Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. jún 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318201849
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2318201849.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci osoby povinnej platiť výživné,
navrhovateľa: E. T. nar. XX.X.XXXX, bytom J., D. XXXX/XXA proti oprávnenému dieťaťu na výživné:
E. E. nar. XX.X.XXXX, bytom Z. č. XXX, zastúpený: Mgr. J. E. nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., U. XXX, o
zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k.
8Pc/4/2018-36 zo dňa 15. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh navrhovateľa na
zrušenie vyživovacej povinnosti voči dospelému synovi a výrokom II. o trovách konania rozhodol súd
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súd prvej inštancie po citácii § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ZoR),
vecne odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom domáhal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť
voči dospelému synovi z dôvodu, že dovŕšil 26. rok života a rodičia sú povinní živiť dieťa podľa platného

zákona do 26 roku života. V priebehu konania navrhovateľ ako ďalší dôvod zrušenia vyživovacej
povinnosti uviedol, že jeho syn úspešne ukončil štúdium na Slovenskej zdravotníckej univerzite v
Bratislave, fakulte ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií, odbor urgentná zdravotnícka
starostlivosť, s akademickým titulom bakalára. Tým, že ukončil prvý stupeň vzdelávania na vysokej škole
stal sa osobou schopnou samostatne sa živiť a uspokojovať svoje potreby. Terajšie štúdium jeho sna na
Lekárskej fakulte v študijnom programe zubné lekárstvo je ďalším vysokoškolským štúdiom na ďalšej
vysokej škole a v úplne inom odbore a zameraní.

3. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve.
Dieťaťom sa rozumie príbuzný v priamom rade v prvom stupni. Dohovor o právach dieťaťa považuje za
dieťa každú ľudskú bytosť mladšiu ako 18 rokov, v danom prípade je však vekové hľadisko nepodstatné,
vek je relevantný len z procesného hľadiska. Zánik vyživovacej povinnosti zákon spája s nadobudnutím
schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť
schopnosť samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa,

aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno
považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Aplikačná prax vychádza z elasticity
rodičovskej vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov a
hovorí o obnove vyživovacej povinnosti napríklad v prípade, keď sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôrresp.neboloprijaténaštúdiumnavysokejškolebezprostrednepoukončenístrednejškoly.Akookolnosť,
keď trvá vyživovacia povinnosť sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou
vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením

jednéhoštúdiatohoistéhostupňa,ztohtohľadiskanepovažovalazarelevantnénapríkladďalšie štúdium
na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Vychádza sa z definovanosti získania
predpokladomnavýkonpovolania.Trebavšakvychádzaťzkonkrétnychokolnostíprípadu.Vzhľadomna
situáciu na trhu práve, existenciu oveľa širšieho okruhu foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, dopĺňania
jazykových znalostí potrebných pre možnosť realizácie získaného vzdelania rekvalifikačnými kurzmi,

diaľkovým štúdiom, zahraničnou stážou, potrebou zvyšovania kvalifikácie, bude náročnejšie ustálenie
okamihu nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Odôvodnené by mohli byť niektoré z
týchto foriem štúdia predovšetkým v prípade značných možností na strane povinného rodiča. Na jednej
strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo
vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej
realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len

z dôvodu negatívneho postoja dieťaťa k práci. Dosiahnutím plnoletosti a ani inou časovou hranicou
vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká pokiaľ dieťa, z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť
samostatne sa živiť (citované z komentára k § 62 zák. o rodine Edmund Horváth, Erik Varga).

4. Z dokazovania, z výsluchu oprávneného plnoletého dieťaťa bolo preukázané, že už na strednej

škole si vybral ako svoje budúce povolanie povolania lekára. Svoju túžbu stať sa lekárom opakoval
niekoľko krát prihlásením na lekársku fakultu. Je vo všeobecnosti známa obtiažnosť prijímacích skúšok
na lekársku fakultu a tiež množstvo prihlásených uchádzačov. Štúdium na Zdravotníckej univerzite v
Bratislave v odbore zdravotnícky záchranár bolo podľa oprávneného syna záchranná barlička, aby
pôsobilvoblastizdravotníctva.Totoštúdiumsúviselosjehoterajšímštúdiomapoznatkyzískanéštúdiom

zdravotníckehozáchranáramôževyužívaťpriterajšomštúdiou.To,žeažv3.ročníkuštúdiazdravotnícky
záchranár sa dostal na medicínu, nemožno považovať za jeho špekulatívne konanie, že by si chcel
predlžovať študentský vysokoškolský život, že by tým sledoval oddialenie nástupu do pracovného
procesu. Oprávnený syn má ukončiť štúdium zubného lekárstva o jeden a pol roka. Po absolvovaní
tohto štúdia bude mať vyššie spoločenské postavenie ako by mal ako absolvent v obore zdravotnícky

záchranár. Okrem toho bude mať nepomerne lepšiu možnosť uplatniť sa na trhu práce s kvalifikáciou
zubný lekár a v neposlednom rade finančné ohodnotenie zubného lekára je nepomerne vyššie ako
zdravotníckeho záchranára. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP).

