Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2019

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 41Cpr/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219200309
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Oreničová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2019:7219200309.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Beátou Oreničovou v spore žalobkyne: B. V., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom P. XXX/X, D., zastúpená JUDr. Jurajom Ferenčíkom, PhD., s.r.o., advokátskou kanceláriou,
so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 51 034 336, proti žalovanému: CIGAR LIFE s.r.o., so sídlom
Hemerkova 13, 040 23 Košice -mestská časť Sídlisko KVP, IČO: 50 261 070, o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 878,50 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. V konaní o náhradu mzdy žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 8,6%.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok zo žaloby o náhradu
mzdy vo výške 52,50 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa pôvodne žalobou doručenou súdu dňa 11.7.2018 domáhala určenia, že skončenie
jej pracovného pomeru ku dňu 15.5.2018 , dané jej žalovaným , je neplatné. Taktiež žiadala určiť, že
pracovný pomer sa skončil právoplatnosťou tohto rozhodnutia a žiadala zaviazať žalovaného zaplatiť
jej náhradu mzdy za dobu od apríla 2018 do právoplatnosti rozhodnutia a náhradu trov konania. Na

Okresnom súde Košice II bola žaloba vedená pod sp.zn. 41Cpr/28/2018.

2. Rozsudkom sp.zn. 41Cpr/28/2018-69 zo dňa 17.10.2018 Okresný súd Košice II určil, že skončenie
pracovného pomeru žalobkyne zo strany žalovaného ku dňu 15.5.2018 je neplatné, pracovný pomer
žalobkyne u žalovaného končí dňom 17.10.2018. Nárok žalobkyne na náhradu mzdy súd vylúčil na
samostatné konanie. Vo vyhovujúcej časti žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
priznal žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť

4.12.2018.

3. V zmysle rozsudku Okresného súdu Košice II. sp.zn. 41Cpr/28/2018-69 zo dňa 17.10.2018 nárok
žalobkyne na náhradu mzdy bol vylúčený na samostatné konanie , ktoré bolo ďalej vedené pod novou
sp. značkou 41Cpr/3/2019.
4. V predmetnej veci súd vytýčil pojednávanie na deň 28.6.2019, pričom právny zástupca žalobcu bol
s termínom pojednávania oboznámený ešte dňa 27.3.2019 (č.l. 67) a žalovanému bolo predvolanie na

pojednávanie doručené 25.4.2019 (č.l. 72). Dňa 6.6.2019 oznámil právny zástupca žalobcu súdu, že
v uvedenom termíne čerpá dovolenku mimo SR a z toho dôvodu žiada o odročenie pojednávania na iný
termín. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, ani svoju neúčasť nijakým spôsobnom neospravedlnil.
Súd nevyhovel žiadosti právneho zástupcu žalobkyne o odročenie pojednávania s poukazom nazásadu hospodárnosti konania, keďže súd nevidel dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183
CSP. Vpodanízodňa25.3.2019žalobkyňaprostredníctvomprávnehozástupcušpecifikovalauplatnený
nárok a doložila dôkazy. Keďže žalobkyňa špecifikovala uplatnený nárok, predložila dôkazy ktoré

mala k dispozícii a žalovaný počas celého konania bol nečinný, v súlade so zásadou hospodárnosti
konania nebola nutná účasť právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní dňa 28.6.2019. Preto súd
dňa 28.6.2019 pojednával v neprítomnosti strán.

