Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Mária Kašíková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/101/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718201515
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5718201515.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobcu: Rozhlas a televízia
Slovenska, so sídlom v Bratislave, Mlynská dolina, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: N. X., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. I. XXX, o zaplatenie 533,44 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 6Csp/42/2018-43 zo dňa 04.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zostáva n e d o t k n u t ý .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 511,69 € v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 €, splatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho
mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie istiny 23,20
€ zastavil. Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84,94%.

2. Mal preukázané, že žalovaný bol povinný platiť úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania. Žalobca pri kontrole
platenia úhrad zistil, že žalovaný si svoju povinnosť platiť úhrady riadne a včas neplnil. Z týchto dôvodov
ho vyzval na zaplatenie úhrady spolu s poštovými sadzbami. Keďže žalovaný si svoju povinnosť
nesplnil, v súlade s § 10 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) je povinný zaplatiť aj

pokutuvovýške17€.Žalovanýsícepopieralsvojupovinnosťplatiťúhrady,avšaksvojetvrdeniažiadnym
spôsobom nepreukázal a nenavrhoval ďalšie dôkazy na preukazovanie týchto svojich tvrdení. Súd nie
je povinný nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu a v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský
spor. Čiastočné zastavenie žaloby došlo z dôvodu späťvzatia zo strany žalobcu. S prihliadnutím na
deklarované majetkové pomery žalovaným a výšku dlhu, povolil žalovanému splácať dlh v pravidelných
mesačných splátkach pod následkom straty výhody splátok pri omeškaní, čo i len jednej splátky. O
trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej

len „CSP“), keď mal za to, že úspech žalobcu v konaní bol v rozsahu 92,47% a neúspech 7,53%, preto
jeho čistý úspech predstavuje 84,94%. Žalobca bol neúspešný v časti zastavenia konania, nakoľko
nepreukázal, že by k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovaného. Preto išlo o
procesné zavinenie na strane žalobcu na zastavení konania.3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Namietal, že v žalovanom
termíne neodoberal elektrickú energiu od Stredoslovenskej energetiky ani od iného dodávateľa

elektrickej energie, pretože jeho odberné miesto č. 6091417 bolo v čase od 18.08.2008 do 09.06.2013
odpojené od elektrickej energie. Z toho vyplýva, že nemohol ani pozerať televíziu ani počúvať rádio,
keďže nemal elektriku. Žiadal o zrušenie rozsudku. K odvolaniu pripojil listinné dôkazy, a to rozpis
preddavkových platieb za dodávku a distribúciu elektriny, potvrdenie o ukončení zmluvy na dodávku,
potvrdenie o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalovaného.

4. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného s tým, že na listinné dôkazy predložené žalovaným v
rámci odvolania, nemožno tieto prostriedky procesnej obrany subsumovať pod § 366 CSP. Preto na
predložený dôkaz v tejto fáze konania nie je možné prihliadať. Vzhľadom na uvedené považuje námietky
žalovaného v odvolaní za bezpredmetné.

5. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 CSP a ako vecne správne ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci na podklade vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd
konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň

odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na
niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

7. V konaní bolo preukázané, že žalobca si uplatnil svoj nárok v zmysle ustanovení zákona č. 340/2012
Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. V zmysle § 3 písm. a) daného zákona, platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je
evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny
v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Podľa § 7 ods. 1 zákona,
povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom

osoba prestala byť platiteľom. Podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona, do 30 dní od doručenia písomnej
žiadosti vyberateľa úhrady a za úhradu nevyhnutných nákladov je na účely vedenia a kontroly evidencie
platiteľov dodávateľ elektriny povinný poskytnúť vyberateľovi úhrady údaje v rozsahu evidencie, ktorú
vedie dodávateľ elektriny podľa osobitného predpisu. Podľa odseku 6 písm. a) citovaného ustanovenia,
platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní odo dňa, keď došlo k skutočnosti, a

to vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu a zároveň túto skutočnosť preukázať.

