Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. december 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216200358
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8216200358.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu K. Z., J..

XX.X.XXXX, E. XXXX/XX, XXX XX G., právne zastúpený JUDr. Alojz Naništa, advokát, Sládkovičova
8, 080 01 Prešov, proti žalovanému Š. K., J.. X.X.XXXX, N. XXX, XXX XX S., právne zastúpený
advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., Cimborkova 13, 040 01 Košice, o zaplatenie 36.513,31 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 36.513,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 %
ročne od 2.3.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,50 %,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou, ktorú podal na tunajšom súde dňa 25.1.2016 domáha, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 36.513,31 eur, úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy
36.513,31 eur od 1.3.2007 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania titulom nevrátenia pôžičiek. Žalobu
žalobca odôvodňuje tým, že so žalovaným uzavrel dňa 7.6.2006 písomnú zmluvu o pôžičke, ktorej
predmetom bolo zapožičanie sumy 600.000,- Sk / 19.916,35 eur/ a sumy 500.000,-

Sk /16.596,96 eur/. Finančnú hotovosť 600.000,- Sk vyplatil žalovanému ako dlžníkovi v hotovosti dňa
16.1.2006 a dňa 7.6.2006 mu vyplatil sumu 500.000,- Sk, s tým, že žalovaný sa zaviazal podľa čl.
II Zmluvy požičanú sumu vrátiť žalobcovi v mesačných splátkach po 5.000,- Sk /165,97 eur/ počnúc
mesiacom január 2007 do úplného vyrovnania. Išlo o bezúročnú pôžičku. Poukázal na to že v zmluve
v čl. III. zo dňa 7.6.2006 sa so žalovaným dohodli, že v prípade nezaplatenia pravidelnej mesačnej
splátky počnúc mesiacom január 2007, sa uvedené konanie dlžníka považuje za podstatné porušenie
zmluvy o pôžičke a veriteľ je oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy a požadovať splatenie zostatku pôžičky

naraz. Týmto sa stane dlh okamžite splatným a dlžník stráca výhodu splátok. Poukazuje žalobca ďalej
na to, že žalovaný zmluvu podpísal a jeho podpis bol úradne overený dňa 16.6.2006 na notárskom úrade
JUDr. S. I.. Žalobca tvrdil, že žalovaný neuhradil ani jednu splátku, na základe čoho žalobca pristúpil
dňa 28.2.2007 k odstúpeniu od zmluvy s platnosťou od 1.3.2007, kedy sa podľa žalobcu stal celý dlh
splatným. Žalobca ďalej poukazuje na č. IV Zmluvy o pôžičke s tým, že žalovaný uznal svoj dlh voči
žalobcovi vo výške 1.100.000,- Sk /36.513,31 eur/ čo do dôvodu a výšky v zmysle §
558 Občianskeho zákonníka a že to znamená, že sa právo žalobcu na uplatnenie pohľadávky premlčí

až 16.6.2016 podľa § 110 ods. 1 OZ. Žalobca si uplatňuje aj úrok omeškania odvolávajúc sa na
ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka, počnúc dňom 1.3.2007.2. Žalovaný sa k veci vyjadril písomne dňa 22.6.2016 ( po doručení žaloby s prílohami dňa 1.3.2016 ).
Uviedol, že žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú a žalovaný nárok za neopodstatnený.
Popiera, aby pristúpil k podpísaniu zmluvy o pôžičke zo dňa 7.6.2006 alebo, žeby vedel o existencii

takejto zmluvy pred začatím tohto konania. Popiera tiež, aby mu žalobca takúto sumu prenechal
( 500.000,- Sk a 600.000,- Sk ). Vierohodnosť zmluvy o pôžičke spochybňuje aj skutočnosť, že z
písomnéhovyhotoveniazmluvyvyplýva,žebolapodpísanádňa7.6.2006tak,akojetouvedenévzmluve
v jej záverečných ustanoveniach. Aj žalobca udáva, že sa jedná o zmluvu zo dňa 7.6.2006. Zároveň
však zmluva obsahuje notárske osvedčenie pravosti podpisov, kde sa uvádza, že ju osobne podpísal

pred povereným pracovníkom notára dňa 16.6.2006. Keďže sa má jednať o poskytnutie pôžičky z roku
2006 a žaloba bola podaná dňa 25.1.2016, vznáša týmto aj námietku premlčania. V dôsledku premlčania
nároku ( aj keby bol dôvodný, čo popiera ) nemožno žalobcovi nárok priznať. Navrhuje žalobu zamietnuť
a priznať mu náhradu trov konania.

3.Na pojednávanie vo veci konané 14.11.2018 sa dostavili žalobca, právny zástupca žalobcu a právny

zástupca žalovaného, ktorý ospravedlnil neúčasť žalovaného, o odročenie pojednávania nežiadal.
Súd preto v zmysle § 180 CSP vec prejednal v jeho neprítomnosti; prihliadol pritom na obsah spisu a
dosiaľ vykonané dôkazy. Pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a svedkov a oboznámením ich vyjadrení

s prílohami a v spise pripojených listinných dôkazov ( tak ako boli oboznamované na pojednávaniach,
čo vyplýva zo zápisníc o pojednávaniach - návrhom s prílohami, vyjadreniami strán sporu s prílohami,
vyjadrením notárky JUDr. S. I.) a zistil tento skutkový stav veci:

5. Z obsahu zmluvy o pôžičke datovanej dňa 7.6.2016, podpísanej na Notárskom úrade JUDr. S. I. dňa

16.6.2006 súd zistil, že ju uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník. Zmluva uzavretá podľa §
657 a nasl. OZ. Zmluva obsahuje päť článkov :
I. Veriteľ dňa 16. januára 2006 požičal dlžníkovi sumu 600.000,- Sk v hotovosti
(slovom šesťstotisíc slov. korún) bezúročné v súlade s touto dohodou bez uvedenia účelu, na ktorý bude
pôžička použitá.

Veriteľ dňa 7. júna 2006 požičiava dlžníkovi sumu 500.000,- Sk v hotovosti (slovom päťstotisíc slov.
korún) bezúročné v súlade s touto dohodou bez uvedenia účelu, na ktorý bude pôžička použitá.
II. Dlžník svojim podpisom potvrdzuje prevzatie peňažnej pôžičky v sume 600.000,- Sk od veriteľa a to
dňa 16.01.2006 podľa bodu I. tejto zmluvy a súčasne potvrdzuje, že dňa 07.06.2006 prevzal od veriteľa
čiastku 500.000,- Sk ako pôžičku. Dlžník sa svojim podpisom zaväzuje celkovú dlžnú sumu 1.100.000,-

Sk (slovom jedenmiliónjedenstotisíc slov. korún) osobne vrátiť veriteľovi v pravidelných mesačných
splátkach po 5.000,- Sk počnúc mesiacom január 2007 v hotovosti k jeho rukám. Jednotlivé mesačné
splátky po 5.000,- Sk z poskytnutej pôžičky vo výške 1.100.000,- Sk sú splatné najneskôr do 20. dňa
príslušného mesiaca. Veriteľ dlžníkovi na požiadanie vystaví potvrdenie o splatení jednotlivých splátok
dlhu. Dlžník môže splatiť v splátke aj ľubovoľne vyššiu čiastku splátky ako dohodnutých 5.000,- Sk

mesačne.
III. Strany sa dohodli, že v prípade nezaplatenia pravidelnej mesačnej splátky 5.000,- Sk počnúc
mesiacom január 2007 (uvedené konanie dlžníka strany považujú za podstatné porušenie tejto zmluvy)
podľa čl. II. tejto zmluvy je veriteľ oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy a požadovať splatenie zostatku
pôžičky naraz, teda zostatok dlhu pri naplnení podmienky nezaplatenia aspoň jednej pravidelnej

mesačnej splátky sa stáva okamžite splatný a dlžník stráca výhodu splátok.
Strany sa dohodli, že po zavedení meny EURO ako platidla na základe všeobecne záväzného
rozhodnutia alebo zákona dlžník bude splácať svoje pravidelné mesačné splátky 5.000,- Sk alebo vyššiu
čiastku v mene EURO podľa platného kurzu EUR/Sk v čase zavedenia EUR ako zákonného platidla.
IV. Dlžník výslovne uznáva svoj dlh voči veriteľovi vo výške 1.100.000,- Sk čo do dôvodu z poskytnutia

pôžičky podľa tejto zmluvy.
V. Práva a povinnosti dlžníka, vyplývajúce z tejto zmluvy, prechádzajú na prípadných dedičov dlžníka.
Vzťahy zmluvných strán, neupravené v tejto zmluve, sa riadia príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka.
Zmeny a doplnky zmluvy môže byť uskutočnené len formou písomného dodatku uzavretého na základe

vzájomnej dohody zmluvných strán.
Táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania zmluvnými stranami.
Účastníci si zmluvu prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali.Pravosť oboch podpisov, žalobcu a žalovaného, bola osvedčená na Notárskom úrade JUDr.
S. I. dňa 16.6.2006 ( povereným pracovníkom ) - vlastnoručne podpísané žalobcom a žalovaným a
pridelené poradové číslo Centrálnym registrom osvedčených podpisov O XXXXXX/XXXX ( žalobca )

a O XXXXXX/XXXX ( žalovaný ).
Predložené bolo vyhotovenie zmluvy o pôžičke s doložkou osvedčenia, že táto listina doslovne súhlasí
s predloženým originálom ( 3 strany, odpis úplný ).

6. Z vyjadrenia notárky JUDr. S. I., Notársky úrad v Bardejove zo dňa 7.2.2018 ( čl. 89; na výzvu

súdu, či v knihe - registri podpisov zo dňa 16.6.2006 sa nachádzajú podpisy žalobcu a žalovaného
pod. č. O XXXXXX/XXXX M. Q. XXXXXX/XXXX a aká listina bola podpisovaná a akým dokladom
bola preukázaná ich totožnosť ) vyplýva, že pod č. Q. XXXXXX/XXXX je osvedčený podpis K. Z., J..
XX.X.XXXX, bytom Bardejov, Hurbanová XXXX/XX, č. OP : N. a pod. č. Q. XXXXXX/XXXX je podpis
Štefana Pleca, nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX, č. OP : N.. Názov listiny - Zmluva o pôžičke a podľa
osvedčenia listinu podpísali obidvaja vlastnoručne na Notárskom úrade.

7. Z predloženej predžalobnej výzvy zo dňa 28.11.2014 súd zistil, že žalobca mal žalovaného vyzvať
na zaplatenie sumy 36.513,31 eur v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Zároveň ho upozornil na
uplatnenie nároku v súdnom konaní s poukazom na zmluvu o pôžičke, uznanie dlhu, úroky z omeškania.
Dôkaz o doručovaní, resp. doručení výzvy predložený nebol.

8. Súdu boli predložené aj vyhlásenia žalovaného - Štefana Pleca ako konateľa obch. spol. STAVEX,
s.r.o. a žalovaného ako súkromného podnikateľa zo dňa 7.6.2006, že neeviduje žiadnu pohľadávku ani
iné majetkové práva z obchodného styku voči obch. spol. PAM-STAV, s.r.o. a súkromnému podnikateľovi
K. Z. ( čl. 128-129 ). Obe listiny boli podpísané Š.Y. K., raz ako konateľom STAVEX, s.r.o. a raz ako

fyzickou osobou. Pravosť oboch podpisov žalovaného bola osvedčená na Notárskom úrade JUDr. S.
I. dňa 16.6.2006 - vlastnoručne podpísané žalovaným a pridelené poradové číslo Centrálnym registrom
osvedčených podpisov Q. XXXXXX/XXXX M. Q. XXXXXX/XXXX.

9. Vyjadrením zo dňa 8.3.2018 žalovaný uviedol, že žiada, aby žalobca predložil originál zmluvy o

pôžičke, poukazom na ktorú žalobca odôvodňuje podanú žalobu. Vo vzťahu k výsluchu svedkov, ktorých
navrhol vypočuť žalobca uvádzal, že podľa jeho názoru prípadné vykonanie výsluchu svedkov bude
v rozpore s princípom hospodárnosti sporového konania upraveného najmä v článku 17 základných
princípov C. s. p.. To preto, že v spore vzniesol námietku premlčania (s poukazom na skutočnosť, že
žalobca sa podanou žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia, keďže, ako tvrdí, a on jeho

tvrdenie nerozporuje, od zmluvy o pôžičke odstúpil, a k uznaniu dlhu z bezdôvodného obohatenia z
jeho strany nikdy nedošlo), a tunajší súd doposiaľ túto námietku neposúdil. Pritom v súlade s ustálenou
súdnou praxou (napr. podľa už v konaní predloženého rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 23. augusta 2017, sp. zn. 7Cdo/1375/2015), zásada hospodárnosti konania vedie konajúci
súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v

prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby
vykonávania ďalších dôkazov. V súlade s jeho doterajšou argumentáciou zotrváva na tvrdení, že mu
žalobca pôžičku vo výške 500 000 Sk, ani pôžičku vo výške 600 000 SK, neprenechal. Žiada žalobu
zamietnuť.

