Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/290/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110220091
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7110220091.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: EFEKTIM SLOVAKIA
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Moyzesova 7, IČO: 45602522, zastúpeného Mgr. Richardom Petrovom,
advokátomsosídlomvKošiciach,Františkánska3protižalovanej:KOMUNÁLNApoisťovňa,a.s.,Vienna
Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 8, IČO: 31595545, zastúpenej Mgr. Daliborom
Tverďákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, o zaplatenie 632,19 eur s prísl., o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 4.10.2016 č.k. 24C/187/2010-250 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania a štátu.

Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
281,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 29.8.2011 do zaplatenia, to všetko v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky 282,14 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 80%. Sporovým
stranám uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania, žalovanej v rozsahu 90% a žalobcovi v rozsahu

10%.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že dňa XX.X.XXXX došlo k
dopravnej nehode, pri ktorej z dôvodu kolízie motorových vozidiel žalobcu zn. Ford Focus, ev.č. D.
a motorového vozidla Toyota Yaris ev. č. D., ktorej vinníkom bol vodič U.. Z. B., a ktorý mal v čase
dopravnej nehody uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla so žalovanou. Žalobca si dal motorové vozidlo upraviť u opravcu

SZILCAR s.r.o., so sídlom v Košiciach, Alejová 2, ktorý dňa 22.2.2008 vystavil faktúru č. XXXXXXXX,
ktorou vyúčtoval náklady na opravu vo výške 21.192,62 Sk bez DPH. Žalovaná na základe povinného
zmluvného poistenia motorového vozidla U.. Z. B. likvidovala predmetnú poistnú udalosť a poukázala
na účet žalobcu celú uplatnenú škodu vo výške 21.193,00 Sk. Žalobca žalobu oprel o tvrdenie, že v
dôsledku poškodenia a opravy jeho motorového vozidla došlo k zníženiu všeobecnej hodnoty oproti
stavu pred poškodením vo výške 350,05 eur, čo predstavuje znehodnotenie vozidla, t.j. časť skutočnej
škody, ktorá bola spôsobená v dôsledku dopravnej nehody a ktorú odvíjal od výsledkov znaleckého

skúmania znaleckou organizáciou Servisexperta s.r.o. (znalecký posudok č. 69/2009), ktorý pripojil
k žalobe ako listinný dôkaz. Spoločnosť Servisexperta s.r.o. vyúčtovala žalobcovi za vyhotovenie
znaleckého posudku znalečné vo výške 282,14 eur, ktorú sumu žalobca uhradil dňa 20.7.2010. Toutožalobou tak žalobca uplatňoval náhradu škody za znehodnotenie motorového vozidla vo výške 350,05
eur a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky na náhradu škody vo výške 282,14 eur.

3. Súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestnej dopravy, odvetvia
odhad hodnoty cestných vozidiel a zo záveru znaleckého posudku č. 33/2012 vypracovaného Ing.
Zoltánom Bérešom zo dňa 2.5.2012 vyplynulo, že všeobecná hodnota vozidla pred nehodou bola
419.715,43 Sk (13.932,00 eur s DPH) a po poškodení a po vykonaní opravy ostala táto hodnota rovnaká.
Znalec tak vyslovil, že v danom prípade nedošlo k znehodnoteniu motorového vozidla v dôsledku opravy

a to z dôvodu dodržania výrobcom stanovených pracovných postupov pri oprave. Žalobca voči tomuto
znaleckému posudku vzniesol námietky, ku ktorým sa vyjadril znalec podaním zo dňa 5.3.2014 len
všeobecne tak, že trvá na svojich záveroch.

