Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. december 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/105/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115213607
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1115213607.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a

členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobkyne: F.. L.
A., Z.. XX. XX. XXXX, B. Š. R.. Č.. X/XXXX, B., proti žalovanému: CVENGROŠ, spol. s r.o., Bukureštská
ul. č. 3, Bratislava, IČO: 35 907 444, zastúpený splnomocnenkyňou: JUDr. Ľubica Adamusová, nar. 28.
03. 1954, bytom Björnsonova ul. č. 6, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. mája 2016, č. k. 6C/70/2015 - 150,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol p o t v r d z u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť na účet
Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok vo výške 99,50 eur v lehote troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia, z r u š u j e .

Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia
absolútnej neplatnosti právneho úkonu - rozhodnutia vlastníkov bytov na A. R.. Č.. X V. B. zo dňa 06.
10. 2014, ktorým bola odsúhlasená dražba jej bytu bez jej súhlasu, žalovanému nepriznal náhradu
trov konania a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného sudu Bratislava I súdny poplatok
vo výške 99,50 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne
ust. § 14 ods. 8, § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, §
583 Občianskeho zákonníka a vecne zánikom práva žalobkyne domáhať sa neplatnosti rozhodnutia

vlastníkov bytov a nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Uviedol, že medzi stranami
nebolo sporným, že dňa 06. 10. 2014 sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov
na A. R.. Č.. X V. B., ani skutočnosť, že sa uvedenej schôdze zúčastnila aj žalobkyňa a prítomní vlastníci
odsúhlasili, že pohľadávka voči žalobkyni sa bude vymáhať formou dobrovoľnej dražby jej bytu s tým,
že žalobkyňa ako prehlasovaná vlastníčka bytu mala podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. právo
obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, avšak svoje právo
uplatnila až na pojednávaní dňa 24. 05. 2016, a preto jej právo v zmysle ust. § 583 Občianskeho

zákonníka zaniklo. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že aj v prípade, ak by žalobkyňa
podala návrh na súd v stanovenej lehote, tak žalovanému nesvedčí pasívna legitimácia v konaní, ktorá
vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy v procesnoprávnom vzťahu)
a v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní s tým, že strana sporu, ktorá jenositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Poukázal na skutočnosť, že
vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí a súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, preto ak sa to v konaní nedokáže, žalobu zamietne so

záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého žalobca za žalovaného neoznačil. Uviedol,
že prejav vôle vlastníkov realizovaný formou písomného hlasovania má v prípade prijatia konkrétneho
návrhu, o ktorom sa hlasuje, vždy formu rozhodnutia (uznesenia), ktoré prijímajú samotní vlastníci
bytov, avšak žalovaný - správca, je len formou správy, ktorú si vlastníci bytov a nebytových priestorov

v dome zvolili na účel správy ich spoločného majetku s tým, že právny vzťah medzi vlastníkmi bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome a správcom je regulovaný primárne ustanoveniami zákona o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zmluvou o výkone správy, pričom správca vykonáva správu
domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na ich účet a je oprávnený
konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom (§ 8b zákona č.
182/1993 Z. z.), a preto môže vykonávať činnosti vymedzené zákonom (obstarávanie služieb a tovaru,

prevádzka, údržba, udržiavanie spoločných častí domu, služby spojené s užívaním bytu, vedenie účtu,
vymáhanieškodyainéčinnosti,ktorébezprostrednesúvisiasužívanímdomu),tedajesubjektodlišnýod
vlastníkov a z tohto dôvodu nemá ani oprávnenie spojené s hlasovaním na schôdzach vlastníkov, okrem
prípadu, ak by spravoval byt alebo nebytový priestor, alebo vlastnil v dome takýto priestor. Poukázal na
skutočnosť, že nakoľko žalovaný nie je vlastníkom bytu ani nebytového priestoru v bytovom dome, je

iba správcom bytového domu a na hlasovaní sa aktívne nezúčastnil, pričom z ust. § 14 ods. 8 zákona č.
182/193 Z. z. nepochybne vyplýva, že prehlasovaný vlastník, teda žalobkyňa, nemá svoj návrh smerovať
voči správcovi domu, ale proti tým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí
žalobkyňu prehlasovali (§ 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z.), nie je v konaní pasívne legitimovaný,
keďže nie je nositeľom hmotného práva, ktoré bolo predmetom tohto konania. Rozhodnutie o trovách

konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom žalovaného v spore, ktorý si
náhradu trov konania neuplatnil, a preto mu náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie o povinnosti
žalobkyne zaplatiť súdny poplatok odôvodnil právne položkou č. 1 písm. b) zákona č. 71/1992 Z. z. a
vecne tým, že žalobkyňa spolu s podaním návrhu neuhradila súdny poplatok, a preto jej uložil povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh vo výške 99,50 eur.

2.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a uviedla, že súd prvej inštancie bol
od 21. 10. 2014 (sp. zn. 9C/191/2014, 37Cb/157/2014, 25C/166/2015 a následne po dražbe aj v konaní

pod. sp. zn. 11C/183/2015 a vlastne iba naťahoval čas tým, že potrebuje vysvetliť zásadné skutočnosti,
ktoré súd vôbec nepreveroval - spôsoboval iba prieťahy v konaní pod rúškom objasňovania stavu)
nečinný, kedy uplatnila návrh na vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia niektorých vlastníkov bytov zo dňa
06. 10. 2014 (prvý návrh na vyhlásenie absolútnej neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov). Poukázala
na skutočnosť, že neplatne založená spoločnosť vytvorila k dátumu 06. 10. 2014 dlh o 1.000 eur nižší

ako bola výška jej sporenia v II. dôchodkovom pilieri v Allianz - Slovenská dôchodková správcovská
spoločnosť,a.s.vovýške5.600eur,pričomvnovembri2014boldlhžalovanéhonaúčtovanýibanajejbyt
s výškou súkromného dôchodkového sporenia s tým, že k dátumu dražby, t. j. 06. 08. 2015 bol dlh úplne
identický s výškou týchto úspor, ktoré sa nikdy nadajú (doslovný opis, pozn. odvolacieho súdu) scudziť,
a to vo výške 6.874 eur. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že sudkyni JUDr. Mariane Harvancovej navrhla z

dôvodu úspornosti, aby všetkých päť konaní spojila do jedného, pretože sa týkajú jednej a tej istej veci,
avšak tento návrh bol pre ňu neprijateľný, pričom ako dôkazy svojich tvrdení o protiprávnosti rozhodnutia
ostatných, tzv. vlastníkov bytov navrhla, aby súd riadne preskúmal platby v prospech žalovaného z jej
účtu od roku 2004 až do 06. 10. 2014, ale sudkyňa neodsúhlasila ani tento návrh, ktorým by sa riadne
preukázalo,ktohovorípravduaktonie.Poukázalanaskutočnosť,žeod 01.07.2011jejniejeumožnené

pracovať, hoci pracovať chce a môže ihneď, má podozrenie, že osobné údaje aj práva prislúchajúce
k dôchodku (do 30. 06. 2011 riadne odpracovala 22 rokov a 262 dní nepretržite od začatia štúdia na
Právnickej fakulte Univerzity Komenského) boli scudzené v prospech inej osoby, ktorá pravdepodobne
žijezo400euralebo330eurmesačne,čopredstavujehmotnúnúdzujednejosobysdospelýmdieťaťom.
Uviedla, že mesačné zálohové platby vo výške 158 eur, ktoré na účet domu uhrádzala až do júna 2011

zodpovedajú bytu o výmere cca 130 m2 podľa relácie Nové bývanie a čestne prehlásila, že od júla 2011
v plnej miere uhrádzala náklady na B. Č.. XX na X. X. L. na A. R.. Č.. X/XXXX V. B. vo výške 66 eur až
80 eur mesačne (jej núdza trvá 01. 07. 2011), elektrickú energiu uhrádzala vo výške až 32 eur za byt o
výmere 45 m2, avšak v rodičovskej nehnuteľnosti - byte o výmere 57 m2 sú mesačné zálohové platbyna elektrickú energiu vo výške 13 eur, preto logicky usúdila, že asi trojnásobne uhrádzala elektrickú
energiu aj mesačné zálohy na 3 byty, pričom iní vlastníci platili elektrickú energiu v dome na A. R..
Č.. X vo výške 15 eur a 11 eur, ale ona až trojnásobne s tým, že počas rekonštrukcie vykurovacieho