10. Vyjadrením zo dňa 14.5.2018 žalovaný uviedol, že žalobca na ostatne uskutočnenom pojednávaní
dňa 16.4.2018 podstatným spôsobom zmenil rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe. Žalobca
v žalobe v článku II, druhý odsek, poslednej vety, tvrdil, že na základe vyššie uvedeného pristúpil
navrhovateľ dňa 28.02.2007 k odstúpeniu od Zmluvy o pôžičke s platnosťou od 01.03. 2007, kedy sa
celý dlh odporcu stal splatným. Ide o jednoznačné tvrdenie nepripúšťajúce výklad naznačovaný právnym

zástupcom žalobcu, že malo ísť o odstúpenie od splátok. Žalobca na pojednávaní uskutočnenom dňa
16.4.2018 po uskutočnení výsluchu svedkov uviedol, že ,ja som zmluvu ani ústne, ani písomne nikdy
nevypovedal" ( strana 10 zápisnice o pojednávaní). Keďže ide o prednes samotného žalobcu (nie jeho
právneho zástupcu), ktorý je právnym laikom, je zrejmé, že žalobca mal týmto na mysli, že od zmluvy o
pôžičke ani ústne, ani písomne neodstúpil. V súlade s ust. § 140 ods. 2 C.s.p. platí, že zmenou žaloby

je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Pritom tvrdenie
o odstúpení od zmluvy je pre posúdenie nároku rozhodujúcou skutkovou ( nie právnou ) okolnosťou.
Odstúpenie od zmluvy je síce právny úkon ale jeho uskutočnenie či neuskutočnenie vytvára, resp.
dokresľuje skutkový stav. V konečnom dôsledku síce dochádza v prejednávanej veci aj k zmene právnejkvalifikácie (bezdôvodné obohatenia - plnenie zo zmluvy), ale zmena právnej kvalifikácie je len dôsledok
zmeny v skutkovom stave (odstúpenie od zmluvy - neodstúpenie od zmluvy). Jeho argumentácia pritom
vychádza zo záverov súdnej praxe i odbornej literatúry. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom

rozsudku zo dňa 31. júla 2008, sp. zn. 1 M Obdo V 19/2007, uviedol : ,, Porovnajúc znenie skutkového
základu, uvedeného v žalobe, došlej súdu 27.12.1999 a skutkového základu uvedeného v podaní
žalobcu zo 6.10.2003, jednoznačne možno konštatovať že ide o úplne rozdielny skutkový dej, z ktorého
sa uplatňovaný nárok odvodzuje. Pritom nie je dôležité, že tieto dva rozdielne skutkové základy sú
obsiahnuté v jednej zmluve, vrátane jej troch dodatkov. Totiž za zmenu žaloby je treba považovať aj

procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných
skutočnosti než tých, ktoré uviedol v žalobe. Preto bolo povinnosťou súdu sa s touto zmenou žaloby
vyporiadať v zmysle ust. § 95 ods. 2 OSP. Ak by bol súd túto zmenu pripustil, následne by musel zaujať aj
názor vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania, prihliadajúc na takto uplatnený nárok. ,, Poukázal aj
na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. augusta 2001, sp. zn. 21 Cdo 2502/2000. K
tomu, že zmena tvrdených skutočností spôsobuje zmenu žaloby, sa prikláňa i odborná literatúra. Dôkaz :

GEŠKOVÁ, K. in: Števček, M., Ficová, S., Baricová J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a
kol:. Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha, C . H . Beck, 2016, s. 515-516. Vzhľadom na uvedené
má zato, že súd má rozhodnúť o tom, či zmenu žaloby pripusti alebo nepripustí, a to v súlade s ust. § 142
a nasl. CSP. Bez ohľadu na to, či súd zmenu žaloby pripustí alebo nepripustí, je deň vykonania úkonu,
ktorým žalobca spôsobil (zapríčinil) zmenu žaloby, veľmi dôležitý. Premlčacia doba prestáva plynúť až

dňom,kedyžalobcazmenilžalobu,aniedňomzačatiakonaniaopôvodnomnávrhu. Keďžektvrdenému
uznaniu dlhu z jeho strany malo dôjsť v roku 2006 a žalobca zmenil tak, že sa už viac nedomáha
vydania bezdôvodného obohatenia, ale plnenia zo zmluvy, až v roku 2018, t.j. po uplynutí desaťročnej
premlčacej doby, vznáša týmto námietku premlčania. O zmenu žaloby (v prípade, že je naplnená jedna
zo zákonných definícií podľa ust. § 140 C. s. p.) ide bez ohľadu na to, či žalobca svoj úkon, ktorým

mení žalobu, označí ako zmenu žaloby alebo nie Poukázal na rozhodutie Najvyššieho súdu Českej
republiky zo dňa 29. júla 2004, sp. zn. 29 Odo 439/2002. Je dôležité opätovne pripomenúť, že zmluvu
o pôžičke nekoncipoval on, koncipoval ju žalobca, a ak sa v nej vyskytujú ustanovenia pripúšťajúce
viacero výkladov, má sa použiť výklad v neprospech strany (účastníka zmluvy), ktorý zmluvu koncipoval.
Uvedené je v súlade s výkladom, ku ktorému vzhliada aj Ústavný súd Slovenskej republiky, napr. nález

ÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyzodňa19.júna2008,sp.zn.1.ÚS243/07,naktorýpoukazoval na
ostatnompojednávaní,akdeÚstavnýsúduviedol:,, Ústavnýsúdvtomtosmereodkazujenavšeobecne
platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne,
javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto
princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad

a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej
strany. V konečnom dôsledku však je dôležité to, že žalobca doposiaľ skutkový stav opisoval tak, že
od zmluvy od pôžičky odstúpil, a až v mesiaci apríl 2018 (takmer 12 rokov od tvrdeného uzatvorenia
zmluvy o pôžičke) opis skutkového stavu zmenil tak, že od zmluvy neodstúpil. V prvom rade je potrebné
pri hodnotení týchto dôkazov vychádzať zo skutočnosti, že výsluch svedkov bol navrhnutý žalobcom,

a že ide o osoby, ktoré majú k žalobcovi blízko; jedná sa o manželku žalobcu, obchodného partnera
(spoločníka) žalobcu a o bývalú švagrinú žalobcu, t. j. jeho bývalú manželku, s ktorou na rozdiel od
žalobcu neudržiava kontakt. Ďalej poukazuje na rozpor medzi tým, čo tvrdil pri svojom výsluchu
žalobca, a čo tvrdili vypočúvaní svedkovia. Žalobca tvrdil, že osvedčiť podpis a podpis žalobcu išli
ihneď po tom, ako mal v kancelárii na Hurbanovej ulici v Bardejove od žalobcu prevziať finančnú

hotovosť vo výške 500.000 Sk. Svedkovia zhodne tvrdili, že z kancelárie mal odísť sám s tvrdením, že
zmluvu podpíše, keď sa „vrátim z ciest" či „neskôr". Zaujímavé je aj to, že si všetci svedkovia zhodne
pamätajú mesiac a rok, v ktorých malo dôjsť k poskytnutiu pôžičiek, i sumy pôžičiek. Uvedené platí o
to viac pri svedkyni G. K., ktorá si nepamätá rok, v ktorom sa rozviedli, avšak na poskytnutie pôžičiek
sa rozpamätala relatívne detailne. Svedkovia M. JM.á a M. I. tiež odlišne popísali okolnosti, za ktorých

malo dôjsť k odovzdaniu v poradí druhej pôžičky v júni 2006. Svedok M. I. jednoznačne uviedol, že
pri odovzdávaní peňazí mal byť len on a žalobca. Navyše, pri podobných rokovaniach, ako uviedol
svedok M. I., boli zatvorené dvere. Naproti tomu svedkyňa M. Z. uviedla, že pri odovzdávaní peňazí bola
prítomná a že videla, ako on si mal prepočítať peniaze. Trval na predložení originálu zmluvy o pôžičke.

11. Vyjadrením zo dňa 30.5.2018 žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
14.5.2018 tvrdí, že ak žalobca na pojednávaní dňa 16.4.2018 uviedol, že : ,,ja som zmluvu ani ústne,
ani písomne nikdy nevypovedal " tým došlo k podstatnej zmene rozhodujúcich skutočnosti tvrdených
v žalobe a tým aj k zmene žaloby. Podľa § 140 ods. 1.2 C.s.p.. zmena žaloby je návrh, ktorým sarozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo
doplnenierozhodujúcichskutočnostitvrdenýchvžalobe.Zmenoužalobysauplatňujedispozičnázásada
civilného procesu, kedy žalobca ako dominus litis sám určuje, akého nároku sa na podklade tvrdeného

skutkového stavu žalobou domáha. Z ustanovenia § 123 ods. 2 C.s.p. vyplýva. že zmena žaloby je
podaním vo veci samej. Zmena žaloby je procesným úkonom, ktorý možno uskutočnil- len podaním a
to len v písomnej forme alebo v elektronickej podobe podľa § 125 C.s.p.. Zároveň podanie urobené
v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov. Zmenu žaloby uskutočnenú
žalobcom len ústne v rámci svojho prednesu na pojednávaní, nebude súd považovať za úkon urobený v

predpísanej forme. Na podanie, ktoré nie je urobené v písomnej forme, súd nesmie prihliadať (Števček
a spol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck. 2016. s. 448). Vychádzajúc z vyššie
uvedeného, potom prednes žalobcu na pojednávaní dňa 16.04.2018 nie je možné považovať za zmenu
žaloby. Vyjadrenie žalobcu na pojednávaní je substancovaným tvrdením, ktorým žalobca len dopĺňal
rozhodujúce skutočnosti smerujúce k totožnému požadovanému nároku. Argumentácia žalovaného v
písomnom vyjadrení je nedôvodná. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že základným skutkovým

tvrdením žalobcu, ktorým odôvodňuje svoj žalobný petit je tvrdenie, že žalovanému požičal žalovanú
sumu. ktorú mu aj reálne odovzdal. Uvedené skutkové tvrdenia preukazujú nielen výsluchy svedkov,
ale aj písomnou zmluvou o pôžičke. Podpis žalovaného na uvedenej zmluve je osvedčený zákonným
spôsobom. Z písomnej zmluvy o pôžičke vyplýva. že žalovaný ako dlžník výslovne uznal svoj dlh voči
veriteľovi vo výške 1.100.000.- Sk, čo do dôvodu z poskytnutia pôžičky podľa tejto zmluvy (čl. IV.). Ak

uzná niekto písomne svoj určitý záväzok, má sa za to, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v dobe
uznania. Účinkom uznania záväzku (okrem toho, že odo dňa uznania začína plynúť nová premlčacia
doba) je uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že sa má za to, že v dobe uznania záväzok
v uznanom rozsahu trvá. Čo má za následok presun dôkazného bremena z oprávneného na povinného.
V prípadnom spore žalobcovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku stačí. aby preukázal, že

nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný uznal. Vzhľadom na konštrukciu vyvrátiteľnej
právnej domnienke (§ 558 Obč. zák.) nemusí žalobca v takom prípade preukazovať vznik a predpoklady
žalobného nároku a je na žalovanom (v dôsledku prechodu dôkazného bremena). aby preukázal. že
záväzok v dobe uznania netrval alebo po tomto uznaní zanikol ( NS ČR sp. zn. 32 Cdo 4465/2007).
Žalobca dáva do pozornosti aj ustanovenie § 110 ods. 1 veta druhá Obč. zák., podľa ktorého ak právo

dlžník písomne uznal čo do dôvodil i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo,
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Podľa
§ 110 ods. 2 Obč. zák. rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v
rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené: premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo
dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť

desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky. S poukazom na uvedené je podľa žalobcu
žaloba opodstatnená.

12. Vyjadrením zo dňa 25.5.2018 žalobca uviedol, že svoje tvrdenia o zapožičaní finančnej hotovosti
žalovanému, v zmysle žalobného návrhu podporil svedeckými výpoveďami svedkov A. K., S. Z. M.

