Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. september 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/209/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116217765
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116217765.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavasudkyňouJUDr.IvanouHauerlandovou,PhD.vprávnejvecižalobcu1/:O..D.S.,F..

XX.XX.XXXX, T. J. K.. XX,XXXXX T. a 2/: Ľ. S., F.. XX.X.XXXX, T. J. K.. XX, XXX XX T., obaja zastúpení:
JUDr. Viliam Vadňal, advokát, Lubinská 18, 811 03 Bratislava proti žalovaným 1/: E. H., F.. XX.XX.XXXX,
T. D. U., XXXXX Q. a 2/: P. H., F.. XX.XX.XXXX, T. D. U., XXXXX Q., obaja zastúpení: HALADA
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, Trnava, o neúčinnosť kúpnej a darovacích zmlúv
a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný 1/ a 2/ majú voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 05.018.2016 domáhali najskôr právnej
neplatnosti voči žalobcom darovacej zmluvy R. XXX/XX a R. XXXX/XX a kúpnej zmluvy R. XXXX/
XX, ktorými previedol dlžník PENZIÓN OÁZA, s.r.o., IČO 36 738 239, nehnuteľnosti zapísané na A.
Č.. XXXX, kat. úz. Q. a darovacej zmluvy R. XXXX/XX, ktorou previedol žalovaný v prvom rade tieto
nehnuteľnosti za žalovaného v druhom rade, po pripustení zmeny žaloby dňa 18.05.2017 právnej
neúčinnosti darovacej zmluvy R. XXX/XX a R. XXXX/XX a kúpnej zmluvy R. XXXX/XX a po pripustení
zmeny žaloby zo dňa 27.05.2018 dňa 08.06.2018 finančnej náhrady voči žalovanému 1/ vo výške

5 599,69 eur so zákonným ročným úrokom z omeškania a trov konania, pričom právnym základom
tohto nároku malo byť ustanovenie § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka podľa ktorého právny úkon,
ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej
pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné,
má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Žalobu odôvodnili tým, že rozsudkom
Okresného súdu v Trnave č.k. 26C/42/2012-269 z 25.09.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trnave č.k. 23Co/732/2014-300 z 14.03.2016 je dlžník PENZIÓN OÁZA, s.r.o. povinná zaplatiť 5170,-

EUR s príslušenstvom, ktorú dlžnú sumu doposiaľ neuhradil napriek tomu, že rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 12.05.2016 a na úhradu dlhu bola písomne vyzvaná listom zo dňa 02.06.2016. Dlžník
PENZIÓN OÁZA, s.r.o. previedol svoje nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie Trnava, darovacou zmluvou R. XXX/XX, vklad povolený 08.04.2014 a kúpnou zmluvou R.
XXXX/XX, vklad povolený dňa 14.01.2016- 320/16 na žalovaného 1/, ktorý v rozhodnom čase bol
a v súčasnosti je konateľom obchodnej spoločnosti PENZIÓN OÁZA, s.r.o. Žalovaný v prvom rade
darovacou zmluvou R. XXXX/XX, vklad povolený 30.06.2016 všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti

previedol na žalovanú v druhom rade, ktorá je jeho manželkou. Kúpna zmluva a darovacia zmluva,
ktorou previedla dlžná obchodná spoločnosť PENZIÓN OÁZA, s. r. o nehnuteľnosti na žalovaného v
prvom rade boli uzatvorené medzi osobami definovanými v § 42 a nakoľko v čase prevodu bol E.
H. konateľom a spoločníkom s viac ako 34 %-ným obchodným podielom. Uvedené zmluvy skracujúmožnosť uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi, aj voči žalovanému v prvom rade.
Darovacia zmluva, ktorou následne previedol žalovaný v prvom rade na svoju manželku - žalovanú v
druhom rade s osobou uvedenou v § 42b ods. 3 OZ nehnuteľnosti bližšie uvedené v bode II. tejto žaloby,

skracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky proti žalovanému v prvom rade a žalovanej v druhom
rade. Vzhľadom na to, že žalovaný v prvom rade a žalovaná v druhom rade, sú si blízke osoby podľa §
116 OZ, ujmu na strane žalovaného v prvom rade by žalovaná v druhom rade bezpochyby považovala za
vlastnú ujmu. Možno, preto oprávnene predpokladať, že žalovanej v druhom rade boli známe okolnosti
odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti jej predchodcovi. Poukázal na rozsudok NSSR

3Cdo/61/2008 a výklad Občianskeho kolégia z 30.07.2009.

2. Žalovaní sa vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 21.09.2016 tak, že Dlžník nie je zmluvnou stranou
Darovacej zmluvy R.. Zmluvnými stranami danej zmluvy sú na strane darcov: 1. G. Z., 2. S.. J. H. a
na strane obdarovaného žalovaný v prvom rade. Žalobcovia sa môžu domáhať, aby súd určil, že sú
voči nim právne neúčinné právne úkony Dlžníka. Darovacia zmluva R. nie je právnym úkonom Dlžníka.

Darovacou zmluvou nebol nijako dotknutý Dlžníkov majetok, ale len majetok účastníkov predmetnej
zmluvy a preto týmto úkonom nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky Žalobcov voči Dlžníkovi. Z
uvedeného je zrejmé, že Darovacia zmluva R. nie je odporovateľným právnym úkonom. Kúpna zmluva
R. nespĺňa znaky odporovateľného právneho úkonu. Kúpna zmluva R. nezmenšuje majetok Dlžníka,
a teda ani neukracuje uspokojenie Pohľadávky Žalobcov. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu

ČR sp. zn. 21 Cdo 4333/2007, podľa ktorého v prípade, že dlžníkov právny úkon nemá za následok
zmenšenie majetku, pretože za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty obdržal ich obvyklú
cenu alebo za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada, tak nemôže dôjsť k ukráteniu
uspokojenia veriteľovej pohľadávky; aj keď má dlhy, nenastalo v dôsledku ekvivalentného právneho
úkonuzmenšeniedlžníkovhomajetkuakuspokojeniuveriteľovpohľadávkymôžeslúžiťdlžníkovmajetok

