Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. august 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/117/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201840
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201840.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu:

V.. V. N., zastúpený JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom Sibírska č. 4, 831 02 Bratislava
proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. novembra 2018 o
znížení starobného dôchodku takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
05. novembra 2018, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 14. augusta 2018 z r u š u j e.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právoplatným rozhodnutím zo dňa 14.07.2008, bol žalobcovi od 01.07.2008 priznaný starobný
dôchodok. Na jeho žiadosť zo dňa 06.09.2013 o znovu posúdenie nároku a výšky starobného dôchodku
podľa ust. § 274 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), Sociálna poisťovňa-
ústredie (ďalej iba „prvostupňový orgán“ alebo „Sociálna poisťovňa“) po znovu posúdení a prepočte
starobného dôchodku, rozhodnutím zo dňa 12.12.2014, žalobcovi starobný dôchodok znížila. Toto
rozhodnutieKrajskýsúdvBratislave,rozsudkomč.k.10Sd/31/2015-66zodňa05.06.2018zrušilprejeho

nepreskúmateľnosť a Sociálna poisťovňa vydala dňa 14.08.2018 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0,
ktorým žalobcovi od 10.07.2014 podľa ust. § 21 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení,
§ 112 ods. 3 a ods. 6, § 259 ods. 1, § 293k, § 82 a § 293ce zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
(ďalej len „ZSP“), starobný dôchodok znížila.

2. V odôvodnení rozhodnutia s odkazom na právny názor krajského súdu vyslovený v uvedenom
rozsudku skonštatovala že,

· dôchodkový vek dosiahol žalobca dňa 04.03.2008, dovŕšením 62 rokov veku,
· rozhodnutím zo dňa 14.07.2008 mu bol podľa ust. § 65 ZSP, od 01.07.2008 priznaný starobný
dôchodok,
· podľa potvrdenia MV SR zo dňa 26.11.2013 mu bol od 01.08.2001 priznaný výsluhový príspevok,
ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Zhodnotená doba pre výsluhový dôchodok je v I. pracovnej
kategórii ako služba od 09.07.1971 do 31.12.1999, vrátane základnej vojenskej služby od 31.07.1964
do 30.09.1966 a v III. pracovnej kategórii od 01.01.2000 do 31.07.2001,

· podľa právneho názoru NS SR uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR
pod č. R 55/2001, bol posúdený nárok žalobcu na starobný dôchodok podľa ust. § 259 ods. 1 ZSP a
§ 175 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a je potrebné určiť sumu starobného dôchodkupodľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003 a čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach (č.128),
· vychádzajúc z právneho názoru NS SR bol posúdený nárok žalobcu na starobný dôchodok, určenie

dôchodkového veku v súvislosti s výkonom služby v I. kategórii funkcií podľa ust.§ 132 ods.1 písm. b/,
§ 14 ods. 4 a § 175 zák.č. 100/1988 Zb.
· dôchodkový vek podľa ust. § 21 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. dosiahol žalobca dovŕšením 55 roku, veku
dňa 04.03.2001,
· podľaust.§274ods.1ZSP,nárokyvyplývajúcezozaradeniazamestnanídoI.aII.pracovnejkategórie,

vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.12.2023,
· podľa ust. § 14 ods. 4 zák.č. 100/1988 Zb., ako zamestnanie zaradené do I. (II,) pracovnej kategórie sa
za dobu pred 01.01.2000 hodnotí doba služby zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok
na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Doba služby zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto
prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie, uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ .....
· zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní vykonávaných v služobnom pomere do I. a

II. kategórie funkcií, je možné zabezpečiť zohľadnením doby služby a počas nej dosiahnutých osobných
vymeriavacích základov,
·zdôvodovejsprávykzák.č.222/2003Z.z.vyplýva,ževýsluhovýdôchodokoddovŕšeniadôchodkového
veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plní funkciu starobného
dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, v sume zodpovedajúcej dobe trvania

služobného pomeru, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok
dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení/poistení. So
záverom, že žalobcovi s dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom
zabezpečení/poistení, ktorý bol určený pri zachovaní nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní
vykonávaných v služobnom pomere do I. a II. kategórie funkcií vznikol nárok na starobný dôchodok

a tiež má výsluhový dôchodok, je potrebné na určenie sumy starobného dôchodku aplikovať aj čl. 33
ods. 2 Dohovoru č. 128.