S. I., čím opätovne aj v tejto časti uniesol dôkazné bremeno. Rozhodnutia a z nich plynúce závery
Krajských súdov, Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu, na ktoré sa žalovaný odvoláva, a na ktoré
právny zástupca žalovaného poukázal na pojednávaní, vychádzajú z predpokladu, že splatnosť dlhu
medzi veriteľom a dlžníkom nebola určená dohodou, ani iným spôsobom. Argumentácia žalovaného by
bola na mieste, ak by predmetom uznania v zmluve o pôžičke boli peňažné plnenia, ktorých výška v čase

spísania zmluvy o pôžičke nie je známa a z právneho úkonu by sa ich výška nedala vyvodiť. V tejto veci
je však iný skutkový základ ako ten, ktorý nesprávne odôvodňuje právny zástupca žalovaného. Nakoľko
bolazmluvaopôžičkeauznaniezáväzkuspísanéažpoodovzdanífinančnýchprostriedkovžalovanému,
žalovaný uznal záväzok v čase, keď už dlh vznikol a bol v pozícii dlžníka. Na základe vyššie uvedeného
je nepochybné, že predmet plnenia bol určitý a preukázateľný. Medzi žalobcom a žalovaným bola

uzavretá zmluva o pôžičke, ktorá má konsenzuálny charakter. Jej platnosť je podmienená odovzdaním
plnenia a nadobudla platnosť dňom podpisu. V čase podpisu zmluvy už dlh žalovaného vrátiť požičanú
sumu v dohodnutých splátkach existoval. Uznaniu dlhu pred zástupcom štátu (notárom) nasvedčuje,
že žalovaný si bol vedomý záväzku voči žalobcovi, vedel akú výšku a kedy má vrátiť a bolo to jeho
slobodnérozhodnutie.Žalovanýnesprávnespájasplatnosťdlhuspodpisomzmluvyopôžičke.Splatnosť

však nemá žiadny vplyv na existenciu záväzku. Určitosť dlhu voči žalovanému takisto vyplývala z
obsahu zmluvy o pôžičke. Preto hoci zmluva o pôžičke je procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje
tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní
dlhu. Neuznaním uznania záväzku ako platného právneho úkonu by došlo k odopreniu spravodlivosti.Vyjadrenia žalovaného o tom, že dlh v čase spísania zmluvy o pôžičke neexistoval, a že uznaný záväzok
nemohol byť určitý, nie je správny. Právny zástupca žalovaného nesprávnym výkladom opomenul
zmysel a účel zmluvy o pôžičke. Zo zmluvy o pôžičke je zrejmé, že žalovanému vznikol zmluvný záväzok

na základe zmluvy. Záväzok žalovaného je nielen určitý a vyjadrený celkovou sumou, ale aj sumou
jednotlivých splátok a dátumom ich splatnosti. Pokiaľ, teda dlžník zmluvu o pôžičke uzavrel a mal plniť,
čo svojím vyhlásením v zmluve o pôžičke potvrdil, vznikol mu v čase podpísania zmluvy voči veriteľovi
dlh. Dlhom treba rozumieť povinnosť dlžníka poskytnúť (resp. zaplatiť) veriteľovi určitého záväzkovo-
právneho vzťahu dohodnuté plnenie. Povinnosť dlžníka plniť je ohraničená dátumom splatnosti. Ak

nastane splatnosť (zročnosť) pohľadávky veriteľa, stáva sa dlh, ktorý už existuje, nárokom. V prípade,
že nedošlo zo strany dlžníka k dobrovoľnému splneniu, veriteľ sa môže dohodnutého plnenia domáhať
na súde a následne v exekučnom konaní. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 14.5.2018 považuje za
účelové, tendenčné, so snahou privodiť žalovanému majetkový prospech. Tvrdenie, aby na ostatnom
pojednávaní konanom dňa 16.04.2018 podstatným spôsobom zmenil rozhodujúce skutočnosti tvrdené v
žalobnom návrhu, a tým aj podstatným spôsobom zmenil žalobný návrh (žalobný petit), sa nezakladajú

na pravde, toto tvrdenie je mätúce a zavádzajúce Okresný súd. Žalovaný síce využíva všetky možnosti
na svoju obhajobu, ale keď mu bolo zamietnuté odvolanie proti uzneseniu o predbežnom nariadení,
keď mu "nevyšlo" tvrdenie, že Zmluvu o pôžičke nepodpísal, keď sa mu nepodarilo vyvrátiť svedecké
výpovede a keď sa nepreukázalo premlčanie uplatňovaného nároku, vychádza z tvrdením zmeny
žalobnéhopetituazvažujevyhotovenieznaleckéhoposudku.Naokraj,vprípade,aksatakstane,podám

trestné oznámenie na žalovaného z dôvodu, že mňa a notárku JUDr. I. priamo upodozrieva z trestného
činu falšovania a pozmeňovania dôkazov, nakoľko listina - Zmluva o pôžičke je pravá, podpísaná
žalovaným slobodne, vážne, bez nátlaku a pred orgánom verejnej moci. Odstúpenie je jedným z
právnych nástrojov na dosiahnutie zrušenia, a teda ukončenia zmluvy. Základným predpokladom
možnosti odstúpenia od zmluvy (bez ohľadu na to, či ide o odstúpenie v režime Občianskeho zákonníka

alebo Obchodného zákonníka) je skutočnosť, že zmluva, od ktorej chceme odstúpiť, je platná. Ak by totiž
zmluva platná nebola, nie je možné ju ani zrušiť prostredníctvom odstúpenia. Od zmluvy možno odstúpiť
v prípadoch, keď si to zmluvné strany výslovne dohodnú v zmluve alebo keď to umožňuje zákon (§ 48
ods.1Občianskehozákonníka).Čosatýkanáležitostísamotnéhoodstúpenia,ideojednostrannýprávny
úkon, pri ktorom sa žiadne osobitné náležitosti v zmysle aplikovateľných právnych predpisov nevyžadujú

a na inštitút odstúpenia by sa tak mali vzťahovať len všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Na
nastúpenie jeho účinkov sa samozrejme bude vyžadovať náležité doručenie druhej zmluvnej strane
(§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Tieto skutočnosti rovnako hodnotí aj súdna prax, podľa ktorej
odstúpenie od zmluvy je jednostranný adresovaný právny úkon. ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde
do dispozičnej sféry adresáta (teda druhej zmluvnej strane, ktorej je určené). Na nastúpenie účinkov

odstúpenia ako jednostranného adresovaného právneho úkonu, je nevyhnutné jeho riadne doručenie
druhej zmluvnej strane ako adresátovi, ak ten nebol fyzicky prítomný pri jeho vykonaní. Je tak nutné
aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka na to, aby nastúpili účinky zamýšľané týmto
právnym úkonom, teda otázka náležitého doručenia odstúpenia vykonané v písomnej forme. Teda,
ak samotná Zmluva o pôžičke bola vykonaná v písomnej forme, je potrebné aj ďalšie úkony s ňou

súvisiace, vykonávať v písomnej forme. V zmysle vyššie uvedeného, ak žalovaný tvrdí, že žalobca od
Zmluvy o pôžičke odstúpil, tak musí svoje tvrdenie aj dôkazne uniesť, a preto žiada, aby žalovaný doložil
súdu písomné odstúpenie od Zmluvy o pôžičke, o ktoré opiera svoje tvrdenie. Ak v tejto skutočnosti
odstúpenie od zmluvy nepredloží, neunesie svoje dôkazné bremeno, a teda ani zmena žaloby nemá
oporu v žalovaným tvrdených skutočnostiach. Tu chce dôrazne poukázať na to, že nijakým spôsobom

nemení skutkový stav (skutkový základ veci), nakoľko odstúpenie od zmluvy bolo jeho právom, nie
povinnosťou, a on toto svoje právo nikdy písomne ani ústne nevyužil. Skutkový základ žaloby vychádza
z úradne podpísanej Zmluvy o pôžičke a z uznania dlhu žalovaným, z ktorého jednoznačne vyplýva jeho
nárok a na týchto tvrdeniach trvá, tieto preukázal a počas konania na nich nič nemenil. K námietkam
žalovaného k hodnoteniu svedkov z titulu ich blízkeho vzťahu ku žalobcovi uvádza, že súd by mal

hodnotiť každú svedeckú výpoveď bez ohľadu na jeho pomer k stranám konania podľa svojej úvahy,
nakoľko svedkom v občianskom súdnom konaní môže byť ktokoľvek, kto sa vie vyjadriť k prejednávanej
veci s poukazom na to, že bol osobne prítomný, určité skutočnosti vnímal a vie ich hodnoverne vyjadriť
pred samotným súdom. To, že svedkom predávania peňazí žalovanému bola jeho manželka a obchodný
partner, nič nemení na skutočnosti, aby nevypovedali pravdu. Nech predloží žalovaný svedkov, ktorí jeho

tvrdenia vyvrátia. A poukazovať s odstupom času (viac ako 11 rokov) na rozpor svedeckých výpovedí
či dvere boli otvorené, pootvorené alebo zatvorené, je zo strany žalovaného "chytanie sa slamky". V
celom rozsahu trvá na svojom žalobnom návrhu zo dňa 25.1.2015 a vo veci žiada rozhodnúť v zmysle
petitu žalobného návrhu.13. Na pojednávaní dňa 16.11.2017 :
1/ Žalobca udával, že žalovaný je jeho švagrom, je bratom jeho manželky. Snažil sa s ním dohodnúť.

Vie o tom aj manželka, ktorá mu na to povedala, že ho má dať na súd. Keby nepracoval, tak by to
vedel pochopiť, ale podniká. Keby za ním prišiel a povedal, že to bude splácať dajme tomu po 500,- eur,
tak s tým nemá problém. Trvá na žalobe. Zmluva bola podpísaná u notára JUDr. I., súdu vie predložiť
originál zmluvy, preto nie je dôvod na námietky. Chcel, aby súd vo veci rozhodol. Menovaný mohol prísť,
keďže je v Bardejove. Bol za ním, oslovil ho, povedal, že neskôr. Musel konať, keďže sa blíži 10 rok,

všetko by mu prepadlo. Fakticky obral o peniaze svoju rodinu. Ak sa dohodnú, tak mu odpustí aj úroky.
Bude chcieť zaplatiť len istinu a súdny poplatok. Chcel sa dohodnúť. Mali obchodné vzťahy. V ten
deň sa u notára podpisovala táto zmluva a žalovaný podpísal ešte dve čestné prehlásenia. Iba tieto
3 podpisy boli riešené u notára.
2/ Právny zástupca žalovaného udával, že žalovaný popiera, aby takúto zmluvu o pôžičke uzavrel a
preto nie je možné dospieť k dohode. Zotrváva na obsahu písomného vyjadrenia. Žalovaný popiera, že

by pristúpil k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, spochybňuje pravosť zmluvy o pôžičke a žiada o predloženie
originálu predmetnej listiny. Uvádza, že v osvedčovacej doložke o pravosti podpisu chýba identifikácia
dokladu, na základe ktorého by notár overil totožnosť osoby, ktorej podpis sa mal overovať. Navyše
notár je oprávnený buď overiť pravosť podpisu, resp. osvedčuje, že bol podpis uznaný za vlastný. Notár
v osvedčovacej doložke uvádza, že osvedčuje pravosť podpisu, ktorý mal žalovaný ako aj žalobca

vlastnoručne podpísať pred notárom dňa 16.júna 2006, pričom v zmluve o pôžičke je dátum 7.jún 2006.
Vznáša námietku premlčania nároku. Je potrebné poukázať na to, že uznanie dlhu tak ako je zachytené
v zmluve o pôžičke nie je platné a to z viacerých dôvodov. V prvom rade z toho dôvodu, že je zachytené
na tej istej listine ako právny úkon - zmluva o pôžičke, ďalej , že je neurčité. Tu poukazuje na konštantnú
judikatúru vyšších súdov v SR. Ide o judikatúru exekučných súdov pri vydávaní poverení exekútorom

na vykonanie exekúcie na podklade exekučných titulov, ktorými si notárske zápisnice. Exekučné súdy
nepripúšťajú ako exekučný titul notárske zápisnice, v ktorých je zachytené uznanie dlhu dlžníkom, resp.
povinného, v prípadoch, ak je notárska zápisnica z rovnakého dňa, ako je uzatvorená zmluva o pôžičke.
K tomu poukazuje napr. na záver Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci sp.zn. 15CoE 147/2010, kde
odvolací súd konštatoval, že vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo v čase,

keď žiaden dlh neexistoval ( notárska zápisnica bola spísaná v ten istý deň ako uzavretá ústna zmluva o
pôžičke a poskytnutá pôžička, kedy existoval len záväzok povinného vrátiť v určenej lehote poskytnutú
pôžičku ) a do budúcna bolo možné iba predpokladať, že by dlh mohol vzniknúť, nebolo však určité v
akej výške. K rovnakým záverom dospel aj Krajský súd v Trenčíne v uznesení zo dňa 14.10.2014 sp.zn.
13CoE 46/2014 a Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení zo dňa 27.10.2015 sp.zn. 1CoE 166/2015,

sp.zn.1CoE166/2015,kdesúdkonštatoval,že sohľadomnavýsledkydokazovaniamalzapreukázané,
že povinný v notárskej zápisnici uznal dlh / záväzok, čo do dôvodu a výšky, ktorý v čase uznania ešte
neexistoval. Dlh v notárskej zápisnici nie je dostatočne určitý, nakoľko v čase jeho uznania nebolo
zrejmé, či vôbec a v akom rozsahu bude povinný so splnením svojho záväzku v omeškaní. Predmet
plnenia bol neurčitý / neurčiteľný/, pretože ak by aj dlh vznikol mohol vzniknúť v akejkoľvek výške v

prípade, ak by povinná osoba nevrátila peňažné prostriedky v určenej výške. Určitosť záväzku, resp.
uznaniadlhujepotrebnounáležitosťoupodsankciouneplatnostiprávnehoúkonupodľaobchodnéhoako
aj občianskeho práva. A tieto závery boli aprobované aj ÚS, ktorý rozhodoval o sťažnosti podanej voči
tomuto rozhodnutiu a to uznesením ÚS zo dňa 1.6.2016 sp.zn. I.ÚS 349/2016. Tieto závery, na ktoré
poukazuje sú zachytené aj v ďalších rozhodnutiach ÚS, napr. vo veci II.ÚS 667/2014 a I.ÚS 261/2015.

