Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. júl 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20C/62/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119205826
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2119205826.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava, v právnej veci žalobkyne: Y.. V. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. - V. W.Á.
U., W. H. XX/XX, proti žalovanej: Y. F., W.. XX. XX. XXXX, trvale bytom M., Ž. XXXX/X, o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 04. 06. 2019, doručeným súdu dňa 09. 07. 2019, sa žalobkyňa domáha nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia k nehnuteľnostiam - k stavbe - rodinný dom so súpisným číslom č. XXXX
na parcele č. XXXX a pozemkom, parc. č. XXXX I. výmere 343 m2 - zastavaná plocha a nádvorie,
parc. č. XXXX o výmere 353 m2 - záhrada, evidovaným na Katastrálnom odbore Okresného úradu v M.,

zapísanýmnaLVč.XXXX,I.M.,obecM.,katastrálneúzemieM.,akstavbe-rodinnýdomsosúpisnýmč.
XXXX na parcele č. XXXX a pozemkov, parc. č. XXXX o výmere 305 m2 - zastavaná plocha a nádvorie,
parc. č. XXXX o výmere 16 m2, parc. č. XXXX o výmere 263 m2 - záhrada, evidovaným na Katastrálnom
odbore Okresného úradu v M., zapísaným na LV č. XXX, I. M., obec M., katastrálne územie M., ktoré sú
vo výlučnom vlastníctve žalovanej, v prospech žalobkyne za účelom zabezpečenia pohľadávky.

2.Žalobkyňanávrhnanariadeniezabezpečovaciehoopatreniaodôvodnilatým,žejezákonnýmdedičom
po poručiteľovi, poškodenej T.. T. L., na základe rozsudku Okresného súdu v Trebišove zo dňa 20. 09.
2017, sp. zn. 2C/290/2016, právoplatným dňom 24. 11. 2017, týkajúci sa neplatnosti závetu T.. T. L..
Žalovaná predložila na Notársky úrad v Trebišove závet, v ktorom bola stanovená výlučným dedičom
po poručiteľke T.. T. L., zomr. XX. XX. XXXX U. M., s čím potenciálni dedičia nesúhlasili a obrátili sa na
súd. Zákonnými dedičmi po poručiteľke T.. T.W. L. v III. dedičskej skupine na základe vyššie citovaného

rozsudku sa stali C.. Y. N., C.. L., Y.. Ľ. L. a žalobkyňa. Žalovaná od mesiaca december 2012 do
decembra 2015 ako opatrovateľka T.. T. L., ktorá jej bola pridelená zamestnávateľom L. L. L. M. za
účelom poskytovania domácej sociálnej - opatrovateľskej služby zneužila svoje postavenie. Využila plnú
odkázanosť T.. T. L. na jej osobu a starostlivosť, jej izoláciu a zhoršujúce sa duševné ochorenie, na
základe čoho vylákala od T.. T. L. nehnuteľný majetok, oprávnenie disponovať s jej bankovými účtami
a finančné prostriedky poškodenej, ktoré použila pre vlastnú potrebu a vo svoj prospech, ako aj v

prospech svojej rodiny, a dňa 04. 01. 2013 vo výške 5.000 Eur a 1.800 Eur. Potom dňa 09. 07. 2013 na
základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu uzavretej medzi predávajúcou T.. T. L. a kupujúcou -
žalovanou Y. F. a manželom previedla do svojho a manželovho vlastníctva byt poškodenej na ul. Č. X U.
M. za kúpnu cenu 10.000 Eur, hoci reálna trhová hodnota bytu bola podstatne vyššia (podľa znaleckého
posudku 15.600 Eur). Následne byt dňa 28. 08. 2013 predala inej osobe. Na pojednávaní v trestnej veci
bolo preukázané, že predaj bytu sa uskutočnil za 30.000 Eur. Dňa 28. 05. 2014 na základe generálnej

plnej moci previedla z účtu poškodenej na svoj osobný účet finančné prostriedky vo výške 350.006 Eur.
Následne v deň 28. 05. 2014 previedla finančné prostriedky z tohto účtu na svoj ďalší osobný účet sumu290.000 Eur a dňa 04. 06. 2014 vybrala finančnú hotovosť vo výške 60.000 Eur a tieto si ponechala. Na
základe generálnej plnej moci v období od 10. 07. 2013 do 28. 10. 2015 vykonala 8 výberov peňažnej
hotovosti v celkovej výške 39.077,21 Eur a 6 výberov v období od 11. 10. 2013 do 22. 10. 2015 vo výške

