Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. august 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžk/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200640
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Canádyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1017200640.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): N. P., bytom M. hrdinov XXX/
XX, T., právne zastúpeného JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, so sídlom Námestie SNP 17/29,
Zvolen, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie
slobody 6, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 18105/2015/B624-
SV/40366/To zo dňa 3. júla 2015, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v

Bratislave č.k. 5S/74/2017-43 zo dňa 24. októbra 2017, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č.k. 5S/74/2017-43 zo dňa 24. októbra 2017 podľa
§ 99 písm. f/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zastavil konanie o
žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. 18105/2015/B624-SV/40366/To zo dňa 03. júla 2015.
Krajský súd konštatoval, že proti rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a
bytovej politiky č. OU BB OVBP2-2015-02168:SD zo dňa 20. apríla 2015 ako rozhodnutiu správneho

orgánu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o vyvlastnení pozemkových nehnuteľností pre trvalý
záber v prospech Národnej diaľničnej spoločnosti a.s., zapísaných na vlastníka žalobcu, podal odvolanie
len navrhovateľ vyvlastnenia Národná diaľničná spoločnosť a.s., o ktorom žalovaný rozhodol tak,
že toto odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Zdôraznil, že
žalobca odvolanie nepodal, teda nevyčerpal riadne opravné prostriedky, ktoré zákon voči označenému
rozhodnutiu pripúšťa. Preto dospel k záveru, že správny súd v zmysle § 7 písm. a/ SSP nemá právomoc

na preskúmanie ním označeného rozhodnutia, pričom uvedené predstavuje taký nedostatok podmienky,
ktorý nie je možné žiadnym spôsobom odstrániť.

2. Následne dal do pozornosti, že vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov bolo nevyhnutnou
podmienkou správnej žaloby aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy (§ 247 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku), pričom jej nedostatok rovnako viedol k zastaveniu konania o správnej žalobe (§ 250d

ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Dodal, že s ohľadom na uvedené použitie novej právnej úpravy
nemohlo v danom prípade viesť k ukráteniu práv žalobcu.

3. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b/ SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá na ich náhradu právo, pretože konanie vo veci bolo zastavené, súčasne dodávajúc, že nebol
zistený žiaden dôvod pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP.4. Zároveň rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi za podanie žaloby vo výške 63,30
eura prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenskej pošty, a.s. k rukám právneho zástupcu
žalobcu, a to podľa § 11 ods. 3 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za

výpis z registra trestov.

II.

5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote kasačnú

sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. f/ až h/ SSP a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/74/2017-43 zo dňa 24. októbra 2017 zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. V podanej kasačnej sťažnosti zrekapituloval priebeh administratívneho konania. Následne namietal
nesprávnosť postupu správneho súdu, ktorý nevyhovel žalobe žalobcu. Poukázal na skutočnosť,

že žalobcovi bolo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa doručené neskôr ako žalovanému,
pričom žalobca nahliadnutím do správneho spisu zistil, že žalovaný podal odvolanie z rovnakých, resp.
porovnateľných dôvodov, ako by odvolanie podal žalobca, teda rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánumuselobyťpreskúmanéodvolacímsprávnymorgánomvodvolacomkonaní,ktoréhoúčastníkom
bolexlegeajžalobca,ktorýopakovanenamietalvýškunáhradyza1m2pozemku.Vzhľadomnauvedené

tvrdil, že správny súd rozhodol výslovne formálne, pričom jeho rozhodnutie je arbitrárne, keďže znenie
§ 7 ods. 1 SSP expresis verbis nehovorí o tom, že žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a
postupu, ktorý mu predchádzal môže podať len ten účastník, ktorý podal opravný prostriedok, ale hovorí
všeobecne o účastníkovi konania. V tomto prípade podal odvolanie žalovaný, preto podmienku podania
riadneho opravného prostriedku pokladal žalobca za splnenú.

7. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnému súdu túto zamietnuť. Vo vzťahu k
vznesenej námietke žalobcu, že správny súd v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP nesprávnym procesným
postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, uviedol, že žalobca nešpecifikoval, akého nesprávneho postupu sa súd

dopustil, a ktoré procesné práva si žalobca nemohol uplatniť. Ďalej ohľadom uplatneného dôvodu
kasačnejsťažnostivzmysle§440ods.1písm.h/SSP,tedažesúdsaodklonilodustálenejrozhodovacej
praxe kasačného súdu, sa vyjadril, že uvedené je pravdepodobne chybou v písaní a žalobca chcel
odkázať na písm. g/ citovaného ustanovenia SSP. Následne sa vyjadril aj ku kasačnému dôvodu podľa
§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP, a síce namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci správnym

súdom, ku ktorému uviedol, že predpokladom podania žaloby na preskúmanie správneho rozhodnutia
je vyčerpanie všetkých riadnych opravných prostriedkov, pričom nepostačuje, že niektorý z účastníkov
podal odvolanie. Mal za to, že súd musí skúmať, či boli využité všetky riadne opravné prostriedky, ktoré
boli žalobcovi k dispozícii a mohli byť použité na ochranu jeho záujmov. Zdôraznil, že podanie odvolania
Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s. nebránilo žalobcovi, aby hájil svoje záujmy a podal odvolanie

aj on. Preto sa stotožnil s názorom súdu, že neboli vyčerpané všetky riadne opravné prostriedky, ktorými
mohli byť chránené záujmy žalobcu.

III.

8. Žaloba v predmetnej veci bola krajskému súdu podaná počas platnosti a účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutia
orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 1.
júla 2016 nahradený SSP, ktorý sa vzťahuje dňom nadobudnutia jeho účinnosti aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

9. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľapiatejčastiObčianskehosúdnehoporiadkupredodňomnadobudnutiajehoúčinnosti.Podľaods.2
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním

fyzická osoba alebo právnická osoba. Podľa ods. 3 na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu
dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.10. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP)
postupom podľa § 491 a § 492 SSP preskúmal uznesenie krajského súdu v medziach sťažnostných
bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola

podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o uznesenie,
proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil
pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o
súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

11. Spornou otázkou v prejednávanej veci je to, či správny súd správne posúdil otázku aktívnej
legitimácie žalobcu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného.

12. Na prvom mieste Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho
súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode

účastníka (žalobcu), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v
medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd vybrať si z prostriedkov ochrany
upravených procesnými predpismi ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy.
Preto správny súd nie je oprávnený zasahovať do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie
účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o

nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy.

13. Aj po nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku naďalej platí, že v systéme správneho
súdnictva vychádza právna úprava prístupu k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu
verejnej správy na základy žaloby z princípu generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého

vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy,
ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb
alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnickýchosôbpriamodotknuté,okremtých,ktorézákonvýslovnezprieskumuvylučuje(§248OSP,§
7 SSP). Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných

práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky).

14. Je treba zdôrazniť, že Občiansky súdny poriadok upravoval právomoc správneho súdu vymedzením
rozhodnutí správnych orgánov vylúčených zo súdneho preskúmania podobne ako SSP, aj keď právna
úprava správnych aktov, ktorých súdny prieskum sa nepripúšťa, je v SSP stanovená podrobnejšie. Oba

procesné predpisy však nepripúšťajú súdne preskúmanie rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej
správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky,
ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

15. Z pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil, že na návrh Národnej diaľničnej

spoločnosti, a. s. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU
BB OVBP2-2015-002168:SD zo dňa 20. apríla 2015 rozhodol o vyvlastnení pozemkových nehnuteľností
pre trvalý záber v prospech Národnej diaľničnej spoločnosti a.s., zapísaných na vlastníka žalobcu, a to
spoluvlastnícky podiel 1 vedený na LV č. XXXX v časti B LV pod č. C spoluvlastnícky podiel 1 vedený na
LV č. XXXX v časti B LV pod č. B1 a spoluvlastnícky podiel 1/1 vedený na LV č. XXXX v časti B LV pod

č. C Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa napadol
v administratívnom konaní len navrhovateľ vyvlastnenia podaním zo dňa 7. mája 2015, ku ktorému sa
žalobca písomne vyjadril dňa 28. mája 2015. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
18105/2015/B624-SV/40366/To zo dňa 3. júla 2015.