systému domu v roku 2008 sa dozvedela, že platí za celú stúpačku s malými bytmi ako keby vlastnila
dom s 11 izbami. Žalobkyňa v odvolaní poukázala na skutočnosť, že dňa 22. 08. 2013 (dom sa zateplil
v júni a júli 2013) pod sp. zn. 20C749/2013 podala žalobu o náhradu škody za nesprávne (podvodne
vedené) účtovníctvo domu a zámerné poškodzovanie jej bytu č. 10 tak, aby jeho hodnota bola znížená
približne o 10.000 eur a dvakrát žiadala súd o urgentné vytýčenie pojednávania v roku 2014 a 2015,

pričom išlo o prvú žalobu v poradí a tento spor je kľúčový pre odhalenie osôb, ktoré ovládajú dom
na A.É. R.. Č.. X/XXXX V. B.. Poukázala na skutočnosť, že právo ES a EÚ nielenže neumožňuje,
ale doslova zakazuje poškodzovať majetkové práva občanov v núdzi, do ktorej sa dostali na základe
počínania svojich zamestnávateľov, a to Národnej banky Slovenska od roku 2003 (následne po vyplnení
Bezpečnostného dotazníka Národného bezpečnostného úradu v septembri 2002) až do 30. 06. 2009 a
Právnickej fakulty od 01. 02. 2011 do 30. 06. 2011. Vytkla súdu prvej inštancie, že pojednávanie nebolo

vedené s cieľom skutočne prešetriť skutkový stav a objektívne posúdiť situáciu s platením na účet domu
v UniCredit Bank, a.s., ktorá je dohliadaná českým bankovým dohľadom s tým, že sudkyňa jej uložila
povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 100 eur, hoci priamo na pojednávaní si vypočula, že teraz
žije z 330 eur mesačne iba vďaka rodine, priateľom a banke, pričom už dňa 07. 03. 2014 súd požiadala
o generálne oslobodenie od súdnych poplatkov vo všetkých 18 prípadoch. Uviedla, že od apríla roku

2016 jej bývalý manžel prestal platiť na dospelé dieťa, ktoré ešte neukončilo štúdium na gymnáziu,
keď od realizácie protiprávnej dražby dňa 06. 08. 2015 boli platby výživného vo výške nižšej ako bolo
určené súdom dňa 18. 12. 1997 v sume 166 eur. Žalobkyňa v odvolaní namietla, že počínaním sudkyne,
akceptovaním tvrdení žalovaného bez náležitého preskúmania stavu a nezaprotokolovaním všetkého
podstatného, čo na pojednávaní uviedla, bolo zásadným spôsobom poškodené právo na spravodlivý a

nestranný proces, tak ako bolo šliapané po jej právach vyplývajúcich zo zamestnaneckého pomeru v
Národnej banke Slovenska od roku 2003 až do roku 2009 a druhý rok pôsobenia na Právnickej fakulte
od júla 2010 do júna 2011 v pozícii výskumného pracovníka na Katedre medzinárodného a európskeho
práva. Uviedla, že pozemok pod domom o výmere 250 m2 nie je vysporiadaný a patrí Hlavnému mestu
Slovenskej republiky s tým, že od roku 2003 - delegovanie úloh miestnej štátnej správy na samosprávy

sú vopred vytipovaní občania oberaní o majetok spôsobom vyberania troj až štvornásobne navýšených
zálohových platieb v prospech iba niektorých iných vlastníkov bytov, pričom v informačnom systéme
samosprávy je jej byt evidovaný pod číslom 15, čo je úmyselný podvod s financovaním ďalších bytov,
nakoľko v dome je iba 14 bytov. Poukázala na skutočnosť, že všetky byty v dome boli založené v
prospech Hlavného mesta alebo v prospech bánk s tým, že záložné právo na jej byt dala vymazať v apríli

