Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. august 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315010211
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5315010211.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudcov JUDr.

Marcely Malatkej a Mgr. Miroslava Mazúcha, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. augusta 2018, o
odvolaní obžalovaného I. W. proti rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 1T/37/2015 zo dňa 7.9.2017,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Čadca, č.k.
1T/37/2015-325 zo 7.9.2017.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por., podľa § 285 písm. a) Tr. por.

obžalovaného I. W., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom B. č. XXX,
okres Q.,

o s l o b o d z u j e

spodobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúryČadca,sp.zn.Pv300/14/5502-33zodňa6.10.2015,zo

skutku právne kvalifikovaného ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že:
v období od 17.03.2011 do 14.10.2011 požiadal J. G. na rôznych miestach v meste Čadca o poskytnutie
finančnej hotovosti, kde J. G. uviedol, že finančné prostriedky potrebuje na uhradenie cestovných
nákladov, ako aj na súkromné účely a osobnú potrebu, kde požičané finančné prostriedky sa zaviazal
vrátiť z vymožených finančných prostriedkov od svojich dlžníkov, na základe čoho mu J. G. postupne
požičal ním požadované sumy peňazí v rôznych sumách od 10,- Eur do 400,- Eur v celkovej sume
najmenej 5.390,- Eur, napokon v presne nezistený deň v prvej polovici roka 2012 v miestnom

pohostinstve zv. U Gáboríka v obci Vysoká nad Kysucou, okres Čadca požiadal J. G. o poskytnutie
finančných prostriedkov v sume 100,- Eur pre osobnú potrebu s tým, že mu tieto vráti v dohľadnej dobe,
na základe čoho si J. G. požičal od majiteľa pohostinstva U. K. finančnú hotovosť v sume 100,- Eur
a spolu so svojou finančnou hotovosťou 10,- Eur mu poskytol sumu 110,- Eur, pričom všetky finančné
prostriedky mu J. G. poskytol v domnení, že mu tieto budú vrátené z finančných prostriedkov, ktoré
mal podľa vlastného vyjadrenia vymôcť od svojich dlžníkov, kde J. G. doposiaľ požičané finančné
prostriedky nevrátil, pričom už v čase, keď preberal finančné hotovosti vedel, že tieto nevráti, nakoľko

mu to nedovoľovala jeho finančná situácia, keďže nemal zabezpečený dostatočný finančný príjem, mal
iné záväzky, tiež ním prezentovaný údaj o jeho pohľadávkach voči iným osobám bol vymyslený, zároveň
vrátenie peňazí bolo závislé od okolností, ktoré nemohol ovplyvniť, čím J. G. spôsobil škodu v sume
najmenej 5.500,- Eur, teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu
a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.Podľa ust. § 281 ods. 1 Tr. por. s poukazom na ust. § 9 ods. 1 písm. a) Tr. por. trestné stíhanie
proti obžalovanému I. W., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom B. č. XXX, okres Q., pre skutok v
obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Čadca, sp.zn. Pv 300/14/5502-33 zo dňa 6.10.2015, právne

kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

dňa 19.04.2010 v cukrárni na ul. Palárikova v meste Čadca, okres Čadca oslovil J. G. s požiadavkou
na pôžičku peňazí v sume 1.500,- Eur, ktoré chcel použiť na úhradu cestovných nákladov pri ceste
do zahraničia, kde chcel podľa vlastného tvrdenia navštíviť svojich dlžníkov za účelom výberu dlžných

súm, ktoré predstavovali vysoké sumy, pričom J. G. sľúbil vrátiť požičané finančné prostriedky v lehote
do 31.07.2010, na základe čoho mu J. G. po podpise zmluvy o pôžičke poskytol finančnú hotovosť v
sume 1.500,- Eur, ďalej dňa 09.09.2010 na tom istom mieste oslovil J. G. s požiadavkou na pôžičku
peňazí v sume 500,- Eur, ktoré chcel taktiež použiť na úhradu cestovných nákladov pri vymáhaní svojich
pohľadávok, pričom J. G. sa zaviazal požičané peniaze vrátiť v lehote dvoch až troch mesiacov z
vymožených finančných prostriedkov, na základe čoho mu J. G. tohto dňa požičal finančnú hotovosť