23.300 Eur. Vyššie uvedené s ďalšími podrobnosťami bolo predmetom žaloby a súdneho konania v
trestnej veci na Okresnom súde Trnava. Okresný súd Trnava rozsudkom, sp. zn. 1T/93/2016 zo dňa 08.
11. 2018, žalovanú uznal za vinnú, na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatila tým, že uviedla
niekoho do omylu, čím spáchala obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c),
ods. 4 písm. a) Trestného zákona. Podľa tohto rozsudku a § 287 Tr. por. je žalovaná povinná nahradiť

poškodeným C.. Y. N., Y.. V. V., Y.. Ľ.G. L., ako zákonným dedičom po poškodenej, spolu škodu vo výške
219.858,30 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a zároveň sa poškodení C.. Y. N., Y.. Ľ. L.
E. Y.. V. V., rod. L., so zvyškom svojho uplatneného nároku na náhradu škody odkazujú na civilný proces.
Žalovaná je pred dôchodkovým vekom, je odsúdená na trest odňatia slobody na 10 okov, pričom jej
príjem v predchádzajúcom období predstavoval sumu 300 - 350 Eur, ako vyplýva z prípravného konania
a skúmania súdu, že žiadnu finančnú hotovosť nemá. Istý čas bola aj nezamestnaná a jediným príjmom

boli peniaze poručiteľky nadobúdané nezákonným spôsobom. Je však vlastníčkou nehnuteľností (bližšie
špecifikovaných v bode 1. odôvodnenia tohto uznesenia), pričom na rekonštrukciu rodinného domu
zapísaného na LV č. XXXX boli použité peniaze poškodenej T.. T. L. ako vyplýva z jej výpovede a spisu k
trestnému konaniu. Nehnuteľnosti žalovaná nadobudla kúpnou zmluvou, z prostriedkov poškodenej T..
T. L., ako vyplýva z jej výpovede a spisu k trestnému konaniu. V prípade scudzenia týchto nehnuteľností

žalovaná nebude mať žiadny majetok, ktorým by kryla svoj dlh voči poškodeným, preto považuje
za dôvodné vykonať administratívne opatrenie na základe uznesenia súdu s vyznačením opatrenia
na listoch vlastníctva. Rozhodujúcimi skutočnosťami na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú
vyššie uvedené skutočnosti, a to najmä trestnoprávne konanie žalovanej, ktorá už v minulosti využila
disponovanie s cudzími finančnými prostriedkami na vlastné potrebu a vo svoj prospech, predala

nehnuteľnosť - byt na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva, rôznymi špekulatívnymi prevodmi
majetku a finančnej hotovosti z bankových účtov (aj zo Švajčiarska na Slovensko) si finančné prostriedky
ponechala; resp. ich minula pre vlastnú potrebu a svojej rodiny okrem iného aj na kúpu nehnuteľnosti -
rodinnýdomsosúp.č.XXXXW.T..Č..XXXXapozemkykat.ú.M.,zapísanénaLVč.XXX,nadobudnuté
nazákladekúpnejzmluvyU.XXXX/XX,vkladpovolenýdňa27.08.2015,zabezpečilaztýchtopodvodom

získaných finančných zdrojov - v susedstve na tej istej ulici a štvrti ako samotná žalovaná skutočne
býva. Žalovaná je blízko dôchodkového veku, je odsúdená na trest odňatia slobody na 10 rokov, pričom
bola zamestnaná v minulosti v predchádzajúcom zamestnaní ako opatrovateľka L. L. L. U. M.. Jej
mzda a iné benefity v štátnej, resp. verejnej sfére nedosahovali nadpriemerné príjmy a je dôvodná
obava, že nedisponuje iným majetkom, ako sú vyššie uvedené nehnuteľnosti, aby mohla nahradiť škodu

poškodeným minimálne vo výške 219.858,30 Eur zistenú v trestnom konaní, resp. vo zvyšnej časti
nároku žalobkyne - poškodenej v civilnom procese.

3. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a s listinami pripojenými k
návrhu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M., I. M., I. M., vyplýva, že v časti „. je
vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva Y. F., W.. XX. XX. XXXX, o podiele 1/1 k celku.

5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie M., I. M., okres M., vyplýva, že v časti „F. je

vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva Y. F., W.. XX. XX. XXXX, o podiele 1/1 k celku.

