Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8618200601
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8618200601.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: K. Č., N.. XX.XX.XXXX, A. K.
XXX/XX, XXX XX B., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o primerané finančné zadosťučinenie v sume 910,85 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 28. 11. 2018, č.
k. 4Csp/22/2018-50 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„ I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 910,85 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Priznáva žalobkyni voči žalovanej strane náhradu trov konania v rozsahu 100 % na účet právneho
zástupcu, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok zo žalobného návrhu v sume 54,50 eura na účet
Okresného súdu Svidník platobným predpisom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“.

2. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej rozsudkom Okresného
súdu Svidník zo dňa 13. 09. 2016, č. k. 8C/183/2015-95 v spojení s opravným uznesením zo dňa

05. 10. 2016, č. k. 8C/183/2015-101 bola žalovanému uložená povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie vo výške 910,85 eura. Zároveň bolo určené, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č.
XXXXXXX uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach v bode 13 o tej časti poplatku, ktorej
zodpovedajú dve tretiny zahrňujúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so
všetkou administratívou s tou spojenou, je neprijateľná. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18. 04.
2017.

3. V konaní vedenom na Okresnom súde Svidník, sp. zn. 8C/183/2015 žalobkyňa si úspešne uplatnila
svoje právo ako spotrebiteľ a žalovaný bol zaviazaný vydať jej bezdôvodné obohatenie, ktoré nadobudol
titulomplnenianazákladeúverovejzmluvy,ktorábolamedzistranamiuzavretá.Zodôvodneniarozsudku
(sp. zn. 8C/183/2015) vyplýva, že žalobkyňa ako dlžníčka mala žalovanému ako veriteľovi zaplatiť lenistinu poskytnutého úveru, t. j. 464,71 eura, nakoľko poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.
Preto rozdiel medzi istinou a reálne uhradenou sumou v prospech žalovaného (1 375,56 eura), t. j.
910,85 eura tvorí bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne. Súd vychádzal z toho, že išlo

o spotrebiteľský právny vzťah a žalobkyňa poskytla žalovanému peňažné plnenie na základe zmluvnej
podmienky, ktorá bola vyhlásená za neprijateľnú, a teda neplatnú.

4. Predmetný právny vzťah, z ktorého žalobkyňa uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie súd
považuje za spotrebiteľský, pričom žalobkyni jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže

konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť jej ujmu. Samotná výška finančného zadosťučinenia je
primeraná a vo vzťahu k žalovanej strane má mať satisfakčnú funkciu, aby opakovane nedochádzalo
k takým prejavom zo strany žalovaného, že spotrebiteľ sa musí titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere
domáhať ochrany na súde proti neprimeraným podmienkam a z toho plynúcim právnym následkom
spočívajúcim v bezdôvodnom obohatení a takto poskytnutý spotrebiteľský úver vytvára pre priemerného
spotrebiteľa aj stav právnej neistoty, nakoľko takto zaplatí (preplatí) aj položky súm uvedených v

zmluve, čo odporuje zákonu o spotrebiteľských úveroch iba neprijateľným (nepoctivým) postupom
veriteľa poskytujúceho úver. Preto finančné zadosťučinenie je primerané a má mať odradzujúcu funkciu
na takýto postup veriteľa, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky z neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nakoľko žalovaná strana si zrejme nedostatočne uvedomuje relevanciu ochrany
spotrebiteľa, ktorá je daná, avšak aj napriek tomu jednostranne cestou formulárových zmlúv takto ďalej

postupuje.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP a výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok
odôvodnil položkou 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaným namietajúc, že
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že má vedomosť
a rešpektuje rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 8C/183/2015, avšak považuje vzhľadom
na okolnosti prejednávaného prípadu priznanú náhradu finančného zadosťučinenia za neprimerane

prísnu a založenú na svojvoľnom a arbitrárnom výklade práva. Zdôraznil, že priznanie požadovaných
finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné
už napraviť inak. Porušenie práva by nebolo možné napraviť inak v tom prípade, ak by žalobcovo
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo premlčané. Primerané finančné zadosťučinenie je
nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Primerané

finančné zadosťučinenie predstavuje peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy, no nepredstavuje
náhradu za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody. Pri posudzovaní žalobcom
uplatneného práva mal súd skúmať okolnosti týkajúce sa vzťahu žalobcu a žalovaného, ktorý sa
domáha vydania finančného zadosťučinenia napriek tomu, že sám konal v rámci kontraktačného
postupu ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy, bol oboznámený

so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemal k nim žiadne výhrady a zaviazal sa ich
dodržať. Svojim podpisom na zmluve vyhlásil, že si zmluvu prečítal, že ju uzatvoril vážne, zrozumiteľne,
nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok. Za spornú považuje žalovaný aj výšku
požadovanej náhrady finančného zadosťučinenia, pričom v zákone nie je bližšie konkretizované,
podľa akých kritérií sa má posudzovať, či je priznané finančné zadosťučinenie primerané. Účelom

predmetného ustanovenia je často deklarovaná generálna prevencia ponímaná najčastejšie ako
prostriedok zamedzenia zneužívania silnejšieho postavenia dodávateľa v spotrebiteľskom právnom
vzťahu. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia však nemá a nesmie slúžiť ako prostriedok
ospravedlňujúci ľahostajnosť spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právneho vzťahu s dodávateľom bez toho,
aby sa zaujímal o svoje povinnosti plynúce mu z existujúceho záväzkovo-právneho vzťahu. Dodávateľ