- aj keď zmenil podobu svojich aktív - v rovnakej hodnote (cene). Súdna prax vo svojej rozhodovacej
činnosti dospela k záveru, že vo všeobecnosti nemožno úspešne odporovať odplatnému právnemu
úkonu, pokiaľ bolo dlžníkom inkasované primerané protiplnenie. V takom prípade právny úkon nemá
ukracujúci charakter, pretože majetok dlžníka sa takýmto právnym úkonom nezmenší, ale dôjde len k
modifikáciíjehoštruktúryprizachovaníjehopôvodnejhodnoty.Tentozávermožnovyvodiťajzuznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Cdo 61/2008. Dôkazné bremeno pri tvrdení, že právny úkon
vedie k zmenšeniu majetku Dlžníka a tým sa ukracuje Pohľadávka veriteľov (teda Žalobcov), zaťažuje
Žalobcov. Predmetom Kúpnej zmluvy R. bol odplatný prevod stavby súpisné číslo XXXX, na parcele č.
XXXX/X a na parcele XXXX/XX, rodinný dom s prechodným ubytovaním za kúpnu cenu 100.000,- EUR.
Dohodnutá kúpna cena predstavuje primeranú náhradu, zodpovedajúcu reálnej hodnote prevádzanej

nehnuteľnosti. Predmetom prevodu bola len stavba súpisné číslo XXXX, bez stavbou zastavaných či k
stavbe priľahlých pozemkov, ktorých vlastníkom Dlžník nikdy nebol a bez prístupu vlastníka (Dlžníka)
k stavbe. Z uvedených skutočností vyplýva, že Žalobcovia nijako nepreukázali, že Kúpnou zmluvou R.
došlo k zmenšeniu majetku Dlžníka a naopak, Žalovaní preukazujú, že Kúpna zmluva R. predstavuje
odplatný právny úkon, ktorým Dlžník obdržal od žalovaného v prvom rade primeranú (rovnocennú)

náhradu. Z uvedeného je zrejmé, že Kúpna zmluva R. nie je odporovateľným právnym úkonom. Zo
žaloby vyplýva, že Žalobcovia pokiaľ ide o Kúpnu zmluvu R., smerujú žalobu ako voči žalovanému v 1.
rade (ako osobe, ktorá s Dlžníkom právny úkon dojednala), ako aj proti žalovanej v 2. rade. Žalovaná v
2. rade nie je účastníkom Kúpnej zmluvy R.. Žalovaná v druhom rade je, pokiaľ ide o odporovateľnosť
Kúpnej zmluvy R., treťou osobou, pričom z ust. § 42b ods. 3 OZ vyplýva, že vedomosť tretích osôb o

okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť právnemu úkonu musí v konaní pred súdom preukázať
ten, kto odporuje právnemu úkonu. Ak tretie osoby boli dobromyseľné, a teda nevedeli o okolnostiach
odôvodňujúcich odporovateľnosť právnemu úkonu, právne účinky odporovateľnosti nemôžu zasahovať
do ich právneho postavenia. Žalobcovia uvádzajú, že z dôvodu, že žalovaný v prvom rade a žalovaná
v druhom rade sú blízkymi osobami, možno oprávnene predpokladať, že žalovanej v druhom rade boli

známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu. Žalovaná v druhom rade proti tomuto
tvrdeniu namieta, že o takýchto okolnostiach nemala žiadnu vedomosť Žalovaná uvádza, že vo vzťahu
k Dlžníkovi nikdy nebola členom štatutárneho orgánu Dlžníka, spoločníkom Dlžníka, ani nezastávala v
orgánoch Dlžníka inú funkciu alebo pozíciu. Žalovaná sa o činnosť Dlžníka nezaujímala, nemala prístup
k žiadnym informáciám o právnych úkonoch, ktoré robil Dlžník. Existencia vzťahu blízkych osôb medzi

žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade nie je sama o sebe dôkazom o vedomosti o okolnostiach
odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho úkonu. Dôkazné bremeno o vedomosti žalovanej v druhom
rade o odporovateľnosti právneho úkonu zaťažuje Žalobcov, ktorý toto dôkazné bremeno neuniesli
(napokon aj sami uvádzajú, že vzťah blízkych osôb je len predpokladom, nie dôkazom o vedomosti). Vovzťahu k žalovanej v druhom rade je žaloba v časti týkajúcej sa odporovateľnosti Kúpnej zmluvy R. aj z
tohto dôvodu nedôvodná. Ani v prípade Darovacej zmluvy R. nejde o právny úkon Dlžníka. Žalobcovia
tvrdia, že Darovacou zmluvou R., ktorou previedol žalovaný v prvom rade Nehnuteľnosti na žalovanú

v druhom rade, sa skracuje uspokojenie ich vymáhateľnej pohľadávky proti žalovanému v prvom rade
a žalovanej v druhom rade. Zásadne platí, že odporovať možno právnym úkonom Dlžníka Darovacia
zmluva R. nie je právnym úkonom dlžníka, v jej dôsledku nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky
Žalobcov voči Dlžníkovi. Žalobcovia nemajú voči žalovanému v prvom rade, ani voči žalovanej v druhom
rade žiadnu pohľadávku. Preto ak neexistuje žiadna pohľadávka Žalobcov voči Žalovaným, nemôže byť

ani žiadnym úkonom Žalovaných ukracované uspokojenie takejto (neexistujúcej) pohľadávky. Žalovaní
navrhli, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a priznal Žalovaným náhradu trov
súdneho konania.

3. Žalobcovia sa vyjadrili v replike doručenej súdu dňa 17.01.2017 tak, že na základe majetkových
prevodov, ktorých účastníkom bol žalovaný v 1. rade a následne aj žalovaná v 2. rade unikol majetok z

povinnej obchodnej spoločnosti Penzión Oáza, s. r. o. v prospech žalovaného v 1. rade. Ďalej z majetku
žalovaného v 1. rade v prospech žalovanej v 2. rade, čím došlo k skráteniu uspokojenia žalovaných.
Žalovaní sú si blízkymi osobami podľa § 116 Občianskeho zákonníka. Žalovaní majú rozdelené BSM. Z
uvedeného žalobcom vyplýva, že žalovaní sa na prevod majetku pripravovali. Dôvodom prevodu bolo
zabezpečenie majetku nadobudnutého žalovaným v 1. rade a následne žalovanou v 2. rade pred jeho

exekúciouatýmpreduspokojenímvykonateľnejpohľadávkyžalobcovzmajetkuPenziónOáza,s.r.o.Je
nepravdepodobné, aby žalovaná v 2. rade, ktorá je manželkou žalovaného v 1. rade nemala vedomosť,
prečo si rozdelili BSM. Žalovaný v l. rade ničím nepodložil svoje tvrdenie, že bola skutočne poskytnutá
primeraná protihodnota za prevod majetku na základe kúpnej zmluvy a nevyvrátil tak tvrdenie žalobcov,
že uvedenou kúpnou zmluvou ale aj ostatnými uvedenými prevodmi majetku došlo k skráteniu ich

uspokojenia. Z vyjadrenia exekútora vyplýva, že Penzión Oáza, s. r. o. nemá žiaden majetok, z ktorého
by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalovaných. Žalobcovia, preto nesúhlasia s obsahom vyjadrenia
sa žalovaných z 20.09.2016.