Cit. judikatúra sa dotýka prejednávanej veci, nakoľko v čase tvrdeného uznania dlhu žalovaný nebol v
omeškaní so splnením svojho záväzku, dokonca ani jednej jeho splátky. K tomu uvádza aj to, že celý
dlh sa stal splatný podľa tvrdení žalobcu až k 1.3.2007. Preto, keďže nedošlo k platnému uznaniu dlhu,
uplynutím zákonom stanovenej premlčacej doby, došlo 1.3.2010 k premlčaniu nároku.

14. Na pojednávaní dňa 8.2.2018 :
1/ Žalobca udával, že trvá na podanej žalobe, keďže nedošlo k dohode.
Nie je právnik, ale v bode prvom tvrdia, že pôžičku nebrali a v bode druhom, že je to premlčané, tak
nech uvedú, čo chcú. Žiada, aby súd rozhodol.
Na otázku súdu na žalobcu, či finančné prostriedky uvedené v zmluve boli reálne odovzdané dňa

16.1.2006 a 7.6.2006 a komu boli poskytnuté, žalobca udával, že áno, boli poskytnuté Š. K..
Na otázku súdu, či bol pri odovzdávaní peňazí bol niekto prítomný, žalobca udával, že áno tí svedkovia,
ktorých uviedol v podaní, o tom vedeli. P. Voloch bol v kancelárii. Jeho manželka bola vedľa v kancelárii,
vedela o tom, bral peniaze z domu, tak jej hovoril, že je to pre švagra. O peniazoch vedela ajjeho exmanželka, chodila k nim na návštevy, bola u nich, vedela o tom, že peniaze doniesol domov.
Kancelárie mal na ul. E. XX v Bardejove.
Na otázky právneho zástupcu žalovaného na žalobcu :

-čipriudávanídátumovpripožičanípeňazívychádzazozneniazmluvy,čisitietodátumyspájasnejakou
udalosťou, žalobca udával, že spomína si na to presne, keď požičia peniaze, pamätá si to presne.
- že vzhľadom k tomu, že sa jedná o relatívne vysoké sumy peňazí, ako ich žalobca odovzdal, žalobca
udával, že do rúk, na stole sa spočítali a sa odovzdali.
- či obidve odovzdávania peňazí boli rovnaké, teda v kancelárii, či bol postup rovnaký, žalobca udával,

že áno bolo to v kancelárii, peniaze boli z domu. Peniaze švagor chcel, tak mu ich dal.
- či si žalobca zisťoval účel, na ktorý si žalovaný požičiaval peniaze, žalobca udával, že v tom čase začal
podnikať, potreboval na štartovné, myslí, že v tom čase to bol gater v Raslaviciach. Nevie, či ho mal
prenajatý, či požičaný, ale potreboval ich na podnikanie.
- aké boli vzťahy medzi žalobcom a žalovaným v tom čase, teda do r. 2006, žalobca udával, že rodinné
vzťahy boli dobré. Mali aj pracovné veci a to v podstate mu robil subdodávku na jeho stavbách, bol

jeho parťákom, riadil činnosť na stavbách, riadil robotu, ľudí, ubytovanie. Vychádzali spolu, robil to ako
s.r.o., mal v tom čase aj živnosť.
- akým spôsobom bola vykonávaná odplata za tieto činnosti, žalobca udával, že fakturáciou, vystavil
faktúru, tá sa odsúhlasila a vyplatila.
- či pri odovzdávaní peňazí bol podpísaní nejaký doklad, žalobca udával, že myslí, že v tej prvej pôžičke

bol podpísaný príjmový doklad, pri druhej podpísal zmluvu o pôžičke u notára. Sú rodiny, kde sa zmluvy
ani nerobia, ale je jasné, aké sú povinnosti, ešte ho aj napadol, keď mu nedal peniaze druhýkrát. Peniaze
za prácu dostával pravidelne vyplatené mesačne.
- či druhé odovzdanie peňazí bolo u notára, žalobca udával, že nie, bolo to u neho v kancelárii, bol tam
p. Voloch a až sa to išlo podpísať k notárovi.

- či aj predtým žalobca žalovanému požičiaval peniaze, žalobca udával, že áno požičal mu. Chcel
auto, tak mu požičal peniaze, ale stále mu ich vrátil. Chcel sa osamostatniť, tak peniaze chcel potom
na rozbeh.
- či tie skoršie pôžičky boli na základe písomných zmlúv, žalobca udával, že boli to menšie pôžičky
30.000,-a50.000,-Sk.Tietomuvždyvrátil.Vždy,keďdostalvyplatenézaprácu,takmutiepeniazevrátil.

- či žalobca disponuje originálom predloženej zmluvy o pôžičke, keďže bola predložená overená
fotokópia zo septembra 2016, žalobca udával, že by mal mať.
Na otázku súdu na žalobcu, nech sa žalobca ešte vyjadrí, či došlo k odstúpeniu od zmluvy, resp. akým
spôsobom, žalobca udával, že párkrát ho kontaktoval, povedal mu, že sa mu nedarí v podnikaní, že
nemá peniaze, že má počkať, tak čakal a keďže končila 10 - ročná lehota, tak s kamarátom napísal

žalobu a podal to na súd.
Na otázku súdu na žalobcu, či došlo k písomnej komunikácii medzi stranami, žalobca udával, že si
nepamätá.
Na otázku nech sa žalobca vyjadrí k dátumu 28.2.2007 s účinkami od 1.3.2007, žalobca udával, že kde
je to napísané, nevie o tom, ak tak sa k tomu vyjadrí nabudúce.

2/ Právny zástupca žalovaného udával, že zotrváva na stanoviskách. Aj napriek tomu, že súdu bola
predložená fotokópia zmluvy o pôžičke, má za to, že k uzavretiu takejto zmluvy nedošlo, žalovaný, ako
je uvedené, sumu neprevzal, má za to, že nárok je premlčaný. Uznanie dlhu v zmluve o pôžičke nie je
platné, pretože dlh v čase uznania neexistoval, keďže nebola splatná ešte ani jedna splátka pôžičky
a ďalej uznanie je neurčité a neurčiteľné, pretože v čase uznania ešte nebolo zrejmé, či dlh vznikne a

v akej výške prípadne. Ak by napriek tejto argumentácii bolo uznanie dlhu vyhodnotené ako platné, je
potrebné poukázať, že žalobca od zmluvy o pôžičke odstúpil tak, ako to uvádza v žalobe, čím došlo
k zrušeniu zmluvy ako celku a to vrátane článku, ktorý upravuje uznanie dlhu. Keďže uznanie dlhu je
súčasť zmluvy o pôžičke a tvorí jednu listinu so zmluvou o pôžičke, odstúpenie od zmluvy má vplyv aj
na samotnú platnosť uznania zmluvy. Ak by napriek tomu sa v konaní ustálil právny názor, že spolu so

zmluvou o pôžičke odstúpil od zmluvy, nedošlo zároveň k zániku uznania dlhu, uvádzame nasledovné :
Tým, že žalobca odstúpil od zmluvy o pôžičke zmluva bola zrušená s účinkami od samého počiatku,
čím mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný však neuznal záväzok z titulu bezdôvodného
obohatenia, ale z titulu zmluvy o pôžičke. Uvádza, že k zrušeniu zmluvy došlo 1.3.2007 s tým,
že bezdôvodné obohatenie sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Táto premlčacia

lehota plynie odo dňa, kedy sa ten na koho úkor sa bezdôvodne obohatilo dozvedel o bezdôvodnom
obohatení a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Už dňa 1.3.2007 žalobca vedel, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa prípadne na jeho úkor bezdôvodne obohatil. K premlčaniu práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia tak došlo najneskôr 1.3.2009. Keďže žaloba bola podaná v r.2016, je žalobcove právo, ak by vzniklo premlčané a je treba žalobu i z tohto dôvodu zamietnuť. V
súvislosti s premlčaním a s jeho procesným aspektom poukazuje na rozsudok NS SR zo dňa 23.8.2017
vo veci sp.zn. 7Cdo/1375/2015, kde NS SR uvádza: zásada hospodárnosti konania vedie konajúci súd

k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej
oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonania
ďalších dôkazov. Poukazuje na toto rozhodnutie, pretože sa už NS SR tu vysporiadava aj s účinným
CSP a teda princípom hospodárnosti konania. K rovnakému záveru však dospel NS SR vo svojom
rozhodnutí zo dňa 1.5.2005 vo veci 1Cdo/148/2004. Čo sa týka samotného odstúpenia, tak uvedené je

tvrdené ako skutkové tvrdenie, to medzi stranami nie je sporné, nepovažuje to za skutočnosť, ktorú treba
dokazovať. Čo sa týka textu zmluvy o pôžičke, tak túto koncipoval žalobca. Že sa jednalo o zmluvu o
pôžičke, vyplýva aj z jej jazykového znenia, preto má za to, že to nemožno vykladať v neprospech jednej
zmluvnej strany. Zmluva môže tiež potvrdiť aj prevzatie peňazí následne.
3/ výsluchom žalovaného súd zistil, že takúto pôžičku na takú vysokú sumu nepodpísal, nie je si toho
vedomý, peniaze neprevzal. Možno sú na zmluve overené podpisy, ale chodili podpisy overovať, nie

je si vedomý podpisu takejto zmluvy.
Na otázku súdu na žalovaného, či dochádzalo k iným pôžičkám medzi žalobcom a ním, žalovaný udával,
že áno bral od neho peniaze, na ubytovanie, na naftu, všetko je to spísané v knihe. Aj si od neho
peniaze požičal, ale tieto poctivo vrátil, ale takúto zmluvu nepodpísal, ani takéto peniaze neprevzal.
Na otázku súdu na žalovaného, či dochádzalo medzi nimi k konfliktom a v akom období, žalovaný

udával, že asi v r. 2005, 2006, nebude sa k tomu vyjadrovať.
Na otázku súdu na žalovaného, či dňa 16.6.2006 podpísal žalovaný niečo iné u notára, keď tvrdí, že
zmluvu o pôžičke u notára nepodpísal, žalovaný udával, že on nič nemá, nemá takúto zmluvu, asi by
ju musel mať, ani takéto peniaze.

15. Na pojednávaní dňa 16.4.2018 :
1/PZ žalobcu k vyhláseniam žalovaného na pojednávaní dňa 8.2.2018 predložil listiny a udával, že a
to vyhlásenia žalovaného raz ako konateľa, raz ako súkromného podnikateľa zo dňa 7.6.2006, ktoré
podpisy boli overované u tej istej notárky. Takže z toho vyplýva, že zmluvy, resp. tieto listiny podpisoval
a bol u notárky overovať podpisy. Čo sa týka navrhovaných výpovedí svedkov, tak nimi by sa malo

preukázať, že reálne došlo k odovzdaniu peňazí, aj keď má za to, že toto je dôkazné bremeno na
žalovanom, keďže platí vyvrátiteľná právna domnienka. Aj napriek tomu navrhli výsluch svedkov. Čo sa
týka námietky premlčania podľa § 110 OZ, poukazuje na komentár Švestka a spol., kde sa pri uznaní
dlhu udáva, že je možné uznať právo po jeho vzniku, peniaze podľa zmluvy boli odovzdané. 16.6.2006
došlo aj k uznaniu tohto dlhu, podpis bol overený. K podpisu a vyhláseniu o uznaní došlo po odovzdaní

peňazí. Pri podpise zmluvy žalovaný jednostranne prehlásil uznanie dlhu. V tom čase už dlh reálne
existoval.Čosatýkapoukazuprotistranyna rozhodnutia vagendeCoE dodáva,žesajednalooodlišné
skutkové a právne situácie a preto tieto rozhodnutia nemožno použiť pre posudzovanú vec. Rovnako
poukazuje na to, že prehlásenie o uznaní dlhu bolo vykonané určite a zrozumiteľne. Uvedené vyplýva z
č.l.IV Zmluvy,kdejednoznačneslovnejeuvedené,žedlžníkuznávasvojdlhvovýške1.100.000,-Sk,čo

do dôvodu z poskytnutia pôžičky, teda je uvedený právny dôvod a výška dlhu. Čo sa týka námietky toho,
že nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, tak poukazuje na to, že zmluva o pôžičke je reálnej povahy,
to znamená, že záväzkovo právny vzťah z pôžičky vzniká po prijatí a odovzdaní peňazí a teda vznikne
záväzok podľa § 488 OZ. Protistrana trocha zamieňa pojmy ako splatnosť pôžičky s pojmom existencie
pôžičky. Dlh vznikol reálnym kontraktom a to odovzdaním peňazí. Žalovaný podpísal zmluvu o pôžičke

a preto prešlo na neho dôkazné bremeno preukázania, že reálne k odovzdaniu peňazí nedošlo. My
vychádzame z toho, že došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí, k podpísaniu zmluvy a uznania dlhu. Čo
sa týka námietky poradových čísel overenia podpisov na jednotlivých dokumentov, uvedené si všimli aj
oni, avšak poukazuje na to, že notár v osvedčení udáva, že osvedčuje pravosť podpisu osoby, ktorej zistil
totožnosť zákonným spôsobom a poradové číslo pridelil centrálny register osvedčených podpisov, čo

notár ovplyvniť nemôže. Čo sa týka poukazu na rozhodnutia zo strany právneho zástupcu žalovaného,
tak Ústavný súd ako aj Odvolacie súdy riešili túto otázku tak, že žiaden dlh reálne neexistoval, ak došlo k
uznaniu. Opätovne udáva, že rozlišujeme záväzok a splatnosť. Nie je nevyhnutnou náležitosťou zmluvy
o pôžičke uvedenie doby vrátenia. Dlžník môže plniť pôžičku na požiadanie, môže to byť ponechané na
vôli dlžníka, rovnako možno dohodnúť neskôr splatenie pôžičky. Poukazuje v tomto na judikatúru NS