4. Na základe návrhu žalobcu súd prvej inštancie nariadil kontrolné znalecké dokazovanie a zo záverov
znaleckého posudku č. 17/2016 vypracovaného Ing. Jaroslavom Krempašským zo dňa 26.2.2016

vyplynulo, že všeobecná hodnota vozidla pred poškodením bola 12.153,33 eur bez DPH, t.j. 14.584,00
eur s DPH. Zo záverov tohto znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že v posudzovanej veci
vplyvom opravy došlo k technickému znehodnoteniu dvoch skupín, a to skrine karosérie o 0,45% a
výbavy karosérie o 0,75%. Všeobecná hodnota vozidla pred poškodením činila 12.153,33 eur bez DPH,
všeobecná hodnota po poškodení činila 11.871,67 eur bez DPH pri zohľadnení nákladov na opravu vo

výške 698,33 eur, rozdiel vo všeobecnej hodnote vozidla pred a po poškodení činí 281,66 eur.

5. Žalovaný vyslovil vo vzťahu k tomuto znaleckému posudku námietky. Nesúhlasil s koeficientom K51
vo výške 1,047, ktorý navyšuje všeobecnú hodnotu vozidla, s tým, že znalec udal iba jednu vzorku, čo je
skresľovanie výsledku. V zozname vzoriek ponúkaných predajcami ojazdených vozidiel sa nachádzajú

vozidlá s menším počtom najazdených kilometrov a nižšou cenou. Pokiaľ znalec vybral aj inú vzorku,
ktorú veľmi precízne neodôvodnil, takéto konanie je možné pokladať za účelové, navyše pokiaľ ide o
vzorky z trhu, je všeobecne známe, že predávajúci navýšia cenu o 10 - 40 %. Žalovaný preto trval na
správnosti výšky koeficientu K51=1 a všeobecnej hodnote vo výške 13.929 eur. Ďalej namietal, že v
tabuľke materiálov ochranná lišta zadného nárazníka patrí do výbavy karosérie a nie do skrine karosérie.

Zadný nárazník nemá byť zaradený do triedy B, pretože nárazník vekom nemení svoje vlastnosti, teda
patrí do skupiny C. Výpočet zmeny technického stavu jednotlivých skupín po oprave poškodenia je
nesprávny, pretože pokiaľ ide o skriňu karosérie, skupina nemohla byť znehodnotená v rozsahu VO =
-0,45 %, pretože na skrini karosérie sa nič neopravovalo. Čo sa týka výbavy karosérie, táto skupina
taktiež nebola znehodnotená, pretože na vozidle nebola vykonaná žiadna oprava, ktorá by mala vplyv na

zmenu technických vlastností vozidla. Na vozidle boli iba vymenené diely skrutkované alebo násuvné,
ktoré nemajú žiaden vplyv na technické alebo jazdné vlastnosti vozidla. Dokonca ide o zhodnotenie
vozidla opravou, pretože boli použité nové diely.

6. Súdny znalec Ing. Jaroslav Krempašský vo svojom odbornom vyjadrení k námietkam žalovaného

uviedol,žepristanoveníkoeficientu1,047vychádzalzpublikácieEurotaxGlass´sSlovakia,pričompoužil
údaje z publikácie, ktorú bežne používajú autoopravovne, dovozcovia vozidiel, lízingové spoločnosti a
poisťovne z mnohých štátov; ide o profesionálny, nezávislý a neutrálny expertný systém. Za nesprávne
považoval tvrdenie žalovaného, že použil jednu vzorku. V publikácii sú totiž spracované údaje z reálnych
predajných cien porovnateľných ojazdených vozidiel rovnakého typu a porovnateľného technického

stavu na trhu s ojazdenými vozidlami. K námietke žalovaného, že K51=1, znalec uviedol, že tvrdenie
žalovaného je nesprávne, nezdôvodnené a preto nepreskúmateľné. Vo vzťahu k námietke žalovaného,
že v zozname materiálov ochranná lišta zadného nárazníka patrí do výbavy karosérie a nie do skriňa
karosérie, sa znalec s námietkou stotožnil; uviedol, že k tomu došlo nie úmyselne, ale nedopatrením.
Tento preklep však nemal vplyv na výpočet všeobecnej hodnoty vozidla, výšky škody a znehodnotenia