5. Súd oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu (Pracovnou

zmluvou, Dodatkom č. l k pracovnej zmluve, Podnetom - oznámením Inšpektorátu práce Košice,
Potvrdením Sociálnej poisťovne, Žiadosťou o pridelenie práce v zmysle pracovnej zmluvy, Podacím
lístkom, Odpoveďou Inšpektorátu práce na podnet, sms komunikáciou predloženou žalovaným,
Návrhom dohody o skončení pracovnej činnosti, Potvrdením Sociálnej poisťovne pob. Košice o
zamestnaní žalobkyne, Mzdovým listom žalobkyne rok 2018, Potvrdením Sociálnej poisťovne pob.
Košiceoplatbáchzodňa28.6.2018,aprehľadevymeriavacíchzákladov, Výplatnýmipáskamižalobkyne

za obdobie od 10/2017-12/2017, Špecifikáciou náhrady mzdy zo dňa 25.3.2019, Rozsudkom OS KE
II. sp.zn.41Cpr/28/2018-69 zo dňa 17.10.2018, spisom OS KE II. sp.zn. 41Cpr/28/2018, ostatným
spisovým materiálom), zistil tento skutkový stav:

6. Právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 41Cpr/28/2018 -69 zo dňa 17.10.2018 mal súd

preukázané, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne zo strany žalovaného ku dňu 15.5.2018 je
neplatné a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného končí dňom 17.10.2018 (č.l. 1-6).

7. Potvrdením Sociálnej poisťovne pob. Košice zo dňa 28.6.2018 mal súd ďalej preukázané, že
žalobkyňa bola evidovaná v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia ako

zamestnanec v pracovnom pomere od 11.8.2017 do 15.5.2018 u CIGAR LIFE s.r.o., IČO: 50261070,
so sídlom Hemerkova 13, Košice - mestská časť Sídlisko KVP (č.l. 16).

8. Z ďalšieho potvrdenia Sociálnej poisťovne pob. Košice zo dňa 28.6.2018 o platbách a o účasti
zamestnancov na poistení vyplýva, že žalobkyňa Lucia Feherová je v požadovanom období od

1.1.2018 do 15.5.2018 evidovaná v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou u zamestnávateľa CIGAR LIFE s.r.o., Hemerkova 13,
Košice - mestská časť Sídlisko KVP, IČO: 50 261 070, ako zamestnanec - pravidelný príjem od
11.8.2017 do 15.5.2018. Súčasťou potvrdenia je Príloha - Prehľad vymeriavacích základov žalobkyne
u zamestnávateľa CIGAR LIFE s.r.o. za obdobie od 01/2018 do 04/2018. Vychádzajúc z Prehľadu

vymeriavacích základov predložených Sociálnou poisťovňou pob. Košice, u žalobkyne vymeriavací
základ za obdobie 01/2018 činil 240,- eur, vymeriavací základ za obdobie 02/2018 činil 240,- eur,
vymeriavací základ za obdobie 03/2018 činil 240,- eur a za 04/2018 činil 439,38 eur (č.l. 58).

9. Pracovnou zmluvou zo dňa 10.8.2017 mal súd preukázané, že žalovaná od 11.8.2017 pracovala

u žalovaného ako predavačka na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.8.2017, s mesačnou mzdou
218,- eur , vo výplatnom termíne do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v
ktorom sa práca vykonala. Dodatkom č. l zo dňa 27.12.2018 k pracovnej zmluve strany dohodli
zvýšenie mesačnej mzdy zo sumy 218,- eur na sumu 240,- eur mesačne od 1.1.2018 (č.l. 18-20 spisu
41Cpr/28/2018).

10. Z listinného dôkazu predloženého žalobkyňou označeného ako Žiadosťo pridelenie práce v zmysle
pracovnej zmluvy zo dňa 27.6.2018 a z Doručenky z toho istého dňa mal súd preukázané, že dňa
27.6.2018 žalobkyňa požiadala zamestnávateľa o pridelenie práce z dôvodu, že do 27.6.2018 jej nebol
uvedený dôvod nepridelenia práce a nemá umožnený vstup na prevádzku miesta výkonu práce (č.l.

21,22 ).

11. Dňa 27.6.2018 žalobkyňa podala na Inšpektorát práce Košice podnet na zamestnávateľa z dôvodu
nevyplatenia mzdy za obdobie apríl, máj 2018, jún 2018, neposkytovanie stravovania od 11.8.2017
doposiaľ, neprideľovanie práce v zmysle pracovnej zmluvy na základe zákazu vstupu na prevádzku.

