketyodlišovali,odktoréhovýrobcupochádzajújogurty,
resp. mliečne výrobky, pokiaľ by sa tieto nazývali rovnako alebo veľmi podobne, ako je tomu v prípade
posudzovaných označení.

39. Napokon, žalovaný poukázal na nepochybný paradox spočívajúci v tom, že žalobca síce v podanej

žalobe veľmi rázne vylučuje rozlišovaciu spôsobilosť slova „TVAROHÁČIK“, napriek tomu si však vybral
pre svoje tovary označenie, ktorého jediným pre spotrebiteľa čitateľným prvkom je český ekvivalent
tohto slova, slovo „TVAROHÁČEK“, čo podľa žalovaného vyvoláva pochybnosti o tom, či sám žalobca
je v skutočnosti presvedčený o pravdivosti svojej argumentácie. Žalovaný ju označil za účelovú a
vykonštruovanú, s cieľom dosiahnuť zápis prihláseného označenia, ktoré je však zameniteľné so staršou

ochrannou známkou.

40. Žalobca v replike zotrval na názore, že rozhodnutie úradu sa javí ako nekonzistentné s aktuálnou
rozhodovacou praxou samotného žalovaného, ktorý založil porovnanie podobnosti na slovnom nízkom
dištinktívnom prvku „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“ a ostatné odlišné prvky bagatelizoval a posúdil ako

nedostatočné na to, aby dokázali vylúčiť pravdepodobnosť zámeny. Uviedol, že nie je možné vytvárať
si asociáciu medzi označeniami, pokiaľ ide o označenia, ktoré sú nízko dištinktívne, resp. opisné.
Poukázal na metodologické zmeny pri posudzovaní podobnosti označení s účinnosťou od roku 2014, z
ktorých vyplýva, že súladnosť v slabom prvku za štandardných okolností nemá za následok existenciu
pravdepodobnosti zámeny na strane spotrebiteľskej verejnosti. Zotrvával na názore, že pri slovnom

prvku „TVAROHÁČIK“ ide o slovný prvok, ktorý má pre „tvaroh a výrobky z tvarohu“ nedištinktívnu
povahu.Nesúhlasilsožalovaným,žesajednáoúčelovúavykonštruovanúargumentáciužalobcu,takýto
záver označil za ničím nepodložený a uviedol, že žalobca, práve s ohľadom na popisnosť označenia
„TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“, sa nikdy nesnažil zaregistrovať slovný prvok na Úrade priemyselného
vlastníctva, ale vždy žiadal iba o registráciu vyobrazenia „TVAROHÁČEK“ vo farebnom prevedení a

osobitnom fonte, a to buď spolu s označením „M milko“ alebo s označením „PM Premium Milk“ ako
identifikátormi pôvodu jeho tovarov.

41. Žalovaný v duplike odmietol tvrdenie žalobcu ohľadom odklonenia sa od vlastnej rozhodovacej praxe
akonštatoval,žezrozhodnutívinýchveciachniejemožnévyvodzovaťvšeobecnézáveryaaplikovaťich

na každý prípad bez prihliadnutia na konkrétne skutkové okolnosti a špecifiká konkrétneho prípadu. Trval
na tom, že napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecnými princípmi plynúcimi z rozhodnutí, na
ktoré poukázal samotný žalobca. Žalovaný postupuje v zásade podľa ustanovení Zákona o ochranných
známkach, pričom nie je viazaný úpravou uvedenou v publikácii, na ktorú poukázal žalobca v replike.
Podľa žalovaného, žalobca v žalobe nespochybnil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Vyplýva z

nej nespokojnosť s rozhodnutím žalovaného, pričom správnosť samotného posúdenia „spochybňuje“
len poukazovaním na iné prípady, skutkové okolnosti ktorých sú však odlišné, a to napriek tomu, že sa
týkajú označení obsahujúci prvky, ktorých rozlišovacia spôsobilosť je nižšia ako priemerná. Povinnosťou
žalovaného však nie je v odôvodnení rozhodnutia odôvodniť a vymedziť/odlíšiť aktuálne posudzovaný
prípad vo vzťahu k iným, skôr posudzovaným prípadom, ale zákonným spôsobom odôvodniť svoje

rozhodnutie, čo žalovaný uskutočnil.