v sume 500,- Eur, potom dňa 03.11.2010 na tom istom mieste oslovil J. G. s požiadavkou na pôžičku
peňazí v sume 500,- Eur, ktoré chcel použiť na úhradu cestovných nákladov pri vymáhaní svojich
pohľadávok, pričom J. G. sa zaviazal požičané peniaze vrátiť v lehote dvoch až troch mesiacov z
vymožených finančných prostriedkov, na základe čoho mu J. G. tohto dňa požičal finančnú hotovosť
v sume 500,- Eur, pričom všetky finančné prostriedky mu J. G. poskytol v domnení, že mu tieto budú

vrátené z finančných prostriedkov, ktoré mal podľa vlastného vyjadrenia vymôcť od svojich dlžníkov, kde
J. G. doposiaľ požičané finančné prostriedky nevrátil, pričom už v čase, keď preberal finančné hotovosti
vedel, že tieto nevráti, nakoľko mu to nedovoľovala jeho finančná situácia, keďže nemal zabezpečený
dostatočný finančný príjem, mal iné záväzky, tiež ním prezentovaný údaj o jeho pohľadávkach voči iným
osobám bol vymyslený, zároveň vrátenie peňazí bolo závislé od okolností, ktoré nemohol ovplyvniť, čím

J. G. spôsobil škodu v sume najmenej 2.500,- Eur, teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým,
že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

z a s t a v u j e , pretože je premlčané.

Podľa ust. § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., U R., N. Y. č. XXXX/
XX, s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný I. W. uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
2 Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za

spáchanie tohto prečinu bol obžalovaný odsúdený podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j), §
38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., sa
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil, pričom mu podľa § 50 ods. 1 Tr. zák.
bola uložená skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému
nahradiť poškodenému J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., U R., N. Y. č. XXXX/XX, škodu vo výške

2.500,- Eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., U R., N.
Y. č. XXXX/XX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom
pojednávaní, a to tak proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste. Odvolanie obžalovaný následne

odôvodnil písomnými podaniami zo dňa 18.9.2017 a 03.10.2017, osobne podanými dňa 19.09.2017 na
Krajskom súde v Žiline a dňa 09.11.2017 na Okresnom súde Čadca. V rámci zdôvodnenia odvolania
obžalovaný podrobne rozobral napadnutý rozsudok, pričom tvrdil, že svedok K. na pojednávaní dňa
07.09.2017 klamal a žiadal krajský súd, aby menovaného svedka predvolal. Spochybňoval náležitosti
vyšetrovania a jeho objektivitu. Záverom svojho odvolania žiadal o: „rekonštrukciu v cukrárni v Čadci“ a

o potvrdenie notárskeho úradu z 19.4.2010 podpísaného I. Y. a žiadal, aby ako svedkyňa vypovedala
dcéra J. G., aby vypovedal „krivoprísažný“ svedok U. K., Z. W. a ďalšie osoby uvádzané v odvolaní, ako
N. W. - brat obžalovaného a N. W. - syn obžalovaného.

Prokurátor sa k písomným dôvodom odvolania obžalovaného nevyjadril.Krajský súd na podklade podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu
na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Prihliadal pritom i

na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, avšak sú takej povahy, že by mohli byť dôvodom na
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané
v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom a je dôvodné.

Krajský súd po preskúmaní predloženej veci považuje za potrebné uviesť, že prvostupňový súd v rámci

procesného postupu rešpektoval základné zásady trestného konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä
zásadu zákonného trestného procesu podľa § 2 ods. 7 Tr. por., zásadu práva na obhajobu
podľa § 2 ods. 9 Tr. por. a tiež zásadu rovnosti strán (kontradiktórnosti) podľa § 2 ods. 14 Tr. por.
Prvostupňový súd síce v súlade so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu podľa § 2 ods. 10 Tr.
por. vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, avšak vykonané dôkazy vyhodnotil
spôsobom nezodpovedajúcim zásade voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. Uplatnenie

zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. je pritom základným a nevyhnutným
predpokladom pre správne, spravodlivé a zákonné rozhodnutie.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa dôsledne
neriadilcitovanýmzákonnýmustanovením§2ods.12Tr.por.avposudzovanejvecirozhodolnesprávne

a nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Treba uviesť, že okresný
súd v predloženej veci nepostupoval dôsledne, najmä vo fáze hodnotenia dôkazov. Vykonané dôkazy
vyhodnotil iba jednostranne, jednotlivo a nesprávne bez toho, aby dôkazy vyhodnotil aj v súhrne a
vo vzájomnej súvislosti. Okresný súd síce vykonal na hlavnom pojednávaní dôkazy v takom rozsahu
ako mal a mohol, avšak z týchto vyvodil nesprávny záver, keď vyhlásil odsudzujúci rozsudok. Treba

poznamenať, že postup súdu pri voľnom hodnotení dôkazov v trestnom konaní a odôvodnenosť
vnútorného presvedčenia sú preskúmateľné v odvolacom konaní a nesprávnosť vyhodnotenia dôkazov
môže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odsudzujúci rozsudok môže byť
vydaný jedine v prípade, ak tu nie sú dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného.

Konanie pred prvostupňovým súdom bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného
poriadku a skutkový stav bol vykonaným dokazovaním objasnený v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie. Ani podľa názoru odvolacieho súdu nie je nevyhnutné dopĺňať dokazovanie ďalšími
dôkazmi navrhnutými obžalovaným, ktoré by mali preukázať jeho nevinu. Vyžiadanie správ od JUDr.
Štetiarovej nebolo za daného stavu pre účely trestného konania potrebné a taktiež obžalovaným

navrhované výsluchy ďalších osôb krajský súd považoval za nedôvodné, keďže by šlo len o nepriame
dôkazy, ktorých vykonanie by bolo nadbytočné.

Na obžalovaného I. W. bola podaná obžaloba pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2
Trestnéhozákona,ktorýmalspáchaťtým,žedňa19.04.2010vcukrárninaul.PalárikovavmesteČadca,

okres Čadca oslovil J. G. s požiadavkou na pôžičku peňazí v sume 1.500,- Eur, ktoré chcel použiť na
úhradu cestovných nákladov pri ceste do zahraničia, kde chcel podľa vlastného tvrdenia navštíviť svojich
dlžníkov za účelom výberu dlžných súm, ktoré predstavovali vysoké sumy, pričom J. G. sľúbil vrátiť
požičané finančné prostriedky v lehote do 31.07.2010, na základe čoho mu J. G. po podpise zmluvy o
pôžičke poskytol finančnú hotovosť v sume 1.500,- Eur, ďalej dňa 09.09.2010 na tom istom mieste oslovil

J. G. s požiadavkou na pôžičku peňazí v sume 500,- Eur, ktoré chcel taktiež použiť na úhradu cestovných
nákladov pri vymáhaní svojich pohľadávok, pričom J. G. sa zaviazal požičané peniaze vrátiť v lehote
dvoch až troch mesiacov z vymožených finančných prostriedkov, na základe čoho mu J. G. tohto dňa
požičal finančnú hotovosť v sume 500,- Eur, potom dňa 03.11.2010 na tom istom mieste oslovil J. G. s
požiadavkou na pôžičku peňazí v sume 500,- Eur, ktoré chcel použiť na úhradu cestovných nákladov pri

vymáhaní svojich pohľadávok, pričom J. G. sa zaviazal požičané peniaze vrátiť v lehote dvoch až troch
mesiacov z vymožených finančných prostriedkov, na základe čoho mu J. G. tohto dňa požičal finančnú
hotovosť v sume 500,- Eur, následne v období od 17.03.2011 do 14.10.2011 opätovne požiadal J. G.
na rôznych miestach v meste Čadca o poskytnutie finančnej hotovosti, kde J. G. uviedol, že finančné
prostriedky potrebuje na uhradenie cestovných nákladov, ako aj na súkromné účely a osobnú potrebu,

kde požičané finančné prostriedky sa zaviazal vrátiť z vymožených finančných prostriedkov od svojich
dlžníkov, na základe čoho mu J. G. postupne požičal ním požadované sumy peňazí v rôznych sumách
od 10,- Eur do 400,- Eur v celkovej sume najmenej 5.390,- Eur, napokon v presne nezistený deň v
prvej polovici roka 2012 v miestnom pohostinstve zv. U Gáboríka v obci Vysoká nad Kysucou, okresČadca požiadal J. G. o poskytnutie finančných prostriedkov v sume 100,- Eur pre osobnú potrebu s
tým, že mu tieto vráti v dohľadnej dobe, na základe čoho si J. G. požičal od majiteľa pohostinstva U.
K. finančnú hotovosť v sume 100,- Eur a spolu so svojou finančnou hotovosťou 10,- Eur mu poskytol