12. Z odpovede Inšpektorátu práce Košice zo dňa 13.8.2018 vo veci podnetu žalobkyne týkajúceho
sa nevyplatenia mzdy za obdobie apríl až jún 2018, neposkytovania stravného, nedoručenia a
neoznámenia spôsobu skončenia pracovného pomeru, nevydania dokladov pri skončení pracovnéhopomeru a nevydania výplatných pások zamestnávateľom CIGAT LIFE s.r.o. vyplynulo, že na
základe podnetu žalobkyne inšpektori práce vykonali u zamestnávateľa inšpekciu práce zameranú
na dodržiavanie právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, kontrolu

dodržiavania právnych predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a mzdových predpisov a kontrolu
dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. Kontrolou predložených dokladov - výplatných pások
a dokladu osvedčujúceho vyplatenie mzdy - výplatnej listiny miezd bolo zistené, že zamestnávateľ
žalobkyni neposkytol mzdu za vykonanú prácu za mesiac apríl 2018 vo výške 368,87 eur a mzdu
za vykonanú prácu za mesiac máj 2018 vo výške 99,42 eur, čo je v rozpore s ust. § 118 ods.

l zákona č. 311/2001 Z.z. Kontrolou dokladov - pracovnej zmluvy, dohody o skončení pracovného
pomeru a zápočtového listu, ktoré predložil zamestnávateľ na výkon inšpekcie práce, bolo zistené, že
zamestnávateľ so žalobkyňou skončil pracovný pomer ku dňu 15.5.2018 bez preukázania spôsobu
skončenia pracovného pomeru, nakoľko predložená dohoda o skončení pracovného pomeru nie je
podpísaná zamestnancom, čo je v rozpore s ust. § 60 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z.. Zamestnávateľ
žalobkyni pri skončení pracovného pomeru nevydal potvrdenie o zamestnaní - zápočtový list, čo je

v rozpore s ust. § 75 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z.. Výkonom inšpekcie práce bolo zistené, že
zamestnávateľ pri vyúčtovaní mzdy nevydal doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách
mzdy - výplatnú pásku, čo je v rozpore s ust. § 130 ods. 5 zák. č. 311/2001 Z.z. v platnom znení. Čo sa
týka stravovania, nárok na stravovanie žalobkyni nevznikol, keďže podľa evidencie pracovného času v
rámci pracovnej zmluvy nevykonávala prácu viac ako 4 hodiny.

Pri výkone inšpekcie práce boli zistené aj iné porušenia právnych predpisov v oblasti pracovnoprávnych
vzťahov, ktoré nie sú predmetom podania. Inšpektorát práce nariadil zamestnávateľovi prijať opatrenia
s cieľom odstrániť zistené nedostatky.

13. Žalobkyňa podaním zo dňa 25.3.2019 na výzvu súdu špecifikovala náhradu mzdy. Uviedla, že

náhradu mzdy si uplatňuje za obdobie od 16.5.2018 do 17.10.2018, pričom uvedený termín je trvanie
pracovného pomeru určené súdom, resp. rozsudkom sp.zn. 41Cpr/28/2018 zo dňa 17.10.2018, ktorý
určil, že skončenie pracovného pomeru zo dňa 15.5.2018 je neplatné a pracovný pomer žalobkyne sa
ukončí dňom 17.10.2018. Ďalej uviedla, že u žalovaného mala príjem vo výške 218,- eur za mesiac
11/2017, 240,- eur za mesiac 12/2017. Podľa výpisu zo Sociálnej poisťovne mala príjem za obdobie

01/2018 vo výške 240,- eur, rovnako tak 240,- eur mala aj za mesiac 02/2018 a 03/2018. Za mesiac
04/2018 mala príjem vo výške 439,38 eur. Podľa žalobkyne na základe uvedeného možno konštatovať,
že priemerný mesačný príjem žalobkyne u žalovaného za obdobie posledných 6 mesiacov , t.j. 11/2017
až 04/2018 je 269,56 eur. Keďže žalobkyni nebola vyplatená mzda od 16.5.2018 do 17.10.2018, žiada
v tomto konaní náhradu mzdy vo výške šiestich mesačných príjmov, t.j. 1.617,38 eur.

14. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:

15. Podľa ust. § 79 ods. l Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď
alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec

oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa
nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať,
aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu
mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume v jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní , až do času, keď mu zamestnávateľ umožní

pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

16. Podľa ust. § 134 ods. l Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len priemerný zárobok) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

17. Podľa ust. § 134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok
predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy
k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas
celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa ust. § 134 ods. 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový
zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa
pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemernýhodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden
mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje
na najbližší eurocent nahor.

19.Nazákladezistenéhoskutkovéhostavuacitovanýchprávnychpredpisovsúduzavrel, žežalobkyňou
uplatnený nárok čo sa týka výšky uplatneného nároku (náhrady mzdy) je len čiastočne dôvodný. V
prejednávanej veci súd považoval za sporný výpočet priemerného mesačného zárobku žalobkyne
predložený žalobkyňou v Špecifikácii náhrady mzdy, ktorý výpočet podľa názoru súdu nezodpovedná

spôsobu výpočtu podľa ust. § 134 Zákonníka práce a za spornú súd považoval aj dobu, za ktorú si
žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu mzdy (bod 13 tohto rozhodnutia).
Pri rozhodovaní súd vychádzal z dôkazov predložených žalobkyňou a zo správ Sociálnej poisťovne
pob. Košice ohľadom výšky vymeriavacích základov u žalobkyne v rozhodnom období. Žalovaný bol v
konaní o náhradu mzdy nečinný.

20. V podaní zo dňa 25.3.2019 žalobkyňa špecifikovala náhradu mzdy tak, že žiadala uložiť
žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 1.617,38 eur, a to za obdobie od 16.5.2018 do 17.10.2018, t.j.
za obdobie 6 mesiacov (bod 13).
Žalobkyňa pri uplatnená nároku na náhradu mzdy v zmysle Špecifikácie vychádzala z priemerného
mesačného zárobku vo výške 269,56 eur, počítaného za obdobie 6-tich mesiacov.

21. List žalobkyne zo dňa 27.6.2018 adresovaný žalovanému, ktorým žalobkyňa požiadala žalovaného
o prideľovanie práce, súd posúdil z hľadiska jeho obsahu pre účely náhrady mzdy ako oznámenie
zamestnávateľovi, že žalobkyňa trvá na ďalšom zamestnaní v zmysle ust.§ 79 ods. l Zákonníka práce.

22. Vychádzajúc z ust. § 79 ods. l Zákonníka práce (podľa ktorého patrí zamestnancovi náhrada
mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že
trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo
ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru), ako aj vychádzajúc vyššie uvedených listinných
dôkazov, súd uzavrel, že žalobkyňa má právo na náhradu mzdy odo dňa 28.6.2017 do 17.10.2018.

Deň 28.6.2018 je dňom, kedy žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Deň
17.10.2018 je súdom určený deň skončenia pracovného pomeru.

23. Pri rozhodovaní súd ďalej vychádzal z ust. § 134 ods. 2 Zákonníka práce (podľa ktorého
rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný

zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k 1.dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak). Podľa
Potvrdenia Sociálnej poisťovne pob. Košice, žalobkyňa mala hrubú mzdu za obdobie 01/2018 vo
výške 240,- eur, za 02/2018 vo výške 240,- eur, za 03/2018 vo výške 240,- eur. Podľa výpočtov súdu
priemerný zárobok (mesačný) žalobkyne pre účely ust. § 79 ods. l Zákonníka práce činí 240,- eur.