42. Ďalší účastník konania spoločnosť NiKA, s. r. o., sa k žalobe nevyjadril.

43. Žalobca bezprostredne pred pojednávaním doručil súdu vyjadrenie zo dňa 03.07.2019 s prílohami,

ktoré bolo doručené účastníkom konania, a ktoré zohľadňoval správny súd pri rozhodovaní.44. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Pojednávania sa
nezúčastnil zástupca ďalšieho účastníka konania NiKA, s. r. o., napriek riadnemu doručeniu predvolania.
Súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Účastníci konania zotrvali na svojich stanoviskách bezo zmeny.

45. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd príslušný na konanie (§ 16 SSP) preskúmal na
základe podanej žaloby napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu žalobných bodov podľa tretej
časti prvej hlavy SSP a po preskúmaní rozhodnutia, vrátane postupu žalovaného, dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP.

46. V správnom súdnictve poskytujú správne súdy ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú
na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a
iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy

a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). Žaloba je procesný
úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo
priamo dotknutého práva, alebo právom chráneného záujmu (§ 61 písm. a) SSP).

47. Podľa § 51 ods. 5 zákona č. 506/2009 Z. z o ochranných známkach; na konanie pred úradom podľa

tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 19, 28, 29,
32 až 34, 39, 49, 50, § 59 ods. 1 a § 60.

48. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z. z o ochranných známkach; úrad rozhoduje na základe
odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené.

49. Podľa § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z. z o ochranných známkach; označenie sa nezapíše
do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra (ďalej len "námietky") podaných
podľa § 30 majiteľom staršej ochrannej známky, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so
staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie

a staršia ochranná známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za
pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou.

50. Podľa § 54a ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z.; konania začaté a právoplatne neskončené do
31.12.2017 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 01.01.2018.

51. Z administratívneho spisu vyplýva, že prihláška kombinovanej ochrannej známky „TVAROHÁČEK
milko“, proti ktorej boli podané námietky, bola podaná 17.12.2014 prihlasovateľom POLABSKÉ
MLÉKARNY, a. s. a zverejnená vo vestníku úradu 01.04.2015 pre vyššie vymenované tovary v triede 5,
29 a 30. Namietateľ NiKA, s. r. o., je majiteľom slovnej ochrannej známky v priloženej úprave č. 201 383

„„TVAROHÁČIK“ s právom prednosti od 31.08.2001, zapísanej pre tovary „tvaroh a výrobky z tvarohu v
triede 29“ v triede 29 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.

52. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť či záver žalovaného o konštatovaní pravdepodobnosti zámeny
je správny. Z ustanovenia § 7 písm. a) zákona č. 506/2009 Z.z. vyplýva, že pravdepodobnosť

zámeny na strane verejnosti existuje z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou
ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a
staršia ochranná známka vzťahujú. Za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť
asociácie so staršou ochrannou známkou. Pravdepodobnosť zámeny možno konštatovať, ak hrozí na
trhu reálne nebezpečenstvo zámeny označení vo vzťahu k danej spotrebiteľskej verejnosti, ktorá sa

môže domnievať, že predmetné tovary alebo služby pochádzajú od toho istého podnikateľa alebo od
ekonomicky prepojených podnikateľov, pričom pravdepodobnosť zámeny je nutné posudzovať celkovo
s ohľadom na všetky okolnosti týkajúce sa konkrétnej veci. Dôležitý je celkový dojem označení,
s prihliadnutím na jednotlivé vizuálne, fonetické a sémantické podobnosti, ako aj zhodnosť alebo
podobnosť tovarov, na ktoré sa kolidujúce označenia vzťahujú.