roku 2011 po 13 rokoch financovania iných bytov a neplatičov domu, pričom úplne novým obyvateľom
domu, ktorí bývajú v dome od roku 2011 a 2013, bolo umožnené zásadným spôsobom poškodiť majetok
občana v núdzi, ale súd prvej inštancie odmietol preskúmať účtovníctvo domu od roku 2004 do 06. 10.
2014 a uspokojil sa s tvrdením žalovaného, ktoré sa nezakladá na pravde, nakoľko človek v núdzi predsa
nebude financovať 3 až 4 ďalšie byty ako bolo zvykom postupne od roku 1998 až do 30. 06. 2011, do

straty zamestnania na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že v
roku 2012 jej zomreli obaja rodičia, otec vo veku 84 rokov a mama vo veku 80 rokov, keď jej na základe
počínania a rozhodovania dvoch notárok ako reprezentantiek verejnej moci nemusel byť k 20. 08. 2013
ani k 24. 01. 2014 vyplatený podiel z dedičstva identický s výškou vyplatených peňazí z protiprávnej
dražby bytu, t. j. 61.383 eur (vyplatené k 22. 12. 2015, t. j. viac ako 3 roky po uplynutí zákonnej lehoty),

pričom B. Č.. XX na A. R.. Č.. X/XXXX V. B. mal v auguste 2015 trhovú cenu približne 105.000 eur aj
napriek jeho úmyselnému poškodzovaniu susedmi nad ňou (škoda odhadom asi 10.000 eur je riadne
vymáhanávkonanípodsp.zn.20C/49/2013z22.08.2013).Uviedla,ženemávedomosťotom,žebyna
území Slovenskej republiky neplatila Ústava nášho štátu o dedení a rovnosti všetkých detí narodených v
riadnom manželstve (platí rovnosť aj pre deti narodené mimo manželstva) s tým, že kvôli nesprávnemu

výkonu verejnej moci prostredníctvom notárov nie je možné scudzovať vlastné byty občanov, ktorí sa
pre úmyselné podvody svojich zamestnávateľov týkajúcich sa zdravotného poistenia a dôchodkového
zabezpečenia ocitli vo veľkej finančnej tiesni, pričom ak súd zistí takéto závažné pochybenia zo strany
notárov,zamestnávateľovasprávcovnehnuteľnosti(jenevyhnutnépreskúmaťúčtovníctvodomuakoľko
peňazí prichádzalo na účet domu od roku 2004 do 06. 10. 2014), ktoré boli dotknutými občanmi dlhodobo

financované (dom financovala od roku 1998 až do 30. 06. 2011), je nevyhnutné napraviť protiprávny
stav, ako aj preskúmať konanie v zhode - nátlak zamestnávateľa, susedov a správcu ako jednoliatej
skupiny. Poukázala na skutočnosť, že v trestnom práve sa vždy skúma motív počínania páchateľov, t. j.
kto by takýmto nesprávnym rozhodnutím orgánov verejnej moci najviac získal, čím súdu prvej inštancienáležite objasnila, že by mal napraviť protiprávny stav zámeny osobných údajov v prospech osôb, ktoré
pravdepodobne žijú z 500 alebo 400 eur mesačne, pričom jej príjem v NBS bol vo výške približne 1.100
eur a na PF UK vo výške 700 eur s tým, že tieto dva pracovné pomery sa dajú veľmi jednoducho

vykonávať aj súbežne a dosiahnuť tak príjem vo výške približne 1.900 eur, ktorý jej Národná banka
Slovenska alebo niekto, kto je oprávnený určovať rozsah jej práv, neumožňuje mať od 30. 06. 2009, t.
j. 7 rokov. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že protiprávny stav zámeny osobných údajov v informačnom
systéme NBS a iných inštitúciách verejnej moci a finančného trhu je vedený pod sp. zn. 4C/18/2011 (dňa
03. 09. 2009 zmenila zdravotnú poisťovňu s účinnosťou od 01. 01. 2010), odvolanie podané v zákonnej

lehote dňa 16. 10. 2013, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté (od 03. 09. 2009 uplynulo už takmer 7
rokov) s tým, že ak je občan obeťou ohovárania, osočovania a uvádzania nesprávnych údajov o jeho
osobe, je

