Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118011796
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118011796.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.09.2019 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaných U. U. a Z. E. proti rozsudku Okresného
súdu Prešov sp. zn. 6T/100/2018 zo dňa 10.06.2019.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/100/2018 zo dňa 10.06.2019 boli obžalovaní U. U. a Z.
E. uznaní vinnými zo spolupáchateľstva prečinu výtržníctva podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2
písm. b/ Tr. zákona s poukázaním
na § 138 ods. 1 písm. a/, j/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 19.5.2018 asi o 23.30 hod. v Prešove na ulici Hlavnej pred vchodom do JAM Clubu po

predchádzajúcej vzájomnej dohode s odsúdenými Z..M.., Q..C.., M..E.. v opitom stave bezdôvodne
fyzicky napadli Z. E. tým spôsobom, že ho rukami chytili za bundu, ktorú mu roztrhali na ľavej strane a
päsťou ruky ho udreli do oblasti hlavy a obžalovaný Z. E. ho nohou kopol do oblasti brucha. K zraneniu
Z. E. nedošlo. Po tomto konaní fyzicky napadli K. O., ktorého päsťou ruky udreli do oblasti hlavy ľavého
oka, čím týmto konaním mu bolo spôsobené zranenie nadočnicového oblúka ľavého oka, ktoré zranenie
si nevyžiadalo liečenie ani práceneschopnosť. Po tomto konaní odišli na parkovisko na ulicu Slovenskú

oprotipenziónuTavel,pričomzautanezistenejznačkysbardejovskýevidenčnýmčíslomvybralidrevené
palice, s ktorými zaútočili na Q. C., tohto palicami aj udreli. Q. C. neboli spôsobené také zranenia, ktoré
by vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou,

za čo im bol uložený

obž. U. E. podľa § 364 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zákona
trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona
zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia,

a

obž. Z. E. - podľa § 364 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zákona
trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona
zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podali ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaní U. U. a Z. E. a vymedzili ho
proti výroku o treste. V dodatočne predložených dôvodoch odvolania obhajca obžalovaných poukázal
na to, že u obžalovaného U. U. súd dospel k záveru, že je uňho potrebný trest spojený s obmedzením

jeho osobnej slobody, pretože už v minulosti mu boli uložené podmienečné tresty, z ktorých nepreukázal
zlepšenie. Súd bral do úvahy poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ktoré vyhodnotil v pomere 1:1. Uobžalovaného Z. E. sa súd pri ukladaní trestu riadil obdobnými úvahami a dospel taktiež k záveru, že
je potrebný trest spojený s jeho výkonom, keďže obžalovaný spáchal predmetný skutok v krátkej dobe
po prepustení z výkonu predchádzajúceho uloženého trestu. Aj uňho vzal súd do úvahy poľahčujúce

a priťažujúce okolnosti v pomere 1:1. Obhajoba považuje výrok o treste u oboch obžalovaných za
neprimerane prísny a nesprávny. Obž. U. U. sa priznal k spáchaniu trestného činu, ktorý aj úprimne
oľutoval a uskutočnil vyhlásenie o vine zo spáchania skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku.
Vzhľadom na to, že ide o osobu blízku veku mladistvých, je potrebné uviesť ďalšiu poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. d/ Tr. zákona, ako aj fakt, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní svojej trestnej

činnosti príslušným orgánom podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona. Podľa názoru obhajoby sa súd pri ukladaní
výšky trestu nedostatočne zaoberal poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami a uložil tak neprimerane
prísny trest. Aj obž. Z. E. sa priznal k spáchaniu trestného činu, ktorý aj úprimne oľutoval a uskutočnil
vyhlásenie o vine zo spáchania skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, pričom aj v jeho
prípade bolo potrebné uviesť poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona vzhľadom na to,
že obžalovaný od začiatku vyšetrovania spolupracoval a napomáhal príslušným orgánom v predmetnej

veci. Obžalovaný je živiteľom rodiny, žije v spoločnej domácnosti so svojou ženou, s ktorou má 5 detí,
je riadne zamestnaný pracovnou zmluvou u zamestnávateľa M., s. r. o., a tento neštandardný život
občana rómskej komunity, ktorý má záujem žiť slušne spolu so svojou rodinou, je potrebné zohľadniť pri
ukladaní trestu. V oboch prípadoch došlo k menej závažným trestným činom, pri ktorých nedošlo k ujme
na zdraví a nebola spôsobená škoda. Išlo o bežný konflikt medzi občanmi rómskej komunity, ktorý začal

brat obžalovaného U.. E., iniciátormi konfliktu neboli obžalovaní. Preto obhajoba navrhla, aby odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obom obžalovaným tresty na slobode.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovanými ako osobami na to oprávnenými
krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa

§ 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj konanie, ktoré im
predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolania nie sú dôvodné.

