Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. február 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118213904
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7118213904.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne N. G.K., W.. XX.XX.XXXX, bytom V., V. XX,
proti žalovaným 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, 2. DUPOS
dražobná, spol. s r.o., Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 362 33 935, o určenie neplatnosti zmluvy
a neprijateľnej zmluvnej podmienky a o ďalšie nároky, ako aj o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu 24C/32/2018-45 zo 17.12.2018 Okresného súdu Košice
I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia, že zmluva o splátkovom úvere č. 0324077442 zo
dňa 5.9.2009 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade je absolútne neplatná, aby určil, že

žalovaným použitá okamžitá splatnosť záväzkov - neprimerane vysoká sankcia spojená s neplnením
záväzkov je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k/, ďalej aby určil, že právne
úkony žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam - rodinnému domu súp.č. 765, zapísaného na LV
XXXX, parc.č. 2485 a pozemky parc.č. 2484 o výmere 345 m2 záhrada a č. 2485 o výmere 377 m2
zastavané plochy a nádvoria, kat. úz. N. N., katastrálny úrad C. sú neplatné a ďalej, aby žalovanému v

1. rade prikázal vymazať žalobkyňu zo zoznamu dlžníkov a odstrániť negatívny rating, aby si žalobkyňa
mohla vziať iný úver. Zároveň sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by
súd uložil žalovanému v 1.rade zdržať sa výkonu záložného práva a zdržať sa úkonov smerujúcich k
uskutočneniu dobrovoľnej dražby vyššie špecifikovaných nehnuteľností v jej vlastníctve až do skončenia
konania vo veci samej, čo odôvodnila tým, že poskytnutý úver vo výške 44.600 € riadne splácala
až do roku 2017, pokiaľ sa nedostala do finančných problémov, na čo žalovaný v 1.rade reagoval

vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, ktorý úkon pokladá za neplatný a aj za nekalú praktiku a
neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Obč.zákonníka, keď aj celý postup žalovaného
v 1.rade odporuje dobrým mravom a je aj výsledkom zanedbania povinnej odbornej starostlivosti pri
poskytovaní úveru z jeho strany. Z listu vlastníctva č. XXXX zistil, že žalobkyňa je od r. 2009 zapísaná
ako výlučná vlastníčka nehnuteľností - záhrady, zastavanej plochy a nádvoria a rodinného domu súp.č.
765, stojacich na parcele č. 2485 v kat.úz. N. N. a na týchto nehnuteľnostiach viazne záložné právo

v prospech žalovaného v 1.rade, zapísané pod V 1742/2009. Zo zmluvy o hypotekárnom úvere č.
0324077442 zistil, že žalovaný v 1.rade ako banka a žalobkyňa ako dĺžník uzatvorili dňa 5.8.2009
zmluvu, na podklade ktorej žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 44.600 € za účelom kúpy domu a
podľa článku 5 tejto zmluvy pohľadávka banky mala byť zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti.
Z listu žalovaného v 1.rade zo dňa 8.2.2018 adresovaného žalobkyni mu tiež vyplynulo, že žalovaný
v 1.rade vyhlásil ku dňu 8.2.2018 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere a vyzval ju na

zaplatenie pohľadávky vo výške 43.018,46 € do 15 dní. Podľa výzvy zo dňa 19.7.2018 žalovaný v 2.rade
vyzval žalobkyňu na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu dražby. Citoval § 324ods. 1, § 325 ods. 1,2 a § 329 ods. 1-3 CSP a charakterizoval podmienky, ktoré musia byť naplnené
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Citoval taktiež § 151a a § 151j ods. 1 Obč.zákonníka a mal za
to, že základná argumentácia žalobkyne spočíva v spochybnení možnosti žalovaného v 1.rade vyhlásiť

predčasnú splatnosť celého úveru. Citoval preto § 53 ods. 1, 9 Obč.zákonníka a tiež § 497 a § 506
Obchodného zákonníka a bol toho názoru, že oprávnenie žalovaného v 1.rade vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru je premietnutím zákonnej regulácie (ust. § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Obč.zákonníka),
ktorá je z povahy veci vyvážená a prijateľná, a teda vylučujúca záver o neprijateľnosti tejto zmluvnej
podmienky. Navyše žalobkyňa netvrdila a ani nepreukázala, že by riadne a včas plnila svoj záväzok

zo zmluvy o úvere, a teda, že sa nedostala do omeškania s plnením dojednatých splátok a nemal
preto žiadne dôvodné pochybnosti o tom, či žalovaný v 1.rade pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru postupoval v súlade so zákonom. Zohľadnil tiež tvrdenie žalobkyne, podľa ktorej poskytnutý
úver je bezúročný a bez poplatkov, avšak mal za to, že posudzovaná zmluva o úvere má charakter
spotrebiteľskej zmluvy, avšak nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú by sa vzťahoval právny
režim podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. S poukazom na znenie § 1 ods. 2 písm. e/ zákona