8. V preskúmavanej veci žalovaný, hoci pred súdom prvej inštancie tvrdil, že nebol odberateľom
elektrickej energie, avšak tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Dokonca ani netvrdil,
že si voči žalobcovi splnil si svoju povinnosť v zmysle ust. § 9 ods. 6 písm. a) zákona, teda že by mu

oznámil skutočnosť, na základe ktorej mu mala zaniknúť povinnosť platiť úhradu. Z týchto dôvodov bol
povinný v plnom rozsahu mesačne platiť výšku sadzby úhrady stanovenú § 6 ods. 1 zákona, a to 4,64 €
za každý, aj začatý kalendárny mesiac, nakoľko žalobca netvrdil a nepreukázal, že by bol oslobodený od
platenia tejto úhrady v zmysle § 5 ods. 1 zákona, prípadne, že bola sadzba úhrady znížená na polovicu
v zmysle § 6 ods. 3 zákona (ktoré môže žalobca priznať iba na základe žiadosti platiteľa). Dôkazná

povinnosť sporových strán v konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, predstavuje
iniciatívu pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich
tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo
skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako
procesnúzodpovednosťsporovejstranyzavýsledokkonania,pokiaľjeurčovanývýsledkomvykonaného

dokazovania. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou a Civilný sporový
poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní,
a teda aj vykonávaní dôkazov. Hoci žalovaný pred súdom prvej inštancie a v odpore proti platobnému
rozkazu tvrdil, že nebol poberateľom elektrickej energie, avšak nekonkretizoval obdobie, kedy sa takmalo stať a ani neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Teda nenavrhoval vykonať žiadne
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súdom prvej inštancie bol riadne poučený o možnosti dať sa
právne zastúpiť, ako aj na právo na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z.z.,

ktorú možnosť nevyužil. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav vo
veci, vyhovel žalobe žalobcu, pokiaľ sa domáhal úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, ako aj pokuty vo výške
17 € podľa § 10 ods. 3 zákona.

9. Je pravdou, že žalovaný v rámci odvolania predložil listinné dôkazy preukazujúce, že dňa 12.8.2008
bola ukončená dodávka elektrickej energie a tiež rozpis preddavkových platieb za dodávku a distribúciu
elektriny za obdobie od júla 2013 do mája 2014. V tejto súvislosti je však nutné poukázať na ustanovenie
§ 366 CSP, v zmysle ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok; b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V
preskúmavanej veci sa nejednalo o listinné dôkazy, na ktoré by mohlo byť prihliadnutí v rámci odvolania
z dôvodov uvedených pod bodmi a) až c). Oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, ako aj
s ich obsahom je nutné konštatovať, že sa jedná o dôkazy, ktoré žalovaný mohol uplatniť už v konaní

pred súdom prvej inštancie, a to už v rámci podania odporu proti platobného rozkazu a najneskôr
na pojednávaní dňa 4.12.2018, ktorého sa osobne zúčastnil a na tomto pojednávaní bol vyhlásený aj
rozsudok vo veci samej. Teda uvedené listinné dôkazy mohol žalovaný uplatniť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia na pojednávaní dňa 4.12.2018 o tom, že dokazovanie sa končí, a to s poukazom na ust. §
154 CSP. Pokiaľ tak žalovaný neučinil, odvolací súd v rámci odvolacieho konania nemôže na predložené

listinnédôkazyprihliadať.Odvolaciaargumentáciavpodobenovýchdôkazov(novoty)jeprípustnálenza
splnenia zákonom stanovených podmienok, ktoré sú vyššie citované. Žalovaný v odvolaní ani neuviedol,
z akých dôvodov predmetné listinné dôkazy nepredložil súdu prvej inštancie, a prečo ich predkladá až v
odvolacom konaní, teda či existovala nejaká prekážka, ktorá mu bránila tieto dôkazy označiť a predložiť
v konaní pred súdom prvej inštancie. Oboznámením sa však s obsahom týchto listinných dôkazov je

nutné jednoznačne konštatovať, že sa jedná o listinné dôkazy, pri ktorých na strane žalovaného nemohla
existovať nejaká prekážka v tom zmysle, že ich nemohol použiť v konaní pred súdom prvej inštancie.

10. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil, ako aj závislý výrok o trovách konania, keď súd prvej inštancie správne uplatnil zásadu

v úspechu v konaní.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi proti žalovanému priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech.
Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady

trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.