3. Sociálna poisťovňa ďalej uviedla, že nakoľko žalobca dovŕšil dôchodkový vek dňa 04.03.2001, t.j.
pred 01.01.2004, podľa ust. § 259 ods.1 ZSP bol posúdený jeho nárok na starobný dôchodok podľa

právnych predpisov účinných do 31.12.2003. Do vzniku nároku na starobný dôchodok získal 40 rokov
doby zamestnania, na účely sumy starobného dôchodku je rozhodných 36 rokov, pričom na dobu
zamestnania pred 18 rokom veku sa neprihliada. Výpočet sumy starobného dôchodku sa určuje podľa
ust.§12ods.1,4a6,ust.§22ods.1písm.b/zák.č.100/1988Zb.osociálnomzabezpečení(účinnéhodo
31.12.2003). Suma starobného dôchodku do vzniku nároku na dôchodok (04.03.2001) bola vypočítaná

na 4 979, 96000 Sk mesačne.

4. Uvedená suma starobného dôchodku bola žalobcovi zvýšená za dobu zamestnania po vzniku
nároku na dôchodok od 04.03.2001 do 31.07.2006 v súlade s ust. § 263 ods. 2 ZSP a za dobu od
01.08.2006 do 30.06.2008, v súlade s ust. § 293l ods. 1 ZSP, na sumu 7 988,94810 Sk mesačne.

Táto suma bola ešte upravená podľa ďalšej zákonnej úpravy (zák.č. 306/2002 Z.z. a zák.č. 222/2003
Zb.) a zvýšená na sumu 8 707,43245 Sk mesačne. Vypočítaná suma starobného dôchodku bola
ďalej krátená podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, pretože žalobca je poberateľom dávky z osobitného
systému sociálneho zabezpečenia (výsluhového príspevku/dôchodku), ktorý plní funkciu starobného
dôchodkuztohtoosobitnéhosystému, oddovŕšeniadôchodkovéhovekupodľaZSP(62rokov).Vsúlade

s judikatúrou NS SR, na určenie sumy starobného dôchodku mu bola započítaná doba jeho služby
a osobné vymeriavacie základy počas výkonu služby, ktorá sa zníži o sumu starobného dôchodku,
zodpovedajúcu dobe služby zhodnotenej na určenie sumy výsluhového príspevku/dôchodku za celé
roky, ktorou je suma vypočítaná pomerom doby služby zhodnotenej na určenie sumy výsluhového
dôchodku za celé roky, k úhrnu doby (zamestnania), vrátane doby služby, ktorá je zhodnotená na

určenie sumy starobného dôchodku.

5. Sociálne poisťovňa ďalej v odôvodnení rozpísala vzorec a výpočet krátenia sumy starobného
dôchodku zo sumy 8 707,43245 Sk, cez vypočítaný koeficient 0,74699335, pomerom z 32 rokov
služby /42,8384 rokov, úhrnom na sumu 6 504,39413 Sk mesačne (po krátení). Uviedla, že rozdiel

sumy 8707,43245 Sk a 6504,39413 Sk je potom sumou starobného dôchodku vo výške 2 204,- Sk
mesačne po zaokrúhlení. Túto sumu ďalej prepočítala na Eur podľa ust. § 293ar ods.1 ZSP a zvýšila
postupom podľa ust. § 82 ZSP, zákonným zvýšením sumy starobného dôchodku až od 01.01.2014,
na sumu 117,20 Eur mesačne. Takto vypočítaná suma starobného dôchodku je vyššia ako priznaná,preto bola podľa ust. § 112 ods. 3 a ods. 6 ZSP znížená od 10.07.2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po
dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa starobný dôchodok vyplatil.

