Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Adriana Némethová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/49/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418010600
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4418010600.5
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov
senátu JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci proti obžalovanému J. W., pre prečin
nebezpečného vyhrážania spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 360 odsek 1, odsek
2 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného J. W. proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 01.04.2019, sp. zn. 4T/71/2018, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 24.07.2019,
takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného J. W. z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný J. W. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným z prečinu
nebezpečného vyhrážania spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 360 odsek 1, odsek 2
písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že:
dňa 28.03.2018 v čase približne o 23.20 hod. v obci T. pred rodinným domom číslo XX sa obžalovaný po
predchádzajúcej hádke poškodenému vyhrážal smrťou, a to tak, že na poškodeného S. K., narodeného
XX.XX.XXXX, bytom T. č. XX, ktorý stál na dvore rodinného domu najprv odsúdený Y. T. vystrelil
nezisteným typom zbrane tri až štyrikrát, z toho dvakrát smerom do dvora a následne sa obžalovaný J.
W. vyhrážal poškodenému slovami „Veď počkaj vrátim sa a ešte dnes zdochneš“ a tieto vyhrážky vzbudili
u poškodeného S. K., narodeného XX.XX.XXXX, bytom T. č. XX, dôvodnú obavu z ich uskutočnenia.
Za to mu bol podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, nezistiac
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/
Trestného zákona, uložený trest odňatia slobody 20 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku, v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa jeho oznámenia, podal odvolanie
obžalovaný, ktoré odôvodnil tým, že súd I. stupňa nevykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. Neboli predvolaní policajti OO PZ Štúrovo na ozrejmenie, prečo
nezaistili stopy na mieste činu, keď bola hlásená streľba, prečo neboli odobraté vzorky na pušný prach,
zaistená zbraň. Nebolo vykonané znalecké dokazovanie jeho zdravotného stavu, napriek tomu, že bol
liečený u psychiatra, nebol predvolaný T., aby ozrejmil situáciu, chcel vypovedať. Bolo mu znemožnené
uskutočnenieprocesnýchprávadošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Pretožepodalžalobuna
sudcu súdu I. stupňa, je presvedčený, že sudca porušil jeho práva na spravodlivý proces. Preto navrhol,
aby bol spod obžaloby oslobodený, pretože žiadny trestný čin nespáchal a celý proces je zmätočný.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že sa nikomu nevyhrážal, neublížil a je to potvrdené aj
vykonaným dokazovaním, uviedol, že lekár svedkyňu U. poslal na zubné vyšetrenie a lekár sa v tom
vyzná lepšie. Zbytočne si odsedel rok vo vyšetrovacej väzbe. Snažil sa len zabrániť ublíženiu na zdraví.Je v občianskoprávnom spore so sudcom a preto si myslí, že trest je nespravodlivý. Svedkyňu U. za krk
nedržal, spoluobžalovaný nestrieľal a zbraň nevidel. Navrhol, aby bol spod obžaloby oslobodený.
Zástupkyňakrajskéhoprokurátoranaverejnomzasadnutíuviedla,žerozsudoksúduI.stupňajezákonný
a správny vo všetkých jeho výrokoch, súdom I. stupňa bol dostatočne zistený skutkový stav, konanie
obžalovaného bolo správne právne kvalifikované a dôkazy sú vyhodnotené postupom 2 odsek 12
Trestného poriadku. Preto považuje záver o vine obžalovaného za správny a dostatočne preukázaný
vykonaným dokazovaním, poukazujúc na výpovede poškodených. Uložený trest považuje za primeraný.
Navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok
dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd
I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní
postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.
Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.
Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia
Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia. Z
odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými
právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny a pri ukladaní trestu.
Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil
skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a vzniknutým
následkomexistujepríčinnásúvislosť.KrajskýsúdsastotožňujesozáveromsúduI.stupňaopreukázaní
zavinenia obžalovaného, poukazujúc pri tom na vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi, na základe ktorých mal
zavinenie obžalovaného za preukázané. Taktiež sa vysporiadal s obhajobou obžalovaného, najmä
v časti, prečo túto považoval za účelovú a nelogickú a nepotvrdenú žiadnym z vykonaných dôkazov.
Svoje úvahy súd I. stupňa správne založil na výpovediach svedkov a to predovšetkým poškodeného
K. a taktiež sa vysporiadal s obhajobou obžalovaného, ktorý popieral jednak konanie spočívajúce vo
vyhrážkach zabitím sa poškodenému, tiež popieral fyzický kontakt a skutočnosť, že došlo k streľbe zo
strany poškodeného T.. Súd I. stupňa správne vyhodnotil výpoveď obžalovaného ako nevierohodnú,
poukazujúc okrem výpovede svedka K., na výpoveď svedkyne U., svedkyne K. a svedka A., pričom
správne poukázal na skutočnosť, že s týmito dôkazmi korešpondujú listinné dôkazy a to prepis
tiesňového volania poškodeného K. na políciu, z ktorého vyplýva, že už v čase, keď poškodený oznámil
skutok na tiesňovú linku polície, uvádzal skutočnosti týkajúce sa streľby a taktiež lekárske správy
potvrdzujúce zranenie svedkyne U.. Navyše s tvrdeniami vyššie uvedených svedkov korešponduje aj
skutočnosť, že hoci obžalovaný popiera, že by odsúdený T. strieľal zo zbrane, vo svojej výpovedi uviedol,
že vo svojom motorovom vozidle, ktorým sa spolu s odsúdeným dostali na miesto činu, mal svoju vlastnú
zbraň. Navyše, ako na to už krajský súd poukázal, s výpoveďou svedka K. a svedkyne U. korešponduje
výpoveď svedka A., ktorý potvrdil vo svojej výpovedi jednak fyzický útok na svedkyňu U. a taktiež aj
skutočnosť, že pred rodinným domom poškodeného počul niekoľko výstrelov. Správne preto súd I.
stupňa vyhodnotil výpovede týchto svedkov ako vierohodné a ktoré výpovede správne považoval za
výpovede, ktoré neboli inými dôkazmi, okrem výpovede obžalovaného, spochybnené ani vyvrátené.
Preto aj podľa názoru krajského súdu, z týchto dôkazov vo svojom súhrne, pričom ide o dôkazy priame,
možno vyvodiť jediný logický záver, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný.Tieto všetky dôkazy a okolnosti odôvodňujú záver, že zavinenie obžalovaného na spáchaní skutku je
bez dôvodných pochybností preukázané.
Súd I. stupňa nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného
vyhrážania spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona a to z dôvodov uvedených
v právnej vete napadnutého rozsudku. V napadnutom rozsudku súd I. stupňa náležite odôvodnil tak
skutkovézistenia,akoiprávnukvalifikáciukonaniaobžalovanéhoakrajskýsúd,ktorýdospelkrovnakým
vecným a právnym záverom, preto v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku,
ktoré si v plnom rozsahu osvojil.
Po preskúmaní výroku o treste uloženom obžalovanému napadnutým rozsudkom, krajský súd zistil, že
súd I. stupňa pri určení druhu trestu, jeho výmery a účelu postupoval v súlade s kritériami uvedenými
v § 34 odsek 1 - 4 Trestného zákona a trest uložený obžalovanému preto aj krajský súd považoval za
primeraný a zodpovedajúci zákonu a preto krajský súd aj vo výroku o treste odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdom I. stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/
až e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku o
treste odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku súdu I. stupňa v jeho prospech, odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny
opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.