vozidla. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že zadný nárazník nemal byť zaradený do triedy B ale
do triedy C, znalec uviedol, že toto tvrdenie je nesprávne, pretože všetky plasty ako aj každý lak
podliehajú starnutiu, držiaky a priečnik zadného nárazníka korodujú, preto zadný nárazník správne
zaradil do triedy B. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že výpočet zmeny technického stavu jednotlivých
skupín po oprave poškodenia je nesprávny, pretože pokiaľ ide o skriňu karosérie, skupina nemohla byť

znehodnotená v rozsahu VO = -0,45 %, keďže na karosérii sa nič neopravovalo, súdny znalec pokladal
toto tvrdenie za nesprávne, nekorešpondujúce s ohliadkou a kalkuláciou poisťovne Allianz. Vo vzťahu
k námietke žalovaného, že čo sa týka výbavy karosérie, táto skupina taktiež nebola znehodnotená,
pretože na vozidle nebola vykonaná žiadna oprava, ktorá by mala vplyv na zmenu technických vlastnostívozidla, znalec uviedol, že toto vyjadrenie alebo tvrdenie je v rozpore s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Poukázal na znalecký posudok, kde uviedol, aké sú približné
technické hranice jednotlivých prípadov, kedy by mohlo ísť o znehodnotenie, o zhodnotenie alebo keď

sa zanedbáva zmena technického stavu. V danom prípade je technická hodnota skupiny 77,44 %, to
znamená, že v súlade s cit. vyhláškou došlo opravou vozidla k jeho technickému znehodnoteniu. Znalec
uviedol, že trvá v celom rozsahu na záveroch, ktoré uvádza v posudku č. 17/2016 a ospravedlnil sa za
preklep, ktorý však nemal žiaden vplyv na výpočty.

7. Žalovaný namietal, že zo znaleckého posudku Ing. Krempašského nevyplýva, v akom rozsahu došlo
k znehodnoteniu motorového vozidla a vzhľadom na rozpory medzi výsledkami jednotlivých znaleckých
posudkov žiadal, aby súd nariadil ďalšie znalecké dokazovanie. Súd prvej inštancie návrh na vykonanie
tohto dôkazu zamietol.

8. Po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 4 ods. 1, 2 písm. b/, ods. 4, § 11

ods. 6 písm. a/, ods. 7, 8, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších zmien, § 420 ods. 1, § 427
ods. 1, § 442 ods. 1, 3, § 443 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uzavrel, že poistenému U..
Z. B. vzniklo z poistenia zodpovednosti u žalovanej právo, aby táto ako poisťovateľ za neho nahradila
žalobcovi ako poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutú poškodením

veci, teda v danom prípade poškodenie motorového vozidla. Zodpovednosť poisteného U.. Z. B. je daná
ust.§427Občianskehozákonníka,keďžeakodržiteľaprevádzkovateľmotorovéhovozidlapoistenéhou
žalovanej zodpovedá za škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky tohto dopravného prostriedku.
Ide o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že táto je daná bez ohľadu na jeho zavinenie. Pre jej vznik
postačuje splnenie predpokladov, ktorými sú protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť

medzi protiprávnym úkonom a škodou.

9. V konaní nebolo podľa názoru súdu prvej inštancie sporným splnenie všetkých základných
predpokladov pre záver o zodpovednosti poisteného za škodu, ktorá bola vyvolaná osobitnou povahou
prevádzky motorového vozidla pri zistení, že poistený ako vodič motorového vozidla porušil základné

pravidlá cestnej premávky, teda povinnosti uložené mu zákonom a za príčinnej súvislosti s týmto
protiprávnym konaním došlo k škode na motorovom vozidle žalobcu.