6. V odvolaní proti tomuto rozhodnutiu žalobca nesúhlasil so znížením starobného dôchodku a namietal
nezrozumiteľnosť a neodôvodnenosť rozhodnutia, rozpor s ust. § 209 ods. 3 ZSP, keď vo výroku
rozhodnutia chýba uvedenie právneho predpisu, rozhodujúceho pre výšku dávky starobného dôchodku,
ktorý mu bol znížený. Žiadal vysporiadať sa s krátením dávky podľa Dohovoru č. 128 a jeho priamou
aplikovateľnosťou, bez potreby prijatia vnútroštátneho právneho predpisu. Ďalej poukázal na čl. 2 ods.

2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány sú povinné postupovať v súlade so zákonmi.

7. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán v zmysle ust. § 215 ods. 4 ZSP,
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.11.2018, zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu
a potvrdil podľa ust. § 218 ods. 2 ZSP prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne. V odôvodnení
uviedolzisteniavyplývajúce zadministratívnehospisužalobcu,zopakovaldôvodyuvedenévrozhodnutí

prvostupňového orgánu, vychádzajúceho z judikatúry NS SR (rozhodnutie R 55/2011 uverejnené v
Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR). Konštatoval, že prvostupňový orgán pri posudzovaní
nároku na starobný dôchodok a pri určovaní dôchodkového veku v súvislosti so zaradením doby výkonu
služby žalobcu do I. kategórie funkcií vychádzal z ust. § 132 ods.1 písm. b/, ust. § 14 ods. 4 a § 174
zák.č. 100/1988 Zb. a citoval znenie ust. § 21, § 274 ods. 1, § 14 ods. 4 zák.č. 100/1988 Zb. a dôvodovú

správu k zák.č. 222/2003 Z.z..

8. K námietke žalobcu o priamej aplikovateľnosti Dohovoru č. 128 uviedol, že podľa čl. 7 ods. 5 a čl.
154c Ústavy SR, je v preskúmavanej veci potrebné aplikovať Dohovor č. 128, ktorý priamo zakladá
právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok a nie je potrebné prijať osobitný

zákon. Ustanovenia Dohovoru č. 128 majú prednosť pred zákonmi a Sociálna poisťovňa-ústredie je
pri určení sumy starobného dôchodku poistenca, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku za tú
istú sociálnu udalosť, ktorou je prežitie zákonom stanoveného dôchodkového veku na vznik nároku na
starobný dôchodok, povinná priamo aplikovať čl. 32 ods. 2 Dohovoru č. 128. Záverom uviedol, že o
postupe Sociálnu poisťovňu-ústredie poučil NS SR vo svojich rozsudkoch, napr. sp.zn. 4So/189/2007

zo dňa 29.05.2008, sp.zn. 4So/133/2009 zo dňa 07.12.2009 a sp.zn. 9So/77/2011 zo dňa 30.05.2012.

9. V ďalšom žalovaný rozpísal vznik nároku a určenie sumy starobného dôchodku žalobcu, kde
zopakoval dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, s ktorými sa stotožnil.

10. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 28.12.2018 sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.11.2018, o zamietnutí jeho odvolania vo
veci zníženia starobného dôchodku od 10.07.2014 prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 14.08.2018, žiadal zrušenie oboch rozhodnutí a vrátenie veci na ďalšie konanie. Napadnuté
rozhodnutie opäť považoval za nepreskúmateľné, keďže vo výroku nie je uvedený právny predpis na

krátenie jeho starobného dôchodku, ktorého zníženie považoval za nepochopiteľné a v rozpore so
zásadami dôchodkového práva. Napadnutému rozhodnutiu vytkol, že je v rozpore s ust. § 209 ods.
3 ZSP, pretože neobsahuje predpísané náležitosti, je nezrozumiteľné, nie sú v ňom posúdené doby
zamestnania a služby. Poukázal aj na to, že vo výroku je nesprávne uvedené, že ide o invalidný a nie
starobný dôchodok a v závere poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého sú štátne orgány

povinné postupovať podľa zákona a rozhodnutie Sociálnej poisťovne je verejná listina, ktorá má byť
ľahko skontrolovateľná podľa právnej normy vydanej v Zbierke zákonov SR.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28.02.2019 k správnej žalobe, poukázal na prvostupňové
rozhodnutie, obsah podaného odvolania, obsah správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, obsah

podanej žaloby a žalobné námietky žalobcu uvedené v žalobe považoval za nedôvodné a žalobu
žiadal zamietnuť. V písomnom vyjadrení v zásade zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom
rozhodnutí a zdôraznil, že suma starobného dôchodku žalobcu bola určená v súlade s rozhodnutím
NS SR, uverejneným v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011. Dodal, že
po posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok v súlade s ust. § 259 ods.1 ZSP v znení zák.č.

