Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. október 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/340/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311200206
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4311200206.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr.

Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: V.. W. H., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom D. U., R. U. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Henrich Dušek, s. r. o.,
Bratislava, Vajnorská 8/A, IČO: 36 740 951, v mene ktorého vystupuje konateľ a advokát JUDr. Henrich
Dušek,protiodporcovi:ENERGO-BYTOS,s.r.o.,Šahy,E.B.Lukáča24,IČO:31445659,zastúpenému
Advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS, s. r. o., Bratislava, Sliezska 9, IČO: 35 918 225, v mene
ktorej vystupuje konateľka a advokátka JUDr. Vladimíra Klučková, o určenie, že pracovný pomer vznikol
a naďalej trvá a o náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľa proti medzitýmnemu rozsudku Okresného

súdu Levice č. k. 14C/13/2011-269 zo 4. septembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo 4. januára 2011 domáhal určenia, že vznikol pracovný pomer u odporcu,
tento naďalej trvá, ako aj zaplatenia náhrady mzdy.
Odporca žiadal návrh zamietnuť.
Súd prvého stupňa medzitýmnym rozsudkom zo 04. 09. 2012, č. k. 14C/13/2011-269 takto rozhodol:
„Súd návrh na určenie, že pracovný pomer medzi navrhovateľom V.. W. H., bytom XXX XX D. U. - R. U.
XX a odporcom spoločnosťou ENERGO - BYTOS, s. r. o., E. B. Lukáča 24, 936 01 Šahy, IČO: 31 445

659, ktorý vznikol dňa 02. 09. 2010 a naďalej trvá, zamieta.
Súd o zostatku nároku na zaplatenie sumy titulom náhrady mzdy rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Podľa odôvodnenia rozsudku súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, štatutárneho zástupcu
odporcu V.. S. B., svedkyne H. I., ako aj oboznámením sa s písomnými dôkazmi - pracovnou

zmluvou s dodatkami, výpoveďou, výplatným listom za 9/2010, výkazom preddavkov VšZP, mesačným
výkazom poistného a príspevkov SP, príkazmi č. 1/2010, 3/2010, zápisnicou zo zasadnutia riadneho
valného zhromaždenia, prezenčnou listinou, osvedčením o registrácii, výpisom z obchodného registra,
výdavkovým pokladničným dokladom, pokladničnou knihou, dohodou o vykonaní práce, prehľadom
vyplatených záloh, rozhodnutím o registrácii, prehľadom vyplatených miezd, pohotovostnými službami,
rozsudkom 13Cb/115/2010, uznesením Krajského súdu v Nitre 15Cob 254/2010, faktúrou, výpisom z
účtu,faktúramiV.I.U.,listomV.I.U.z11.06.2012azo06.09.2010,zoznamomobjektovýchvodomerov

U. sídlisko U., sídlisko G., knihou príchodov a odchodov, obsahom spisu sp. zn. 13Cb/115/2010, ako aj
písomnými podaniami oboch účastníkov.
Súd dospel k záveru, že je daný naliehavý právny záujem na navrhovanom určení, lebo bez takého
určenia sa nedala právoplatne vyriešiť otázka pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu.Súd už v inom konaní rozhodol uznesením č. k. 13Cb/115/2010-60 zo 04. 10. 2010 tak, že sa V.. H. ako
konateľovi obchodnej spoločnosti Energo-Bytos, s. r. o., Šahy zakazuje konať v mene tejto obchodnej
spoločnosti. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 15Cob 254/2010-86 z 10. 12. 2010 toto uznesenie

potvrdil.
Rozsudkom č. k. 13Cb/115/2010-126 z 26. 10. 2011 súd určil neplatnosť rozhodnutia jediného
spoločníka obchodnej spoločnosti Energo-Bytos, s. r. o., Šahy pri výkone pôsobnosti valného
zhromaždenia č. 1/9. 7. 2010 z 09. 07. 2010 a č. 2/9. 7. 2010 z 09. 07. 2010.
Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu trval od roku 1998 do 31. 08. 2010. Skončil výpoveďou z