V prvom rade odvolací súd posudzoval, či procesný postup konajúceho súdu je v súlade so zákonom
a teda napadnuté rozhodnutie má v ňom svoj zákonný podklad. Po preskúmaní obsahu predloženého
spisu odvolací súd konštatuje, že konajúci súd vykonal hlavné pojednávanie za dodržania zákonných
podmienok, keď ho vykonal pri zachovaní lehoty na prípravu všetkým procesným stranám, obžalovaným
bolo umožnené vyjadriť sa ku skutku kladenému im obžalobou za vinu, pričom obaja obžalovaní po

predpísanom poučení vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutku, a po zákonnom procesnom postupe
konajúci súd prijal ich vyhlásenia. Taktiež obžalovaným bolo umožnené vyjadriť sa aj k vykonaným
dôkazom, navrhovať vykonanie dôkazov, či predniesť záverečnú reč a posledné slovo. Obžalovaní boli
zastúpení obhajcom, ktorý reálne uplatňoval ich práva na obhajobu, čo vo svojom súhrne poukazuje na
dodržanie práv obžalovaných na obhajobu.

Vzhľadom k tomu, že odvolanie zo strany oboch obžalovaných bolo obmedzené iba na výrok o treste,
odvolací súd nepreskúmal správnosť výroku o vine. Vo vzťahu k výroku o treste konajúci súd vykonal
dokazovanie v súlade s pravidlami predpísanými Tr. poriadkom, preto obsah týchto dôkazov mohol
tvoriť podklad pre rozhodnutie o ukladaní trestu.

Konajúci súd obom obžalovaným priznal jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že sa k spáchanému
trestnému činu priznali a oľutovali ho, čo zodpovedá ustanoveniu § 36 písm. l/ Tr. zákona. Taktiež im
priznalajjednupriťažujúcuokolnosť vzmysle§37písm.m/Tr.zákonaato,ževminulostibolipretrestný
čin odsúdení, ktorá skutočnosť plynie z odpisu registra trestov. S takýmto priznaním poľahčujúcich a

priťažujúcich okolností sa stotožnil aj odvolací súd a považuje ho za správne.

K námietkam obhajoby ohľadne priznania poľahčujúcich okolností vo vzťahu k osobe obž. U. U. odvolací
súd uvádza, že samotná skutočnosť ak páchateľ spáchal trestný čin vo veku 20 rokov, ktorý sa považuje
v zmysle § 36 písm. d/ Tr. zákona za vek blízky veku mladistvým, ešte neznamená priznanie tejto

poľahčujúcej okolnosti. Pre splnenie podmienky priznania tejto poľahčujúcej okolnosti je potrebné, aby
bolo preukázané i to, že vek páchateľa mal vplyv na jeho konanie, teda, ak vek páchateľa mal zrejmý
vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú vyspelosť a spôsobilosť. To v posudzovanom prípade zistené
nebolo. K ďalšej poľahčujúcej okolnosti, ktorá mala byť podľa obhajoby obžalovanému priznaná a tou jenapomáhanie príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti je potrebné uviesť, že obž. U. U. v
prípravnom konaní sa ku skutku nepriznával v rozsahu uznanej viny a ešte aj v konaní pred súdom sa
necítil vinným zo spáchania skutku, čo prezentoval v podanom odpore dňa 29.01.2019 proti trestnému

rozkazu zo dňa 10.01.2019. za danej situácie potom nebolo možné ani túto poľahčujúcu okolnosť
obžalovanému U. U. priznať.