721/2004 Z.z. a ust. § 175 zák.č. 100/1988 Zb., bolo potrebné určiť sumu starobného dôchodku s
prihliadnutím na ust. § 274 ZSP a podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003 a čl. 33 ods. 2
Dohovoru č. 128. Vychádzajúc z právneho názoru NS SR, Sociálna poisťovňa pri posudzovaní nároku
na starobný dôchodok a určovaní dôchodkového veku žalobcu, i s ohľadom na výkon jeho služby v I.kategóriifunkcií, vychádzalazust.§132ods.1písm.b/,§14ods.4a§175zák.č.100/1988Zb. apresný
postup určenia sumy jeho starobného dôchodku uviedla v napadnutom rozhodnutí. Sociálna poisťovňa
je povinná aplikovať dohovor a to priamo bez potreby osobitného zákona, o čom ju poučil NS SR vo

viacerých rozsudkoch, napr. sp.zn. 4So/189/2007 zo dňa 29.05.2008, sp.zn. 4So/133/2009 zo dňa
07.12.2009, a sp.zn. 9So/77/2011 zo dňa 30.05.2012. Žalovaný uzavrel, že suma starobného dôchodku
žalobcu bola určená správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom zabezpečení a
poistení a v súlade s judikátou NS SR, R 55/2011, predmetné rozhodnutia považoval za zákonné a
správne. Navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

12. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 19.03.2019 k vyjadreniu žalovaného zopakoval argumentáciu
už uvedenú v žalobe, napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie žiadal zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie.

13. Správny súd preskúmal odvolanie žalobcu, rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové

rozhodnutie Sociálnej poisťovne-ústredie, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu
(§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej
osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. §
203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP, pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná
dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania,

obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia boli vydané
nepríslušným orgánom a preto sú nezákonné. Správny súd preto rozhodnutie žalovaného podľa ust. §
191 ods. 1 písm. b/ SSP a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 191
ods. 3 SSP zrušil. podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v
súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až

e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu.

14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

17. Podľa § 259 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 01.01.2004, sú nároky na dávky vzniknuté
pred 01.01.2004 upravené v znení: „V konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského
poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu,
o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku

zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná
náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých
nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady
škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti
za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo

podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do
31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.“

18. Podľa § 261 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil
podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok

nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo
ich časť, sa určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok
sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma
určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšeniadôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. Ak rozhodujúce obdobie na určenie priemerného
osobného mzdového bodu je kratšie ako desať rokov, predlžuje sa toto rozhodujúce obdobie pred 1.
januárom 1994 tak, aby bolo desať rokov. Ustanovenia § 63 ods. 1 až 8 platia rovnako.

19. Podľa § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. sa dávka odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo
ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.

20. Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. sa dávka odníme odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým

uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

21. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (platného a účinného do 31.12.2003),
nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie
funkcií, sa priznávajú do 31. decembra 2023.

22. Podľa § 210 ods. 1 zák.č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, výsluhový príspevok
(ďalej len „príspevok“) patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom policajtovi, ktorého
služobný pomer sa skončil uvoľnením alebo prepustením z niektorého z dôvodov uvedených v § 192
ods. 1 písm. a/ až d/ a g/ alebo uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 198.

23. Podľa § 211 ods.1 písm. d/ a ods. 2 zák.č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície,
príspevok patrí oprávnenému vo výške 30% zo základu pre výpočet dávky, ak služobný pomer trval
aspoň po dobu 15 rokov. Za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa príspevok priznaný

podľa ods. 1 písm. d/ zvyšuje o 1,5% zo základu pre výpočet dávky.