sumu 110,- Eur, pričom všetky finančné prostriedky mu J. G. poskytol v domnení, že mu tieto budú
vrátené z finančných prostriedkov, ktoré mal podľa vlastného vyjadrenia vymôcť od svojich dlžníkov, kde
J. G. doposiaľ požičané finančné prostriedky nevrátil, pričom už v čase, keď preberal finančné hotovosti
vedel, že tieto nevráti, nakoľko mu to nedovoľovala jeho finančná situácia, keďže nemal zabezpečený
dostatočný finančný príjem, mal iné záväzky, tiež ním prezentovaný údaj o jeho pohľadávkach voči iným

osobám bol vymyslený, zároveň vrátenie peňazí bolo závislé od okolností, ktoré nemohol ovplyvniť, čím
J. G. spôsobil škodu v sume najmenej 8.000,- Eur, teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým,
že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

Objektom trestného činu podvodu je predovšetkým vlastnícke právo alebo práva súvisiace s držbou veci.

Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý na škodu cudzieho majetku seba alebo iného
obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí na cudzom majetku malú
škodu.

Subjekt je všeobecný, páchateľom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

Dôsledným vyhodnotením vykonaných dôkazov v zmysle už uvádzaného zákonného ustanovenia § 2
ods. 12 Tr. por. krajský súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že u obžalovaného I.

W. nebolo jednoznačne, bez akýchkoľvek vážnejších pochybností preukázané, že obžalovaný si požičal
od poškodeného sumu vo výške minimálne 8.000,- Eur. Vyhodnotením vykonaných dôkazov v rámci
jednotlivých čiastkových útokov mal síce krajský súd preukázané, že žalovaný skutok sa stal a je
pokračovacím prečinom podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., avšak nedospel k záveru, že by malo ísť
o prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák., čo sa týka výšky spôsobenej škody. Krajský súd mal za

jednoznačne preukázané, že obžalovaný si od poškodeného J. G. postupne požičal sumu 2.500,- Eur,
ktorá skutočnosť bola potvrdená podpisom obžalovaného. I podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaný
v priamom úmysle poškodeného presvedčil o tom, že má dlžníkov, ktorí mu majú vrátiť veľký obnos
peňazí, a peniaze potrebuje na zaplatenie nákladov súvisiacich s vymáhaním údajných pohľadávok
obžalovaného. Poškodený konajúci v dobrej viere v následnú bonitu obžalovaného zo svojho účtu vybral

potrebnú sumu (19.04.2010 - sumu 2.000,- Eur; 09.09.2010 - sumu 1.000,- Eur; 3.11.2010 - sumu 500,-
Eur; č.l. 192,193 spisu), ktorú postupne v preukázateľnej výške 2.500,- Eur požičal obžalovanému, a to
dňa 19.4.2010 v sume 1.500,- Eur (obžalovaný sa predmetnú sumu zaviazal zaplatiť do 31.07.2010);
ďalej dňa 09.09.2010 sumu 500,- Eur a dňa 03.11.2010 opätovne sumu vo výške 500,- Eur, ktoré sa
zaviazal poškodenému vrátiť v lehote do 2-3 mesiacov z vymožených finančných prostriedkov.

Pokiaľ šlo o zostávajúcu údajne požičanú sumu, krajský súd nemal z doposiaľ vykonaného dokazovania
preukázané, o akú konkrétnu sumu sa malo presne jednať a dokonca ani to, či vôbec zo strany
poškodeného bola obžalovanému poskytnutá. Krajský súd, po podrobnom preskúmaní napadnutého
rozsudku a analýze vykonaných dôkazov mal za to, že závery okresného súdu, týkajúce sa zvyšnej