spotrebiteľa nijakým spôsobom nenútil vstúpiť d právneho vzťahu a vo väčšine prípadov mu umožní aj so
zmluvnýmidojednaniamisaoboznámiť.Skutočnosť,žespotrebiteľneprejavujeabsolútnežiadenzáujem
oboznámiť sa so zmluvnými ustanoveniami a pochopiť ich obsah nemôže byť automaticky dané na ujmu
dodávateľa. Inštitút primerané finančného zadosťučinenia nesmie slúžiť na neprimerané obohatenie sa
spotrebiteľa. Žalobca považuje finančné zadosťučinenie priznané žalobcovi za poskytujúce ochranu a

ospravedlňujúce ľahostajnosť žalobcu. Takto priznané finančné zadosťučinenie nie je možné považovať
za žiadnych okolností za primerané a spravodlivé, pretože ide len o duplicitné uplatnenie a priznanie
sumy finančného zadosťučinenia. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiťsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiada uhradiť trovy prvoinštančného
i odvolacieho konania.

7. Žalobkyňa sa k doručenému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie,

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

9. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov,

ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007
Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť
spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame
vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencií ujmy. Bez právneho významu je, či
ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

10. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach SR a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie

sankčná funkcia náhrady škody je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu,
ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobkyni a
ktorým žalobkyni spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania
takéhotokonaniavbudúcnosti.Sankčnánáhradaškodytedatrestáasúčasnepôsobípreventívne.Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda

funkciu preventívnu. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom
ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou.

11. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Svidník sp. zn.
8C/183/2015,bolažalobkyňavpostaveníspotrebiteľaúspešnávuplatnenísvojichspotrebiteľskýchpráv,

keď súd určil, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX . uvedená vo
všeobecných obchodných podmienkach v bode 13 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny
zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a zároveň zaviazal žalovaného vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie vo výške 910,85 eura a nahradiť trovy konania.

12. Vzhľadom na spotrebiteľom úspešné uplatnenie porušenia práva voči dodávateľovi odvolací súd
uvádza, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
primerané finančné zadosťučinenie. Je potrebné si na tomto mieste uvedomiť, že bol to práve žalovaný,
ktorý koncipoval obsah formulárovej zmluvy o úvere, bez uvedenia všetkých zákonom vyžadovaných

obsahových náležitostí, pri ročnej úrokovej sadzbe, ktorá je pre svoju neprimerane vysokú výšku v
rozpore s dobrými mravmi, navyše za použitia neprijateľnej zmluvnej podmienky. Nielen vnútroštátna
právna úprava (napr. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), ale aj právo Európskej únie kladie dôraz
na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Smernica Rady 93/13/EHS o
nekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchukladáčlenskýmštátomzabezpečiť,abyspotrebiteľ

nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky
obstojí ako celok. Súdny dvor Európskej únie dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6
Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného
poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.

13. Pri dôvodnosti uplatneného nároku na priznanie finančného zadosťučinenia, vzal odvolací súd
do úvahy nielen tú skutočnosť, že neprijateľná zmluvná podmienka, neplatná v zmysle ust. § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka, je spôsobilá negatívne zasiahnuť do majetkovej sféry spotrebiteľa
a potenciálne ohroziť jeho sociálny či rodinný život, ale zohľadnil aj postoj spotrebiteľa, ktorý saaj napriek jeho postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu k dodávateľovi rozhodol brániť svoje
spotrebiteľské práva a prispel tak k dosiahnutiu vyššej kvality života, mysliac pritom na to, že vďaka
žalobkyni vyšlo najavo, že dodávateľ uzatvára formulárové zmluvy o úvere so spotrebiteľmi, v rámci

ktorých používa zmluvnú podmienku v totožnom, neprijateľnom znení. Odvolací súd sa nestotožňuje
s tvrdením žalovaného, podľa ktorého ochrana spotrebiteľa bola dovŕšená vydaním bezdôvodného
obohatenia. Vydanie bezdôvodného obohatenia totižto predstavuje úspešné uplatnenie práva na súde.
V zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, však inštitút primeraného

finančného zadosťučinenia predstavuje doplnkovú ochranu spotrebiteľa, ktorú z explicitného znenia
zákona nemožno stotožňovať s úspešne uplatneným právom.

14. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a pod.. V dôsledku konania žalovaného bola žalobkyňa nielenže vystavená ujme v podobe

preplatenia úveru a plnenia z neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky, bola navyše nútená chrániť
svoje spotrebiteľské práva súdnou cestou. Nie je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne konania sú
stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy, v
podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. Za primerané v prejednávanej
veci odvolací súd považoval finančné zadosťučinenie vo výške, priznanej súdom prvej inštancie.

Pri posudzovaní primeranosti odvolací súd zohľadnil predovšetkým výšku bezdôvodného obohatenia,
ktoré sa snažil získať žalovaný, pričom rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky, konanie,
obdobné konaniu žalovaného, vyhodnotila ako úmyselné, s cieľom získať majetkový prospech na úkor
spotrebiteľa. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne a satisfakciou
za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť, rovnako tak sankciou, postihujúcou

žalovaného, ktorý protiprávne konal.

15. Vecne správnemu výroku o priznaní finančného zadosťučinenia zodpovedá vecne správny výrok o
nároku na náhradu trov konania. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej v zmysle ust. § 255
ods. 1 CSP patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

16. Za daného stavu odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na

náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnej žalobkyni. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyni z
obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ich náhrada jej nebola priznaná.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).