6. Okresný súd Trebišov rozsudkom, sp. zn. 2C/290/2016 zo dňa 20. 09. 2017, právoplatným dňa 24.
11. 2017, určil, že závet spísaný dňa 11. 09. 2013 v Trnave, ktorým závetom T.. T. L., C.. L., W.. XX. XX.
XXXX, odkázala všetok svoj majetok žalovanej Y. F., je neplatný.

7. Okresný súd Trnava rozsudkom, sp. zn. 1T/93/2016 zo dňa 08. 11. 2018, uznal Y. F. vinnou zo
spáchania obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. g/ Tr. zák, odsúdená bola na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov,
na výkon ktorého bola zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uložený jej

bol tiež ochranný dohľad na 1 rok. Súčasne podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola žalovanej uložená povinnosť
nahradiťpoškodeným-C..Y.N.,Y..V.V.,Y..Ľ.L.-akozákonnýmdedičompopoškodenejspoluškoduvo
výške 219.858,30 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (čím bola určená vykonateľnosť tohto výroku
rozsudku, nie povinnosť v tejto lehote škodu zaplatiť). Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený T.. H.W. so svojím uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces a podľa § 288 ods. 2
Tr. por. boli poškodené Y.. V. V. E. Y.. Ľ. L. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázané
na civilný proces. Rozsudok z dôvodu podania odvolania doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.

8. Podľa § 343 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

10. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

11. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

14. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

16.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia

pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. Podľa § 151a Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“) záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým,
že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

19.Podľa§151bods.1vetaprváObčianskehozákonníkazáložnéprávosazriaďujepísomnouzmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom.

20. Podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je v zmysle ustanovenia § 326 CSP

opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj opísanie
skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku. Potreba vydania zabezpečovacieho
opatrenia musí byť teda naliehavá a zároveň súd nemá mať závažnejšie pochybnosti o samotnom
nároku žalobcu. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v konkrétnej veci, každopádne však osvedčenie
akejkoľvek tvrdenej skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Z uvedeného charakteru vyplýva,

že pred jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že existuje
obava z ohrozenia exekúcie, ktorej účelom je nútené uspokojenie veriteľa.21. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej

pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže
nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo
sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného
registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi
iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Dôvodom

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia
zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z
ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť
opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej
osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti z rozhodnutia oprávnenej osoby úspešne sa
domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu

oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného
rozhodnutia povinný odmietne uložené povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce
prítomnou vždy, no jej prítomnosť však možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjania aktivít povinnou
osobou týkajúcich sa jeho majetku (napr. v smere zbavenia sa majetku).

22. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby
nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je
existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami,
ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď
miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené to takej miery,

že je potrebné takto rozhodnúť. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len
zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Pred nariadením
zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti

(teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je
to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej
strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že
skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca

povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových
strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v
neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

23. Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí taktiež v návrhu osvedčiť,

že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo
zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku
môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k
zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo
objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná)

možnosť ohrozenia práv žalobcu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím
nahradiť,lebojezákladnoupodmienkouprenariadeniezabezpečovaciehoopatrenia.Priskúmaníobavy
budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie
sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje
obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ

poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby
zmarenia exekúcie.

24. Súd môže zabezpečovacie opatrenie zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu,
a preto ho nemôže zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad

nevyhnutnúmieru,tedavrozsahu,vakomnemožnouloženéobmedzenieodpovinnejosobyspravodlivo
požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti. Pred nariadením
zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný
žalobcom, resp. v prípade návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia pred podaním žaloby voveci samej navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada
tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie,
musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových práv dlžníka, a to aj vo

vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska
rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať
požiadavku proporcionality.

25. Preto predpokladom úspešnosti návrhu je splnenie najmä nasledujúcich základných

hmotnoprávnych podmienok: 1) tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce danosť práva a obavu
z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti) tak, ako boli uvedené vyššie, 2) právne účinky opatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality).

26. Po oboznámení sa s návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva
a vychádzajúc z dôkazov obsiahnutých v spise súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené

podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia.