dôvodu nadbytočnosti. K jeho obnove, resp. k jeho pokračovaniu nemohlo dôjsť, lebo navrhovateľ
neplatnosť tohto právneho úkonu na súde vôbec neuplatnil. Zo zhodného prejavu účastníkov mal
za preukázané, že medzi nimi po 31. 08. 2010 nedošlo k uzatvoreniu písomnej pracovnej zmluvy.
Nemohol vzniknúť ani v konkludentnej forme pracovný pomer s rovnakou pracovnou náplňou. Bolo
preukázané, že objednávka pre spoločnosť D. bola vyhotovená až 06. 09. 2010, kedy navrhovateľ už
nebol zamestnancom, k čomu pripojil označenie vedúci prevádzkového úseku, a nie ako konateľ, za

ktorého sa sám považoval. Za spoločnosť bol oprávnený ako štatutárny zástupca konať len konateľ.
Navrhovateľ v rozpore so zákonom realizoval u odporcu aj ďalšie objednávky, ktorý ich nestornoval iba
v záujme zachovania dlhodobých partnerských vzťahov, ako aj z dôvodu zamedzenia vzniku ďalších
škôd. Ani tým, že sa navrhovateľ zúčastnil školenia - po ukončení pracovného pomeru - ktoré bolo
objednané ešte v čase trvania jeho pracovného pomeru, nemožno založiť pracovný pomer týmto

konkludentným spôsobom. Súd sa nestotožnil s vyjadrením navrhovateľa o konkludentne vzniknutom
pracovnom pomere predloženým rozpisom služieb bez dátumu, podpisu, ako aj predchádzajúceho
schváleniaodporcom.Tentoanifaktickynebolprijatývtejtopodobe.Rovnakosanestotožnilsnámietkou
navrhovateľa,žejehovýkonprácbolpreukázanývedenímevidencietzv.dochádzkovejknihyzamesiace
september, október 2010, lebo je zrejmé, že išlo o veľmi neformálne vedenie dochádzky, bez osobného

označenia prítomnosti na pracovisku (podpisom, technickým zariadením na kontrolnom lístku a pod.)
zo strany zamestnanca za ten-ktorý pracovný deň a v evidencii sa nenachádza ani podpis a pečiatka
kontrolovanou osobou zodpovednou za jej obsah. Vo vzťahu k prihláseniu a odhláseniu navrhovateľa v
Sociálnej poisťovni poukazoval na výpoveď zamestnankyne I. o tom, že tieto úkony vykonávala podľa
pokynov navrhovateľa. Ten si aj sám určil mzdové podmienky a to do doby rozhodnutia súdu o takomto

protiprávnom konaní.
Na základe vyššie uvedených skutočností, vrátane vyjadrení navrhovateľa a jeho zástupcu (č. l. 267),
dospel k záveru, že nie je možné súhlasiť s tým, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu trvá po tom,
čo vznikol konkludentným prideľovaním práce zo strany odporcu. Súd okrem toho považoval konanie
navrhovateľa podľa § 15 ZP v spojení s § 7 ZP v rozpore s dobrými mravmi.

Rozhodnutie o náhrade trov konania si súd vyhradil podľa § 151 ods. 3 OSP až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa jeho zmeny tak, že
bude vyhovené jeho návrhu v znení: „Pracovný pomer medzi navrhovateľom - V.. W. H., bytom D. U.-R.