ČR sp.zn. 32CdO 4465/2007, 32OdO 480/2006, 32 OdO 453/2004 a 32 CdO 3851/2007.
2/ PZ žalovaného udával, že žalovaný odmieta, aby prevzal žalovanú čiastku. Zotrváva na vznesenej
námietke premlčania tak, ako bola v priebehu konania špecifikovaná. Tvrdí, že žalovaný nemohol platne
uznať dlh, keď dlh ešte neexistoval, len povinnosť vrátiť pôžičku v lehotách splatnosti. V čase uznanianebola zročná ešte ani prvá splátka. Vo vzťahu k žalobcovi rozporuje to, že došlo k odstúpeniu od
zmluvy, tým pádom zmluva o pôžičke zanikla a žalobca má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Má za to, že tento nárok je premlčaný v subjektívnej a objektívnej premlčacej dobe. Rovnako poukazuje

na poradové čísla pri overení podpisov a to vo vzťahu k predloženej zmluve o pôžičke, kde sú uvedené
čísla 507125 pre žalovaného, 507124 pre žalobcu a na predložených listinách na dnešnom pojednávaní
čísla 507074 a 507096, teda žalovaný sa musel dostaviť na notársky úrad minimálne 3x. K žiadaným
úrokom z omeškania dodávam že bezdôvodné obohatenie je splatné na výzvu. Úroky z omeškania sa
žiadajú od 1.3.2007. Žalovaný bol vyzvaný na plnenie výzvou zo dňa 28.11.2014 a to v lehote 7 dní,

preto by bol v omeškaní až dňa 7.12.2014. Naviac nebolo preukázané doručenie tejto výzvy, preto má
za to, že úroky z omeškania by žalobcovi patrili až odo dňa doručenia žaloby žalovanému. Aj napriek
k uvedenému má zato, že celý nárok je premlčaný a je bezdôvodný. Z ust. § 488 OZ je zrejmá ich
argumentácia. Má za to, že dlh vznikne až následne, ak je dlžník v omeškaní s plnením. Uvedené je aj
zmyslom uznania dlhu a to za účelom posilnenia postavenia veriteľa. S poukazom na judikatúru nie je
možné ihneď uznať dlh. Svedčí to určite o účelovosti takéhoto konania. Je rozdiel v povinnosti splniť

záväzok a dlhu ako takého.
3/ výsluchom svedka Gabriely Plecovej súd zistil, že žalobcu pozná tak, že bola ich švagriná do rozvodu
s p. Plecom. Vzťah s ním má normálny, dobrý, pôsobí v Bratislave. Keď sa stretnú, tak sa pozdravia.
Žalovaný bol jej manžel, rozviedli sa pred cca 10 rokmi, s ním nemá žiaden vzťah. V januári 2006
bývalý manžel požičal 600.000 Sk, bolo to na kúpu auta Audi zo Zvolena. O tom vedela, chodila s ním

do kancelárie. Vtedy sedela v kancelárii so švagrinou, boli pootvorené dvere a videla, ako si manžel
peniaze prepočítava. Časť peňazí dal pre ňu, v tom čase nepracovala a následne s nimi odišiel do
Zvolena. Potom v júni chcel peniaze na kúpu „gatra“, vtedy si požičal 500.000 Sk. Vtedy prítomná nebola
pri tom, ako sa mu odovzdávali peniaze, ale doniesol ich domov a preratuvával ich a že ich má od p. Z..
Na otázku súdu, nech svedkyňa uvedie, aké boli medzi nimi vzťahy v tom čase, teda v čase poskytovania

peňazí, svedkyňa udávala, že boli to dobré vzťahy, chodili spolu za p. Z., aj p. Z. bola prítomná.
Na otázku súdu, nech svedkyňa uvedie, či sa vtedy niečo podpisovalo, či bola následne pri podpisovaní
listín u notára, svedkyňa udávala, že nebola. Len jej povedal, že zobral peniaze a že neskôr to podpíše,
keď sa vráti z ciest.
Na otázku súdu, či jej žalovaný po podpise listín u notára o tom hovoril, svedkyňa udávala, že áno.

Na otázku, či si spomína akým spôsobom, svedkyňa udávala, že len, že to bol podpísať.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu na svedkyňu, nech uvedie, či sa vie vyjadriť počas ich spolužitia,
prečo žalovaný nevracal peniaze, svedkyňa udávala, že nevie z akého dôvodu, ona mu hovorila, že je
správne, aby tieto peniaze vrátil, ale on bol nezodpovedný. Neviem, či si myslel, že je to dar od p. Z..
Stalo sa, že nevedeli, že kde je aj týždeň.

Na otázku súdu, či má svedkyňa vedomosť, či počas ich spolužitia bola vrátená nejaká časť z tých
peňazí, svedkyňa udávala, že nemá vedomosť.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného na svedkyňu, ako je možné, že si pamätá presne obdobia
poskytnutia peňazí a nepamätá si dátum svojho rozvodu (pričom súd k tejto otázke udáva, že je
irelevantná ) svedkyňa udávala, že pamätá si to, lebo to bolo 2 roky po svadbe.

Na otázku právneho zástupcu žalovaného na svedkyňu, kde sa nachádzala kancelária, ktorú tu
spomína, svedkyňa udávala, že na E. XX v Bardejove.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného na svedkyňu, či dala súhlas k uzavretiu takýchto zmlúv o
pôžičke, právny zástupca žalobcu namietal irelevantnosť takejto otázky, čomu súd vyhovel.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného na svedkyňu, nech uvedie bližšie okolnosti k druhej pôžičke,

kde si p. K. prepočítaval peniaze a pod., svedkyňa udávala, že peniaze si prepočítaval, vie to preto, lebo
časť peňazí si bral a časť peňazí nechával doma v trezore, keďže mali doma trezor.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného na svedkyňu, kedy p. K. povedal svedkyni, že podpísal
zmluvu o pôžičke u notára, svedkyňa udávala, že mohlo to byť niekedy po 10 dňoch, možno týždeň
po tej druhej zmluve.

4/ výsluchom svedka S. Z. súd zistil, že žalobca je jej manžel, s ním má normálny vzťah, žalovaný je
jej bratom, s ním mala dobrý vzťah, teraz nemajú žiaden vzťah. O peniazoch má vedomosť. Manžel
prišiel domov a jej hovoril, že si brat chce od nich požičať peniaze. Myslí na podnikanie, či na auto to
bolo. S tým súhlasila. Prvýkrát mu požičal peniaze začiatkom roka 2006, v januári, bolo to 600.000 Sk.
Druhýkrát mu požičal 500.000 Sk v júni 2006. Ešte chcel požičať tretíkrát a to v auguste , ale vtedy sa

s manželom rozprávali, že nevracia ani tieto peniaze, že mu už nepožičajú. Ešte aj napadol manžela,
podal na neho trestné oznámenie. Tretíkrát mu peniaze nepožičal. Peniaze videla osobne, keďže sedí
vedľa v kancelárii pri manželovi. Je tam zamestnaná. Videla, ako mu dáva peniaze. Brat vtedy prišiel,
prešiel cez jej dvere. Tak si peniaze prepočítal, poďakoval a odišiel. To bolo po prvýkrát. Potom druhýkrátmal manžel jednanie s p. I.. Ešte mu hovorila nech počká, na čo on reagoval,“ šak čo“, tak vošiel. Bola
pri tom. Peniaze si prepočítaval a zobral ich. Potom už tretíkrát v auguste mu peniaze nedali. Ešte vtedy
pri tých prvých peniazoch, v kancelárii bola pri nej jeho manželka, čakala na neho u nej.

Na otázku súdu, či svedkyňa bola pri podpisovaní nejakých listín, resp. zmluvy o pôžičky, svedkyňa
udávala, že nie, len vie, že ústne povedal, že to podpíšeme, keď sa vráti. Potom s ním už tieto veci
dojednával manžel.
Na otázku súdu na svedkyňu, či mala následne vedomosť o tom, či došlo k podpísaniu zmluvy, svedkyňa
udávala, že áno povedal to manžel. Manžel povedal, že to má podpísané.

Na otázku súdu, či vie kedy to bolo, svedkyňa udávala, že to si už nepamätá.
Na otázku súdu, nech svedkyňa uvedie miesto kancelárie, ktoré tu spomína, svedkyňa udávala, že E.
XX v Bardejove, tam bolo sídlo firmy.
Na otázku súdu nech svedkyňa uvedie, či p. I. bol prítomný len pri tých druhých peniazoch, ktoré udáva,
svedkyňa udávala, že áno, len pri tom druhom požičaní.
Na otázku súdu, či svedkyňa má vedomosť o tom, či žalovaný plnil dlh, či bola vrátená časť dlhu,

svedkyňa udávala, že nie. Potom sa už nechcel ani stretnúť, utekal. Keď boli u sestry, tak sa vykrúcal,
že nemá a mal peniaze.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného na svedkyňu, nech sa svedkyňa ešte vyjadrí k okolnostiam
druhého prevzatia peňazí, keďže sa hovorilo, že došlo k prerušeniu jednania s p. I. a či s peniazmi odišli
p. K., svedkyňa udávala, že áno odišiel, videla to, prepočítaval, odišiel sám, ešte za ním zatvárala dvere.

Na otázku právneho zástupcu žalovaného na svedkyňu, či boli pri tom vydávané nejaké účtovné
doklady,svedkyňaudávala,žetotosiriešilmanžel,onavidelalenpeniaze,manželjejoveciachrozpráva,
keďže žijú v spoločnej domácnosti. Hnevala sa na to, keďže ho zasa oblbol, zasa potreboval súrne
peniaze, na firmu, či načo to bolo.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného na svedkyňu, či žalobca požičal peniaze žalovanému aj

pred januárom 2006, svedkyňa udávala, že áno, bolo to často. Jej brat sa choval tak, že si kúpil drahú
vec, retiazku za 30.000 Sk, najdrahšie oblečenie a vôbec neriešil, že aj na druhý deň treba.
Naotázkuprávnehozástupcu žalovaného nasvedkyňu,čitieskoršiepôžičkyžalovanývracal,svedkyňa
udávala, že áno, pracoval a vracal ich.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného na svedkyňu, nech sa svedkyňa vyjadrí k tomu, prečo neboli

požičané peniaze aj v auguste r. 2006, svedkyňa udávala, že lebo nevracal peniaze. Potom sa aj stretli
a vtedy ho napadol a manžel povedal nie.
5/ výsluchom svedka S. I. súd zistil, že žalobcu pozná tak, že je spoločníkom spol. Europam PJ s.r.o.
spolu so žalobcom. Žalovaného pozná z videnia u p. Z. a na pohrebe jeho matky, teda 2x v živote. V júni
2006 bol u p. Z. na Hurbanovej ul. v Bardejove, ešte tam vtedy bolo sídlo firmy. Prejednávali obchodné

aktivity. Do toho prišiel pán, ktorého nepoznal. Pán Z. mu povedal čau. Oni si sadli. Pán Z. vytiahol z
tašky peniaze, ešte to boli slovenské koruny. Ešte mi povedal nech počkám, sadol si na gauč. Pamätá
si, že peniaze vyložil na stôl, bolo to 500.000 Sk, ešte si povedal fíha aká pekná suma peňazí, Ten pán
si peniaze prepočítal, poďakoval o odišiel. Ešte mu povedal, že keď sa vráti, tak mu podpíše pôžičku,
načo p. JM. reagoval dobre šogor. Vtedy zistil, že je to jeho švagor. Ešte sa smiali na tom, že mu

hovoril, že keď tak požičiava peniaze, tak by mohol aj jemu požičať. Či sa vrátili peniaze, čo zrejmé nie,
keď je tu, to nevie. Ani nič iné o tom nevie.
Na otázku súdu na svedka, či má vedomosť o tom, že došlo k podpisovaniu nejakých listín, resp. zmlúv,
resp. k plneniu zmluvy následne, svedok udával, že on o tom už nemá vedomosť, len vtedy povedal, že
keď sa vráti, že mu podpíše nejaké zmluvy, či papiere o pôžičke.