16. Kasačný súd dospel k záveru, že žalobca nespadá do kategórie osôb oprávnených podať žalobu
v správnom súdnictve.

17. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodoval o odvolaní osoby odlišnej od žalobcu, žalobca sám
svojim konaním odvolacie konanie nevyvolal, pred podaním žaloby nevyčerpal všetky riadne opravné

prostriedky, dokonca vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 28. mája 2015 navrhoval, aby nadriadený
správny orgán odvolanie Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. zamietol a rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu ako vecne správne potvrdil.18. Úlohou správneho súdu nie je nahrádzať odvolací správny orgán, takýto postup by bol v rozpore
so zásadou trojdelenia moci. Pokiaľ zákon expressis verbis nestanovuje podmienku podania riadneho
opravného prostriedku priamo žalobcom, treba § 7 písm. a/ SSP vykladať v súlade s podstatou a cieľom

súdneho prieskumu správnych rozhodnutí tak, že zásadne bude predmetom preskúmania právoplatné
rozhodnutie, proti ktorému podal žalobca v priebehu správneho konania riadny opravný prostriedok, ak
bol účastníkom tohto konania a ak je riadny opravný prostriedok prípustný. Výnimkou bude situácia, ak
na odvolanie účastníka administratívneho konania odlišného od žalobcu bolo rozhodnutie správneho
orgánu zmenené v neprospech žalobcu, keďže tento s rozhodnutím prvostupňového správneho

orgánu súhlasil a nemal tak dôvod využiť riadny opravný prostriedok. V opačnom prípade by došlo
k popretiu ústavného práva žalobcu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy
garantovaného v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR.

19. Tomuto záveru svedčí aj nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 12/97 z 27. augusta 1997, ktorý
judikoval, že ak žalobca v konaní pred správnym orgánom nevyužil riadne opravné prostriedky, správny

súd je povinný konanie pred ním zastaviť v zmysle § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

20. S ohľadom na uvedené nemohol Najvyšší súd Slovenskej republiky prihliadnuť na námietku žalobcu
vznesenú v podanej kasačnej sťažnosti, spočívajúcu v tvrdení, že odvolanie proti rozhodnutiu správneho
orgánu prvého stupňa nepodal, nakoľko mal vedomosť o tom, že toto rozhodnutie už bolo napadnuté

odvolaním Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., a to z rovnakých resp. porovnateľných dôvodov, ako by
bol uplatnil žalobca. Takéto tvrdenie nestačí na založenie právomoci preskúmať toto rozhodnutie podľa
Správneho súdneho poriadku.

21. Z uvedených dôvodov považoval kasačný súd právny záver krajského súdu, že v danom

prípade nemá právomoc na preskúmanie žalobcom označeného rozhodnutia, keď tento pred jeho
právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný
predpis, za správny.

22. Kasačný súd však zároveň považuje za potrebné uviesť, že hoci sa so záverom krajského súdu

stotožnil v tom smere, že nie je možné žalobe žalobcu vyhovieť, nemôže prisvedčiť správnosti postupu
krajského súdu, ktorý konanie v zmysle § 99 písm. f/ SSP zastavil. Uvedené ustanovenie upravuje
zastavenie konania v prípade, ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené
zákonom pri jednotlivých typoch konania. Takýmto postupom je pri žalobe proti nečinnosti vyčerpanie
sťažnosti alebo podnetu prokuratúre podľa § 244 ods. 1 a 3 SSP. Pri prokurátorovi je takýmto postupom

podanie neúspešného protestu prokurátora proti správnej žalobe (§ 45 ods. 1 a § 178 ods. 2 SSP), pri
žalobe proti uzneseniu zastupiteľstva (§ 45 ods. 3 a § 350 SSP), pri žalobe proti všeobecne záväznému
nariadeniu (§ 45 ods. 4, § 359 ods. 1 SSP) a podanie neúspešného upozornenia prokurátora pri
žalobe proti nečinnosti (§ 45 ods. 2 a § 244 ods. 2 SSP). V danej situácii mal krajský súd správne
postupovať tak, že podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP žalobu ako neprípustnú odmietne, ktorý postup

Správny súdny poriadok ustanovuje pre prípady, kedy žaloba smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu
orgánu verejnej správy vylúčenému z prieskumu správnym súdom podľa § 7 SSP. Uvedené pochybenie
však nepredstavuje takú vadu, pre ktorú by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušiť,
nakoľko takýto postup by smeroval k formálnemu zopakovaniu procesu, avšak bez možnosti privodiť
vecne iné, pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie.

23. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky
žalobcu vznesené v kasačnej sťažnosti za neopodstatnené, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú
podľa § 461 SSP zamietol.

24.OnáhradetrovkasačnéhokonaniarozhodolNajvyššísúdSlovenskejrepublikytak,žesťažovateľovi,
ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky
podľa § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ho nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467
ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP).

25. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.