Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. november 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/111/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516010231

Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3516010231.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v trestnej veci
obžalovaného L. U., trestne stíhaného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa

25. novembra 2016 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : L. U., M.. XX.XX.XXXX F. A., trvale bytom F., t.č. vo výkone trestu v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava,

j e v i n n ý, ž e

hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 0T/152/2015 zo dňa 08.07.2015,

právoplatným a vykonateľným dňom 08.07.2015, odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov
odňatia slobody nepodmienečne a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona na výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, následne bol riadne
vyzvaný na nastúpenie do výkonu trestu vydanú Okresným súdom v Bratislava V pod číslom konania
0T/152/2015 zo dňa 08.07.2015 s nástupom najneskôr do 27.07.2015 do Ústavu na výkon trestu odňatia
slobodyLeopoldov,pričomobvinenýL.U.odprevzatiavýzvydňa08.07.2015dovlastnýchrúkdovýkonu
trestu odňatia slobody v lehote stanovenej do 27.07.2015 ani do dňa 30.03.2016 bez vážneho dôvodu

nenastúpil,

t e d a

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v

lehote stanovenej súdom,

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m)
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 09.08.2016 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv261/16/3304 zo dňa 05.08.2016, na obvineného L. U.,

pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2016 a zistil nasledovné:

Obžalovaný L. U. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného

poriadku, vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku a po porade so svojím obhajcom, urobil
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv261/16/3304 zo
dňa 05.08.2016, doručenej súdu dňa 09.08.2016, právne kvalifikovaného ako prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Po vyhlásení obžalovaného súd

v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku dopytom na obžalovaného zistil, že obžalovaný rozumie, čo
tvorí podstatu skutku, ktorý je mu kladený za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve
na obhajobu, že porozumel právnej kvalifikácii skutku ako konkrétneho trestného činu. Obžalovaný
bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré Trestný zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za
vinu. Obžalovaný tiež deklaroval, že vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí

dobrovoľne. Súd súčasne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8
Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je
neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa §
371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora v zmysle § 257
ods. 6 Trestného poriadku, ako aj stanovisko obhajcu obžalovaného (per analogiam), súd uznesením

podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe, pričom tiež podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že vykoná
dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere.

Z vyjadrení obžalovaného na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že svoj čin úprimne oľutoval.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo

b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia
súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu v lehote

stanovenej súdom, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Vzhľadom na priznanie viny obžalovaného, ktoré súd uznesením na návrh prokurátora a po vyjadrení
obhajcu obžalovaného prijal, s prihliadnutím aj na ostatné dôkazy, získané v prí-pravnom konaní,
subsumoval súd protiprávne konanie obžalovaného opísané v obžalobe pod skutkovú podstatu prečin

marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Súd nemal
za preukázanú absenciu trestnej zodpovednosti obžalovaného za tento skutok. V rámci dokazovania
tiež nebola preukázaná existencia žiadnej z okolností, kto-rá by vylučovala protiprávnosť činu. U
obžalovaného išlo o konanie úmyselné, keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone
porušiť záujem chránený týmto zákonom. Objektom prejednávaného trestného činu je rešpektovanieprávoplatných a vykonateľných rozhodnutí súdov a orgánov verejnej moci ukladajúcich povinnosti a
obmedzenia na základe zákona.

Z odpisu Registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 11-krát súdne trestaný. Opakovane bol
vo výkone trestu odňatia slobody, najmä za majetkovú trestnú činnosť.

Zo správy riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava zo dňa
09.11.2016 vyplýva, že doterajší výkon trestu obžalovaného, ktorý mu bol uložený v inej trestnej veci,

je hodnotený neutrálne.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a
spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred pácha-teľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin

odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného súd identifikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (priznal
sa k spáchaniu skutku a úprimne ho oľutoval).