U. XX, r. č. XXXXXX/XXXX a odporcom - spoločnosťou Energo-Bytos, s. r. o., Šahy, IČO: 31 445 659
vznikol dňa 02. 08. 2010 a naďalej trvá. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho
konania.“Zdôrazňoval,žeajkeďpracovnázmluvanebolavyhotovenápísomne,nastúpildopráce02.09.
2010, prideľovanú prácu vykonával na pracovisku v dojednanej pracovnej dobe a za dojednanú mzdu.
Z toho je zrejmé, že pracovný pomer vznikol konkludentne, pričom pracovná zmluva bola dohodnutá

ústne. Nastúpil do práce 02. 09. 2010 v dobrej viere, že je zamestnancom a začal nespochybniteľne
vykonávať na pracovisku prácu v rozsahu pracovnej náplne. Tá spočívala, okrem iného, v objednávaní
materiálu a služieb u spoločnosti ABC J. Y., ako aj v objednávke merača tepla u spoločnosti V. I.
U., s. r.o.; vo výmenách a montáži meracích zariadení, ktoré v septembri 2011 reálne vykonával; vo
vykonávaní pohotovostných služieb podľa rozpisu pohotovostných služieb - ich reálny výkon evidovaný

aj v evidenčných listoch dochádzky za mesiace september a október; v účasti na školeniach - odbornej
príprave na skúšky odbornej spôsobilosti na podnikanie v tepelnej energetike podľa zák. č. 657/2004 Z.
z. s vedomím a súhlasom konateľa odporcu V.. B.. Jednotlivé objednávky, ktoré on ako zamestnanec
vyhotovoval, validoval konateľ spoločnosti V.. B., a to úhrady faktúr za objednávku a opravu meračov,
ako aj za účasť na školení. Poukazoval aj na jeho evidovanú dochádzku do práce ako zamestnanca.

Na pracovisku sa zdržoval s vedomím konateľa.
Bolo mu 11. 02. 2011 vydané potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za obdobie
kalendárneho roka 2010, opatrené pečiatkou odporcu a podpisom konateľa V.. B.. Z toho jednoznačne
vyplýva, že navrhovateľ bol aj v septembri 2010 zamestnancom odporcu a boli zaňho uhrádzanépreddavky na daň z príjmu, poistné na verejné zdravotné poistenie, ako aj príspevky na doplnkové
dôchodkové sporenie. Odporca uhradil za neho v septembri 2010 aj poistné 35,39 eura. Svedčia o
tom aj výkaz preddavkov na poistné z 11. 10. 2010 i mesačný výkaz poistného a príspevkov Sociálnej

poisťovni z 08. 10. 2010, opatrené pečiatkou odporcu a podpisom V.. B.. Tvrdenia konateľa V.. B.,
že sa vo vzťahu k navrhovateľovi pri konaní mýlil, považoval za zavádzajúce a neprijateľné. Mal za
nepochybné, že navrhovateľ fakticky vykonával prácu v pracovnom pomere u odporcu a to v súlade
so zákonom a potrebami zamestnávateľa. Tiež odporca ho považoval za zamestnanca. Za vecne
nesprávne považoval tvrdenie súdu, že konanie navrhovateľa je podľa § 15 ZP v spojení s § 17 ZP v

rozpore s dobrými mravmi, lebo pracovný pomer medzi zamestnancom na jednej strane a Energo-Bytos,
s. r. o. v zastúpení V.. H. ako konateľom na strane druhej vznikol konkludentne so súhlasom a vedomím
konateľa spoločnosti V.. B., dňom nástupu navrhovateľa ako zamestnanca do práce. Argumentoval tiež,
že nikdy nenamietal skončenie predchádzajúceho pracovného pomeru a ani nikdy netvrdil, že pracovný
pomer v zmysle predchádzajúcej pracovnej zmluvy pokračuje, resp. sa obnovil. Fakt, že predchádzajúci
pracovný pomer navrhovateľa a odporcu bol skončený výpoveďou pre nadbytočnosť podľa jeho názoru

nemožno vykladať na jeho ťarchu, najmä s prihliadnutím na fakt, že v novovzniknutom pracovnom
pomere vykonával zjavne rovnakú náplň práce ako v skončenom pracovnom pomere, a teda faktická
nadbytočnosť navrhovateľa je prinajmenšom diskutabilná. Jednoznačne trvá na tom, že dňa 02. 09.
2010 došlo k vzniku pracovného pomeru.