10. Sporným bol rozsah škody, keď žalobca tvrdil, že škoda pozostáva nielen z nákladov na samotnú
opravuvozidla,aleajzoznehodnoteniatohtomotorovéhovozidlavdôsledkunehodyanáslednejopravy.

Žalovaná popierala, že by došlo k znehodnoteniu veci.

11. Z dôvodu vznesenia námietky premlčania uplatneného nároku súd prvej inštancie sa primárne
zaoberal touto otázkou. Pri jej posúdení aplikoval ust. § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a dospel k záveru, že objektívna trojročná premlčacia doba začala plynúť v deň, kedy došlo

k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla, t.j. XX.X.XXXX a uplynula dňa XX.X.XXXX.
Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, táto začala plynúť žalobcovi až potom, ako sa oboznámil s
výsledkami znaleckého posudku pripojeného k žalobe vyhotoveného dňa 30.7.2009, kedy nadobudol
vedomosť o rozsahu škody uplatniteľnej na súde. Dvojročná subjektívna premlčacia doba tak začala
plynúť 30.7.2009 a uplynula najneskôr posledným dňom trojročnej objektívnej premlčacej doby, t.j.

XX.X.XXXX. Žalobca podal žalobu na súde dňa 12.8.2010, t.j. v rámci plynutia premlčacej doby. Jeho
nárok preto nie je premlčaný.

12. Pokiaľ išlo o otázku, či v danom prípade došlo k znehodnoteniu vozidla žalobcu, táto bola predmetom
znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o existencii a výške znehodnotenia

vozidla založil na výsledkoch kontrolného znaleckého posudku Ing. Jaroslava Krempašského, ktorého
závery potvrdili správnosť záverov posudku č. 69/2009 znaleckej organizácie Servisexperta. Pokiaľ
žalovaný v posudku Ing. Krempašského namietal údaj o všeobecnej hodnote vozidla pred poškodením,
súd prvej inštancie poukázal na to, že znalecká organizácia pri výpočte vychádzala ešte z nižšej hodnoty
(13.825,00 eur), ako znalec Ing. Béreš (13.932,00 eur).

13. Naviac súdny znalec Ing. Zoltán Béreš nijako neodpovedal na relevantné, precízne a odôvodnené
námietky žalobcu voči ním podanému posudku. Naopak, Ing. Krempašský sa v doplňujúcom odbornom
stanovisku podrobne vyjadril k námietkam žalovanej a uznal, že v jednej položke pochybil, čo všaknemalo vplyv na výsledok znaleckého skúmania. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že
nemal dôvod pochybovať o správnosť jeho záverov, nakoľko ide o erudovaného súdneho znalca, ktorý
v danom odbore a odvetví znaleckej činnosti dlhodobo pôsobí a podáva kvalitné znalecké posudky. Z

tohto dôvodu zamietol návrh žalovanej na vykonanie ďalšieho znaleckého posudku, ktorého potreba aj
vzhľadom na výšku uplatneného nároku je neopodstatnená a nehospodárna.

14. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že v danom prípade u žalobcu okrem škody spočívajúcej
v nákladoch na opravu motorového vozidla došlo aj k ďalšej škode spočívajúcej vo forme zníženia

hodnoty tohto motorového vozidla oproti stavu pred poškodením. Žalovanú tak zaviazal na zaplatenie
sumy 281,66 eur, predstavujúcej znehodnotenie motorového vozidla, vlastnícky patriaceho žalobcovi v
súlade so závermi znaleckého posudku Ing. Krempašského. V prevyšujúcej časti, o zaplatenie 68,39
eur, žalobu zamietol.