4. Žalovaní v duplike doručenej súdu dňa 0.04.2017 uviedli, že Darovacia zmluva R. nie je právnym

úkonom spoločnosti PENZIÓN OÁZA, s.r.o. (spoločnosť PENZIÓN OÁZA s.r.o. nie je účastníkom
Darovacej zmluvy R.) a preto Darovacia zmluva R. nie je odporovateľným právnym úkonom.
Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom Darovacej zmluvy R. nikdy neboli majetkom spoločnosti PENZIÓN
OÁZA, s.r.o. Darovacia zmluva R. nie je právnym úkonom spoločnosti PENZIÓN OÁZA, s.r.o.
(spoločnosť PENZIÓN OÁZA s.r.o. nie je účastníkom Darovacej zmluvy R.) a preto Darovacia zmluva R.

nie je odporovateľným právnym úkonom. Uvedené skutočnosti jednoznačne odôvodňujú nevyhnutnosť
zamietnutia žaloby, pokiaľ ide o neúčinnosť Darovacej zmluvy R. a Darovacej zmluvy R., a to vo vzťahu
k obom žalovaným. Pasívne legitimovanou osobou v prípade žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu
je osoba, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, čo môže byť v prípade
dvojstranného právneho úkonu i) účastník právneho úkonu dlžníka (osoba, ktorá s dlžníkom právny

úkon dojednala), ii) jeho dedič alebo právny nástupca (univerzálny sukcesor) alebo iii) tretia osoba
(singulárny sukcesor), avšak len ak jej boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu
úkonu proti jej predchodcovi. Pokiaľ ide o Kúpnu zmluvu R., jej účastníkmi boli PENZIÓN OÁZA s.r.o.
a žalovaný v 1. rade. Žalobcovia si žalobou uplatňujú svoje právo i voči žalovanej v 2. rade, ktoré
nie je osobou, ktorá s dlžníkom právny úkon dojednala, ani dedičom takejto osoby (osobou, ktorá

právny úkon s dlžníkom dojednala, je žalovaný v 1. rade). Žalovaná v 2. rade je tzv. treťou osobou
(keďže nadobudla nehnuteľnosť - stavbu súpisné číslo XXXX od žalovaného v 1. rade), pričom právo
odporovať právnemu úkonu dlžníka možno uplatniť proti žalovanej v 2. rade (ako tzv. tretej osobe) len
vtedy, ak jej boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti žalovanému
v 1. rade ako jej právnemu predchodcovi (žalovaná v 2. rade je vo vzťahu k žalovanému v 1. rade

v postavení singulárneho sukcesora). Z ust. § 42b ods 3. OZ vyplýva, že vedomosť tretích osôb o
okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť právnemu úkonu musí v konaní pred súdom preukázať
ten, kto odporuje právnemu úkonu. Žalobcovia v žalobe uviedli, že z dôvodu, že žalovaný v prvom
rade a žalovaná v druhom rade sú blízkymi osobami, možno oprávnene predpokladať, že žalovanej v
druhom rade boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu. Proti tomu žalovaní

namietajú, že vzťah blízkych osôb medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade nie je (nemôže byť)
sám o sebe dôkazom o vedomosti žalovanej v 2. rade o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť
právneho úkonu. Dôkazné bremeno o vedomosti žalovanej v druhom rade o odporovateľnosti právneho
úkonu zaťažuje žalobcov, ktorý toto dôkazné bremeno neuniesli. Už vôbec nemožno vyvodiť tútoúdajnú vedomosť žalovanej v 2. rade len dôvodu, ako to uvádzajú žalobcovia, že žalovaní ako
manželia majú zrušené (žalobcovia uvádzajú „rozdelené“) bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je dôkazom o vedomosti žalovanej v 2.

rade o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho úkonu. Bezpodielové spoluvlastníctvo
žalovaných ako manželov bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 27C/176/2015-18 zo
dňa 21.9.2015, a to na návrh žalovaného v 1. rade. Dôvodom zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva
bola skutočnosť, že žalovaná v 2. rade získala živnostenské oprávnenie dňa 6.3.2012 (§ 148a
ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva tak zjavne (minimálne z

pohľadu žalovanej v 2. rade) nemá nijakú vecnú spojitosť s okolnosťami údajne odôvodňujúcimi
odporovateľnosť právneho úkonu - Kúpnej zmluvy R.. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia nepreukázali
zákonné predpoklady, ktoré by zakladali pasívnu legitimáciu žalovanej v 2. rade v konaní týkajúcom
sa odporovateľnosti Kúpnej zmluvy R.. Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade je žaloba v časti týkajúcej
sa odporovateľnosti Kúpnej zmluvy R. z tohto dôvodu nedôvodná. Predmetom Kúpnej zmluvy R.
bol odplatný prevod stavby súpisné číslo XXXX, na parcele č. XXXX/X a na parcele XXXX/XX,

rodinný dom s prechodným ubytovaním za kúpnu cenu 104.000,- EUR. Je nepochybne preukázané,
že Kúpna zmluva V7929/15 je odplatný právny úkon, predmetom ktorého je poskytnutie vzájomných
protiplnení, predstavujúcich určité hodnoty. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že Kúpnou zmluvou R. došlo k
zmenšeniu majetku dlžníka, v dôsledku čoho došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcov, potom
dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu zaťažuje žalobcov. Žalobcovia sa nemôžu zbaviť svojho

dôkazného bremena tým, že požadujú po žalovaných, aby preukázali opak. Preto nemožno súhlasiť s
argumentáciou žalobcov v ich vyjadrení zo dňa 12.1.2017, že „žalovaný nevyvrátil tvrdenie žalobcov,
že uvedenou kúpnou zmluvou došlo k skráteniu ich uspokojenia“. Dôkazné bremeno o tom, že Kúpnou
zmluvou R. došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, t.j. že za prevod majetku bola poskytnutá neprimeraná
protihodnota, zaťažuje žalobcov. Žalobcovia toto dôkazné bremeno neuniesli a požadujú, aby žalovaný

preukazovali opak. Zákonom prenesené dôkazné bremeno na žalovanú stranu v zmysle § 42a OZ
sa týka vedomosti žalovanej strany o úmysle ukrátiť veriteľa, čo však nie je to isté, ako preukázanie
skutočnosti, že ide o ukracujúci právny úkon (t.j. bezodplatný právny úkon alebo odplatný právny úkon s
neprimeraným protiplnením). V otázke preukázania skutočnosti, že ide o ukracujúci právny úkon, nesie
dôkazné bremeno žalobca. Namietli návrh žalobcov na vykonanie dokazovania výsluchom svedka G.