Predmetnom tohto konania je náhrada mzdy za obdobie od 28.6.2018 do 17.10.2018.
Podľa prepočtov súdu v mesiaci jún 2018 bolo 21 pracovných dní. Pri mesačnej hrubej mzde 240,- eur
priemerná denná hrubá mzda pri 21 pracovných dňoch činila 11,428 eur. Od 28.6.2018 do 30.6.2018
žalobkyňa mala teda odpracovať 2 dni. Náhrada mzdy od 28.6.2018 do 30.6.2018 u žalobkyne činila
22,856 eur brutto.

Náhrada mzdy za mesiace júl 2018, august 2018 a september 2018 činila mesačne 240,- eur brutto,
tj. za tri mesiace 3 x 240 eur = 720 eur brutto.
Podľa prepočtov súdu v mesiaci október bolo 23 pracovných dní. Pri mesačnej mzde brutto 240 eur
priemerná denná hrubá mzda pri 23 pracovných dňoch činila 10,434 eur. Do 17.10.2018 by mala
žalobkyňa odpracovať 13 pracovných dní. Náhrada mzdy od 1.10.2018 do 17.10.2018 u žalobkyne

tak činila 135,642 eur.
Náhrada mzdy za obdobie od 28.6.2018 do 17.10.2018 tak podľa prepočtov súdu činila celkove 878,50
eur brutto (t.j. 22,856 eur za 06/2018 + 240 eur za 07/2018 + 240 eur za 08/2018 + 240 eur za 09/2018
+ 135,642 eur za 10/2018).

24. Vychádzajúc z vyššie popísaných úvah súd zaviazal žalovaného k náhrade mzdy v celkovej sume
878,50 eur brutto za obdobie od 28.6.2018 do 17.10.2018. V prevyšujúcej časti súd nárok žalobkyne
na náhradu mzdu zamietol, nakoľko podľa názoru súdu spôsob výpočtu náhrady mzdy predloženýžalobkyňou v Špecifikáciu náhrady mzdy , nezodpovedá spôsobu výpočtu náhrady mzdy tak, ako to
má na mysli ust. § 79 a 134 Zákonníka práce.

25. Podľa ust. § 255 ods. l Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa ust. § 262 ods. l Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Žalobkyňa bola v konaní o náhradu mzdy čiastočne úspešná. Žalobou sa domáhala zaplatenia
náhrady mzdy vo výške 1.617,38 eur. Súd priznal žalobkyni náhradu mzdy vo výške 878,50 eur.
Žalobkyňa tak bola v konaní o náhradu mzdy úspešná v rozsahu 54,30% (878,50 : 1.617,38) a
neúspešná v rozsahu 45,70% (100 - 54,30). Pomer úspechu a neúspechu tak činil 8,6% (54,30 - 45,70).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. l CSP tak, že žalobkyni

priznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu 8,6%.Ovýšketrovkonaniarozhodnesúdsamostatným
uznesením, o ktorom rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

28. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. d) zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je žalobkyňa oslobodená
od platenia súdnych poplatkov v konaní o neplatnosť skončenia pracovného a nároky vyplývajúce z

neplatného skončenia pracovného pomeru.

29. Podľa ust. § 2 ods. 2 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník oslobodený a súd
jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný
alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

30. V prejednávanej veci, keďže žalobkyňa je v konaní od platenia súdneho poplatku oslobodená a súd
jejnávrhu včastivyhovel(priznalžalobkynináhradumzdyvovýške 878,50eurzuplatnenejsumy1.617,
38 eur), preto súd zaviazal žalovaného ako neúspešnú stranu v spore k zaplateniu súdneho poplatku
vo výške 52,50 eur za podanú žalobu o náhradu mzdy (položka 1a Sadzobníka súdnych poplatkov, t.j.

6 % zo sumy 878,50 eur), a to v súlade s ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v 2 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
podania (§127 ods. l) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesú prípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ § 365 ods. 3 CSP).Prostriedky procesného úroku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) týkajú sa procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.