Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sk/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200572
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:4017200572.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,

PhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Soni Langovej, v právnej veci žalobkyne:
A. K., narodená X. I. XXXX, bytom v T., P. O. H.. XXXX/X, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o zániku nároku na zvýšenie starobného dôchodku na
sumu minimálneho dôchodku, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z
20. augusta 2018, č. k. 23Sa/110/2017-54, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 20. augusta 2018, č.
k. 23Sa/110/2017-54, postupom podľa § 190 v spojení s § 199 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania
zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 3. júla 2017, Číslo: XXX XXX XXXX X,
ktorým tento podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové
správne rozhodnutie zo 4. mája 2017, Číslo: XXX XXX XXXX X, podľa ktorého žalobkyni podľa § 82b
zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. od 09. januára 2017 zanikol nárok na zvýšenie
sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku s tým, že od tohto dátumu žalobkyni patrí
starobný dôchodok v sume 265,40 € mesačne. Zároveň podľa § 112 ods. 4 a 6 menovaného zákona bol
žalobkyni od 22. júna 2017 upravený starobný dôchodok na sumu 265,40 € mesačne.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách ustanovení § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. a dospel k záveru
o nedôvodnosti podanej žaloby.

3. Krajský súd po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej konštatoval, že nezistil dôvod, že by
sa žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou

dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré
vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. Žalovaná
sa v rozhodnutiach vyporiadala so všetkými námietkami žalobkyne a rozhodnutia riadne zdôvodnila.
Starobný dôchodok žalobkyne k 31. decembru 2016 je 257,20 € mesačne. Uvedená suma sa od 1.januára 2017 zvýšila o 8,20 €, t.j. na sumu 265,40 € mesačne. Nakoľko táto suma je nižšia ako zákonom
garantovaná suma minimálneho dôchodku, čo je 311,10 €, starobný dôchodok žalobkyne bol zvýšený
na sumu minimálneho dôchodku. Keďže nastala zmena skutočnosti v tom smere, že žalobkyni bol

rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia Praha z 31. januára 2017 bol žalobkyni priznaný
starobný dôchodok od 9. januára 2017 v sume 2.063,-Kč, čo je po prepočte 76,23 €, a teda súhrn tohto
dôchodku ako aj starobného dôchodku SR 265,40 € je spolu 341,63 €, teda je vyšší ako suma dôchodku
zvýšeného na sumu minimálneho dôchodku, t.j. 311,10 €.

4. Vzhľadom na to, že krajský súd vykonaným dokazovaním nezistil žiaden relevantný dôvod, pre ktoré
by malo byť rozhodnutie žalovanej zrušené, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

II.

6. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

7. Uvádzala, že v rokoch 2012 až 2016 opatrovala svoju sestru K.X., pričom toto obdobie nebolo vôbec
započítané, poberala tiež invalidný dôchodok (45%) s tým, že zákon jej dovoľuje riadne pracovať a

Sociálnapoisťovňajepovinnátietorokyzarátať.Taktiežod1.januára1999do23.apríla2004opatrovala
matku, avšak z tohto obdobia bolo započítaných iba 641 dní, t.j. do 31. decembra 2000, čo jasne
skresľuje výpočet starobného dôchodku. Ďalej poukázala na rozhodnutie zo 17. októbra 2016, v ktorom
sa uvádza, že žalobkyňa má odpracovaných 40 rokov a 142 dní, zárobky boli akceptované od roku
1993. Na základe odvolania z 30. novembra 2016 obdržala nové rozhodnutie, v ktorom boli akceptované

roky od roku 1979 a odpracovaných 33 rokov a 262 dní. Zároveň dňa 26. mája 2017 obdržala ďalšie
rozhodnutie, v ktorom sa uvádza, že má znovu odpracovaných 40 rokov a 232 dní. Boli jej započítané
roky z Českej republiky, ale obdobie za opatrovanie sestry a matky nie, čo skresľuje výpočet dôchodku.

8. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní

rozsudok krajského súdu zrušil.

III.

9. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z 23. októbra 2018.

10. Námietky žalobkyne nepovažovala za opodstatnené, krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na
základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.
Knamietanémuobdobiustarostlivostiod1.januára2001do31.augusta2001aod1.septembra2001do
30. apríla 2004, počas ktorého sa žalobkyňa starala o prevažne bezvládnu matku, na dôchodkové účely

nebolo možné hodnotiť, pretože uvedená doba sa podľa § 169c zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona
č. 446/2000 Z.z. hodnotí na dôchodkové účely len v období od 1. januára 1976 do 31. decembra 2000.

11. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne akonedôvodnú
zamietol.

IV.

12. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej vyjadrila podaním z 22. novembra 2018 s tým, že na
kasačnej sťažnosti zotrvala v plnom rozsahu majúc rozhodnutia žalovanej i naďalej za protizákonné a

zavádzajúce.

V.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/

SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej
preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.14. Predmetom kasačného konania v preskúmavanej veci je posúdenie správnosti rozsudku krajského
súdu, ktorým krajský súd postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa
žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 3. júla

2017, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie
žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 4. mája 2017, Číslo: XXX XXX
XXXX X, podľa ktorého žalobkyni podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015
Z.z. od 9. januára 2017 zanikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho
dôchodku s tým, že od tohto dátumu žalobkyni patrí starobný dôchodok v sume 265,40 € mesačne.

Zároveň podľa § 112 ods. 4 a 6 menovaného zákona bol žalobkyni od 22. júna 2017 upravený starobný
dôchodok na sumu 265,40 € mesačne.
15. Podľa § 82b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., suma minimálneho dôchodku, ak odsek 2 neustanovuje
inak, je
a) 136% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu 56) platnej
k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného

dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec získal obdobie dôchodkového
poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov, alebo
b) percentuálna výmera podľa písmena a/ zvýšená o
1. dva percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní
obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov,

2. tri percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní
obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 39 rokov.

16. Podľa § 82b ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., suma minimálneho dôchodku poberateľa starobného
dôchodku, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, 1) sa znižuje rovnako ako sa

znižuje suma starobného dôchodku podľa § 66 ods. 6; do obdobia účasti na starobnom dôchodkovom
sporení sa započítava len obdobie podľa odseku 4.

17. Podľa § 82b ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., suma starobného dôchodku alebo suma invalidného
dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo

úhrn súm podľa písmena c) sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak
a) poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu najmenej 30 rokov,
b) poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,1) dohodu o
vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1) a
nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov,

ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného
dôchodku programovým výberom,1) alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu,56aa) ak
poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a je sporiteľ
alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,1)
c) suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného

dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku
alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného
1. vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku,
2. výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku,
vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku

podľa osobitného predpisu,2)
3. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení
dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia1) alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku
alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom,1) ak poistenec je poberateľ
invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku,

4. pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového
sporenia1) a
5. dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo
dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a
d/ poistenec si uplatnil nárok na dôchodok podľa písmena c/ prvého bodu, druhého bodu a štvrtého bodu.

18. Podľa § 82b ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho
dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového
poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získanéa) v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách
b/ až d/ nie je ustanovené inak,
b) b/ pred 1. januárom 1993,

c) c/ v cudzine alebo
d) d/ v kalendárnom roku,
1. v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,
2. do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa
predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

19. Podľa § 82b ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., na účely zvýšenia sumy starobného dôchodku a sumy
invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku
cudzina je iný členský štát Európskej únie, štát, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom
hospodárskom priestore a Švajčiarskou konfederáciou, a štát príslušný podľa medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná.

20. Najvyšší súd mal z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril dávkový spis žalovanej preukázané,
že žalobkyni bol rozhodnutím z 29. marca 2012, Číslo: XXX XXX XXXX priznaný podľa § 70 ods.
1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. od 22. augusta 2011 invalidný dôchodok v sume 97,70 € mesačne,
zvýšený od 1. januára 2012 na sumu 101,00 € mesačne. Následne po započítaní obdobia od 1. apríla

1999 do 31. decembra 1999, od 1. januára 2000 do 31.decembra 2000 bola suma invalidného dôchodku
rozhodnutím z 11. mája 2012, Číslo XXX XXX XXXX zvýšená od 22. augusta 2011 na sumu 101,60 €
mesačne a od 1. januára 2012 na sumu 105,00 € mesačne. Rovnako mal preukázané, že žalobkyňa na
predpísanom tlačive požiadala o starobný dôchodok; žiadala ho priznať od 9. septembra 2016. Žalovaná
následne rozhodnutím z 27. októbra 2016 žalobkyni priznal podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. a

podľa čl. 52 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 998/2009 od
9. septembra 2016 starobný dôchodok v sume 257,20 € mesačne. Rozhodnutím zo 17. októbra 2016
rozhodol podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. o zvýšení starobného
dôchodku na sumu minimálneho dôchodku 311,10 € mesačne, a to odo dňa priznania. Na odvolania

žalobkyne podané voči obom uvedeným rozhodnutiam generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím zo
7. apríla 2017, Číslo: XXX XXX XXXX X odvolania v celom rozsahu zamietol a obe rozhodnutia
potvrdil. Žalobkyňa predmetné rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej napadla správnou žalobou,
ktorú následne Krajský súd v Nitre rozsudkom z 9. októbra 2017, sp. zn. 23Sa/60/2017 ako nedôvodnú
zamietol. Proti rozsudku žalobkyňa kasačnú sťažnosť nepodala.