údajne požičanej sumy, sú v prevládajúcej miere len domnienky bez zodpovedajúcich priamych, či
nepriamych dôkazov, ktoré by tieto závery aj reálne odôvodňovali. Prvostupňový súd dospel k týmto
záverom, pretože sa nezaoberal pri hodnotení dôkazov komplexne všetkými vykonanými dôkazmi,
keďže vina obžalovaného musí byť nepochybne preukázaná súhrnom priamych a nepriamych dôkazov,
ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku, ale aj usvedčuje

z jeho spáchania práve obžalovaného W.. Výrok o vine obžalovaného môže byť totižto založený len na
takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok spáchal práve obžalovaný a
vylučujú pritom možnosť iného záveru. V danej veci, s výnimkou výpovede poškodeného, neexistoval
žiadny priamy ani nepriamy dôkaz o tom, že poškodený poskytol obžalovanému ním tvrdené sumy.
Za takejto dôkaznej situácie krajský súd uzatvára, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, uvedený v

obžalobe prokurátora zo skutku právne kvalifikovaného ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2
Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:v období od 17.03.2011 do 14.10.2011 požiadal J. G. na rôznych miestach v meste Čadca o poskytnutie
finančnej hotovosti, kde J. G. uviedol, že finančné prostriedky potrebuje na uhradenie cestovných
nákladov, ako aj na súkromné účely a osobnú potrebu, kde požičané finančné prostriedky sa zaviazal

vrátiť z vymožených finančných prostriedkov od svojich dlžníkov, na základe čoho mu J. G. postupne
požičal ním požadované sumy peňazí v rôznych sumách od 10,- Eur do 400,- Eur v celkovej sume
najmenej 5.390,- Eur, napokon v presne nezistený deň v prvej polovici roka 2012 v miestnom
pohostinstve zv. U Gáboríka v obci Vysoká nad Kysucou, okres Čadca požiadal J. G. o poskytnutie
finančných prostriedkov v sume 100,- Eur pre osobnú potrebu s tým, že mu tieto vráti v dohľadnej dobe,

na základe čoho si J. G. požičal od majiteľa pohostinstva U. K. finančnú hotovosť v sume 100,- Eur
a spolu so svojou finančnou hotovosťou 10,- Eur mu poskytol sumu 110,- Eur, pričom všetky finančné
prostriedky mu J. G. poskytol v domnení, že mu tieto budú vrátené z finančných prostriedkov, ktoré
mal podľa vlastného vyjadrenia vymôcť od svojich dlžníkov, kde J. G. doposiaľ požičané finančné
prostriedky nevrátil, pričom už v čase, keď preberal finančné hotovosti vedel, že tieto nevráti, nakoľko
mu to nedovoľovala jeho finančná situácia, keďže nemal zabezpečený dostatočný finančný príjem, mal

iné záväzky, tiež ním prezentovaný údaj o jeho pohľadávkach voči iným osobám bol vymyslený, zároveň
vrátenie peňazí bolo závislé od okolností, ktoré nemohol ovplyvniť, čím J. G. spôsobil škodu v sume
najmenej 5.500,-Eur, teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu
a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

Z tohto dôvodu bolo konanie obžalovaného potrebné prekvalifikovať oproti kvalifikácii v obžalobe, ako
i kvalifikácii skutku v napadnutom rozsudku na pokračovací prečin podvodu podľa ust. § 221 ods. 1
Tr. zák., predovšetkým vzhľadom na výšku spôsobenej škody 2.500,- Eur (malá škoda). Napadnutým
rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 2 Tr. zák., pričom však tento skutok tvorí viac čiastkových útokov, ktoré spája objektívna

súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä však
jednotiaci zámer obžalovaného spáchať trestný čin.

Za takto ustáleného skutkového stavu krajský súd dospel k záveru, že napriek skutočnosti, že žalovaný
skutok (tak ako bol ustálený krajským súdom), a ktorým si obžalovaný mal požičať od poškodeného

sumu 2.500,- Eur sa stal, spáchal ho obžalovaný, pričom svojím konaním naplnil skutkovú podstatu
pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., nebolo však možné rozhodnúť o vine
obžalovaného a to z nasledovných dôvodov:

Podľa ust. § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por., obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou

trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu
trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 Tr. por.
Trestné stíhanie sa zastaví, ak je trestné stíhanie neprípustné podľa § 9 Trestného poriadku (§ 215 ods.
1 písm. d/ Tr. por.).
Trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené,

ak je trestné stíhanie premlčané (§ 9 ods. 1 písm. a/ Tr. por.).

Trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je:
a) tridsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie,
b) dvadsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia

slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov,
c) desať rokov, ak ide o ostatné zločiny,
d) päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody
s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky,
e) tri roky pri ostatných prečinoch.

Do premlčacej doby sa nezapočítava:
a) doba, po ktorú nebolo možné páchateľa postaviť pred súd pre zákonnú prekážku,
b) doba, po ktorú sa páchateľ zdržiaval v cudzine s úmyslom vyhnúť sa trestnému stíhaniu,
c) skúšobná doba podmienečného zastavenia trestného stíhania,

d) doba, po ktorú bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia, alebo
e) doba, po ktorú bolo prerušené trestné stíhanie.

Premlčanie trestného stíhania sa prerušuje:a) vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi
orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k trestnému
stíhaniu páchateľa, alebo

b) ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe úmyselný trestný čin.

Prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba (§ 87 ods. 1 až 4 Tr. zák.).

Podľa ust. § 221 ods. 1 Tr. zák., kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie

niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa
odňatím slobody až na dva roky.

Podľa názoru súdu z hľadiska dĺžky premlčacej doby nie je podstatné ako skutok kvalifikoval
prokurátor v podanej obžalobe alebo policajný orgán pri vznesení obvinenia v predchádzajúcom štádiu
trestného konania, rozhodujúca je skutočná povaha trestného činu, ako ju vyhodnotil súd po vykonaní

dokazovania.

Skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Tr. por. pre prečin podvodu podľa § 221
ods. 1 Tr. zák. sa mal stať v období od 19.04.2010 až 03.11.2010. Dňa 29.05.2014 bolo obvinenému
vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 Tr. por. Tu je potrebné uviesť, že skutok uvedený v uznesení o

vznesení obvinenia sa týkal konania právne kvalifikovaného ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2
Tr. zák., avšak právna kvalifikácia bola súdom zmenená, a to na pokračovací prečin podvodu podľa §
221 ods. 1 Tr. zák., čo malo vplyv na dĺžku premlčacej doby, ktorá potom zodpovedala dobe uvedenej
v § 87 ods. 1 písm. e) Tr. zák. V dôsledku úpravy skutku súdom došlo k zmene právnej kvalifikácie a z
dôvodu časového odstupu od spáchania skutku (19.04.2010 až 03.11.2010) a času vznesenia obvinenia

(29.05.2014) došlo k premlčaniu trestného stíhania.

Podľa ust. § 281 ods. 1 Tr. por., súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu
niektorá z okolností uvedených vo vyššie citovanom § 9 ods. 1 Tr. por.

Podľa ust. § 9 ods. 2 Tr. por., ak sa týka dôvod uvedený v ods. 1 len niektorého z čiastkových útokov
pokračovacieho trestného činu, nebráni to, aby sa vo zvyšnej časti takého činu viedlo trestné stíhanie.

Pretože momentom zistenia dôvodov pre zastavenie trestného stíhania z dôvodu jeho premlčania
stratil súd možnosť posudzovať prípadné zavinenie obžalovaného, nezostávalo iné ako trestné stíhanie,

týkajúce sa čiastkových útokov, pri ktorých sa obžalovaný postupne obohatil o sumu 2.500,- Eur, ktoré
získal od poškodené J. G., podľa ust. § 281 ods. 1 Tr. por. v spojení s ust. § 9 ods. 1 písm. a) Tr.
por., zastaviť.

S poukazom na uvedené krajský súd z podnetu podaného odvolania zrušil postupom podľa § 321 ods.

1 písm. b), d) Tr. por. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z
trestného činu a vo výroku o treste, pretože vo výroku o vine boli zistené chyby a napadnutým rozsudkom
v odsudzujúcej časti pri stanovovaní právnej kvalifikácie boli porušené ustanovenia Trestného zákona a
vo veci rozhodol sám tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Keďže obžalovaného spod
obžaloby oslobodil a trestné stíhanie zastavil, poškodeného J. G. podľa § 288 ods. 3 Tr. por. s nárokom

na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.