15. Pokiaľ sa žalobca žalobou domáhal náhrady nákladov spojených s vyhotovením znaleckého

posudku č. 69/2009 vo výške 282,14 eur súd prvej inštancie dospel k záveru, že tento nárok je dôvodný.
Znalecký posudok bol vyhotovený na žiadosť žalobcu po oprave motorového vozidla, za účelom zistenia
výšky škody na motorovom vozidle po jeho oprave. Ide teda o náklady spojené s uplatnením pohľadávky
tak ako tieto má na mysli ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, predstavujúce jeden z druhov
príslušenstva pohľadávky. Pre podanie žaloby totiž žalobca musel disponovať znaleckým posudkom,

ktorý potvrdil existenciu, druh a rozsah jeho škody. Dôvodnosť vynaloženia týchto nákladov vyplýva aj
z výsledkov konania, keď bolo preukázané, že k znehodnoteniu motorového vozidla došlo takmer v
zhodnom rozsahu, ako vyplynul z výsledkov predloženého posudku.

16. Spolu s istinou súd prvej inštancie zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania

aplikujúc ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013.
Pri posúdení dátumu splatnosti pohľadávky žalobcu vychádzal z ust. § 11 ods. 6 písm. a/, ods. 7 zák.
č. 381/2001 Z.z. Žalobca si pred podaním žaloby voči žalovanej neuplatnil nárok na náhradu škody
spôsobenej znehodnotením motorového vozidla, ale až podaním žaloby, ktorá bola žalovanej doručená

dňa 13.5.2011. Žalovaná tak bola povinná bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jej povinnosti plniť, toto ukončiť do troch mesiacov a poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania. Uvedená lehota tak uplynula dňa 28.8.2011. Preto odo dňa 29.8.2011 súd
prvej inštancie zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej výške a v zostávajúcej
časti ohľadom tohto nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, žalobu zamietol.

17. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi súd z celkovo uplatnenej sumy
priznal 563,80 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 90% úspech. Neúspech mal v zamietnutej
časti 68,39 eur, čo predstavuje 10%. Pomer úspechu a neúspechu tak činí 80%. Preto žalobcovi priznal
náhradu trov konania v rozsahu 80%.

18. O trovách štátu rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť štátu trovy v rozsahu svojho neúspechu,
t.j. 10% a žalovaný v rozsahu svojho neúspechu, čo činí 90%.

19. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods.

1 písm. e/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne
alebo rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedla,
že v konaní nebolo sporným, že uhradila z povinného zmluvného poistenia škodcu bez výhrad celú
faktúru za vykonanú opravu poškodeného motorového vozidla zn. Ford Focus vo výške 703,45 eur.
Žalovaná vytkla súdu prvej inštancie, že svoje závery založil na výsledkoch kontrolného znaleckého

posudku vypracovaného Ing. Jaroslavom Krempašským č. 17/2016 zo dňa 26.2.2016. Pokiaľ súd
prvej inštancie poukázal, že závery znalca Ing. Jaroslava Krempašského potvrdzujú správnosť záverov
posudku č. 69/2009 vypracovaného znaleckou organizáciou Servisexperta s.r.o., s týmto sa žalovaná
nestotožňuje z dôvodu, že vstupné údaje jednotlivých matematických prepočtov sú odlišné. Znalec
Ing. Jaroslav Krempašský použil pri výpočtoch východiskovú hodnotu vozidla 17.993,00 eur s DPH (t.j.

rovnako ako znalec Ing. Zoltán Béreš v znaleckom posudku č. 33/2012), pričom znalecká organizácia
Servisexperta s.r.o. stanovila ako východiskovú hodnotu 18.223,00 eur s DPH (rozdiel 230,00 eur).
Žalovaná nesúhlasila s východiskovou hodnotou stanovenou znaleckou organizáciou Servisexperta
s.r.o., keďže vozidlo bolo zakúpené za cenu 17.992,60 eur, čo konštatuje aj súd v rozsudku. Odlišnostisa týkajú aj výšky stanovených koeficientov. Znalec Ing. Jaroslav Krempašský použil pri výpočtoch
koeficient K 51 =1,0470; K 22 = 0,98; K 52 ; 1,0470. Znalecká organizácia Servisexperta s.r.o. použila
pri výpočtoch koeficient K 51 = 0,98; K 22 = 0,98; K 52 = 0,98. Vzhľadom na tieto rozdiely vo vstupných