č. 258/2001 Z.z., ako aj na § 1 ods. 3 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z.z. mal za to, že hypotekárny
úver poskytnutý žalobkyni nie je možné pokladať za spotrebiteľský úver. Vo vzťahu k platnosti zmluvy
o úvere mu nevyvstali ani žiadne dôvodné pochybnosti, nakoľko v zmluve je určito a zrozumiteľne
určená celková výška poskytnutého úveru, výška úrokovej sadzby, výška splátky, jej frekvencia a lehota
splatnosti jednotlivých splátok, tiež aj doba trvania úveru, resp. lehota na jeho úplné splatenie. Nemal

preukázané, aby zo strany žalovaného v 1.rade pri poskytnutí úveru došlo k zanedbaniu povinnej
odbornej starostlivosti, o čom svedčí aj fakt, že žalobkyňa od r. 2009 do r. 2017 úver riadne splácala a
do finančnej tiesne sa dostala až po uvedenej dobe. Ak by aj bola preukázaná neprijateľnosť niektorej
z (podrobnejšie nešpecifikovaných) zmluvných podmienok, táto skutočnosť by automaticky neviedla k
záveru o neplatnosti celej úverovej zmluvy. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 44.600 € a uzavretie

záložnej zmluvy slúžiacej na zabezpečenie úveru v takejto nie zanedbateľnej výške predstavuje podľa
neho štandardný bežný postup, ktorým sa banka ako veriteľ usiluje o zabezpečenie uspokojenia svojej
pohľadávky voči dĺžníkovi. Nakoľko žalobkyňa nepreukázala podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia a nepreukázala skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť nároku, ktorému sa mala
poskytnúť ochrana a ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov návrh zamietol.

2. Uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, navrhla ho zmeniť a jej návrhu vyhovieť s
poukazom na to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Trvala na tom, že v prípade
predmetnej úverovej zmluvy sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Obč.zákonníka a táto nesmie

obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. Táto úverová zmluva podľa jej názoru obsahuje množstvo
neprijateľných zmluvných podmienok v rozpore s § 53 a nasledujúcimi Občianskeho zákonníka a
je tak neplatná. Dokazovanie týchto neprijateľných zmluvných podmienok bude predmetom súdneho
konania vo veci samej. Do pozornosti súdu prvej inštancie dala rozsudky súdov Slovenskej republiky,
ktoré rozhodli vydaním neodkladného opatrenia vo veciach zdržania sa výkonu záložného práva, a

to špecifikujúc tieto podľa skratiek príslušných súdov a spisových značiek. Naliehavosť neodkladného
opatrenia je daná tým, že žalovaný v 1. rade pristúpil k zosplatneniu celého úveru a v priebehu veľmi
krátkej doby pristúpil k výkonu záložného práva. Je možné sa domnievať, že výkon záložného práva
formou dobrovoľnej dražby je protiústavný a ona a jej rodinní príslušníci nemajú inú zákonnú ochranu
len žiadať o vydanie rozhodnutia podľa § 328 CSP.

3. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaného odvolania podľa ust.
§ 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a
oprávnenou osobou preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379, a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

4. Žalobkyňa použila odvolacie dôvody upravené v ust. § 365 ods. 1 písm. e/,f/ a h/ CSP.

5. Odvolací dôvod podľa § 365 ods1 písm. e) CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie

rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté
dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska
hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplnézistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté,

nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom . Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

6. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do

úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§

191 ods. 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim ust. § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

7. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný

skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

8. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Po
preskúmaní veci je nutné konštatovať, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, aby
rozhodoval vec na podklade nesprávne ustáleného skutkového stavu a nebolo ani zistené, aby na

skutkovýstavprvoinštančnýsúdaplikovalnesprávnezákonnéustanovenie,alebožebypoužitézákonné
ustanovenia nesprávne vyložil.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že
vecne správne a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody uznesenia prvej inštancie, s
ktorýmidôvodmisaajodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujeanatietoodkazuje.Aniďalšieskutočnosti
uvedené v odvolaní, neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia odvolací

súd uvádza:

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. c/ CSP
neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami

a podľa písm. d/ tohto ustanovenia, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa ods. 3 neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno

dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v rámci civilného sporového konania je nariadenie
neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Neodkladné
opatrenie za účelom rýchlej úpravy (§ 328 ods. 2 CSP) pomerov strán môže súd nariadiť len ak je

to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom
zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom
podľa zákonného vymedzenia musí jeho navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje v krátkejdobe bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, preto z procesného
hľadiska je zásadným obsah samotného návrhu, lebo len z tohto súd pri rozhodovaní o NO môže
vychádzať. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno

poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ
opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Náležitosti návrhu vymedzuje ust. § 326 CSP. Splnenie aspoň jedného zo základných
predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu
a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré navrhovatelia uvádzajú. Navrhovateľ NO teda musí opísaním

rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia
ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje aj argumentačnú líniu
v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Po uvedení rozhodujúcich skutočností v návrhu, ich
musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku
predpokladá jasné určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných
listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej

pravdepodobnosti,žechránenýnárokjedôvodnýatrvá.Pomery,ktorémajúbyťneodkladnýmopatrením
upravené musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa
aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V spojitosti so zákonnou požiadavkou osvedčenia práva je
nevyhnutné vyporiadať sa aj s otázkou zákonnosti hroziaceho zásahu. Neodkladné opatrenie nemôže
teda poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom.

13. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel po starostlivom preskúmaní všetkých relevantných
aspektov a svoju úvahu o nenaplnení podmienok pre vyhovenie návrhu aj priliehavo a výstižne vysvetlil.

14. Žalobkyňa opisom rozhodných skutočností osvedčila, že so žalovaným v 1. rade uzavrela zmluvu
o hypotekárnom úvere, na základe ktorej jej tento poskytol úver vo výške 44.600 €, pričom podľa listu
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie N. N. na nehnuteľnostiach tam zapísaných viazne záložné
právo v prospech žalovaného v 1. rade, zapísané pod V 1742/2009.

15. Žalobkyňa nepoprela, že úver v dohodnutých splátkach nesplácala, po uzavretí zmluvy v roku 2009
ho reálne hradila len do roku 2017, kedy sa dostala do finančnej tiesne, kvôli čomu žalovaný v 1.
rade pristúpil k zosplatneniu úveru. Žalobkyňa spochybňuje samotnú úverovú zmluvu, so všeobecným
(nekonkretizovaným) poukazom na § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka a položkovite uvedený zoznam
spisových značiek, majúcich za účel identifikáciu rozhodnutí rôznych všeobecných súdov. Odhliadnuc

od toho, že počas celého obdobia od uzavretia zmluvy do doby, kedy sa žalobkyňa dostala do
finančných problémov, ako dlžníčka zjavne podmienky úveru nespochybňovala, je nutné upozorniť aj
na náležitú argumentáciu prvoinštančného súdu, podľa ktorej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru
je vo všeobecnosti premietnutím zákonnej regulácie (ust. § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Obč. zák.),
keď navyše posudzovaná zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak nie je zmluvou o

spotrebiteľskom úvere, na ktorú by sa vzťahoval právny režim podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
Žalobkyni bol evidentne poskytnutý hypotekárny úver vo výške 44.600 € za účelom kúpy domu, pričom
zákon o spotrebiteľských úveroch sa nevzťahoval na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia
existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, ako aj na zmluvy o poskytnutí úveru nad hodnotu
20.000 €.

16. Za týchto okolností podľa názoru odvolacieho súdu dovolávanie sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úverovej zmluvy sa javí byť len prostriedkom ochrany pred realizáciou záložného práva speňažením
nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, pričom takýto postup žalovaného v 1. rade vyvolala žalobkyňa
nedodržaním podmienok zmluvy.

17. V prejednávanej veci žalovaný - veriteľ pristúpil k realizácii záložného práva na základe zmluvy
uzavretej medzi žalobkyňou a ním, a to postupom podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Právnym
podkladom tohto výkonu je samotná zmluva medzi účastníkmi, ako aj zákonná úprava dobrovoľnej
dražby. Žiadna právna úprava neobmedzuje možnosť zriadiť záložné právo ako zabezpečenie

pohľadávky veriteľa aj nehnuteľnosťou, ktorá slúži účastníkovi takejto zmluvy na bývanie, a to prípadne
aj s rodinnými príslušníkmi, keď táto skutočnosť dlžníkovi bola zrejmá už pri uzatváraní samotnej zmluvy,
ktorou zabezpečoval plnenie zmluvného záväzku.18. Odvolací súd má za to, že ani v prípade spotrebiteľa nemožno bez ďalšieho neodkladne upraviť
pomery subjektov právneho vzťahu len na podklade argumentácie celkom zrejme sledujúcej zámer
vyhnúť sa plneniu, inak z hľadiska práva a dobrých mravov dostatočne pravdepodobných záväzkov.

19. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že žalobkyňou uvádzané dôvody nepreukazujú
zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže táto neosvedčila právo, ktorému sa
má poskytnúť dočasná ochrana prostredníctvom neho. Zásah do jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
podľa zdokumentovaného stavu nie je realizovaný nezákonne, ale na základe ňou uzavretej zmluvy o

zriadení záložného práva, pričom z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplývajú žiadne
skutočnosti spochybňujúce jej platnosť.

20. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).