Ani u obž. Z.. E. nebola zistená poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona spočívajúca
v napomáhaní pri objasňovaní jeho trestnej činnosti. Aj keď menovaný v prípravnom konaní vo

svojej výpovedi uviedol, že kopol do brucha vyhadzovača, takéto priznanie nie je postačujúce pre
vyhodnotenie jeho výpovede ako aktívnej a smerujúcej k objasneniu trestnej činnosti. Je potrebné si
uvedomiť, že z fyzického útoku už bol v tom čase usvedčovaný poškodenými, ktorá skutočnosť je
zrejmá z obsahu spisu. Preto ani u tohto obžalovaného neboli splnené podmienky na priznanie ďalšej
poľahčujúcej okolnosti.

Za danej situácie odvolací súd konštatuje, že v tejto časti uplatňované odvolacie námietky sú
neopodstatnené a nebolo možné na nich prihliadať.

Podľa názoru odvolacieho súdu ani skutočnosť, že obž. Z. E. pracuje, nie je výnimočnou okolnosťou,
keďže zabezpečovanie si zdroja príjmu v riadnom pracovnom procese je štandard a nemožno ho

považovať za neštandard v rómskom etniku, čo by svedčilo o potieraní rovnosti medzi majoritnou
a minoritnou spoločnosťou. Preto ani toto zistenie nemohlo podstatným spôsobom ovplyvňovať
rozhodnutie súdu.
Konajúci súd pri rozhodovaní o uložení druhu trestu a jeho výmery vychádzal z hodnotenia osôb
obžalovaných, z ich doterajšieho spôsobu života a z okolností, za akých bol skutok spáchaný, pričom

prihliadal aj na spôsobený následok.

Uloženie trestu odňatia slobody obžalovaným, ktorí už boli za trestné činy vo výkone trestu odňatia
slobody, podľa názoru odvolacieho súdu je zákonným rozhodnutím, pretože iné alternatívne tresty,
ktoré trestný zákon umožňuje uložiť, by nesplnili svoj účel vymedzený v § 34 ods. 1 Tr. zákona. Ak

totiž obžalovaní ani po výkone trestu odňatia slobody za inú trestnú činnosť neboli schopní zdržať sa
protiprávneho konania, je namieste konštatovať, že iný druh trestu by bol neúčinný na ich prevýchovu. V
tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že obž. U. U. bol podľa odpisu registra trestov doposiaľ
štyrikrát odsúdený za trestné činy, z toho trikrát bol vo výkone trestu odňatia slobody, ostatný krát trest
vykonal dňa 13.04.2017, a obžalovaný Z. E. bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný, z toho v piatich

prípadoch bol vo výkone trestu, ostatný trest odňatia slobody vykonal dňa 24.10.2017.

Z uvedeného je tak zrejmé, že žalovaný prečin výtržníctva spáchali obaja obžalovaní v krátkej dobe po
predchádzajúcom výkone trestu odňatia slobody, čo poukazuje na to, že ani predchádzajúci výkon trestu
neviedol k ich dostatočnej náprave, keďže v krátkej dobe došlo k recidíve u oboch obžalovaných.

Konajúci súd pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ukladal trest v základnej
trestnej sadzbe, ktorou je rozpätie od 6 mesiacov do 3 rokov. Ak konajúci súd uložil obom obžalovaným
trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, uložil tak trest v dolnej polovici trestnej sadzby, ktorá
výmera už zohľadňuje aj vyhlásenie obžalovaných, že sú vinnými zo spáchania skutku, pretože

vzhľadom na doterajší spôsob života obžalovaných by im mal byť uložený prísnejší trest odňatia slobody
a to v hornej polovici zákonnej sadzby.

Aj záver konajúceho súdu o tom, že výkon trestu je nevyhnutný, zodpovedá zákonu, pretože v
posudzovanom prípade nie sú u obžalovaných splnené podmienky ustanovené

v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Určenie spôsobu výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia u oboch obžalovaných zodpovedá § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona,
pretože obaja boli v posledných 10 rokoch pred spáchaním prerokúvaného trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Na základe doposiaľ uvedeného možno teda konštatovať, že odvolacie námietky obžalovaných nemali
svoje opodstatnenie a odvolací súd nezistil ani žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu
napadnutého výroku v ich prospech, preto postupom podľa
§ 319 Tr. poriadku zamietol odvolania obžalovaných ako nedôvodné.jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.