výpočtových hodnotách nie je možné konštatovať, že znalecký posudok č. 17/2016 Ing. Jaroslava
Krempašského potvrdzuje správnosť záverov posudku č. 69/2009 zo dňa 30.7.2009 vypracovaného
znaleckou organizáciou Servisexperta s.r.o. Vstupné matematické hodnoty majú rozhodujúci vplyv
na celkový výpočet a jeho výsledok. Rozdielnymi vstupnými hodnotami, za predpokladu, že ostatné
hodnoty ostávajú nemenné, tak pri niektorom z týchto výpočtov muselo dôjsť k zjavne chybnému

záveru. Žalovaná navrhla za účelom odstránenia týchto rozporov doplniť dokazovanie znaleckým
skúmaním, ktorý návrh súd prvej inštancie zamietol s poukazom na to, že nemá dôvod pochybovať o
správnosti záverov znaleckého posudku, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal. Sám znalec Ing. Jaroslav
Krempašský pritom uznal, že pri výpočet pochybil, ktorá chyba však nemala vplyv na výpočet celkovej
sumy. Pokiaľ sa znalec v niektorej položke pomýlil, ako môže byť s istotou ustálené, že sa nedopustil aj
inej chyby pri výpočte škody? Súd prvej inštancie teda neprihliadal na rozdiely v znaleckých posudkoch

a nezdôvodnil, v čom je znalecký posudok Ing. Zoltána Béreša nesprávny. Znalecký posudok znalca
Ing. Zoltána Béreša je pritom východiskovými hodnotami stanovených koeficientov bližšie k hodnotám
uvedeným v znaleckom posudku znaleckej organizácie Servisexperta s.r.o., ako znalecký posudok
Ing. Jaroslava Krempašského. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi celý uplatnený nárok v zmysle
znaleckého posudku zaobstaraného žalobcom. Žalobca tak svoj nárok čo do výšky mohol preukázať

najskôr odo dňa doručenia znaleckého posudku znalca Ing. Jaroslava Krempašského žalovanej, podľa
ktorého súd vyčíslil aj výšku škody. Preto až od tohto dňa sa mohla žalovaná dostať do omeškania a
až odvtedy mal súd priznať úroky z omeškania. Žalovaná namietla aj priznanú náhradu trov konania
žalobcovi v rozsahu 80%, ako aj určenú náhradu trov konania voči štátu. Žalovanou pohľadávkou bola
suma 350,05 eur a súdom bola priznaná istina vo výške 281,66 eur. Uplatnením zásady pomeru

úspechu vo veci je tak žalobca úspešný v rozsahu 80% a žalovaná v rozsahu 20%, preto patrí žalobcovi
náhrada trov konania v rozsahu 60%. Navyše v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka uplatnená
suma 282,14 eur predstavuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky na náhradu škody, ide teda o
príslušenstvo, nie je o istinu. Túto preto nebolo potrebné zahrnúť do výpočtu pomeru úspechu žalobcu.
Súd neprihliadol na tú časť konania, ktoré bolo zastavené pri rozhodovaní o trovách konania. Žalovaná

rozporovala aj účelnosť vynaložených nákladov žalobcu na obstaranie znaleckého posudku, keď je
zrejmé, že súd zo záverov tohto znaleckého posudku nevychádzal.