27. Žalobkyňou podaný návrh sleduje odstránenie obavy, že exekúcia súdneho rozhodnutia bude
ohrozená. Avšak medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že by exekúcia bola ohrozená, patrí predovšetkým
také konanie povinnej (žalovanej), ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno

výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jej
majetkové pomery. Obavu z ohrozenia exekúcie žalobkyňa nepreukázala, keďže nepredložila dôkaz,
že žalovaná vyvíja aktivity týkajúce sa jej majetku, že by mala snahu znižovať rozsah a hodnotu svojho
majetku, alebo že by existovala eventuálna ujma hroziaca žalobkyni tým, že samotný dlh nebude môcť
byť bez ďalšieho uspokojený.

28. Vo vzťahu k naplneniu zákonom vyžadovanej kumulatívnej podmienky osvedčenia obavy z
ohrozeniabudúcehomožnéhovýkonusúdnehorozhodnutiasúduvádza,žeprenaplnenietejtozákonnej
požiadavky je nevyhnutné, aby zo strany žalobkyne boli osvedčené také konkrétne skutočnosti, ktoré by
preukazovali jej obavu, že zo strany žalovanej dôjde k takému nakladaniu s majetkom, ktoré by mohlo

mať za následok zmarenie možnosti žalobkyne uspokojiť svoju pohľadávku. Pre osvedčenie tvrdenej
obavy ohľadom hroziacej ujmy bolo potrebné zo strany žalobkyne uviesť také konkrétne správanie
žalovanej, výsledkom ktorej je alebo môže byť poškodenie záujmov žalobkyne. Naliehavosť pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by bola potom daná, prípadne osvedčená takým konkrétnym
správaním a konaním žalovanej, ktoré je zamerané na realizáciu úkonov bezprostredne a priamo

spôsobujúcich negatívny zásah do práva, ktorému žalobkyňa žiada priznať ochranu.

29. Žalobkyňa neosvedčila, že by správanie žalovanej viedlo k znižovaniu rozsahu jej exekvovateľného
majetku, nekonkretizovala konanie žalovanej, ktoré by bezprostredne a priamo spôsobovalo negatívny
zásah do práva žalobkyne.

30. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že žalovaná bola v minulosti zamestnaná ako opatrovateľka L. L. L. U. M.,
jej mzda a iné benefity nedosahovali nadpriemerné príjmy a je dôvodná obava, že nedisponuje iným
majetkom, tieto skutočnosti žalobkyňa neosvedčila.

31. Súd naviac uvádza, že žalobkyňa ani presne, dostatočne, určito a zrozumiteľne nešpecifikovala
výšku pohľadávky, ktorej zabezpečenia sa domáha, keď v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia uvádza, že sa domáha nahradenia škody minimálne vo výške 219.858,30 Eur podľa zistenia v
trestnom konaní, resp. vo zvyšnej časti nároku v civilnom procese. Rovnako ako dôkaz ani nepredložila
rozhodnutie o dedičstve preukazujúce jej postavenie dediča po poručiteľke - poškodenej T.. T.W. L..

32. Pri testovaní proporcionality zásahu do majetkového práva žalovanej k pohľadávke žalobkyne
dospel súd k záveru, že v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva
na nehnuteľnostiach bližšie špecifikovaných v odseku 1. odôvodnenia tohto uznesenia v prospech
žalobkyne by vznikol zjavný nepomer.

33. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobkyne na zriadenie záložného práva k predmetným
nehnuteľnostiam, ktorých výlučným vlastníkom je v čase rozhodovania súdu žalovaná, vo výroku I.
uznesenia zamietol.34. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

39.Podľačl.4ods.2CSP,aktakéhoustanovenianiet,súdprejednáarozhodneprávnuvecpodľanormy,
ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti
a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných

vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít.

40. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutí,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

41. Súd konštatuje, že v konaní vznikla situácia, kedy žalovaná má plný úspech v spore a má nárok na
náhradu trov konania voči protistrane v plnom rozsahu, avšak žalovanej do súčasnosti nevznikli žiadne
trovy konania. Súd je toho názoru, že ak by aj rozhodoval o priznaní nároku na náhradu trov konania

žalovanej, tak tejto už nemôže vzniknúť právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie samotné by
boloskončenéskôr,akobyjejtrovyvznikli.Pričomsúdbynáslednesamostatnýmrozhodnutímrozhodol,
že priznáva žalovanej náhradu trov konania vo výške 0 Eur. Súd je toho názoru, že takýto postup by
bol priamo v rozpore s čl. 17 CSP, a preto rozhodol o nároku na náhradu trov konania žalovanej v
záujme hospodárnosti, účelnosti a rýchlosti konania tak, že žalovanej sa nárok na náhradu trov konania

nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie

súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku
1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.