Na otázku súdu na svedka, ako má vedomosť o tom, že hovorí o sume 500.000 Sk, svedok udával, že
tak, že sa počítali peniaze nahlas, ešte hovoril, že či sedí 500 odpoveď 500.
Na otázku súdu na svedka, či sedel v tej istej miestnosti, svedok udával, že áno v tej istej miestnosti
na gauči.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného na svedka, kto bol prítomný v miestnosti o ktorej hovorí

svedok , svedok udával, priamo on tam bol ja, p. Z. a ten ďalší pán, teda my traja, vo vedľajšej miestnosti
bola p. Z..
Na otázku právneho zástupcu žalovaného na svedka, či pri prepočítavaní peňazí bola prítomná aj p.
Z., svedok udával, že nie, cez jej kanceláriu sa chodilo do kancelárie p. Z..
Na otázku právneho zástupcu žalovaného na svedka, či p. K., povedal kam, kde ide, kedy sa vráti,

svedok udával, že on sa to nepýtal, bol cudzí.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného na svedka, či vedel o tom, že p. K. má nejakú obchodnú
spoluprácu so žalobcom, svedok udával, že nie, on ho videl prvýkrát, poznal len brata Jara.Na otázku právneho zástupcu žalovaného na svedka, či pri odovzdávaní peňazí bol medzi p. K. a p.
Z. dohodnutý nejaký účel požičania prostriedkov, svedok udával, že nie vôbec, ani nevedel, že tam
niekto príde.

Na otázku súdu na svedka, či si pamätám, či bolo otvorené dvere k p. Z., svedok udával, že či vtedy
boli otvorené dvere, si fakt nepamätá.Bol pre neho cudzí, ale pre nich nebol. Keď riešili nejaké veci,
tak zvyčajne boli zatvorené dvere, či vtedy, to si nepamätá.
6/ Žalobca udával, že on zmluvu ani ústne, ani písomne nikdy nevypovedal.
7/ Právny zástupca žalovaného udával, že poukazuje na ust. § 140 CSP a nutnosť rozhodnutia o zmene

žaloby vzhľadom k tomu, že sa menia skutkové okolnosti, preto sa súd musí vysporiadať aj s touto
otázkou a uvedené má potom vplyv na vznesenú námietku premlčania, či posúdenia nároku. Taktiež
poukazuje na č.l. 3 zmluvy a že došlo k zmene žaloby; ďalej na princíp výkladu v zmysle zásady výklad
na prospech druhej strany, ktorá je akceptovaná aj v praxi; na rozhodnutie ÚS SR z 19.6.2008 sp.zn.
I.US 243/07. To znamená, že ak sú dva rôzne výklady, tak je nutné to vykladať na prospech druhej
zmluvnej strany. Keďže došlo k zmene žaloby, uvedené zakladá zamietnutie žaloby, keďže k nej došlo v

r. 2018 a uplynula 10 - ročná premlčacia doba od uznania dlhu. Znenie zmluvy koncipoval sám žalobca.
8/ Právny zástupca žalobcu udával, že poukazuje na § 35 ods. 3 OZ a č.l. 3 zmluvy a to, že v tomto
ustanovení sa myslelo odstúpenie od splátok, nie od právneho úkonu. Uvedené vyplýva zo žaloby, aj
zo samotnej zmluvy. Námietka, že sa jedná o nové podstatné okolnosti, je preto nedôvodná, poukazuje
na to, čo je napísané a čo povedal žalobca. Žalobca nemal dôvod odstupovať od zmluvy o pôžičke, keď

boli poskytnuté peniaze. Má za to, že takto je nutné interpretovať prejav vôle. Poukazuje na ust. 40 ods.
1 OZ a č.l. 3 zmluvy a to, že tento článok pojednáva o splátkach pôžičky a teda o zosplatnení splátok,
preto aj prejav vôle je nutné vykladať v tom zmysle, že sa rieši splatnosť dlhu.

16. Na pojednávaní dňa 14.11.2018 :

1/ Právny zástupca žalobcu poukázal na doposiaľ vykonané dokazovanie, na prednesy žalobcu,
žalovaného, na výsluchy svedkov, na listinné dôkazy - najmä zmluvu o pôžičke a na písomné
vyjadrenia, teda trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Nemá dôvod meniť stanovisko vo vyjadrení
z 30.5.2018. Pokiaľ sa poukazuje, že žalobca pri svojom výsluchu mal zmeniť skutkové tvrdenia, tento
výklad zo žalovanej strany je nesprávny. Išlo o substanované vyjadrenie, k tomu sa vyjadrovali na

predchádzajúcom pojednávaní. Ak plnenie bolo dohodnuté na splátky a žalovaný nezaplatil čo i len
jednu splátku, stával sa celý dlh splatný. Aj po formálnej stránke, by muselo z ich strany odznieť,
že podstatným spôsobom menia skutkové tvrdenia a museli by predniesť, že žiadajú pripustiť zmenu
žaloby. Toto z ich strany neodznelo, preto námietku zo strany žalovaného považuje za nedôvodnú.
V konaní boli vykonané dôkazy, bola predložená písomná zmluva o pôžičke, z ktorej je zrejmé, že

16.1.2006 bola žalovanému zo strany žalobcu požičaná suma 600.000,- Sk a dňa 7.6.2006 suma
500.000 Sk, s tým, že podľa č.l. 3 zmluvy boli dohodnuté splátky mesačne po 5.000,- Sk, pričom
splátky mali byť splatné počnúc mesiacom január 2007. Zároveň si zmluvné strany dohodli, že v prípade
nezaplatenia čo i len jednej splátky žalobca má právo požadovať zaplatenie celej dlžnej sumy a teda, že
dlžník stráca výhodu splátok. V čl. 4 uvedenej zmluvy dlžník výslovne prehlásil, že uznáva svoj dlh vo

výške 1.100,000,- Sk. V čl. 5 tejto zmluvy posledná veta je konštatované, že účastníci si zmluvu prečítali,
jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali. Dňa 16.6.2006 bola na notárstve
u JUDr. I. v Bardejove osvedčená pravosť podpisov, ako veriteľa tak aj dlžníka. Zmluva o pôžičke je
reálny kontrakt. Písomná forma nie je podmienkou platnosti takejto zmluvy. Napriek tomu, že žalobca
v konaní preukázal písomnú zmluvu o pôžičke, zároveň poukázal, že došlo k reálnemu odovzdaniu

súm, ktoré sú uvedené v zmluve o pôžičke. Vyplýva to z výsluchov vypočutých svedkov. Námietka,
že išlo o blízkych príbuzných, resp. spolupracovníka je nedôvodná. Pretože spravidla medzi rodinnými
príslušníkmi, keď sa požičiavajú peniaze, sa nevolá cudzia osoba. Z tohto vykonaného dokazovania
možno urobiť skutkové zistenie, že žalobca žalovanému požičal spolu 1.100.000,- Sk. Ak si podrobne
pozrieme výpoveď žalovaného Pleca z 8.2.2018 tak jeho obrana je nie veľmi presvedčivá. On sa okrem

iného bráni tým, že nič nemá, že nemá takúto zmluvu a ani také peniaze. Možno peniaze minul s
odstupom 12 rokov a zmluvu stratil. Poukazuje na jeho výpoveď najmä z toho dôvodu, že žalovaná
strana v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, ktoré by preukazovalo opak toho, čo tvrdí žalobca.
Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, k tomu je potrebné uviesť toľko, že aj táto je z pohľadu
žalobcunedôvodná. Nepochybnevčasespisovaniazmluvy7.6.2006reálnepeniazeužboliodovzdané,

dlžník ich mal, záväzok reálne existoval. Svojim podpisom pod tou zmluvou a prehlásením potvrdil a
uznal reálny dlh. Nakoniec, keď sa osvedčovala pravosť podpisu, nepochybne opätovne potvrdil nielen
pravosť svojho podpisu pod zmluvou, ale aj to, čo bolo obsahom zmluvy o pôžičke. Ináč to nie je možné
interpretovať, nakoľko by sa dostali k rozporu s vykonaným dokazovaním. V ostatnom poukazuje naprednesy, žiada v celom rozsahu žalobe vyhovieť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.
2/ Právny zástupca žalovaného udával, že zotrváva na obsahu ich vyjadrení. Argumentujúc najmä

na procesné súvislosti žalobca udáva, že sa nejedná o zmenu žaloby. Uvádza, že § 125 ods. 1 CSP
uvádza, že podanie možno urobiť písomne a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odborná
literatúra a súdna prax aj po účinnosti CSP pripúšťajú, aby mohli strany na pojednávaní t.j. do zápisnice
ústne formulovať svoje návrhy a úkony, napr. nič nebráni zobrať žalobcovi žalobu späť na pojednávaní.
Vykonať zmenu žaloby je možné aj na pojednávaní, to je do zápisnice, čo výslovne vyplýva z ust. § 142

ods. 1 CSP, v zmysle ktorého o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá. Tiež zo zákona o súdnych poplatkov vyplýva, že podanie možno urobiť aj
ústne, s poukazom na sadzobník pri položke 20a / poznámka/. Zotrváva na vyjadrení, že žalobca zmenil
žalobu tým, že zmenil rozhodujúce skutočnosti uvádzané v žalobe. Tvrdia, že žalobca žalovanému
ani neodovzdal sumu 1.100.000,- Sk. K čomu uvádza, že zmluva mala byť uzatvorená 7.6.2006 s
tým, že notár v osvedčovacej doložke uviedol, že tak žalobca ako aj žalovaný mali zmluvu podpísať

vlastnoručne pred notárom 16.6.2006. V plnom rozsahu zotrváva na vznesenej námietke premlčania,
keď tvrdí, že žalobca spôsobil dňa 16.4.2018 zmenu žaloby tým, že zmenil rozhodujúce skutočnosti
tvrdené v žalobe, keď v žalobe tvrdil, že od zmluvy o pôžičke odstúpil a až na poslednom pojednávaní
toto tvrdenie zmenil tak, že od zmluvy neodstúpil. Premlčacia doba prestala plynúť až dňom, keď zmenil
žalobu a nie dňom začatia konania o pôvodnom návrhu. Ak by sa konajúci súd s touto argumentáciou

nestotožnil, opätovne poukazuje na argumentáciu ohľadne toho, že uznanie dlhu nebol platný právny
úkon, tu poukazuje na obsah ich vyjadrení, preto nedošlo k predlženiu premlčacej doby. Tvrdenie o
tom, že nedošlo k odstúpeniu od zmluvy je dôležité aj z toho pohľadu, že čl. 3 predloženej zmluvy o
pôžičke je nezrozumiteľný a z toho dôvodu neplatný. V zmysle tohto čl. 3 cituje : ,,je veriteľ oprávnený
odstúpiť od takejto zmluvy a požiadať o splatenie zostatku pôžičky naraz, teda zostatok dlhu pri naplnení

podmienky nezaplatenia aspoň jednej pravidelnej mesačnej splátky sa stáva okamžite splatným a dlžník
stráca výhodu splátok.,, Z tohto nie je zrejmé, či strata výhody splátok nastáva až odstúpením od zmluvy
alebo už nezaplatením pravidelnej mesačnej splátky. Uvádza, že ako na to už poukazovali, že zmluvu
o pôžičke koncipoval žalobca a v prípade, ak sú možné dva rôzne výklady, má sa použiť výklad na
neprospech strany, ktorá dané ustanovenia do zmluvy zahrnula. Ak teda teraz žalobca tvrdí, že od

zmluvy o pôžičke neodstúpil, nedošlo k zročnosti celého dlhu, s tým, že v zmysle zmluvy bola mesačná
splátka vo výške 5.000,- Sk mesačne počnúc 01/2007, čo by znamenalo pri výške pôžičky 1.100.000,-
Sk splácanie splátok za obdobie viac ako 18 rokov a teda niektoré z nich, teda jednotlivé splátky teda
ešte nie sú ani splatné a teda žalovateľné. Vo zvyšku poukazuje na obsah ich vyjadrení. Navrhuje,
aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100%.

17. Podľa čl. 8 Základných princípov CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

18. Podľa čl. 11 ods. 4 Základných princípov CSP súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti,
ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti
ustanovené zákonom.

19.Podľačl.15Základných princípovCSP dôkazyatvrdeniastránsporuhodnotísúdpodľasvojejúvahy
v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

20.Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje
procesným postupom podľa tohto zákona.