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ. Odvolanie odôvodnil tým, že trvá
na zrušení vyživovacej povinnosti voči dospelému synovi, ktorý ukončil vysokoškolské vzdelanie s
akademickým titulom bakalár na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave, fakulte ošetrovateľstva
a zdravotníckych odborných štúdií, odbor urgentná zdravotnícka starostlivosť a dovŕšil vek 26 rokov.
Ukončením štúdia sa stal osobou schopnou sa samostatne živiť a uspokojovať svoje potreby. Tento

fakt je preukázateľný tým, že od marca roku 2018 je v zamestnaneckom pomere a vykonáva prácu v
odbore,ktorýúspešnevyštudoval.Navrhovateľ vychádzazplatnéhozneniaZákonaorodine(Pavelková
B. komentár 2. vydanie Bratislava 2013), podľa ktorého dospelý syn dosiahol vo vybranom odbore
najvyššie vzdelanie, ktoré mohol dosiahnuť s titulom bakalár. Tým splnil zákonom stanovenú podmienku
aby bol schopný sa samostatne živiť a uspokojovať svoje potreby. Tým je naplnená dikcia zákona, že

vyživovaciapovinnosťrodičatrvá počasprípravydieťaťanabudúcepovolanie,čosastalo.Podľanázoru
navrhovateľa je rozsudok súdu prvej inštancie zmätočný. Navrhovateľ nesúhlasí s konštatovaním súdu,
že neexistuje veková hranica do ktorej je rodič povinný platiť výživné na dieťa. To znamená, že môže
vzniknúť precedens, keď dieťa bude mať nárok na vyživovaciu povinnosť aj keď dosiahne dôchodkový
vek, napriek tomu, že bude mať ukončené vzdelanie a bude schopné samostatne sa uživiť, ale bude

využívať ďalšie možné formy štúdia. Dospelý syn v zmysle citovaného zmätočného odôvodnenia
rozsudku by mohol zneužívať inštitút vyživovacej povinnosti napr. pri rekvalifikačných kurzoch,
zahraničných stážach, alebo dosiahnutí akéhokoľvek ďalšieho stupňa akademického vzdelania, ktoré
mu môže ponúknuť školský systém, poprípade vzdelávacie kurzy úradov práce a to napriek tomu, že
vzdelanie má právoplatne ukončené. Ani vysvetľovanie obtiažnosti prijímacích skúšok ani množstvo

uchádzačov o prijatie na medicínu nemôže ovplyvniť jednoznačný fakt, že napriek tomu dospelý syn
zdravotnícku univerzitu úspešne doštudoval. Z uvedených dôvodov navrhovateľ navrhol, aby odvolací
súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na nové konanie.6. Oprávnený syn na výživné vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že uvádzané tvrdenia v odvolaní
prezentovalnavrhovateľajpočasprvoinštančnéhokonaniaasúdsasnimivysporiadal.Synještudentom
denného štúdia na Zdravotníckej univerzite v Bratislave odbor zubné lekárstvo a v roku 2018/2019

navštevuje 5 ročník. Do ukončenia štúdia mu chýba rok a pol, štúdium ukončí v júni 2020. Momentálne
pracuje na dohodu a nie na trvalý pracovný pomer (ako uvádza navrhovateľ), aby si aj sám mohol
prispievať na štúdium, pretože 100 eur, ktoré by mal platiť navrhovateľ ako výživné, navrhovateľ neplatí
riadne ako by mal. Snaží sa tým uľahčiť finančnú situáciu svojej mame, keďže po dosiahnutí 25 rokov
si musí platiť aj školné 1.000 eur. Trvám na tom, aby navrhovateľ mal naďalej vyživovaciu povinnosť

až do ukončenia štúdia.

7. Navrhovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu oprávneného dospelého syna neuviedol žiadne iné
skutočnosti, ako uviedol v podanom odvolaní.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu podaného odvolania (§ 380), vychádzajúc zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a §

384 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom tak, že
na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého

obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho
častiach riadne odôvodnil a zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi
základ pre rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením v plnej miere stotožňuje, k veci považuje

za potrebné dodať nasledovné:

10. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania bolo zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa
(povinného otca) voči oprávnenému dospelému synovi, pričom navrhovateľ odôvodňoval zrušenie
vyživovacej povinnosti jednak dovŕšením veku syna 26 rokov a skutočnosťou, že ukončil prvý stupeň

vysokoškolského štúdia s titulom bakalár a je schopný sa zamestnať a živiť sa sám. Povinnosť platiť
výživné bola povinnému otcovi, navrhovateľovi naposledy uložená rozsudkom Okresného súdu Trenčín
č. k. 31P/11/2012-45 z 11.6.2013, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k synovi z 26,55 eura
mesačne na 90 eur mesačne s účinnosťou od 24.1.2012, súd zároveň zaviazal navrhovateľa zaplatiť
dlh na výživnom zo obdobie od 24.1.2012 do 31.5.2013 vo výške 1.031,60 eura v splátkach po 10

eur mesačne. Súd prvej inštancie návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu, že oprávnený dospelý syn
počas konania preukázal, že navštevuje denné štúdium Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej
univerzity v Bratislave, preto oprávneného syna nie je možné považovať za osobu schopnú sa samú
živiť keďže sa pripravuje na výkon svojho povolania. Povinný otec, navrhovateľ v odvolaní namietal,
že jeho dospelý syn ukončil vysokoškolské vzdelanie s akademickým titulom bakalár na Slovenskej

zdravotníckej univerzite v Bratislave, fakulte ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií, odbor
urgentná zdravotnícka starostlivosť, čo je najvyšší stupeň vzdelania v uvedenom študijnom odbore a
dovŕšil vek 26 rokov a je teda schopný sa sám živiť.

11. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

13. Z citovaných ustanovení vyplýva, že súdne rozhodnutia o výživnom na plnoleté dieťa možno
zrušiť alebo zmeniť len na návrh (§ 78 ods. 1 ZoR) a súčasne len vtedy, ak sa zmenili pomery,
t.j. okolnosti rozhodujúce pre ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti, prípadne jeho výšku (§ 78 ods.
1 veta prvá ZoR). Ako už uviedol aj súd prvej inštancie, schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiťtreba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné
náklady. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k
získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium.

Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne
sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa (pojem „sústavná príprava
na povolanie“ si pre svoje potreby definujú viaceré zákony, čo môže byť pre súd určitým návodom). Vo
všeobecnosti sa vychádza z definitívneho získania predpokladov na výkon povolania, pričom vždy je
potrebné prihliadnuť na individuálne okolnosti každého prípadu. V prejednávanej veci nebolo sporným,

že oprávnené plnoletý syn navrhovateľa sa po ukončení stredoškolského štúdia pokúšal dostať na
študijný odbor zubné lekárstvo, avšak neuspel na prijímacích pohovoroch, preto nastúpil na denné
štúdium na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave, fakulte ošetrovateľstva a zdravotníckych
odborných štúdií, odbor urgentná zdravotnícka starostlivosť. Na študijný odbor zubné lekárstvo sa mu
podarilo dostať na tretí pokus, v treťom ročníku štúdia odbornej urgentnej zdravotníckej starostlivosti,
v školskom roku 2018/2019 navštevuje 5 ročník denného štúdia a do ukončenia štúdia mu chýba rok

a pol, štúdium ukončí v júni 2020. V danom prípade plnoletý syn navrhovateľa neopakoval žiaden
ročník, študuje príbuzné študijné odbory, študijný odbor zubné lekárstvo nie je možné študovať externou
formou, preto bolo možné dospieť k záveru, že je odôvodnená jedna z foriem možného pokračovania vo
vysokoškolskom štúdiu, aj s prihliadnutím k dôležitému faktu, že povinný rodič neargumentuje tým, že
by súdom stanovené výživné vo výške 90 eur platiť nemohol. Pri rozhodovaní súd zohľadnil prednostný

záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje
lepšie uplatnenie, ktorým štúdium v odbore zubné lekárstvo nepochybne je a zároveň súd poukazuje na
to, že na strane syna nedochádza jeho prístupom k vysokoškolskému štúdiu k zneužívaniu rodičovskej
vyživovacej povinnosti napríklad z dôvodu negatívneho postoja dieťaťa k práci, prípadne predĺženia si
obdobia bezstarostného života cestovaním, oddychovaním a pod.

14. Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že by v danom prípade malo
dôjsť na strane oprávneného plnoletého dieťaťa k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje
zrušiť povinnosť platiť výživné. Brigáda dieťaťa počas štúdia a jeho príjem z takejto práce nezbavuje
rodiča platiť výživné a na takýto sporadický príjem dieťaťa sa neprihliada pri určovaní výživného

povinného rodiča. Súd prvej inštancie tiež správne konštatoval, že dosiahnutie veku 26 rokov nie je
dôvodomnazrušenievýživnéhoaplatenievýživnéhoniejeviazanénavekdieťaťa.Vprípade,akjedieťa
napríklad choré, zdravotne postihnuté, invalidné a pod. prichádza do úvahy, že rodičovi platiť výživné
nezanikne počas celého svojho života. Prejednávaná vec takouto nie je, je možné vysloviť predpoklad
hraničiaci s istotou, že v júni 2020, ukončením vysokoškolského štúdia povinnosť otca platiť výživné

zanikne, pretože jeho syna bude možné považovať za schopného sa živiť.

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neurčuje inak.

17. Senát odvolacieho súdu prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).