Odporca v písomnom vyjadrení na odvolanie navrhovateľa z 19. 11. 2012 navrhol napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdiť. Podľa neho je rozsudok správny, zohľadňujúci vykonané dokazovanie.
K jednotlivým skutočnostiam uvádzaným navrhovateľom v odvolaní uviedol, že sám navrhovateľ
uviedol, že sa sám nezamestnal - keďže v čase ním definovaného vzniku pracovného pomeru bol aj
konateľomspoločnosti(následnevsúdnomkonanísp.zn.13Cb/115/2010bolovyslovené,žemenovanie

navrhovateľa do funkcie konateľa bolo neplatné od počiatku) - a sám so sebou nedohodol pracovný
pomer. Je potom zrejmé, že pracovný pomer dohodnutý ústne nebol. Odporca súhlasí aj so závermi
súdu, že také konanie aj s prihliadnutím na skutočnosti vyplynuvšie v rámci dokazovania je v zjavnom
rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť predmetného úkonu. Nie je možné
súhlasiť so vznikom pracovného pomeru konkludentným súhlasom. Navrhovateľ v konaní žiadnym

spôsobom nepreukázal, s kým dohodol vznik pracovného pomeru - na základe akého podnetu a z koho
vôle sa dostavil 02. 09. 2010, keď si bol vedomý, že mu pracovný pomer zanikol, pričom jeho
zánik nerozporuje. Ak sa navrhovateľ na pracovisku nachádzal v čase, keď bol menovaný za konateľa
odporcu, nemohol ho odporca (ani jeho konateľ Ing. B.) z pracoviska vykázať a ani žiadnym spôsobom
mu prítomnosť zakázať. Nie je však možné vykladať ako súhlas odporcu s prítomnosťou navrhovateľa

ako zamestnanca, nieto ešte od tohto úkonu odvodzovať konkludentný vznik pracovného pomeru.
Navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom dohodu o základných podmienkach vzniku pracovného
pomeru v zmysle § 43 ZP - druh práce s jeho stručnou charakteristikou, miesto výkonu práce, deň
nástupu do práce, mzdové podmienky. Navrhovateľ však vedel, že jeho dovtedajšie pracovné miesto sa
zrušuje a jeho tvrdenie a konanie je účelové. Žiadny pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom

nevznikol, a to ani konkludentne. Zo strany odporcu nebol vykonaný žiadny návrh na uzatvorenie nového
pracovného pomeru, naopak, dal najavo svoju vôľu pracovný pomer s navrhovateľom ukončiť. Odporca
ani jedným úkonom, ktorý uskutočnil v súvislosti s uvedeným (zaplatenie školenia, akceptovanie
objednávok navrhovateľa) nepotvrdil, neodsúhlasil vznik pracovného pomeru navrhovateľa. Jediné, o
čo mal odporca snahu bolo, aby eliminoval škody, ktoré mu navrhovateľ svojím konaním spôsoboval.

Konanie a postup navrhovateľa je v rozpore s dobrými mravmi.

Odvolací súd prejednal vec v dôsledku odvolania navrhovateľa na odvolacom pojednávaní (§ 205 ods.
1 písm. f/, § 214 ods. 1 písm. c/ OSP); dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa,
ktorým zamietol návrh navrhovateľa na určenie existencie pracovného pomeru, ktorý mal vzniknúť 02.