21. Podľa § 488 OZ ( Záväzkový právny vzťah ) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

22. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,

z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

23. Podľa § 498 OZ na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.24. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

25. Podľa § 558 OZ ( Uznanie dlhu ) ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

26. Podľa § 559 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

27. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

28. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

29. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

30. Podľa § 107 OZ :
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
(3)Aksúúčastnícineplatnejalebozrušenejzmluvypovinnínavzájomsivrátiťvšetko,čopodľanejdostali,
prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

31. Podľa § 110 OZ :

(1) Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať
rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i
výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota
na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
(2) Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v

uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak
sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť desaťročná premlčacia
doba od zročnosti nesplnenej splátky.

32. Podľa § 517 OZ :

(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania žalovaného
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Podľa § 10c cit. nar. ( Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013 ) ak záväzkový
vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k
31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

35. Podľa § 48 OZ:
(1)Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté.(2)Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté inak.

36. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska
ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz vyhodnotiť. Uplatňuje
sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím

významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

37. Pri hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti skúma súd, či boli dôkazy získané a vykonané
spôsobom zodpovedajúcim zákonu alebo či vykazujú v tomto smere vady k dôkazom, ktoré boli získané
alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi súd neprihliada. Hodnotením
dôkazov z hľadiska ich pravdivosti, súd dochádza k záveru ktoré skutočnosti, ktoré vyplývajú z

dôkazov sú pre rozhodnutie významné, ktoré možno považovať za pravdivé a ktoré nie. Vyhodnotiť
dôkaz z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti dôkazov poskytovanej správy
podľa druhu dôkazného prostriedku.“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Cdo/1152,
1199/2002).

38. Súd vyhodnotil dôkazy podľa svoje úvahy, jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru,
že návrh žalobcu je dôvodný.

39. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 16.6.2006 bola žalobcom a žalovaným podpísaná listina
označená ako Zmluva o pôžičke uzavretá podľa ust. § 657 a nasl. OZ s tým, že pravosť vlastnoručných

podpisov žalobcu a žalovaného bola overená pred Notárskym úradom JUDr. S. I. v Bardejove a bolo im
pridelenéporadovéčísloCentrálnymregistromosvedčenýchpodpisovOXXXXXX/XXXX (žalobca)aO
XXXXXX/XXXX ( žalovaný ). Zmluvu podpísal žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník. Z obsahu listiny
vyplýva, že veriteľ poskytol dlžníkovi v hotovosti sumu 600.000,- Sk dňa 16.1.2006 a sumu 500.000,-
Sk dňa 7.6.2006 ( bez úročenia ). Sumu 1.100.000,- Sk sa dlžník zaviazal splácať v pravidelných

mesačných splátkach vo výške 5.000,- Sk počnúc mesiacom 01/2007 v hotovosti k rukám veriteľa,
najneskôr k 20.dňu príslušného mesiaca. O prevzatí pôžičky v uvedenej sume svedčí jednak zhodné
písomné potvrdenie strán sporu a to ich vlastnoručným podpisom na predmetnej zmluve, rovnako tomu
jednoznačne svedčia aj výpovede v konaní vypočutých svedkov, ktorí zhodne potvrdili prevzatie oboch
súm pôžičky žalovaným v mesiaci 01/2006 a 06/2006. V čl. III Zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany

dohodli na tom, že v prípade nezaplatenia pravidelnej mesačnej splátky 5.000,- Sk počnúc mesiacom
január 2007 (uvedené konanie dlžníka strany považujú za podstatné porušenie tejto zmluvy) podľa čl. II.
tejto zmluvy je veriteľ oprávnený 1/ odstúpiť od tejto zmluvy a 2/ požadovať splatenie zostatku pôžičky
naraz, teda zostatok dlhu pri naplnení podmienky nezaplatenia aspoň jednej pravidelnej mesačnej
splátky sa stáva okamžite splatný a dlžník stráca výhodu splátok. V čl. IV Zmluvy o pôžičke dlžník

( pozn. jednostranne ) výslovne uznáva svoj dlh voči veriteľovi vo výške 1.100.000,- Sk čo do dôvodu
z poskytnutia pôžičky podľa tejto zmluvy. V čl. V Zmluvy o pôžičke oi. je uvedené, že táto zmluva
nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania zmluvnými stranami a účastníci si zmluvu prečítali,
jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali. Vedomosť o podpise Zmluvy o
pôžičke mali rovnako aj vypočuté svedkyne p. Z. ( ako sestra žalovaného, manželka žalobcu ) a p.

Plecová ( bývala manželka žalovaného ). Už aj z pohľadu blízkeho vzťahu medzi
žalovaným a svedkyňami v tom čase ( pri p. Z. naďalej ) je možné ich tvrdeniam prisvedčiť, rovnako ako
vo vzťahu k prevzatiu súm pôžičky žalovaným, teda k reálnemu odovzdaniu pôžičky žalobcom. Súd v
tomto neprihliadol na námietku žalovaného, že svedkovia sú blízkymi osobami žalobcu, nakoľko p. Z. je
sestrou žalovaného, teda osobou blízkou aj žalobcovi aj žalovanému. P. Plecová bola osobou blízkou

tak žalovaného, ako aj žalobcu, po rozvode manželstva so žalovaným sa tieto vzťahy stali skôr vzťahmi
formálnymi v rovine ,, poznáme sa, pozdravíme sa ,,. Svedkovia vypovedali len to, čo
vnímalisvojimizmyslami.P.Z.mohlavidieťdruhéodovzdávaniepeňazícezpootvorenédverezvedľajšej
kancelárie. Inak si jej tvrdenia s ostatnými tvrdeniami svedkov nerozporujú. Svedok Voloch vypovedal
tiež len to, čo vnímal z pozície osoby, ktorá sa nachádzala v miestnosti, kde došlo k odovzdaniu peňazí.

Teda neboli zistené také okolnosti, resp. ktoré ani neboli tvrdené, ktoré by diskvalifikovali výpovede
svedkovtak,abynanich nebolomožnéprihliadať,naviacniesúvrozporesďalšímivkonanívykonanými
dôkazmi.40. Ako vyplýva z ust. § 657 OZ podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú : 1/ prenechanie veci
( reálnym odovzdaním ), 2/ druhové určenie veci, 3/ povinnosť vrátiť vec, 4/ určenie času vrátenia. Teda
v tomto konkrétnom prípade súd dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonom stanovené podstatné

náležitosti právneho úkonu - zmluvy o pôžičke: 1/ reálne odovzdanie sumy 1.100.000,- Sk dňa 16.1.2006
( 600.000,- Sk ) a 7.6.2006 ( 500.000,- Sk ), 2/ druhové určenie veci - peniaze
( odovzdané veriteľom aj povinnosť vrátiť dlžníkom tú istú vec, teda peniaze ), 3/ povinnosť vrátiť vec
( sumu 1.100.000,- Sk ) zakotvená v čl. II zmluvy o pôžičke, 4/ určenie času vrátenia veci zakotvená
rovnako v čl. II zmluvy o pôžičke s následkami neplnenia splátok podľa čl. III Zmluvy o pôžičke. Z

uvedeného vyplýva, že proces kontraktácie zmluvného vzťahu ( podľa ust. § 43 a nasl. OZ v spojení s
ustn. § 657 OZ ) bol ukončený najneskôr ku dňu 16.6.2006, teda v deň podpisu zmluvy na Notárskom
úrade. Týmto dňom boli splnené všetky zákonom stanovené podstatné náležitosti právneho úkonu aj
napriek skutočnosti, že došlo k odovzdaniu peňazí skorším dňom. Teda medzi stranami sporu došlo k
uzavretiu platného právneho úkonu - zmluvy o pôžičke. Zmluva je síce datovaná dňom 7.6.2006, avšak
dôležitý je dátum jej podpísania oboma zmluvnými stranami, ako je vyššie uvedené. Naviac už aj v čase

7.6.2006, ako aj dňa 16.6.2006 si musel byť dlžník - žalovaný vedomý skutočnosti, že peniaze mu boli
reálne odovzdané a že ich bude musieť vrátiť späť veriteľovi. Preto v tomto súd nemohol prihliadať na
námietky žalovaného.

41. Prevzatím sumy pôžičky teda na povinnej strane vznikol dlh, ktorý je dlžník povinný vrátiť v určenej

lehote. Po uplynutí lehoty, ak dlžník svoj záväzok dobrovoľne neplní, je dlh splatný a veriteľ je oprávnený
domáhať sa svojho nároku na súde. Uznanie dlhu dlžníkom voči veriteľovi nezakladá žiaden nový
záväzok alebo povinnosť voči veriteľovi, je len prehlásením o existencii dlhu, ktorý reálne vznikol už
prevzatím samotnej požičanej sumy. Určením lehoty na plnenie v zmluve dlžník vyjadruje svoj úmysel
a zároveň povinnosť prevzatú dlžnú sumu v tejto lehote vrátiť. V prípade nedobrovoľného plnenia v

určenej lehote, dlh tým nevzniká, existuje od začiatku zmluvného vzťahu, stáva sa však splatným, čo
dáva právo veriteľovi vymáhať svoju pohľadávku. Obdobne ( avšak vo vzťahu k uznaniu dlhu formou
notárskej zápisnice ) sa vyjadril aj Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 23.11.2016 vo veci sp. zn.
26CoE/49/2016 ( súdu známe z úradnej činnosti).

42. V zmysle ust. § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Veriteľ
môže s dlžníkom uzavrieť dohodu o tom, že mu pohľadávku zaplatí v splátkach, ktorých výšku a
podmienky splácania dohodnú ( vyplýva z čl. III prvý odsek Zmluvy o pôžičke ). Ak bolo v dohode

účastníkov určené, že pri nesplnení niektorej splátky nastane splatnosť celej pohľadávky (príp. zvyšku
nezaplatenej pohľadávky), veriteľovi vzniká právo uplatňovať voči dlžníkovi celú pohľadávku (resp. jej
nezaplatený zvyšok) v prípade, keď dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok. Ak
pri nezaplatení niektorej splátky veriteľ nevyužije svoje právo a neoznámi dlžníkovi alebo neuplatní na
súde najneskôr do splatnosti najbližšej splátky, že trvá na zaplatení celej pohľadávky, a medzitým dlžník

zaplatí ďalšiu splátku riadne a včas, veriteľ po zaplatení ďalšej splátky už svoje právo nemôže využiť.
Môže vymáhať len nezaplatenú splátku. Právo žiadať zaplatiť celú pohľadávku by veriteľovi vzniklo opäť,
ak dlžník znova porušil svoju povinnosť.

43. Na základe vyššie uvedeného ( bod 37-38 ) má súd zato, že stranám sporu nič nebránilo uzavrieť

dohodu o splácaní dlhu v splátkach s následkami podľa cit. ust. § 565 OZ uvedenom v čl. III. Zmluvy.
Rovnako nič nebránilo žalovanému jednostranným právnym úkonom uznať dlh, ktorý mu reálne vznikol
odovzdaním peňazí, tak ako súd konštatuje vyššie. Dohoda ako aj uznanie dlhu v Zmluve o pôžičke
tak predstavujú platné právne úkony spĺňajúce všetky podmienky uvedené v ust. § 656 OZ a § 558
OZ. Súd nezistil, aby tieto dojednania boli neplatnými právnymi úkonmi, tak ako sa snažil prezentovať

v rámci svojej procesnej obrany žalovaný. Žalobca ako veriteľ si uplatnil svoje právo na zaplatenie
celej požičanej sumy podaním žaloby na súde dňa 25.1.2016, teda po splatnosti splátky splatnej dňa
20.1.2016 ( pozn. 109.splátka ) v lehote do splatnosti ďalšej splátky, teda včas. Podľa názoru súdu
teda nastala splatnosť celého dlhu uplatnením nároku žalobcu na súde. Naviac súd dodáva, že
zosplatnenie celého dlhu žiadnym spôsobom nesúvisí s dojednaním o odstúpení od zmluvy, resp. vôbec

na tento inštitút nie je viazané ( viď ust. § 656 OZ ). Preto ani v tomto súd nemohol prihliadať na
námietkyžalovaného.Vtomtosúdneprihliadalaninanámietkužalovaného,ževtomtoprípadenemožno
vykladaťobsahzmluvyvjehoneprospech,ajnapriektvrdenému vyhotoveniuzmluvyžalobcom,nakoľko
podľa názoru súdu obsah zmluvy je jasný, určitý a zrozumiteľný. Súd poukazuje aj na rozhodnutieÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky z1.apríla2015,sp.zn.I.ÚS640/2014 :,,Prehnanéformalistické
požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha
všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych

úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov
jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má
byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre
výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho
úkonu."

44. Vzhľadom na vyššie zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že zmluva o pôžičke, dojednanie o
zosplatnení dlhu podľa § 656 OZ a jednostranné uznanie dlhu žalovaným sú platnými právnymi úkonmi
v zmysle cit. ust. Občianskeho zákonníka a teda na ich základe je žalovaný povinný plniť dlh žalobcovi.