53. Správny súd poukazuje na to, že žalobca namieta nesprávnosť vyhodnotenia pravdepodobnosti
zámeny prihláseného označenia so staršou ochrannou známkou, teda žalobné námietky smerujú do
úvahy orgánu verejnej správy.54. Pri rozhodovaní, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy
(správne uváženie), preskúmava správny súd iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk

ustanovených zákonom (§ 27 ods. 2 SSP). Posúdenie otázky zameniteľnosti ochranných známok
patrí do správnej úvahy žalovaného, preto v prípade súdneho prieskumu ide o obmedzený súdny
prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy založených na princípoch správneho uváženia, pretože
správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti orgánu verejnej správy v rámci určitého tolerančného
pásma formulovať svoje závery autonómne. V danom prípade súd pri hodnotení vstupných informácií

vchádzajúcich do správnej úvahy a výstupných informácií dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného
nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správny súd sa nestotožnil s tvrdenou poruchou
v úvahe správneho orgánu spočívajúceho v rozhodnutí v rozpore so spoločným oznámením k IP
Translator.

55. Správny súd nezistil, že by úsudok žalovaného, ktorý vychádzal z hodnotenia riadne zistených

skutkových okolností, spočíval v mylnom pochopení zákona alebo v skutkovej podstate odporujúcej
spisu a zásadám logického myslenia, alebo že by bol inak chybný. Žalovaný komplexne vyhodnotil
a presvedčivo odôvodnil svoj záver, reagoval na námietky, ktoré mali pre vec zásadný význam a
tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil všetky skutočnosti, na základe ktorých rozklad zamietol a
prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

56. Správny súd nepovažuje žalobné námietky ohľadom spochybňovania porovnania tovarov, pre ktoré
bolo prihlásené označenie s tovarmi staršej ochrannej známky, za opodstatnené. Správny súd sa v
plnom rozsahu stotožňuje s posúdením tovarov porovnávaných označení. Poukazuje pritom na záver
vyplývajúci z rozsudku sp. zn. 23S/101/2017 bod 48 a 49 odôvodnenia, na ktorom zotrváva. Závery

žalovaného sú zrozumiteľne odôvodnené, pričom ani ďalšia argumentácia žalobcu v tejto správnej
žalobe nepriviedla súd k inému záveru, než k akému dospel v predchádzajúcom rozsudku v obdobnej
veci. Keďže správny súd sa stotožňuje s posúdením tovarov kolíznych označení a s výsledkom, k akému
dospel žalovaný, nepovažuje za potrebné opakovať argumentáciu žalovaného.

57. Súd nezistil pochybenia žalovaného ani pri porovnávaní označení. Slovný prvok v prihlásenom
označení a v staršej ochrannej známke, sú dominantné, pričom ostatné prvky v prihlásenom
označení nemajú dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť, v dôsledku čoho je celkový dojem vyvolaný
s porovnávanými označeniami u spotrebiteľa podobný. Pravdepodobnosť zámeny môže existovať,
pretože ostatné prvky majú nižší stupeň rozlišovacej spôsobilosti, a to z dôvodov, na ktoré podrobne

poukázal žalovaný a s ktorými sa správny súd stotožnil. Aj podľa názoru správneho súdu je slovný
prvok „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“ dominantným v porovnávaných označeniach, je dobre viditeľný,
pričom práve tento prvok bude slúžiť na orientáciu spotrebiteľa pri výbere tovaru a nebudú nimi ostatné
prvky. Súd sa nestotožňuje s tvrdením v žalobe, že záver žalovaného ohľadom porovnania označení
je nesprávny.

58. K žalobnej námietke, že žalovaný nesprávne založil záver o pravdepodobnosti zámeny na
slovnom prvku TVAROHÁČIK, ktorý považoval za novotvar, súd zastáva stanovisko, že slovný prvok
TVAROHÁČIK má určitú mieru rozlišovacej spôsobilosti a nestotožňuje sa s tvrdením v žalobe, že nemá
žiadnu rozlišovaciu spôsobilosť a samo o sebe nemôže byť pri hodnotení zameniteľnosti označení brané

do úvahy. Nemožno poprieť, že názov je odvodený od slova tvaroh, a to pridaním časti „-áčik“, čím však
vzniklo nové slovo, ktoré možno považovať za fantazijné, nakoľko sa jedná o personifikáciu neživotného
slovného druhu, čo nie je v slovenskej gramatike bežné. Možno súhlasiť so stanoviskom žalovaného,
že sa nejedná ani o zdrobneninu od slova tvaroh.