21. Najvyšší súd po preskúmaní veci, po oboznámení sa s obsahom spisu, nezistil dôvod, aby sa odchýlil
od právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré považuje za dostatočné
pre prijaté rozhodnutie.

22.Najvyššísúduvádza,žežalovanápristúpilakvydaniurozhodnutiaozánikunárokunazvýšeniesumy
starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku po tom, čo mala preukázané, že žalobkyni bol zo
strany Českej správy sociálneho zabezpečenia Praha rozhodnutím z 31. januára 2017, Číslo: XXX XXX
XXXX-XXX priznaný od 9. januára 2017 starobný dôchodok v sume 2.063,-Kč (76,23 €) mesačne (za
obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa predpisov Českej republiky - od 22. augusta 2004 do

30.septembra2011-poistenie+od1.októbra2011do6.septembra2012-podporavnezamestnanosti).
Táto skutočnosť mala zásadný vplyv na trvanie nároku na minimálny dôchodok v zmysle § 82b zákona č.
140/2015 Z.z. Z dôvodovej správy k zákonu č. 140/2015 Z.z. vyplýva, že cieľom minimálneho dôchodku
je zabezpečiť poistencovi, ktorý počas väčšiny svojho pracovného života vykonával zárobkovú činnosť,
dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol ako jednotlivec odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Na

ten účel sa starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku
zvýši poistencovi, ktorý splní zákonom ustanovené podmienky tak, aby suma tohto dôchodku alebo
suma úhrnu dôchodkov, ktoré sa poistencovi vyplácajú alebo na ktoré má nárok, bola vyššia ako suma
životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 82b
ods. 3 písm. a/ a c/ bodu 5. zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. vyplýva, že

suma starobného dôchodku sa zvýši na sumu minimálneho dôchodku, ak suma minimálneho dôchodku
je vyššia ako suma starobného dôchodku nezvýšeného na sumu minimálneho dôchodku a dôchodku
vyplácaného z cudziny. Žalobkyňa poberala starobný dôchodok (pred zvýšením na sumu minimálneho
dôchodku) v sume 257,20 € mesačne (1. januára 2017 v sume 265,40 € mesačne) a tiež dôchodokvyplácaný z cudziny (Česká republika) v sume 76,23 € mesačne s tým, že úhrnná suma dôchodkov
(265,40 + 76,23) predstavuje sumu 341,63 € a je teda vyššia ako suma minimálneho dôchodku za 40
rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia (311,10 €).

23. Pokiaľ žalobkyňa namietala zmätočnosť postupu a rozhodnutí žalovanej spočívajúcu predovšetkým
v tom, že v rozhodnutí zo 17. októbra 2016 sa uvádza, že žalobkyňa má odpracovaných 40 rokov a 142
dní, zárobky boli akceptované od roku 1993, na základe odvolania z 30. novembra 2016 obdržala nové
rozhodnutie,vktoromboliakceptovanérokyodroku1979aodpracovaných33rokova262dníazároveň

dňa 26. mája 2017 obdržala ďalšie rozhodnutie, v ktorom sa uvádza, že má znovu odpracovaných 40
rokov a 232 dní (po zarátaní 90 dní v období od 24. mája 2011 do 21. augusta 2011), najvyšší súd
uvádza, že v tomto prípade je nutné rozlišovať pojmy „obdobie dôchodkového poistenia“ upravené v
§ 0 zákona č. 461/2003 Z.z. a „kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia“ upravené v § 82b ods.
4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. Kým „obdobie dôchodkového poistenia“
upravené v § 60 zákona č. 461/2003 Z.z. je jedným z činiteľov potrebných na výpočet základnej výšky

starobného dôchodku (§ 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.), „kvalifikované obdobie dôchodkového
poistenia“ je jedným z činiteľov potrebných na vznik nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku
na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b menovaného zákona; je to celé obdobie dôchodkového
poistenia, ktoré poistenec získal pred 1. januárom 1993 a od 1. januára 1993 iba tie roky dôchodkového
poistenia, v ktorých poistenec dosiahol osobný mzdový bod v hodnote 0,241 a viac (§ 82b ods. 4).

Kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia u žalobkyni bolo aj obdobie, ktoré sa pripočítalo k
obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, t.j. obdobie od 22. augusta
2011 do 8. septembra 2016 a obdobie získané v kalendárnom roku, v ktorom boli splnené podmienky
nároku na invalidný dôchodok. Z uvedeného vyplýva, že pre nárok na zvýšenie dôchodku na sumu
minimálnehodôchodkusanezapočítavajúvšetkyobdobiadôchodkovéhopoistenia,ktorébolihodnotené

pri nároku na dôchodkovú dávku. V tejto súvislosti ďalej najvyšší súd uvádza, že žalobkyňa dňa 30.
novembra 2016 obdržala rozhodnutie z 27. októbra 2016, ktorým jej bol od 9. septembra 2016 priznaný
starobný dôchodok v sume 257,20 eur mesačne, pričom v tomto rozhodnutí bolo konštatované, že
žalobkyňazískala33rokova262dníobdobiadôchodkovéhopoistenia,čímsplnilapodmienkunárokuna
(základný) starobný dôchodok k určenému dňu a nie podmienku na jeho zvýšenie na sumu minimálneho

dôchodku.

24. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že k (základnému) starobnému dôchodku, teda pred zvýšením na
minimálny dôchodok žalovaná nezapočítala obdobie, počas ktorého žalobkyňa opatrovala svoju matku
(1. január 1999 až 23. apríl 2004), opatrovala svoju sestru (2012 až 2015/2016) ako aj obdobie evidencie

na príslušnom úrade práce žalobkyne ako nezamestnanej (18. november 2011 až 11. december 2012
a 23. apríl 2004 až 16. august 2004) najvyšší súd uvádza, že predmetom tohto konania je preskúmanie
rozhodnutí žalovanej o zániku nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho
dôchodku, pričom otázky týkajúce sa (ne)správnosti výpočtu základného starobného dôchodku v tomto
konaní nie je oprávnený riešiť. Tieto námietky boli relevantné v konaní, v ktorom sa preskúmavala

výška priznaného (základného) starobného dôchodku. V tejto súvislosti najvyšší súd zdôrazňuje, že
žalovaná dňa 27. októbra 2016 vydala rozhodnutie, ktorým žalobkyni priznala podľa § 65 a § 82 zákona
č. 461/2003 Z.z. a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.
883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady č. 998/2009 od 9. septembra 2016 starobný dôchodok v sume 257,20 € mesačne. Okrem

toho dňa 17. októbra 2016 rozhodla podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015
Z.z. o zvýšení starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku 311,10 € mesačne, a to odo
dňa priznania. Na odvolania žalobkyne podané voči obom uvedeným rozhodnutiam generálny riaditeľ
žalovanej rozhodnutím zo 7. apríla 2017, Číslo: XXX XXX XXXX X odvolania v celom rozsahu
zamietol a obe rozhodnutia potvrdil. Žalobkyňa predmetné rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej

napadla správnou žalobou, ktorú následne Krajský súd v Nitre rozsudkom z 9. októbra 2017, sp. zn.
23Sa/60/2017 ako nedôvodnú zamietol. Proti rozsudku žalobkyňa kasačnú sťažnosť nepodala. Na
tomto mieste najvyšší súd zároveň zdôrazňuje, že žalobkyni nič nebráni požiadať žalovanú o prepočet
starobného dôchodku.

25. V kasačnej sťažnosti žalobkyňa žiadala na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. Najvyšší súd
uvádza, že o kasačnej sťažnosti sa spravidla rozhoduje bez pojednávania, pričom pojednávanie je
možné nariadiť, ak to súd považuje za potrebné (§ 455 SSP). Z uvedeného je zrejmé, že nariadenie
pojednávania na najvyššom súde ako súde kasačnom bude skôr predstavovať výnimku ako pravidloa bude závisieť výlučne od okolností konkrétnej prejednávanej veci a od úvahy kasačného súdu. V
predmetnej veci najvyšší súd nedospel k záveru o potrebe nariadenia pojednávania v predmetnej veci.

26. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd námietky žalobkyne uvedené v
kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutéhorozhodnutiakrajskéhosúdu.Ztýchtodôvodovpotomnajvyššísúdkasačnúsťažnosťpodľa
§ 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

27. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní
úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich
nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

28. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.