24. Do 30.06. 2002 boli podmienky nároku policajtov na starobný dôchodok upravené v Piatej časti
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ( § 132, § 133 ).

25. Podľa § 129 zákona č. 100/1988 Zb., pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby
hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov
zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku
nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „vojaci z povolania“), platia ostatné ustanovenia tohto
zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

26. Podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., vojak z povolania má nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej
20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

27.Podľapís.b/cit.ust.,vojakzpovolania mánároknastarobnýdôchodok,akbolzamestnanýnajmenej
25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

28. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., o sociálnom zabezpečení, ako zamestnanie zaradené do
I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129)

zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona.
Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej
kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/.

29. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb., o sociálnom zabezpečení, nároky vyplývajúce zo zaradenia

zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.
decembra 2023.

30. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia
zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

31. Podľa § 116 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú
príslušné štátne orgány republík, a pokiaľ ide o vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej
bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgány uvedené v § 142. Ak niektorý zuvedených orgánov priznal dávku dôchodkového zabezpečenia, ktorá vylučuje poskytovanie inej dávky
dôchodkového zabezpečenia ním vyplácanej, ale priznanej iným orgánom, rozhodne súčasne o odňatí
tejto dávky. Ak sa splnili podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného

dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov a vdovského alebo sirotského dôchodku, vypláca oba
dôchodky orgán, ktorý vypláca starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo dôchodok za
výsluhu rokov.

32. Podľa § 142 ods. 4 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb o dávkach dôchodkového zabezpečenia

rozhodujú, pokiaľ ide o príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti
Federálneho ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva.

33. Dňom 01. júla 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z z.“).

34. Podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z., výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa §
211 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 zák.č. 73/1998 Z.z v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu
účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili
ku dňu jeho účinnosti.

35. Podľa § 143a bodu 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 447/2002 Z. z. od 1. júla 2002
sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

36. V posudzovanom prípade má správny súd z obsahu administratívneho a dávkového spisu žalobcu

zistené,žeSociálnapoisťovňaakoprvostupňovýsprávnyorgán, rozhodnutímzodňa14.07.2008, podľa
ust. § 65 a § 82 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej „ZSP“), neoprávnene, na žiadosť
žalobcu spísanú dňa 01.07.2008, rozhodla o priznaní jeho starobného dôchodku od 01.07.2008, keďže
nebola k takémuto rozhodnutiu v zmysle ust. § 142 ods. 4, písm. b/ zák.č. 100/1988 Zb. kompetentná.
Nakoľko správny orgán nemal právomoc rozhodnúť o starobnom dôchodku žalobcu, neprislúcha mu

ani právomoc rozhodnúť o jeho znížení, preto v preskúmavanom konaní mal správne byť starobný
dôchodokžalobcovivsúladesust.§112ods.2aods.4zák.č.461/2003Z.z.osociálnompoistení odňatý a nie podľa ust. § 112 ods. 3 a
ods. 6 zák.č. 461/2003 Z.z. znížený, tak ako to urobil správny orgán, preskúmavaným prvostupňovým
rozhodnutím zo dňa 14.08.2018.

37. Z dávkového spisu žalovaného vyplýva, že žalobca požiadal prvostupňový orgán o znovu posúdenie
jeho nároku na starobný dôchodok a jeho prepočítanie z hľadiska ust. § 274 ZSP, tzn. o zohľadnenie
výkonu štátnej služby príslušníka policajného zboru v rozsahu 32 rokov, zaradenej v I. kategórii funkcií,
zhodnotenej na výsluhový príspevok, ktorý poberá od 01.08.2001.

38. Zo zistení správneho súdu vyplýva, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek 55 rokov dňa 04.03.2001, pri
zohľadnení výkonu jeho štátnej služby príslušníka policajného zboru vo zvýhodnenej I. kategórii funkcií,
čo nie je medzi účastníkmi sporné. Žalovaný a aj prvostupňový orgán v odôvodnení ich rozhodnutí
uviedli, že pri posúdení nároku na starobný dôchodok žalobcu vychádzali z ust. § 132 ods.1 b/, § 14

ods. 4 a § 175 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Spôsob akým toto posúdenie vykonali v
odôvodnení neuviedli, a to ani citáciou dotknutých ustanovení zákona.