potrebné tento stav, ktorý začal v roku 2003 napraviť, pretože neistota v právnych vzťahoch je zničujúca
a môže mať veľmi nepríjemné následky - má dospelú dcéru vo veku 20 rokov. Poukázala na skutočnosť,
žecelásituáciasajejjavíakobysastalaobeťounepríjemnéhošikanovaniazostranyvšetkýchštátnycha
verejných inštitúcií, vrátane súdov bez možnosti vedieť, čo vykonala, pretože je pre ňu úplne prirodzené
poctivo pracovať, mať príjem adekvátny svojim znalostiam, zvyšovať si kvalifikáciu (PhD. štúdium na

tému „Sudcovská tvorba práva“ trvalo od 28. 10. 2010 do 06. 12. 2012, bez možnosti ho riadne dokončiť,
pracovný pomer trval len do 30. 06. 2011) a vlastniť aj viac nehnuteľností, teda tak ako sa správa
normálny občan každého štátu EÚ a nikto jej nebude vnucovať opatrovníka zo strany vlastnej rodiny,
ktorý koná proti jej záujmom od roku 1997, kedy sa z viny bývalého manžela rozviedla na základe
jeho iniciatívy (skutočným dôvodom rozvodu bola nevera bývalého manžela na pracovisku), pričom ich

dieťa malo v deň rozvodu iba jeden 1 rok. Uviedla, že jej legitímne práva doposiaľ nie sú zo strany
štátu náležite ochraňované, pričom škoda, ktorá jej vznikla nečinnosťou súdnej moci od 22. 08. 2013,
najmä od 21. 10. 2014 predstavuje viac ako 60.000 eur, ale psychická trauma z neistoty a nátlaku zo
strany zamestnávateľa, ktorá začala v roku 2003, sa nedá ani len vyčísliť v peniazoch - ako sa dá
vyčísliť účet za potláčanie občianskych, politických práv a práv prislúchajúcich k pracovnému pomeru

vrátane práva na súkromný dôchodok. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že práva, ktoré sa viažu k
pracovným pomerom sa nedajú scudziť, ale v jej prípade sa začalo ich potláčanie vo veku 32 rokov a
teraz má 45 rokov, pričom od 01. 07. 2011 je jej bránené v prístupe k riadne platenému zamestnaniu,
na ktoré je kvalifikovaná. Uviedla, že na Okresnom súde Bratislava I je od 22. 08. 2013 vedených
približne 18 konaní, z ktorých ani v jednom nebolo doposiaľ rozhodnuté a konania sú vedené spôsobom

neodhaľovaniapodvodovtýkajúcichsasprávybytovéhodomunaA.R..Č..X/XXXXV.B.počasfinančnej
tiesne, ktorá trvá od 01. 07. 2011.

3.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav a
vec správne posúdil, preto navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s tým, že argumenty
uvedené v odvolaní sa na vec nevzťahujú, pričom odvolanie neobsahuje predpísané náležitosti a nie je
jasné čoho sa žalobkyňa domáha.

4.

Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného, ktoré jej bolo doručené dňa 12. 09. 2016, nevyjadrila.

5.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. l C. s. p.
(zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval
to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 13. decembra 2018 podľa § 378 ods. 1 v

spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu
upovedomené zákonným spôsobom.

6.Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8.

Odvolací súd sa síce stotožnil s tvrdením žalovaného v jeho vyjadrení k odvolaniu žalobkyne, že v
odvolaní výslovne neuviedla, v akom rozsahu rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda, z akých dôvodov
ho považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa domáha (odvolací návrh), t. j. odvolanie
neobsahuje predpísané náležitosti podľa ust. § 363
C. s. p. (§ 205 ods. 1 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016), avšak z jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O. s. p.,

§ 124 ods. 1 C. s. p.) možno vyvodiť, že odvolaním napáda rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých
výrokoch z dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), rozhodnutie
súdu prvej inštancie stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/
O. s. p.), a zároveň je z obsahu jej odvolania možné vyvodiť, že navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a

vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9.