09. 2010 a naďalej trvá, je vecne správny, a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací súd sa
vcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia,pretosavodôvodneníobmedzuje
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Predchádzajúci pracovný pomer

navrhovateľa u odporcu na základe pracovnej zmluvy z 09. 01. 1998, v ktorom naposledy pracoval ako
vedúci prevádzkového úseku - skončil na základe výpovede danej mu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP
pre nadbytočnosť (v dôsledku racionalizačných opatrení znížením počtu zamestnancov),
dňom 31. 08. 2010. Navrhovateľ bol rozhodnutím č. 1/9. 7. 2010 jediného spoločníka (Mesto D.) zodňa 09. 07. 2010 vymenovaný za ďalšieho konateľa spoločnosti - odporcu, pričom súd mu uznesením
zo 04. 10. 2010 (OS Levice č. k. 13Cb/115/2010-60) zakázal konať v mene obchodnej spoločnosti. Až
rozsudkom z 26. 10. 2011, č. k. 13Cb/115/2010-126 (OS Levice) určil neplatnosť rozhodnutí jediného

spoločníka obchodnej spoločnosti Energo-Bytos, s. r. o., Šahy - okrem iného - aj vymenovania V.. H. W.
(navrhovateľa) za konateľa spoločnosti.

Pracovný pomer môže vzniknúť iba na základe písomnej pracovnej zmluvy. Pracovná zmluva je
dvojstranným právnym úkonom; je uzavretá, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Pri výklade

prejavu vôle účastníkov dohodnúť pracovný pomer treba vychádzať z okolností, za ktorých sa robil, či
je v súlade s dobrými mravmi.
Prejav vôle, ako aj platnosť, resp. neplatnosť pracovnej zmluvy treba posudzovať podľa príslušných
ustanovení Zákonníka práce, ako aj podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, týkajúcich
sa právneho úkonu.
Pracovnú zmluvu možno uzavrieť ústne aj konkludentne, lebo nedodržanie písomnej formy nie je

postihnuté sankciou neplatnosti (§ 42 ZP).
V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti (§ 43
ods. 1 ZP), ktorými sú: a/ druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručná charakteristika; b/
miesto výkonu práce; c/ deň nástupu do práce; d/ mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej
zmluve.

Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí ods. 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to
výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.

Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce
(§ 46 ZP).

Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, vykonal všetky rozhodujúce dôkazy a vyhodnotil ich v
zmysle § 132 OSP. Jeho závery vyplývajú z výsledkov dokazovania. Aj odvolací súd dospel k rovnakému
záveru, že po 31. 08. 2010 nevznikol medzi navrhovateľom a odporcom žiadny pracovný pomer a to ani
na základe konkludentne uzavretej pracovnej zmluvy. Ing. S. B. ako konateľ spoločnosti - odporcu ešte

pred skončením pracovného pomeru sa v súdnom konaní domáhal nariadenia predbežného opatrenia,
aby V.. H. W. ako ďalší konateľ odporcu konal v mene obchodnej spoločnosti a v tom aj v ďalších
mesiacoch podnikal právne kroky. Konateľ V.. B. kategoricky vylúčil akceptáciu nového pracovného
pomeru V.. H. a predložil o tom dôkazy. Odporca logicky, presvedčivo vysvetlil všetky okolnosti údajného
pracovno-právneho pôsobenia navrhovateľa. Bolo preukázané, že nikdy k výkonu činností, o ktorých

uvádzal, nebol daný pracovný pokyn alebo príkaz zamestnávateľa. Navrhovateľ pôsobil ako konateľ
spoločnosti (popri konateľovi V.. B.) aj v mesiaci september 2010, lebo až uznesením zo 04. 10. 2010,
vykonateľným 12. 10. 2010, mu bolo zakázané konať v mene obchodnej spoločnosti Energo-Bytos, s.
r. o., Šahy.

Pretože súd prvého stupňa vo veci rozhodol správne, odvolací súd medzitýmny rozsudok v napadnutej
- zamietajúcej časti podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Odvolacísúdrozhodovaloodvolaníprotirozhodnutiuvovecisamej,ktorýmnebolorozhodnutéotrovách
konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého

stupňa (§ 224 ods. 4 OSP).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.