Z.. G. Z. bola konateľom spoločnosti PENZIÓN OÁZA s.r.o. do 9.10.2015, ako to vyplýva z výpisu z
obchodného registra. Kúpna zmluva R. bola uzavretá dňa 16.12.2015, t.j. v čase, kedy už G. Z. nebola
konateľom spoločnosti PENZIÓN OÁZA s.r.o. Z uvedeného dôvodu sa javí vykonanie navrhovaného
dôkazu ako zbytočné.

5. Strany sporu na preukázanie svojich tvrdení označili a súdu predložili tieto dôkazy, ktorými súd
vykonal dokazovanie: Rozsudok Okresného súdu v Trnave 26C/42/2012-269 z 25.09.2014, Rozsudok
Krajského súdu v Trnave č. 23Co/732/2014-300 z 14.3.2016, Rozsudok Okresného súdu v Trnave
č.k. 26C/42/2012-325 zo dňa 24.08.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.
23Co/59/2017-365 zo dňa 26.02.2018, Výzva právneho zástupcu zo dňa 02.06.2016, Návrh na výkon

exekúcie zo 06.07.2016, LV č. XXXX zo 14.06.2016, LV č. XXXX zo 29.07.2016, Výsluch strán
sporu, Darovacia zmluva R. XXX/XX, Kúpna zmluva R., Geometrický plán č. XX/XXXX, Darovacia
zmluva R. XXXX/XX, Výpis z Obchodného registra dlžníka, Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn.
27C/176/2015-18 zo dňa 21.9.2015, účtovná závierka dlžníka spoločnosti PENZIÓN OÁZA, s.r.o. za
rok 2015, za rok 2016, uznesenie OR PZ Trnava ČVS: ORP-2142/02-TT-TT-2016 zo dňa 23.10.2016,

uznesenie OP Trnava zo dňa 15.11.2016, odpoveď OR PZ Trnava o stave konania zo dňa 22.09.2017,
kolaudačné rozhodnutie Mesta Trnava zo dňa 10.11.2008, daňové priznanie dlžníka spoločnosti
PENZIÓN OÁZA, s.r.o. za rok 2014, 2015 a 2016.

6. Súd nevykonal dôkaz výsluchom výsluchom svedka G. Z.R., keď sa stotožnil s argumentáciou

žalovaných, že G. Z. bola konateľom spoločnosti PENZIÓN OÁZA s.r.o. do 9.10.2015, ako to vyplýva
z výpisu z obchodného registra. Kúpna zmluva R. bola uzavretá dňa 16.12.2015, t.j. v čase, kedy
už G. Z. nebola konateľom spoločnosti PENZIÓN OÁZA s.r.o. Z uvedeného dôvodu bolo vykonanie
navrhovaného dôkazu ako zbytočné, napokon žalobcovia upustili od návrhu vykonania tohto dôkazu,
ako aj výsluchu J. H. (č.l. 149). Súd nevykonal ani dožiadanie banky VÚB, či v dobe uzavretia kúpnej

zmluvy bol obstavený účet veriteľmi na základe vykonateľného exekučného titulu k tomu, či žalovaný
1/ ako konateľ spoločnosti konal v dobrej viere, že nepoškodí iných veriteľov, alebo to robil s úmyslom
poškodiť iných veriteľov a získať majetkový prospech bez náležitého plnenia, keď takéto zistenie by
nemalo pre to, čo je predmetom tohto konania, teda na žalovanú odporovateľnosť, vplyv a tvrdený vplyvna iné konania je bezpredmetný. Súd nie je povinný vykonať dôkaz v prípade, že jeho prostredníctvom
nemožno preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne
nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva

pre rozhodnutie bezvýznamná.

7. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané tieto skutočnosti:

8. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 26C/42/2012-269 zo dňa 25.09.2014 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/732/2014-300 zo dňa 14.03.2016 právoplatného dňa 12.05.2016
vyplýva, že súd uložil dlžníkovi PENZIÓN OÁZA, s.r.o. povinnosť zaplatiť žalobcom 1/a 2/ sumu 5 170,-
eur so zákonným úrokom tak, ako je uvedený vo výrokovej časti a trovy konania.

9. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 26C/42/2012-325 zo dňa 24.08.2016 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/59/2017-365 zo dňa 26.02.2018 vyplýva, že súd uložil dlžníkovi

PENZIÓN OÁZA, s.r.o. povinnosť zaplatiť žalobcom 1/a 2/ sumu 429,60,- eur s úrokom z omeškania
tak, ako je uvedený vo výrokovej časti a trovy konania.

10. Z výpisu LV č. XXXX kat. úz. Q. vyplýva, že žalovaný 1/ bol ku dňu 13.06.2016 vedený ako vlastník
nehnuteľností - penzión súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X, rodinného domu súp. č. XXXX na parc. č.

XXXX/X a XXXX/XX a parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX na základe
Darovacej zmluvy R. XXX/XX.

11. Z výpisu LV č. XXXX kat. úz. Q. vyplýva, že žalovaná 2/ bola ku dňu 28.07.2016 vedená ako vlastník
nehnuteľností - penzión súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X, rodinného domu súp. č. XXXX na parc. č.