Z obsahu žaloby, ktorú žalobkyňa podala na súd prvej inštancie dňa 18. 05. 2015 a jej doplnení zo dňa

25. 05. 2015 a zo dňa 23. 11. 2015 vyplýva, že sa domáhala určenia neplatnosti rozhodnutia vlastníkov
bytov na A. R.. Č.. X V. B. zo dňa 06. 10. 2014, ktorým bola bez jej súhlasu údajne odsúhlasená verejná
dražba bytu č. 10 v jej vlastníctve.

10.

Podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom
do 31. 10. 2018, prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa
do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho
právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania

dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo
zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom
súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov
podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina podľa odsekov
3 a 4 nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome súd.

Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy
a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala nimi splnomocnená osoba.

11.

Citované zákonné ustanovenie v znení účinnom do 31. 10. 2018 upravuje prostriedok právnej ochrany
prehlasovaných vlastníkov bytov v prípade hlasovania na schôdzi vlastníkov (§ 14 ods. 1 zákona),
písomného hlasovania (§ 14 ods. 7 zákona) alebo hlasovania zhromaždenia (§ 14 ods. 9 zákona). Z
tohto ustanovenia je potrebné odvodiť aj okruh pasívne legitimovaných subjektov v takomto súdnom

konaní a nakoľko tvorcom prejavu vôle, ktorý sa transformuje do podoby rozhodnutí prijatých hlasovaním
vlastníkov, sú samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sa mohli zúčastniť hlasovania, len
títo môžu byť žalovanými subjektmi v spore podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z., pretože iba ich
prijaté rozhodnutia právne zaväzujú, t. j. vyplývajú z nich pre vlastníkov bytov práva a povinnosti.12.

V prípade, ak sa vlastník bytu domáha právnej ochrany postupom podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993
Z. z. je nevyhnutné, aby žaloval všetkých ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome bez
ohľadu na to, či sa hlasovania zúčastnili, alebo ako hlasovali, pretože právo hlasovať a tým realizovať
svoje právo zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých
veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných

nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, má v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. iba
vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome a prijaté rozhodnutia hlasovaním zaväzujú všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak to tak nie je a žaloba smeruje voči správcovi domu,
ktorý v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. iba spravuje bytové domy, nie je žalovaný pasívne
vecne legitimovaný v spore, nakoľko nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vyplývajúcej z právneho
predpisu.

13.

Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že na to, aby sa niekto stal stranou v spore, netreba, aby bol
účastníkomhmotnoprávnehovzťahu,oktorývsporeide;stačí,akpodážalobu(vtakomprípadesastáva

žalobcom)aleboabybolaprotinemupodanážaloba(vtakomprípadesastávažalovaným).Čivšakbude
žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje
žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník
subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom
konania, sa v civilnom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej

legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len
subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom
objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že
je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia,
o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca

tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti,
o ktorú v konaní ide.

14.

Súd prvej inštancie dospel k nielen k správnemu právnemu záveru o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného v spore, pre ktorý bolo nevyhnuté žalobu zamietnuť, ale správne skonštatoval,
že žalobkyňa právo domáhať sa určenia neplatnosti hlasovania vlastníkov bytového domu uplatnila
po zákonom určenej lehote 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania, t. j. jej právo
prekludovalo (zaniklo), nakoľko je nesporné, že hlasovanie vlastníkov sa uskutočnilo dňa 06. 10. 2014,

avšak nedostatky žaloby podanej na súd prvej inštancie dňa 18. 05. 2015 (224 dní po hlasovaní)
odstránila až na pojednávaní dňa 24. 05. 2016 (596 dní po hlasovaní), kedy súd prvej inštancie pripustil
uznesením zmenu petitu žaloby, pričom žalobkyňa žalobu nepodala ani do 3 mesiacov, ak by sa ako
vlastníčka bytu nemohla o výsledku hlasovania dozvedieť, čo však v konaní ani netvrdila.

15.

Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťúčastníkakonaniazato,žezakonanianeboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď

určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

16.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že
žalobkyňa si nesplnila nielen dôkaznú povinnosť, nakoľko v konaní vôbec nepredložila zápisnicu o
hlasovaní vlastníkov bytov zo dňa 06. 10. 2014, z ktorej by konkrétne vyplývalo hlasovanie, ktorého

neplatnosti sa žalobou domáha, ale v konaní okrem dôkazov navrhovaných na pojednávaní dňa 24. 05.
2016, s meritom veci absolútne nesúvisiacich, ani netvrdila a tým nepreukazovala skutkové okolnosti, z
ktorých by bolo možné eventuálne vyvodiť akýkoľvek dôvod neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov.

17.

Pozornosti odvolacieho súdu neunikla skutočnosť vyplývajúca z obsahu spisu, že žalobkyňa sa
prostredníctvom viacerých (18) žalôb podaných na Okresný súd Bratislava I domáha súdnej ochrany,
pričomzobsahuspisuvyplýva,ženaoznačenomsúdesapodsp.zn.9C/141/2014vedieod21.10.2014
konanie s totožným predmetom, ktorého stranou je žalobkyňa, avšak pre nedostatky podanej žaloby z
nej jednoznačne nevyplýva, že obchodná spoločnosť CVENGROŠ, spol. s r.o. je žalovanou v spore,

nakoľko žalobkyňa doposiaľ určito a nezameniteľne neoznačila stranu sporu (v žalobe zo dňa 21. 10.
2014 neuvádza žiadneho žalovaného, v doplnení žaloby zo dňa 04. 05. 2015 uvádza, že žalovanými sú
vlastníciuvedenínalistevlastníctvaČ..XXXX,alevpodanízodňa17.05.2016užuvádza,žežalovaným
je CVENGROŠ, spol. s r.o., ale aj P.I. Consulting s.r.o.), čím neboli splnené všetky podmienky existencie
prekážky začatého konania v tej istej veci (rovnaké strany sporu, rovnaký predmet konania a rovnaké

skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo), ktorá by bránila tomu, aby na súde prebiehalo iné
konanie v tej istej veci a konanie o návrhu, ktorý bol podaný neskôr je nevyhnutné podľa § 161 ods. 2
C. s. p. (§ 104 ods. 1 O. s. p.) zastaviť.

18.

Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym
záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky
požiadavky ust. § 220 ods. 2 C. s. p., keď žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp.
tvrdenia, s ktorými by sa nebol prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne

vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne
zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne, a preto
odvolací súd tento rozsudok vo výroku, ktorým žalobu zamietol ako vecne správny potvrdil podľa § 387
ods. 1 a 2 C. s. p.

19.

Zobsahuodvolaniažalobkynevyplýva,žeodvolanímnapadlaajvýrok,ktorýmjejbolauloženápovinnosť
zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok vo výške 99,50 eur z dôvodu, že už na
pojednávaní dňa 24. 05. 2016 uviedla, že žije z 330 eur mesačne, a to iba vďaka rodine, priateľom

a banke, ktoré možno svojim obsahom považovať za žiadosť o priznanie oslobodenia od súdneho
poplatku za návrh na začatie konania (žalobu), pričom žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie dňa 06.
12. 2016 vyplnené Tlačivo pre dokladovanie pomerov strany konania (za účelom rozhodnutia o žiadosti
na oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie), z ktorého vyplýva, že je rozvedená, stará sa o
nezaopatrenú dcéru, od 14. 11. 2011 je registrovaná ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce,

sociálnych vecí a rodiny Bratislava I, spláca záväzky v bankách mesačne v sume približne 75 eur a
nakoľko jej bolo uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 15. decembra 2016, č. k. 6C/70/2015 - 195
priznané oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku zo dňa 24. mája 2016, č. k.
6C/70/2015 - 150 vo výške 199 eur, je nesporné, že už dňa 24. 05. 2016 (dátum vyhlásenia rozsudku)
jej pomery odôvodňovali v zmysle § 254 ods. 1 C. s. p. aj oslobodenie od súdneho poplatku za žalobu vo

výške 99,50 eur, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým uložil žalobkyni povinnosť
zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eur podľa § 389 ods. 1 písm. d) C. s. p. zrušil, pretože dôvody,
pre ktoré bolo vydané, neexistovali.

20.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods.
2 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania vplnejvýškestým,žeovýšketejtonáhradyrozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).