Hoci obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil vinu, čo v obdobných prípadoch je hodnotené aj ako
poľahčujúcaokolnosťpodľa§36písm.n)Trestnéhozákona(napomáhaniesúdupriobjasňovanítrestnej

činnosti), súd je názoru, že v tomto trestnom konaní by takéto nahliadanie bolo v zrejmom rozpore s
úmyslom zákonodarcu ohľadne uvedenej poľahčujúcej okolnosti. Tento trestný prípad mohol byť totiž
právoplatneuzavretýuždňa29.07.2016,kedysúdnaverejnomzasadnutíprejednávalnávrhprokurátora
na schválenie dohody o vine a treste uzatvorenej s obvineným. Pre nesúhlas vtedy obvineného
L. U. s navrhovaným trestom odňatia slobody v darčekovej výmere 3 mesiace nepodmienečne,

podporený možno taktizovaním s okamihom znovunadobudnutia osobnej slobody po prepustení z
výkonu aktuálne vykonávaného trestu, bola vec vrátená prokurátorovi do prípravného konania. Ďalšia
možnosť, kedy tento trestný prípad mohol byť skončený a vybavený, tu bola po podaní obžaloby po
vydaní trestného rozkazu samosudcom dňa 24.08.2016. Pre odpor podaný obžalovaným však bolo
potrebné nariadiť hlavné pojednávanie, ktoré sa vykonalo dňa 25.11.2016. Aktuálne vykonávaný trest

pritom obžalovanému končí dňa 29.11.2016. Je teda evidentné, že na takýto časový sklz od ukončenia
vyšetrovania do vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku, ktorý bol spôsobený výlučne procesnými úkonmi
obžalovaného, hoci oprávnenými, nie je možné ani pri predvianočne ladenom ústretovom nazeraní zo
strany súdu vyplývajúcom z mentálnej inhalácie atmosféry judikatúrnych výstupov Európskeho súdu
pre ľudské práva či Ústavného súdu Slovenskej republiky nahliadať ako na prístup, ktorý viedol k

pomoci súdu pri objasňovaní trestnej činnosti, nakoľko za objasnenú trestnú vec je možné považovať až
právoplatne skončenú trestnú vec, čo je méta, ktorá napriek zjavnej banalite súdenej kauzy z hľadiska
skutkového ako aj právneho spoločnosti stále uniká, keďže obžalovaný a jeho obhajca po vyhlásení
rozsudku sa opravného prostriedku nevzdali.Popri jednej poľahčujúcej okolnosti súd u obžalovaného identifikoval jednu priťažujúcu okolnosť, a to
podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, vzhľadom na minulé opakované odsúdenia na nepodmienečné

tresty odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť.

Pri úvahách o primeranej trestnej sankcii preto súd oproti stavu, aký tu bol v čase vydania

trestného rozkazu, po etape posudzovania dôkazov, okolností a skutočností, vstupujúcich do procesu
myšlienkových pochodov o primeranej trestnej sankcii, vyúsťujúcich do rezultátu o prípadnej miernejšej
sankcii, nevidel žiadny posun. Nie sú tu žiadne dodatočné okolnosti na strane obžalovaného a jeho
osobných pomerov, pre ktoré by bolo možné vysloviť, že miernejší trest ako 6 mesiacov uložených mu
trestným rozkazom, zabezpečí lepšie jeho nápravu a efektívnejšie ochráni spoločnosť a jej Trestným
zákonom chránené hodnoty pred prípadnou recidívou protiprávneho konania obžalovaného. Preto súd

uložil obžalovanému podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, § 36 písm.
l), § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2
písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestusostrednýmstupňomstráženia,nakoľkovposlednýchdesiatichrokochpredspáchanímsúdeného
trestného činu bol vo výkone trestu uloženého za úmyselný trestný čin. Takto uložený trest považuje

súd s poukazom na okolnosti tohto prípadu za zákonný, dôvodný a primeraný. Uložený trest súčasne
primeranou mierou vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčí-ne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.