XXXX/X a XXXX/XX a parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX na základe
Darovacej zmluvy

12. Z návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 06.07.2016 vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ podali návrh
na vykonanie exekúcie proti dlžníkovi PENZIÓN OÁZA, s.r.o. na splnenie povinnosti zaplatiť žalobcom

1/a 2/ sumu 5 170,- eur so zákonným úrokom tak, ako je uvedený vo výrokovej časti a trovy
konania na základe rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 26C/42/2012-269 zo dňa 25.09.2014 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/732/2014-300 zo dňa 14.03.2016. Zo správy
o exekučnom konaní zo dňa 07.12.2016 vyplýva, že v exekučnom konaní vedenom na tunajšom
exekútorskom úrade pod č. EX 152/2016 v prospech oprávneného žalobcu 1/ a 2/ a v neprospech

povinného PENZIÓN OÁZA, s.r.o., povinný má vedený účet v banke VÚB, a.s., s disponibilným
zostatkom 0,-EUR, ktorý je však blokovaný na sumu 4.644,30 EUR. Uvedený účet zablokoval vydaním
Príkazu na začatie exekúcie zo dňa 10.11.2016. V iných bankách nemá vedené účty. Povinný nevlastní
žiadne nehnuteľností. Doposiaľ nedošlo ani k čiastkovému vymoženiu pohľadávky.

13. Z výpisu z OR dlžníka PENZIÓN OÁZA, s.r.o. vyplýva, že odo dňa 15.09.2011 bol spoločníkom a
odo dňa 17.11.2015 konateľom spoločnosti žalovaný 1/.

14. Z darovacej zmluvy zo dňa 14.02.2014 vyplýva, že G. Z. a žalovaná 2/ ako darcovia previedli
nehnuteľnosti penzión súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X, a parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/

X, XXXX/XX a XXXX/XX na žalovaného 1/ ako obdarovaného. Vklad bol povolený pod R. XXX/XX dňa
08.04.2014.

15. Z kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2015 vyplýva, že dlžník PENZIÓN OÁZA, s.r.o. ako predávajúci
previedol na žalovaného 1/ ako kupujúceho rodinný dom - súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X a XXXX/

XX za kúpnu cenu 104 000,- eur. Vklad bol povolený pod R. XXXX/XX dňa 14.01.2016.

16. Z darovacej zmluvy zo dňa 20.06.2016 vyplýva, že žalovaný 1/ ako predávajúci previedol
nehnuteľnosti penzión súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X, rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X
a XXXX/XX a parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX na žalovanú 2/ ako

obdarovanú. Vklad bol povolený pod R. XXXX/XX dňa 30.06.2016.
Z dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 01.01.2016 medzi dlžníkom PENZIÓN OÁZA, s.r.o. a
žalovaným 1/ vyplýva, že spoločnosť PENZIÓN OÁZA, s.r.o. a žalovaný 1/ započítali vzájomné
pohľadávky, a to pohľadávku spoločnosti PENZIÓN OÁZA, s.r.o. voči žalovanému 1/ na zaplateniekúpnej ceny a pohľadávky žalovaného 1/ voči spoločnosti PENZIÓN OAZA, s.r.o. na vrátenie
poskytnutých pôžičiek a úveru. Pohľadávka spoločnosti PENZIÓN OÁZA, s.r.o. na zaplatenie kúpnej
ceny zaniká v celej výške 104.000,- EUR a pohľadávky žalovaného 1/ na vrátenie poskytnutých pôžičiek

zanikajú v celom rozsahu 77.984,06 EUR a pohľadávka žalovaného 1/ na vrátenie poskytnutého1 úveru
zaniká vo výške 26.015,94 EUR, zostáva uhradiť 24.120,01 EUR.

17. Z účtovnej závierky dlžníka spoločnosti PENZIÓN OÁZA, s.r.o. za rok 2015 vyplýva, že majetok a
vlastné imanie a záväzky dlžníka boli 123 909,- eur. Záväzky dlžníka boli 187 236,- eur.

18. Z účtovnej závierky dlžníka spoločnosti PENZIÓN OÁZA, s.r.o. za rok 2016 vyplýva, že záväzky
dlžníka boli 66 839,- eur.

19. Z uznesenia OR PZ Trnava ČVS: ORP-2142/02-TT-TT-2016 zo dňa 23.10.2016 vyplýva, poverený
príslušník PZ že odmietol vec podozrenia zo spáchania prečinu Poškodzovania veriteľa podľa § 239

ods. 1, písm. a), ods. 3, písm. a) Trestného zákona, ktorého skutku sa mala dopustiť neznáma osoba,
pravdepodobne konateľ obchodnej spoločnosti PENZIÓN OÁZA, s.r.o. so sídlom Trnava, ul. Hajdóczyho
č. 19/A, IČO: 36 738 239 tým, že previedol svoje nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXXX,
katastrálne územie Q., darovacou zmluvou číslo R. XXX/XX, vklad povolený dňa 8.4. 2014 a kúpnou
zmluvou číslo R. XXXX/XX, vklad povolený dňa 14.1.2016 na fyzickú osobu E. H. z Q., ktorý v

rozhodnom čase bol a aj v súčasnosti je konateľom vyššie uvedenej obchodnej spoločnosti PENZIÓN
OÁZA, s.r.o., ktorý následne ďalšou darovacou zmluvou číslo R. XXXX/XX, vklad povolený dňa 30.6.
2016, nehnuteľnosti uvedené na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Q. previedol na svoju
manželku P. H., aby tak zabránil exekúcii, prípadne zmaril uspokojenie pohľadávok O.. D. S., H.. a
Ľ. S., obaja bytom T., ktorým na základe rozsudku Okresného súdu v Trnave číslo 26C/42/2012-269

zo dňa 25.9. 2014 v nadväznosti na rozsudok Krajského súdu v Trnave číslo 23Co/732/2014-300 zo
dňa 14.3. 2016 je obchodná spoločnosť PENZIÓN OÁZA, s.r.o. povinná zaplatiť 5.170,-Eur + úroky z
omeškania nakoľko v danej veci nebol dôvod na začatie trestného stíhania. Uznesením OP Trnava zo
dňa 15.11.2016 bolo uvedené rozhodnutie zrušené. Z upovedomenia o začatí trestného stíhania ČVS:
ORP-2142/02-TT-TT-2016 zo dňa 19.12.2016 vyplýva, že dňa 19.12.2016 bolo začaté trestné stíhanie

vo veci Poškodzovanie veriteľa podľa § 239 ods. 1, písm. a), ods. 3, písm. a) Trestného zákona, zo
spáchania ktorého skutku je podozrivý štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti PENZIÓN OÁZA,
s.r.o. Z odpovede OR PZ Trnava zo dňa 22.09.2017 vyplýva, že sa vykonáva skrátené vyšetrovanie vo
veci prečinu Poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1, písm. a), ods. 3, písm. a) Trestného zákona,
doposiaľ nebolo v danej veci vydané meritórne rozhodnutie, nakoľko nebol doručený znalecký posudok

na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti.

20. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 27C/176/2015-18 zo dňa 21.09.2015 právoplatného dňa
07.11.2015 vyplýva, že bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaného 1/ a 2/ bolo zrušené.

21. Z kolaudačného rozhodnutia Mesta Q. zo dňa 10.11.2008 vyplýva, že stavebníkom rodinného domu
na parc. č. XXXX/X a XXXX/XX bola spoločnosť PENZIÓN OÁZA, s.r.o.

22. Žalobca 1/ na pojednávaní uviedol, že mali s manželkou pohľadávku voči spoločnosti Penzión Oáza
na základe zmluvy o prenájme nebytových priestorov, toto nájomné nebolo riadne platené. Pohľadávka

bola priznaná právoplatným rozhodnutím súdu. Pretože nebola napriek rozhodnutiu súdu zaplatená,
obrátili sa na exekútora, ktorý po určitej dobe koncom roku 2016 oznámil, že spoločnosť Penzión Oáza
nemá žiadny majetok ani finančné prostriedky, čo ich prekvapilo, pretože keď spoločnosť Penzión Oáza
predala majetok za 104.000 eur, mala by mať finančné prostriedky. Podali aj trestné oznámenie. O tom,
že spoločnosť predávala majetok, sa dozvedeli z OP, okresný prokurátor oznámil, že kúpna cena bola

104.000eur.Políciaoznámiladňa19.12.2016,žebolozačatétrestnéstíhanie.Smanželkoubolivypočutí
v Bratislave. Vypočúvali predchádzajúcu nájomníčku nebytového priestoru. Vyšetrovateľ informoval, že
zhromažďujú všetky podklady, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol prokurátor. Bolo to asi v máji alebo
v júni 2017. Ďalšie rozhodnutie od vyšetrovateľa nedostali. Všetky doklady boli pripojené k žalobe.
Nájomnú zmluvu uzatvárali so žalovaným 1. Žalovanú 2. nepoznajú. Poznajú len matku žalovaného 1.

pani J. H.. Keďže na ňu mali kontakt, nájomnú zmluvu uzatvárali v dobrej viere.

23. Žalobkyňa 2/ na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava toho, čo uviedol žalobca 1. Nemá, čo by
doplnila. Manžel uviedol všetky skutočnosti.24. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o kúpnu zmluvu, išlo o budovu, ktorú staval
zo svojich finančných prostriedkov. Staviteľom bola firma Penzión Oáza a to z dôvodu daňovej

optimalizácie. Daňový poradca a účtovníčka mu poradili, že bude lepšie, ak stavbu bude stavať firma,
ktorá bola platcom DPH. Ide o stavbu súp. č. XXXX. Po piatich rokoch po kolaudácii bolo možné stavbu
predať bez toho, aby sa platila DPH. S takýmto zámerom to bolo stavané. Na stavbu boli použité jednak
peniaze z úveru z VÚB, ale aj jeho peniaze, boli tam tiež ďalšie úvery na mňa ako FO, zo SLSP, Dexia
banky. Mal za to, že logicky spoločnosti peniaze na stavbu požičal. Po uplynutí doby spoločnosť predala

budovu jemu ako FO za primeranú hodnotu. Tieto peniaze nezmizli, ale boli vyplatené zápočtom kúpnej
ceny proti pôžičke, čím mal na mysli jeho vlastné finančné prostriedky, ktoré požičal spoločnosti. Kúpna
cena 104.000 eur bola v celom rozsahu zaplatená zápočtom. Takýmto spôsobom došlo k uhradeniu
dlžnej ceny. V čase tohto zápočtu, resp. uzavretia kúpnej zmluvy, ešte pohľadávka žalobcov 1., 2.
neexistovala. Penzión Oáza v tom čase (ku dňu, kedy uhradil dlh voči svojej osobe) nemal záväzky
voči iným subjektom, ktoré by boli exekučne vymáhané, boli len bežné záväzky. Nepredpokladal, že zo

začatých súdnych sporov môžu vzniknúť nejaké pohľadávky, ktoré ho môžu v budúcnosti zaťažiť. Na
otázku ako korešponduje dohoda o započítaní pohľadávok s obsahom kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2015
a to s článkom 3 zmluvy, bod 2 a to kúpnou cenou vo výške 104.000 eur zaplatí kupujúci predávajúcemu
na základe faktúry od predávajúceho vystavenej pri uzatvorení tejto zmluvy s lehotou splatnosti 15 dní
od jej vystavenia a to bezhotovostným prevodom na bankový účet predávajúceho vedený vo VÚB a. s.

došlo k naplneniu tejto zmluvy podľa článku 3 bod 2 uviedol, že faktúra bola vystavená. Na otázku, či
bola táto kúpna cena zaplatená na uvedený bankový účet vo VÚB a. s. uviedol, že zmluvné strany sa
dohodli, že kúpna cena bude uhradená zápočtom. Ku kúpnej zmluve zo dňa 16.12.2015 neuzatvárali
dodatok v písomnej forme, nebolo to potrebné.

25. Žalovaná 2/ na pojednávaní uviedla, že nevedela, aké boli úhrady za nájom, nevedela, že bola
daná výpoveď z nájmu spoločnosti Oáza, nevedela, akú sumu bola spoločnosť dlžná, vedela, že
bola spoločnosť žalovaná, nemala vedomosť, čo bolo predmetom tohto konania, nevedela o exekúcii,
nevedela o iných veriteľoch, vedela, že spoločnosť previedla majetok na žalovaného 1, vedela, že sa
viedlo trestné konanie, prijala dar, dohodli sa na tom, že to bude vlastniť. Dohodli sa tak, že dom bude

postavený na spoločnosť z daňových dôvodov a kvôli DPH a že následne bude prevedený do osobného
vlastníctva. Toto jej nikto neporadil, vedela o tom.

26. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči

nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch

rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň
10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou
osobou, a
a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),
c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť
aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo

e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu,
kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť
nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom

alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto

mal z tohto úkonu prospech.
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

27. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov.
Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie
uspokojenia pohľadávok veriteľa. K tomu dôjde zásadne vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší
jeho majetok. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie)
majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten,

kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka
zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie
veriteľovho nároku. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: právny úkon, účinnosť právneho
úkonu dlžníka, ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa.

28. Ako je vyššie uvedené jedným zo všeobecných a aj osobitných predpokladov odporovateľnosti je,
že právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľa. Treba zdôrazniť, že ukrátenie
uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena žalobcu. Úspešnosť odporovateľnosti
závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a hlavne
aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym

úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie pohľadávky, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu
dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne.
Aj keď právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu jeho majetku, nie je možné domáhať sa
úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, nepochybne postačuje na uspokojenie
pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka nedošlo ku kráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa a nie je

dôvod na vyslovenie neúčinnosti takéhoto právneho úkonu. Zásadnou otázkou tak je, či hodnota majetku
dlžníka, ktorý mu zostal po účinnosti napadnutého právneho úkonu postačovala alebo nepostačovala
na uspokojenie pohľadávok. V konaní o odporovacej žalobe (§ 42a OZ) žalujúci veriteľ, ak má byť jeho
žalobaúspešná,znášabremenotvrdeniaadôkaznébremenootom,žeodporovanýprávnyúkon(právny
úkon napadnutý odporovacou žalobou) dlžníka ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, a

súčasnežedruhejstraneodporovanéhoprávnehoúkonumuselbyťznámyúmyseldlžníkaodporovaným
právnym úkonom ukrátiť veriteľa, teda že druhá strana o tomto úmysle dlžníka pri právnom úkone (v
čase, keď bol urobený) vedela alebo musela vedieť. (rozsudok Najvyššie ČR z 27. júna 2012, sp. zn.
21 Cdo 1209/2011).

29. Súd konštatuje, že pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX a
stavba súp. č. XXX neboli vlastníctvom dlžníka - spoločnosti PENZÓN OÁZA s.r.o, keďže darovacou
zmluvou boli inými fyzickými osobami darované žalovanému 1/. Tieto nehnuteľnosti tak neboli majetkom
dlžníka. Prevod pozemkov a stavby č. XXX formou darovania žalovanej 2/ tak nie je odporovateľnýmúkonom. Odporovať možno len právnemu úkonu dlžníka. Dlžník musí byť vždy jednou stranou právneho
úkonu alebo jedinou stranou, ak ide o jedno stranný právny úkon. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12.
novembra 2008, sp. zn. 2 Obo 113/2008). Domáhať sa v súdnom konaní vyhlásenia úkonu za neúčinný

voči veriteľovi možno iba vo vzťahu k právnym úkonom dlžníka, a nie aj vo vzťahu k úkonom prvého
nadobúdateľa v prospech druhého nadobúdateľa. (uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. marca 2012,
sp. zn. II. ÚS 7/2012-9).

30. Súd sa tak zaoberal prípadnou odporovateľnosťou právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa

16.12.2015, ktorou dlžník PENZIÓN OÁZA, s.r.o. ako predávajúci previedol na žalovaného 1/ ako
kupujúceho rodinný dom - súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X a XXXX/XX. Zmluvné strany si v článku III.
ods.1dohodlikúpnucenuvovýške104000,-eur.PodľačlánkuIII.ods.2malabyťkúpnacenazaplatená
bezhotovostným prevodom na bankový účet predávajúceho. Kúpna cena bola zaplatená započítaním
na základe Dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 01.01.2016 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a
dlžníkom spoločnosťou PENZIÓN OÁZA, s.r.o.

31. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že mali dlžník a žalovaný 1/ vzájomné pohľadávky
(pochybnosť žalobcov o tom, kedy bola dohoda o započítaní pohľadávok vyhotovená bola iba tvrdená,
nebola v konaní žiadnym spôsobom preukázaná, námietka žalobcov, že s informáciami uvedenými v
účtovných závierkach mohlo byť manipulované takisto zostala v rovine tvrdení bez ich preukázania),

existencia vzájomných pohľadávok predstavuje dôvod, pre ktorý k uzatvoreniu predmetnej dohody
resp. k uskutočneniu právneho úkonu došlo. Existencia vzájomných pohľadávok dlžníka a žalovaného
1/ zároveň odlišovala žalovaného ako veriteľa od ostatných veriteľov dlžníka (žalobcov). Vzájomné
pohľadávkydlžníkaažalovaného1/zaniklidňa01.01.2016započítanímatoeštevčasepredexistenciou
vymáhateľnej pohľadávky žalobcov, ktorá vznikla dňa 12.05.2016. Existenciu pohľadávok žalovaného 1/

voči dlžníkovi okrem Dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 01.01.2016 preukazujú údaje z účtovných
závierok, keď z účtovnej závierky za rok 2015 vyplýva, že majetok a vlastné imanie a záväzky dlžníka
boli 123 909,- eur, záväzky dlžníka boli 187 236,- eur, z účtovnej závierky dlžníka za rok 2016 vyplýva,
že po zápočte dňom 01.01.2016 záväzky dlžníka klesli na 66 839,- eur.

32. Úspešnosť žaloby, ktorou sa žalobca domáha určenia konkrétneho právneho úkonu neúčinným,
bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka tým ktorým konkrétnym právnym úkonom zmenšil, v akom
rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie jeho pohľadávky, nakoľko pre úspešnosť odporovacej
žaloby musia byť naplnené aj všetky všeobecné predpoklady.

33. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky nedôjde vtedy, ak majetok dlžníka je prevedený
na základe odplatného právneho úkonu a cena plnenia je ekvivalentná. (rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 12. novembra 2008, sp. zn. 3 Obo 258/2007). O ukracujúci právny úkon v zmysle § 42a OZ nejde
vtedy, ak dlžník za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty skutočne (reálne) dostal od
nadobúdateľa ich obvyklú cenu, alebo mu bola za ne inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada.

(rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 12. júna 2008, sp. zn. 21 Cdo 4333/2007). Súd konštatuje, že v
danom prípade došlo k ekvivalentnosti poskytnutého plnenia, napokon žalobcovia nepreukázali, že
išlo o neekvivalentný úkon, keď kúpna cena bola dohodnutá na 104 000,- eur. Dlžník mal peňažnú
pohľadávku voči žalovanému 1/, pričom mal aj záväzok voči žalovanému 1/. Súd mal za preukázané,
že poskytnuté plnenie bolo adekvátne prijatému plneniu resp. protiplneniu, tzn. k zmenšeniu majetku

žalovaného nijak nedošlo pretože k pohľadávke v tzv. plusovej hodnote v rámci majetku dlžníka
existovala v rozhodnom čase protipohľadávka žalovaného 1/ tzv. mínusová hodnota v rámci majetku
dlžníka. Dohodou o započítaní teda k žiadnej zmene v rámci majetku dlžníka nedošlo. Ak dlžník mal
pohľadávku aj zároveň záväzok a aj pohľadávka aj záväzok zanikli, hodnota celkového majetku dlžníka
sanezmenila.Zákonumožňujeodporovaťuskutočnenýmprávnymúkonomzapredpokladupreukázania

podmienok odporovateľnosti. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačne a
nad všetku pochybnosť nepreukázal, že napádaným právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávok
veriteľov. K tomu dôjde zásadne vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Ukrátenie
uspokojenia veriteľovej pohľadávky naviac predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré
bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Žalobca musí v prvom rade teda

preukázať reálne zmenšenie majetku a až následne preukazuje, v akom rozsahu došlo k zmenšeniu a
hlavne aký majetok dlžníkovi po zmenšení majetku zostal (na uspokojenie pohľadávok). Za ukrátenie
uspokojenia vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov nemožno považovať prípad, ak majetok
dlžníka je prevedený na základe odplatných právnych úkonov a cena plnenia je ekvivalentná vo vzťahuk prevedenému majetku. Započítací úkon žalovaného, ktorého platnosť nebola v konaní ani namietaná,
nemá za následok možnosť odporovať právnym úkonom, ktorých neúčinnosti sa žalobca domáha.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2011, sp. zn. 4 Obo 53/2010).

34. Kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka napadnutým právnym úkonom je predpokladom ukrátenia.
Keďže tento predpoklad naplnený nebol nedošlo ani k ukráteniu.

35. Z uvedeného dôvodu súd ani neposudzoval splnenie ďalších podmienok odporovateľnosti v

danom konaní a bližšie sa nevysporiadaval s ďalšou právnou argumentáciou oboch sporových strán,
nakoľko žalobe by nemohol vyhovieť z dôvodu ako je vyššie odôvodnené, keďže nebol splnený
jeden zo základných zákonných predpokladov odporovateľnosti (zmenšenie majetku dlžníka a tým
ukrátenie uspokojenia veriteľov dlžníka) a pre úspešnosť odporovacej žaloby musia byť naplnené všetky
predpoklady, podmienky kumulatívne, súčasne.

36. Súd tak na základe vykonaného dokazovania a zákonných ustanovení dospel k záveru, že
žalobca nepreukázal súdu splnenie základnej všeobecnej ako aj osobitnej zákonnej podmienky
odporovateľnosti, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu žalobcov a preto žalobu o náhradu
ako nedôvodnú zamietol, keď ustálil, že v danej veci nejde o odporovateľný úkon a na prípadnú náhradu
v peniazoch voči žalovanému 1/ má právo iba ten veriteľ, ktorý právnemu úkonu odporoval s úspechom.

Veriteľ, ktorý s úspechom odporoval právnemu úkonu podľa § 42a OZ, má voči tomu, kto mal z tohto
úkonu prospech, právo na náhradu v peniazoch, ak sa uňho nenachádza vec nadobudnutá týmto
úkonom. Veriteľ sa z tohto dôvodu nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti zmluvy, ktorou vlastník
(ktorý mal z odporovateľného úkonu prospech) previedol vec na tretie osoby. (rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 27. októbra 1997, sp. zn. 1 Cdo 26/97).

37. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol v celom rozsahu, keď neboli splnené podmienky
odporovateľnosti vo vzťahu k finančnej náhrade žalovaného 1/, keď podmienkou priznania práva na
náhradu je právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval. Pri práve na náhradu podľa ustanovenia
§42aods.4častivetyzabodkočiarkouOZiderovnakooodporovaciužalobuvzmysleustanovenia§42a

OZ, v ktorej sa otázka právnej neúčinnosti dlžníkovho právneho úkonu skúma ako otázka predbežná,
hoci súd je názoru, že neúčinnosť právneho úkonu (a teda možnosť veriteľa domáhať sa uspokojenia
svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a ak to
nie je možné, možnosť domáhať sa peňažnej náhrady), môže nastať až právoplatnosťou rozsudku,
ktorým bude takejto žalobe vyhovené. Až v prípade, že toto uspokojenie formou in natura (postihnutím

nehnuteľností, ktoré ušli z majetku dlžníka) nie je dobre možné, až vtedy má ukrátený veriteľ právo na
náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Voči žalovanej 2/ nie je daná
pasívna legitimácia, keď voči nej nesmerovala žiadna povinnosť, ku ktorej by ju mal súd zaviazať.

38. Súd okrajovo dodáva, že prípadné úvahy žalobcov o neplatnosti právneho úkonu súd vyhodnotil

v súlade s názorom, podľa ktorého Veriteľ, ktorý s úspechom odporoval právnemu úkonu podľa §
42a OZ, má voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech, právo na náhradu v peniazoch, ak sa uňho
nenachádza vec nadobudnutá týmto úkonom. Veriteľ sa z tohto dôvodu nemôže úspešne domáhať
určenia neplatnosti zmluvy, ktorou vlastník (ktorý mal z odporovateľného úkonu prospech) previedol vec
na tretie osoby (R 110/1998).

39. Súd nerozhodol o zrušení neodkladného opatrenia č.k. 22C/209/2016-47 zo dňa 24.06.2016 podľa
§ 335 ods. 1 CSP, keď toto nebolo napadnuté opravným prostriedkom, návrh na jeho zrušenie nebol
podaný, bolo nariadené do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 330 ods. 1CSP) a nejde o
neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP) alebo

by malo trvať neurčitý čas.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

vyšší súdny úradník. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami a v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal
žalovaným 1/ a 2/ ako plne úspešnej strane v konaní plnú náhradu trov konania, o výške ktorých
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného rozsudku, keď nezistil ani dôvody
na postup podľa § 257 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava /§ 365 ods. 1 CSP/.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a to ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania /§ 127 ods. 1 a 2 CSP/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.) a ak ide o rozhodnutie, ktorým bola

upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia súdom.