20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že

vysvetlenie postupu určenia koeficientu K51 v posudku aj v odbornom vyjadrení Ing. Krempašského
je vyčerpávajúce a preskúmateľné. Stanovenie koeficientu K22 v posudku Ing. Béreša je v rozpore s
faktúrou za opravu motorového vozidla aj so samotnou vyhláškou. Znalecké dokazovanie vykonané
Ing. Bérešom bolo plné rozporov (znalec na jednej strane prisvedčil použitiu určitej technológie opravy,
na druhej strane nepoužil koeficient zodpovedajúci tejto forme opravy) a neposkytoval odpovede na

základné otázky konania. Tento posudok predstavoval odklon nielen od výsledkov posudkov predošlých
dvoch znalcov, ale odkláňal sa tiež od spôsobu výpočtu škody na motorovom vozidle upravenej vo
vyhláške. Nemožno súhlasiť so žalovanou, že súd nezdôvodnil, prečo neprihliadal na znalecký posudok
Ing. Béreša, nakoľko konkrétne argumenty uvádza v bode 59 rozsudku. Nakoľko žalobca nevedel
posúdiťvýškuskutočnejškodynasvojomvozidle,bolonevyhnutnéosloviťznalcazaúčelomvyhotovenia

znaleckého posudku predtým ako podal žalobu.

21. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrvala na svojej odvolacej argumentácii a svojich
doterajších vyjadreniach a stanoviskách. Opätovne poukázala na rozdiely vo vstupných hodnotách v
spomínaných znaleckých posudkoch v odvolaní.

22.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolacíprejednalodvolaniežalovanejbeznariadeniapojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu
danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie nie je opodstatnené.

23. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.24. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.5.2018 o 9,55 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 24.5.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

3 C.s.p..

25. Žalovaná namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ C.s.p., teda že súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

27. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k

správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok potvrdil.

28. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

29. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané
žalovanou v odvolaní. Žalovaná pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, pričom v odôvodnení
rozsudku tiež vysvetlil, prečo nedoplnil dokazovanie navrhnuté žalovanou, preto odvolacie námietky nie

sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

30. Podstata odvolacích námietok žalovanej spočíva v spochybnení výsledkov hodnotenia dôkazov
súdom prvej inštancie v otázke zisťovania výšky nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanej.

31. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom
súdu prvej inštancie o danosti a výške nároku žalobcu voči žalovanej z dôvodov uvedených v rozsudku
súdu prvej inštancie, ktoré považuje za správne.

32. V prejednávanej veci sa predmetom skúmania stala otázka, či vykonaním opravy motorového

vozidla žalobcu došlo k uvedeniu vozidla do pôvodného stavu pred poškodením a teda, či hodnota
vozidla po oprave dosiahla jeho hodnotu pred poškodením, pričom rozhodujúcim v danej veci bolo
stanovenie škody vzniknutej žalobcovi. Žalobca svoj nárok na náhradu škody voči žalovanej opieral o
výsledkyvyplývajúcezoznaleckéhoposudku,pripojenéhokžalobeč.69/2009,vyhotovenéhoznaleckou
organizáciou Servisexperta s.r.o., zo záverov ktorého vyplynulo, že všeobecná hodnota vozidla po

oprave sa oproti všeobecnej hodnote vozidla pred poškodením znížila o 337,- eur. Z dôvodu námietok
žalovanej voči tomuto znaleckému posudku súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a zo záverov
znaleckého posudku č. 33/2012 vypracovaného znalcom Ing. Zoltánom Bérešom zo dňa 2.5.2012
vyplynulo, že všeobecná hodnota vozidla pred nehodou a po vykonaní opravy ostala rovnaká. Z dôvodu
vznesenia námietok zo strany žalobcu voči tomuto znaleckému posudku sa znalec Ing. Zoltán Béreš

podaním zo dňa 5.3.014 vyjadril tak, že trvá na svojich záveroch.

33. Nakoľko žalobca trval na svojich námietkach voči znaleckému posudku Ing. Zoltána Béreša súd prvej
inštancie nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie a zo záverov znaleckého posudku č. 17/2016
vypracovaného Ing. Jaroslavom Krempašským zo dňa 26.2.2016 vyplynulo, že rozdiel vo všeobecnej

hodnote vozidla pred a po poškodení činí 281,66 eur. Na základe námietok vznesených zo strany
žalovanej k tomuto znaleckému posudku súdny znalec Ing. Jaroslav Krempašský vo svojom odbornom
vyjadrení zodpovedal tieto námietky. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní vo veci práve zo
záverov tohto kontrolného znaleckého posudku a na základe jeho výsledkov zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi 281,66 eur.