39. Žalovaný a ani prvostupňový orgán nepostupovali pri posúdení nároku žalobcu na starobný
dôchodok podľa týchto ust. zák.č.100/1988 Zb. správne, keďže pri znovu posúdení jeho nároku na

starobný dôchodok sa na zistený skutkový stav malo správne aplikovať písm. a/ ust. § 132 ods. 1
(nie pís. b/) zák.č. 100/1988 Zb., t.j. jeho piata časť, v spojení s ust. § 14 ods. 4 a § 175 zák. č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Takéto určenie by bolo v súlade so zákonom, pretože od
právnej úpravy účinnej v čase vzniku nároku na starobný dôchodok je možné sa odchýliť len v prípade,
že tak ustanovuje zákon (napr. ust. § 261 ods.1 ZSP ak po vzniku nároku na starobný dôchodok je

poistenec nepretržite zamestnaný k 31.12.2003 a nepoberal starobný dôchodok určí sa jeho suma
podľa zák.č. 461/2003 Z.z.). Na žalobcu sa však túto právnu úpravu nemožno aplikovať, keďže nebol
nepretržite zamestnaný od 04.03.2001 do 31.12.2003. Na určenie sumy jeho starobného dôchodku sa
vzťahujú právne predpisy účinné do 31.12.2003, s odchýlkami ďalej ustanovenými. Do dňa 31.12.2003platil zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého sa v spojení s ust. § 274 ods.1
ZSP posudzujú a priznávajú zachované nároky zo zvýhodnenej I./II. pracovnej kategórie, a I. kategórie
funkcií, čo je prípad žalobcu.

40. Podľa ust. §142 ods. 4 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., o dávkach dôchodkového zabezpečenia
(tzn. aj starobného dôchodku) rozhoduje, pokiaľ ide o príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, orgán
príslušného ministerstva, t.j. odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR.

41. Všeobecným predpisom o sociálnom zabezpečení (poistení) pred 01.01.2004 bol zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov
a po 31.12.2003 je to zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov.

42. Podľaust.§2ods.1písm.a/ v
spojení s ust, § 7 písm. a/ bod 1. zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení sa starobný dôchodok poskytuje z dôchodkového
zabezpečenia.

43. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok
ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.

44. Podľa § 94 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok
ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie

dávky, pokiaľ nie je ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná.

45. Sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov
zborov nápravnej výchovy bolo pred 01.07.2002 upravené v samostatnej, piatej časti zák.č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení, a to v §§ 129

až 145 .

46. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, sa policajtom na

účely tohto zákona rozumie príslušník policajného zboru, príslušník informačnej služby, príslušník
bezpečnostného úradu, príslušník zboru väzenskej a justičnej stráže a príslušník železničnej polície.

47. Žalobca za dobu služobného pomeru v policajnom zbore v rozsahu 30 rokov, l mesiac a 1 deň
(doba výkonu základnej vojenskej služby 2 roky, 3 mesiace a 1 deň), ktorý bol dňa 31.07.2001

ukončený uvoľnením podľa § 191 ods. 1 zák.č. 73/1998 Z.z. na jeho žiadosť, má od 01.08.2001 podľa
zák. č. 73/1998 Z.z. priznaný a
vyplácaný výsluhový príspevok, považovaný za výsluhový dôchodok od 01.07.2002, podľa oznámenia
Ministerstva vnútra SR, odbor sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva, č. SRLZ-35.279-11/SZ-2008
zo dňa 04.03.2008 a rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č: SPC-35.279-1/6-2001 zo dňa 06.08.2001.

48. Pre nárok a výšku výsluhového príspevku mu bola zhodnotená základná vojenská služba od
31.07.1964 do 30.09.1966 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru v policajnom zbore od
09.07.1971 do 31.07.2001, tiež v I. kategórii funkcií. Celkovo mu podľa dokladov Ministerstva vnútra
SR, odbor sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva bola zhodnotená doba služby 32 rokov.