59. Správny súd poznamenáva, že sa jedná o súdny prieskum rozhodnutia, kde úrad posudzoval, či
možno vyhovieť uplatneným námietkam v zmysle § 7 písm. a) Zákona o ochranných známkach, čím bol
žalovaný pri rozhodovaní viazaný, zároveň pri rozhodovaní o rozklade obsahom rozkladu, vychádzajúc
z predložených a označených dôkazov namietateľom. Na spochybňovanie rozlišovacej spôsobilosti
slovného prvku „TVAROHÁČIK“, teda spochybňovanie platnosti staršej ochrannej známky ako takej,

nebolo možné prihliadnuť. Staršia ochranná známka je platnou ochrannou známkou, čo je potrebné
rešpektovať, pokiaľ nie je preukázaný opak. Preto správne žalovaný poukázal na to, že nemožno
súhlasiť s tvrdením žalobcu, že slovo „TVAROHÁČIK“ je bez rozlišovacej spôsobilosti, a ani s tým, žežalovaný pripustil de facto monopolizáciu druhového slovného označenia v prospech namietateľa proti
prihlásenému označeniu, čo je v rozpore so Zákonom o ochranných známkach.

60. Súd nezistil pochybenia ani v postupe žalovaného, resp. pri samotnom procese porovnávania, či
už tovarov alebo označení, tak, ako tvrdil žalobca. Žalovaný v konaní aplikoval zaužívané zásady,
rešpektoval závery Spoločného oznámenia, v zmysle ktorého, ak sa porovnávané označenia zhodujú
v prvku s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou, je potrebné zamerať sa na vplyv nezhodujúcich sa prvkov.
Zohľadnený bol aj kompenzačný princíp, v zmysle ktorého nízka miera podobnosti medzi označovanými

tovarmi alebo službami, môže byť kompenzovaná vysokou mierou podobnosti medzi porovnávanými
označeniami a naopak.

61. Žalobca v žalobe tvrdil, že pri posúdení pravdepodobnosti zámeny, bolo potrebné zamerať sa
na vplyv nezhodujúcich sa prvkov na celkový dojem označení, keďže sa porovnávané označenia
zhodovali v prvku s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou. Súd zastáva názor, že žalovaný takto postupoval

a zameral sa práve na posudzovanie vplyvu nezhodujúcich sa prvkov na celkový dojem označení.
Z prvostupňového rozhodnutia, ako aj druhostupňového rozhodnutia, je zrejmý záver z posúdenia
nezhodujúcich sa prvkov na celkový dojem označení. To, že žalobca sa so záverom, k akému dospel
žalovaný nestotožnil, neznamená, že vplyv nezhodujúcich sa prvkov nebol posudzovaný. Výsledkom
ich posúdenia bol záver, že tieto ďalšie prvky majú nedostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť, t.j. nie sú

schopné vylúčiť pravdepodobnosť zámeny vzhľadom na celkový dojem vyvolaný týmito označeniami u
spotrebiteľa. Nemožno poprieť odlišný vizuálny vnem u prihláseného označenia v porovnaní so staršou
ochrannou známkou, avšak s prihliadnutím na slovný prvok, ktorý je dominantný, tak v prihlásenom
označení, ako aj v staršej ochrannej známke, s prihliadnutím na zhodnosť a podobnosť tovarov, existuje
pravdepodobnosť zámeny označení, t.j. spotrebiteľská verejnosť sa môže domnievať, že predmetné

tovary pochádzajú od toho istého podnikateľa, alebo od ekonomiky prepojených podnikateľov. Súd
považuje za významné aj to, že slovný prvok „TVAROHÁČEK/TVAROHÁČIK“ je mutáciou toho istého
slova v českom a slovenskom jazyku. Mohla by vzniknúť mylná predstava, že majiteľ staršej ochrannej
známky rozširuje známkový rad vytvorením ďalšej kombinovanej ochrannej známky pre český trh.