45. Vzhľadom k uvedenému sú zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 36.513,31 eur s úrokom z

omeškania vo výške 8,05 % ročne ( úroková sadzba ECB vo výške 0,05 % ) od 2.3.2016 do zaplatenia,
keďže žalovaný je naďalej v omeškaní s jej zaplatením, podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a 10c/
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Avšak počiatok omeškania súd určil až dňom nasledujúcim po
doručení návrhu s prílohami žalovanému ( dňa 1.3.2016, o čom svedčí doručenka o prevzatí v súdnom
spise ), nakoľko až jeho doručením sa žalovaný preukázateľne dozvedel o zosplatnení celého dlhu

žalobcom a povinnosti ho zaplatiť. Zaslanie, resp. doručenie výzvy žalovanému zo dňa 28.11.2014
nebolo súdu žiadnym spôsobom preukázané. Vzhľadom k uvedenému súd žalobu v prevyšujúcej časti
( čo do počiatku omeškania ) zamietol.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 262 CSP tak,

že priznal čiastočne nárok na ich náhradu úspešnejšiemu žalobcovi. V časti o zaplatenie istiny vo
výške 36.513,31eur , úrokov z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 36.513,31 eur od 2.3.2016
kapitalizovaného ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. ku dňu 5.12.2018 t.j. vo výške 8.117,35 eur, celkom
vo výške 44.630,66 eur mal žalobca úspech. Naopak neúspešný bol v časti o zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 36.513,31 eur od 1.3.2007 do 1.3.2016, celkom vo výške

26.486,10 eur. V konečnom dôsledku bol teda žalobca v konaní úspešný v časti o zaplatenie 44.630,66
€ a neúspešný v časti o zaplatenie 26.486,10 €, čo je v percentuálnom vyjadrení pomer úspechu a
neúspechu žalobcu 62,75% : 37,25%. Keďže žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, t.j. 25,50%
(od úspechu žalobcu vo výške 62,75 % súd odrátal úspech žalovaného vo výške 37,25%), súd preto
náhradu trov konania pomerne rozdelil a žalobcovi priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov

tohto konania v rozsahu 25,50 %.

47. Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému týmto rozsudkom určil v súlade s § 232
ods. 3 C.s.p..

48. K ďalším námietkam žalovaného, že:
1/ zmluvu neuzavrel, resp. nepodpísal súd dodáva, že jeho tvrdeniu nemožno prisvedčiť / okrem
uvedeného vyššie - od bod č. 35 a nasl. / s poukazom na skutočnosť, že z doložky pripojenej k
zmluve vyplýva, že zmluvu dňa 16.6.2006 žalovaný vlastnoručne podpísal a pravosť jeho podpisu
na zmluve bola overená zákonným spôsobom pred povereným pracovníkom notárky JUDr. S. I. a

bol zaregistrovaný v Centrálnom registri podpisov pod č. O 507125/2006. Naviac listinu, ktorú oi.
vlastnoručne podpísal aj žalobca bola u notára označená ako zmluva o pôžičke. Uvedené vyplýva
zo samotnej zmluvy o pôžičke a z oznámenia notárky zo dňa 7.2.2018. V tomto súd nemá dôvod
pochybovať o hodnovernosti údajov udávaných notárom ako osoby verejne činnej, ktorá vykonáva
činnosti vymedzené právnymi predpismi ( najmä v tomto prípade Notársky poriadok ) na základe

splnomocnenia štátom, pokiaľ v konaní nebol preukázaný opak. V tejto situácii je dôkazná povinnosť
preukázania opaku na žalovanom a v tomto smere žalovaný neoznačil ani nepredložil dôkazy svedčiace
o opaku. Naviac v ten istý deň, teda 16.6.2006 žalovaný ( ako konateľ obch. spol. STAVEX, s.r.o. a
ako súkromný podnikateľ ) totožným spôsobom u notára vlastnoručne podpísal aj listiny - vyhlásenia
o neevidovaní žiadnych pohľadávok ani iných majetkových práv z obchodného styku voči obch. spol.

PAM-STAV, s.r.o. a súkromnému podnikateľovi K. Z. ( žalobca ). Listinám bolo pridelené poradové
číslo Centrálnym registrom osvedčených podpisov O XXXXXX/XXXX a O XXXXXX/XXXX. Rovnako sa
jednalo o listiny datované dňom 7.6.2006, podpísané dňa 16.6.2006 ( teda rovnako ako pri zmluve o
pôžičke). Skutočnosť,žepodpisomnalistináchpodpisovaných žalovanýmdňa16.6.2006bolipridelenérôzne čísla, teda nie v poradí po sebe, je bez právneho významu. Overovaným podpisom prideľuje čísla
Centrálny register podpisov nezávisle od činnosti a vôle notára a uvedené notár žiadnym spôsobom
nemohol a ani nemôže ovplyvniť. Námietky žalovaného v tomto smere sú len námietkami v rovine

dohadovsmerujúcekspochybneniunárokuuplatnenéhožalobcom. Nauvedenomnázoresúdunemení
nič ani námietka žalovaného, že zmluvu nemá k dispozícii.
2/ peniaze od žalobcu neprevzal súd dodáva, že prevzatie peňazí spolu v sume 1.100.000,- Sk vyplýva
tak zo samotného obsahu predloženej zmluvy o pôžičke a výpovedí žalobcu a vypočúvaných svedkov.
Každý svedok ( bez ohľadu na námietky žalovaného, že si majú ich výpovede odporovať, pričom súd

nedospel k záveru, aby to tak bolo, okrem drobných detailov, ktoré sú úplne bez právneho významu k
predmetu konania - napr. dvere pootvorené, dvere zatvorené a pod. a to už aj s ohľadom na odstup času
si svedkovia ani na také detaily spomenúť nemusia; pričom súd poznamenáva, že v takom zmysle aj
bolo svedkami vypovedané ) potvrdil reálne prevzatie tej - ktorej časti finančných prostriedkov. Naviac z
obsahu predloženej zmluvy o pôžičke jednoznačne vyplýva, že žalovaný reálne prevzal od žalobcu dňa
16.1.2006 v hotovosti sumu 600.000,- Sk a dňa 7.6.2006 sumu 500.000,- Sk. Súd si nevie predstaviť,

aby žalovaný podpísal zmluvu o pôžičke a pravosť podpisu overil pred notárom bez toho, aby v zmluve
tvrdené skutočnosti neboli pravdivé a ak by peniaze neprevzal. K výpovediam svedkov ešte súd dodáva,
že tieto vôbec nie sú v rozpore s inými vykonanými dôkazmi a tvrdeniami žalobcu.
3/ zmluva je datovaná dňom 7.6.2006 a podpísaná dňa 16.6.2006 súd udáva, že uvedené nemá žiaden
vplyv na platnosť zmluvy o pôžičke. Je v praxi pomerne bežné, že zmluvy sú datované jedným dátumom

a proces kontraktácie je zavŕšený až následne podpisom zmluvy napr. pred notárom, teda, že zmluva
je podpísaná neskôr bez toho, aby bol upravený v textu udávaný dátum.
4/ súd vykonával dokazovanie výsluchom svedkov nehospodárne a mal žalobu zamietnuť pre vznesenú
námietku premlčania súd dodáva, že povinnosťou strán je označiť a preložiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, avšak súd v rámci procesného postupu dokazovania za účelom zisťovania skutkového

stavu posúdi, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie. Naviac v rámci predbežného právneho
posúdenia veci súdom sa súd opakovane vyjadril, že predbežne námietke premlčania nemožno vyhovieť
a že za účelom zistenia reálneho odovzdania pôžičky - peňazí je nutné dokazovanie vykonať aj týmto
spôsobom a tým posúdiť platnosť zmluvy o pôžičke, vyhlásenia o uznaní dlhu a pod..
5/ nebol predložený originál zmluvy o pôžičke súd dodáva, že súdu bolo predložené vyhotovenie zmluvy

o pôžičke s doložkou osvedčenia, že táto listina doslovne súhlasí s predloženým originálom ( § 56 a
§ 57 Notárskeho poriadku ). Teda bol predložený hodnoverný dôkaz o existencii zmluvného vzťahu,
rovnocenný originálu zmluvy.
6/ si rozporuje tvrdenie žalobcu a svedkov, kedy sa zmluva podpisovala u notára, súd udáva, že
výpovede svedkov podporujú len tvrdenie žalobcu, že zmluva sa podpisovala neskôr, až po odovzdaní

druhej časti pôžičky ( viď zápisnica o pojednávaní zo dňa 8.2.2018 ). Žalobca netvrdil, že u notára boli
ihneď po odovzdaní peňazí. Naviac uvedenému tvrdeniu žalobcu svedčí aj jeho tvrdenie, že v ten deň
u notára ( teda 17.6.2006 ) sa podpisovali 3 listiny ( resp. tri podpisy ), teda okrem zmluvy o pôžičke aj
vyhlásenia žalovaného. Teda je zrejmé, že zmluvu podpísali dňa 17.6.2006.
7/ žalobca zmenil žalobu tým, že skutkovo sa domáhal bezdôvodného obohatenia po odstúpení od

zmluvy a v priebehu konania zmenil skutkové tvrdenia, že od zmluvy neodstúpil, súd poukazuje na ust.
§ 139 a nasl. CSP, pričom zo strany žalobcu nebol podaný návrh na zmenu žaloby v zmysle cit. ust.
CSP ( pozícia dominus litis ) a ako potvrdil aj jeho právny zástupca, žiadnej zmeny žaloby sa žalobca
nedomáha.
8/ že nerozporuje odstúpenie od zmluvy a preto sa považuje skutkové tvrdenie za nesporné, súd udáva,

že je nutné poukázať na čl. 8 Základných princípov CSP, z ktorých vyplýva, že strany sporu majú
povinnosť tvrdenia ale aj preukázania tvrdenia dôkazmi. Od podania žaloby na súd nebol označený a
predlžený žiaden listinný dôkaz ( resp. iný ) ani jednou zo strán, ktorým by bolo preukázané skutkové
tvrdenie písomného odstúpenia od zmluvy, resp. následne zosplatnenia dlhu ( § 45 ods. 1 OZ, sféra
dispozície adresáta ). V tomto je nutné poukázať na aj na ust. čl. 11 ods. 4 Základných princípov CSP

( .... skutočnosti, ktoré vyšli najavo... ). Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa CSP ( §
215 CSP ) aj za použitia § 151 ods. 1, 2 CSP. To, že žalovaný nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu o
odstúpení od zmluvy, je vyslovene len z dôvodu, že takáto procesná situácia mu vyhovuje skrz jeho
obrany v spore ( prostredníctvom akýchkoľvek hmotnoprávnych inštitútov vrátane tých procesných ),
najmä vznesenej námietky premlčania nároku z bezdôvodného obohatenia. Avšak k uvedenému súd

dodáva, že žalovaný na jednej strane namieta zmluvu ako takú, teda jej platnosť ( neprevzatím peňazí -
reálny kontrakt, nepodpísaním zmluvy ) a na strane druhej nenamieta skutkové tvrdenie odstúpenia od
zmluvy, o ktorej tvrdí, že je neplatná ( ako je známe zo súdnej praxe, nemožno predsa platne odstúpiť od
zmluvy, ktorá je neplatná ) a uvedené tvrdenie žiadnym spôsobom ani nepreukazuje ani len označenímakéhokoľvek dôkazu, že k tomu došlo. V tomto je možné uvažovať aj o použití ust. čl. 5 Základných
princípov CSP. Teda súd uzatvára, že v konaní nebolo preukázané vykonanie písomného odstúpenia
od zmluvy o pôžičke pred podaním žaloby.

9/ nárok žalobcu je premlčaný, súd poukazuje na ust. § 103 OZ ( plnenie v splátkach a premlčanie )
a § 110 OZ ( platné uznanie dlhu a 10 - ročná premlčacia doba ) s poukazom na podanie žaloby na súd
dňa 25.1.2016, odôvodnenie rozsudku najmä v bodoch 38, 40 a uplatnenie práva žalobcu podľa § 565
OZ podaním žaloby na súd, keďže skoršie uplatnenia tohto práva preukázané nebolo. Žalobca teda
uplatnil nárok voči žalovanému včas ( aj v rámci plynutia 10- ročnej premlčacej doby počítanej odo dňa

17.6.2006 ) a teda nedošlo k premlčaniu jeho nároku v premlčacej dobe uvedenej v cit. ust. OZ. Naviac,
ak by aj došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, doručením žaloby s prílohami na súd dňa 25.1.2016 a
žalovanému v rámci súdneho konania ( dňa 1.3.2016 ) nárok žalobcu by tým viac už premlčaný nebol.

49. S ohľadom na uvedené súd nemohol prihliadať na argumentáciu žalovaného vznesenú v
konaní, resp. sa nezaoberal sa ďalšími stranami udávanými skutočnosťami, ktoré sú vo vzťahu k vyššie

uvedenému bez právneho významu. Žalovaný v konaní neprodukoval ani jeden dôkaz, ktorý by svedčil
jeho tvrdeniam v spore.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,

e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
365 ods. 1 C.s.p. ).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.