49. Zákonom č. 447/2002 Z.z. bolo do
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov, vložené ustanovenie § 143a , podľa ktorého sa od 1. júla 2002 na sociálne zabezpečenie policajtov

a vojakov nepoužijú ust. § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.50. Podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., v znení účinnom do 30. júna 2002, na dôchodkovom zabezpečení boli
policajti zúčastnení bez obmedzenia.

51. Z uvedeného vyplýva, že aplikácia ustanovení § 132 a nasl. zák. č. 100/1988 Zb., nie je vylúčená pri
nárokoch na starobný dôchodok, ktoré do 30. júna 2002 už vznikli. Žalobca sa narodil dňa 04.03.1946
a dňa 04.03.2001 dovŕšil 55 rokov, k tomuto dňu splnil aj podmienky podľa § 132 ods. 1 písm. a/
zák.č. 100/1988 Zb. a dňa 04.03.2001 mu vznikol nárok na starobný dôchodok s uplatnením zníženého

dôchodkového veku, v dôsledku zaradenia výkonu štátnej služby policajta do I. kategórie funkcií.

52. Žalobca dňom 04.03.2001, ktorým dovŕšil vek 55 rokov, teda pred 01. júlom 2002, splnil všetky
podmienky nároku na starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. (§ 132 ods.1 písm.
a/). Na priznanie tejto dávky dôchodkového zabezpečenia je však podľa ust, § 116 ods. 2 v spojení s
ust. § 142 ods. 4 písm. b/ zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, daná právomoc orgánu

sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

53. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa ust. § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č.
100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 zákona
č. 461/2003 Z.z. Žalobca po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol naďalej, k 31. decembru 2003,

nepretržite zamestnaný, vzhľadom k čomu sa na neho nemôže vzťahovať ustanovenie § 261 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

54. Nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 132 ods. 1 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. vo výške podľa
ust. § 133 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. žalobcovi nesporne vznikol už ku dňu 04.03. 2001 a podľa ust. §

175 zák. č. 100/1988 Zb. v spojení s ust. § 259 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, mu zostal
zachovaný. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že Sociálna poisťovňa-ústredie, ako orgán konajúci v
prvom stupni, nesprávnym postupom, rozhodnutím zo dňa 14.07.2008, priznala podľa ust. § 65 a § 82
zákona č. 461/2003 Z. z. žalobcovi od 01.07.2008 starobný dôchodok, napriek nedostatku právomoci
na takéto rozhodnutie.

55. Podľa právnej úpravy platnej v dobe rozhodnej pre vznik nároku žalobcu na starobný dôchodok (dňa
04.03.2001), bola na rozhodovanie o tomto nároku daná právomoc príslušnému orgánu Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky (§ 142 ods. 4, písm. b/ zák. č. 100/1988 Zb.). Z uvedených dôvodov
rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku zo dňa 14.07.2008 a tiež preskúmavané rozhodnutia o

znížení starobného dôchodku žalobcu zo dňa 14.08.2018 a 05.11.2018 nie sú v súlade s uvedenými
právnymi predpismi, čo spôsobilo ich nezákonnosť a preto ich súd zrušil.

56. Nakoľko právomoc rozhodnúť o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988
Zb. v spojení s ust. § 259 ods. 1 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. má príslušný orgán Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky, žalovaný v súlade s ust. § 142 ods. 4 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb.,
postúpi vec na rozhodnutie, spolu so žiadosťou žalobcu o uplatnenom nároku na starobný dôchodok,
tomuto orgánu Ministerstva vnútra SR.

57. Vzhľadom k vyššie uvedenej argumentácii, správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia

žalovaného, predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj postupu
orgánov verejnej správy, zrušil preskúmavané rozhodnutia, ale nie z dôvodov uvedených v žalobe ale z
dôvodu ich nezákonnosti, keďže boli vydané správnym orgánom, ktorý na ich vydanie nemal právomoc.

58. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 2 SSP a žalobcovi priznal

voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t.j. v rozsahu 100%, o
ktorých po právoplatnosti tohto rozhodnutia uznesením rozhodne súdny úradník.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1
SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie

vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;
kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie,
údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský

súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa

vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).