62. Napokon správny súd sa stotožňuje so žalovaným, že argumentácia žalobcu je nepresvedčivá,
najmä pokiaľ žalobca tvrdí, že slovný prvok „TVAROHÁČIK“ v staršej ochrannej známke nemá
rozlišovaciu spôsobilosť, pričom sám si vytvoril ochranné známky s takýmto slovným prvkom v českej
mutácii.

63. V zhode so stanoviskom žalovaného správny súd konštatuje, že ďalšie prvky na prihlásenom
označení, okrem dominantného slovného prvku „TVAROHÁČEK“, nie sú spôsobilé zabrániť
nebezpečenstvu mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti týchto označení. Pri porovnaní staršej
ochrannej známky a prihláseného označenia zo všetkých troch hľadísk, a to vizuálneho, fonetického
a sémantického, existuje vysoké nebezpečenstvo zámeny prihláseného namietaného označenia

so staršou ochrannou známkou, predovšetkým v dôsledku slovného prvku „TVAROHÁČEK/
TVAROHÁČIK“, keďže ostatné prvky majú nízky stupeň rozlišovacej spôsobilosti. Nemusí isť pritom
o nutné nebezpečenstvo, že si spotrebiteľ výrobky zamení, stačí, ak existuje nebezpečenstvo vzniku
mylnej domnienky u spotrebiteľov o vzájomnej spojitosti týchto označení, na základe ktorej by si
mohol spotrebiteľ myslieť, že výrobky označené porovnávanými označeniami pochádzajú od rovnakého

podnikateľa, eventuálne od ekonomicky prepojených subjektov. Toto nebezpečenstvo je v predmetnej
veci, vzhľadom na veľmi podobné, resp. zhodné tovary, ktoré majú chrániť posudzované označenia,
ešte vyššie.

64. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozdielnu rozhodovaciu prax úradu, resp. na iné rozhodnutia

súdov, k tomuto súd poznamenáva, že každé konanie o ochranných známkach má svoje osobitosti a
nemožno mechanicky preberať závery, ktoré boli prijaté za iných situácií, než je to v predmetnej veci.
Posudzovanie pravdepodobnosti zámeny vychádza z porovnávania tovarov a porovnávania označení,
pričom pre každé z týchto porovnávaní platia osobitné kritériá, ktoré je potrebné zohľadňovať, a to
osobitne, ako aj vo vzájomných súvislostiach, čo spôsobuje rozmanitosť a špecifickosť posudzovania

kolidujúcich označení.

65. Možno sa stotožniť s konštatovaním žalovaného, že požiadavka žalobcu, aby žalovaný zdôvodňoval
svoje rozhodnutia v kontexte rozhodnutí iných orgánov o iných veciach, je neprimeraná. Za relevantnépovažuje správny súd to, či napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou
úpravou. Rozhodnutia iných súdov, pokiaľ nie sú prameňom práva Slovenskej republiky (judikovaným
rozhodnutím), nie sú záväzným podkladom pre rozhodovanie úradu, resp. správneho súdu. Napriek

tomu žalovaný reagoval na všetky žalobcom označené rozhodnutia iných súdov, s ktorými sa
vysporiadal a vo vzťahu ku každému uviedol svoje stanovisko ohľadom súvislostí s posudzovanou vecou
a nemožnosti jeho použitia z dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia. Súdna prax sa ustálila
na závere, že pokiaľ účastník konania argumentuje poukázaním na iné rozhodnutia v obdobnej veci, je
povinnosťou rozhodujúceho orgánu sa s touto argumentáciou vysporiadať, inak by mohlo byť zaťažené

rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. V predmetnej veci žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým
rozhodnutiam, k ich nepoužiteľnosti, pričom so závermi žalovaného sa správny súd stotožnil.

66. Z dôvodov vyššie uvedených súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. Zároveň
správny súd poukazuje na dôvody uvedené v rozsudku v obdobnej veci č. k.: 23S 101/2017-121 zo dňa
17. 01. 2018 (§ 140 SSP).

67. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 167 ods.
1 SSP a contr.

68. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania

nepriznal, nakoľko mu nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu uložil
správny súd a dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mal priznať iné trovy, nezistil (žiadne
si ani neuplatnil), aplikujúc ustanovenie § 169 SSP.

69. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP

a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej

podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa
§ 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.