34. Vychádzajúc z vyššie popísanej dôkaznej situácie, podľa názoru odvolacieho súdu správny bol
postup súdu prvej inštancie, pokiaľ z dôvodu vzniknutých pochybností o správnosti záverov znaleckého
posudku č. 69/2009 vyhotoveného znaleckou organizáciou Servisexpserta s.r.o. a znaleckého posudkuč. 33/2012 vypracovaného znalcom Ing. Zoltánom Bérešom nariadil vo veci kontrolné znalecké
dokazovanie, ktoré malo odstrániť pochybnosti vo výsledkoch dvoch vyššie spomenutých znaleckých
posudkoch. V prípade rozporu medzi dvomi znaleckými posudkami možno tento rozpor totiž odstrániť

aj takým spôsobom, že súd nariadi vo veci kontrolné znalecké dokazovanie, ktorým dôjde k odstráneniu
pochybností.

35. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vysvetlil svoju úvahu, ako dospel k záveru o
dôvodnosti nároku žalobcu vo výške 281,66 eur, keď pri svojom rozhodnutí vychádzal zo záverov

kontrolného znaleckého posudku Ing. Jaroslava Krempašského č. 17/2016 zo dňa 26.2.2016. V
odvodnení napadnutého rozhodnutia venoval náležitú pozornosť vysvetleniu, prečo tento znalecký
posudok považoval za správny, teda vysvetlil svoju úvahu v otázke hodnotenia dôkazov, pričom túto
úvahu súdu nemožno považovať za nesprávnu alebo neprimeranú.

36. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí sa zaoberal aj námietkami žalovanej, ktoré vzniesla

voči záverom znaleckého posudku č. 17/2016 vypracovaného znalcom Ing. Jaroslavom Krempašským,
ktorý vo svojom odbornom vyjadrení zaujal stanovisko k námietkam žalovanej, pričom súd vysvetlenie
znalca považoval za dostatočné, keďže zodpovedal všetky námietky vznesené zo strany žalovanej,
vrátane námietok týkajúcich sa zhodnotenia ochrannej výšky zadného nárazníka a výšky stanovených
koeficientov. Navyše je potrebné sa stotožniť aj s názorom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na výšku

priznaného nároku ďalšie znalecké skúmanie by bolo neopodstatnené a nehospodárne. Jedným z
hľadísk rozhodujúcich pre postup súdu pri vykonávaní dokazovania je aj hľadisko hospodárnosti, ktoré
súd pri svojom rozhodovaní musí zobrať tiež do úvahy.

37. Odvolací súd považuje za správne úvahy súdu prvej inštancie pri stanovení začiatku omeškania

žalovanej s úhradou istiny žalobcovi, ktoré nevybočujú z medzí a hľadísk stanovených zákonom.

38. Odvolací súd sa stotožňuje aj s úvahou súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania, ktorý
vychádzal z ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Námietky žalovanej o neúčelnosti nákladov žalobcu na obstaranie
znaleckého posudku č. 69/2009 zo dňa 30.7.2009, nemožno považovať za opodstatnené. Pokiaľ sa

žalobca rozhodol uplatniť nárok voči žalovanej súdnou cestou bolo jeho povinnosťou okrem tvrdení
predložiť súdu aj dôkazy, preukazujúce jeho nárok.

39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo
vyhovujúcej časti, vrátane výroku o trovách konania a štátu podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola žalovaná neúspešnou, preto ju súd zaviazal nahradiť trovy
odvolacieho konania úspešného žalobcu v celom rozsahu.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).