Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. august 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18C/88/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115203883
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4115203883.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v spore žalobcu: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom Y. J., F. XXX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice,
Kuzmányho 29, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská
10, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o
určenie, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobcu takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobcu vyplývajúce z Dohody o zrážkach
zo mzdy k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8400052403 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa
03.01.2013.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 % s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Svedkyňa Angela Poláková má nárok na svedočné voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupca písomne podanou žalobou zo dňa 16.02.2015
domáhal, aby súd rozhodol o určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy číslo 8400052403.

2.Okresný súd Nitra vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 18C/88/2015-78, zo dňa XX.XX.XXXX tak, že súd
určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov číslo 8400052403 zo dňa 3.1.2013 je neplatná.
Proti rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie a Krajský súd v Nitre rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3.Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, súd podľa § 180 CSP pojednával v jeho neprítomnosti.

4.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že vo vzťahu k žalobcovi neprebieha žiadna
exekúcia, nevedie sa ani iné konanie, nerealizuje sa dohoda o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa
žalobcu, napriek tomu zotrváva na žalobe tak ako bola pripustená zmena žaloby, pretože v dohode o
zrážkach zo mzdy nie je uvedený ani mesiac, ani deň, dokonca ani suma, na základe ktorej by sa potom
prípadne mohla vymáhať ďalšia suma cestou zamestnávateľa žalobcu. Na Zmluve o revolvingovom
úvere ako aj v Dohode o zrážkach zo mzdy, je uvedený dátum 21.12.2012 a dátum 03.01.2013. Z týchto

zmlúv jednoznačne vyplýva, že žalobca tieto Zmluvy podpísal 21.12.2012, nakoľko pri jeho podpise
je tento dátum a tento dátum je aj na Dohode o zrážkach zo mzdy a žalovaný podpísal predmetné
dohody 03.01.2013. Hoci v rozhodnutí Krajského súdu v Nitre je uvedené, že Dohoda o úvere mala byť
podpísaná 21.12.2012 a Dohoda o zrážkach zo mzdy 03.01.2013, toto však nie je správne posúdenie.Žalobcovinebolovysvetlené,žezároveňsozmluvoupodpisujeDohoduozrážkachzomzdy.Mázato,že
dostatočne preukázali, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nebola
individuálne dojednaná. Veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, keď žalobca nebol oboznámený

s tým, čo podpisuje a za akým účelom podpisuje. Zároveň poukázal i na vyjadrenie svedkyni na
pojednávaní dňa 23.05.2019, ktorá uviedla, že musela byť podpísaná i Dohoda o zrážkach zo mzdy,
inak by klient úver neobdržal. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa viaže na Zmluvu o revolvingovom úvere,
pričom predmetná zmluva je bez úrokov a bez poplatkov, nakoľko neobsahuje podstatné náležitosti,
ktoré by v zmysle zákona obsahovať mala, poukázal na písmeno a), kde je nesprávne uvedený druh

úveru, pričom nešlo o revolvingový úver, chýba doba trvania zmluvy, nie je uvedená mena, výška úrokov
a výška RPMN je rovnaká, to však nie je možné. Poukázal na to, že spotrebiteľ bol oboznámený síce
so Žiadosťou o poskytnutie úveru, ale iba po bod 5, pričom k doplneniu k bodu 6 prišlo aj po podpise
Zmluvy. Žalobca ako klient nebol oboznámený zo znením bodu 6, nemal možnosť sa k nemu ani vyjadriť,
pričom RPMN ako je uvedená v bode 6 sa nezhoduje s RPMN uvedenou v bode 5. Taktiež v bode 5
absentuje výška úrokov z omeškania, ktorá už v bode 6 je uvedená. Poukázal i na Dohodu o zrážkach

zo mzdy, kde až po podpise žalobcom bola dopisovaná výška pohľadávky a výška zrážky zo mzdy. Z
týchto dôvodov navrhol, aby súd žalobe s poukazom na pripustenú zmenu žaloby vyhovel.

5.Žalobcanapojednávaníuviedol,žestáletvrdí,žesichcelzobralpôžičkuapretomukamarátodporučil,
že žalovaný poskytuje pôžičky. S kamarátom prišiel do Levíc, pani mu odovzdala na podpis papiere

na ulici a aj ich tam podpísal. Chcel pôžičku vo výške 1.000 eur, bola mu poskytnutá však pôžička vo
výške 1.500 eur. Firma sľúbila, že mu pôžička príde na účet do 24 hodín, avšak peniaze prišli na účet
jeho kamaráta až neskôr, ktorý mu ich odovzdal. Nevie prečo boli poslané na účet jeho kamaráta, on
však účet pani nedával. Zmluvu ako aj dohodu o zrážkach zo mzdy podpisoval naraz v jeden deň, myslí
si, že bolo to medzi sviatkami, ale dátumy na zmluve boli až po novom roku. Čítal a oboznámil sa so

zmluvou o úvere, ale čo sa týka dohody o zrážkach zo mzdy túto mu nikto nevysvetlil, a ani si nebol
vedomý toho, že ju podpísal. Nepamätá si, ktorú zmluvu podpisoval prvú, ale vie, že ich podpisoval v
jeden deň. Nebolo podmieňované podpísanie Dohody o zrážkach zo mzdy zo Zmluvou o úvere, dátumy
si nepamätá. Zmluvu podpisoval večer na parkovisku.

6.Svedkyňa M. K. na pojednávaní uviedla, že žalovaný sa schováva za ňu, za malého človiečika.
Nepamätá si na žalobcu, ona tam bola iba úradníkom, teda finančným agentom a všetko to mala na
starosti pani Guničová Beáta. Ona iba spisovala zmluvu, pričom pani Guničová všetko kontrolovala,
skompletizovala, podpisovala. Vypisovala iba zmluvy, pretože tieto zmluvy mal k dispozícii žalovaný a
do týchto zmlúv dopisovala údaje žalobcu. Nepamätá si zmluvy aké sa vypisovali, nevie koľko zmlúv sa

vypisovalo. Ohľadom týchto zmlúv je potrebné sa opýtať pani Guničovej, lebo ona sa k tomuto vyjadriť
nevie.Onamalavšetkyzmluvynastarosti,onatokontrolovalaaposielaladoBratislavy.Nevedelanaaký
účetboliposielanépeniaze,nevieanipočetzmlúv,ktorémaliklientipodpisovať.Zmluvybolipodpisované
pred ňou, dátumy sa tam dávali v deň, keď sa to podpisovalo. Keď prišiel e-mail od žalovaného, tak
tam sa niečo hovorilo o zrážkach zo mzdy. Nevie prečo sa tam hovorilo o nejakých zrážkach zo mzdy,

ona nikomu nedávala príkaz, aby boli zrážky zo mzdy zrealizované. Je to protiprávne, bolo to aj vtedy.
Nevedela aké zmluvy sa dávali na podpis klientovi, nikdy to neriešila.

7.Svedkyňa G. A., na pojednávaní uviedla, že bola zamestnaná u žalovaného od januára 2009 do
marca 2017, pričom do roku 2016 vykonávala pozíciu manažérky a potom bola zamestnaná na

pozícii obchoďáka. Jej úlohou na pozícii manažérky bolo chodiť s obchoďákmi, zaúčať ich, bola
prítomná pri podpisovaní zmlúv, nie všetkých, bolo to individuálne. Kontrolovala úplnosť zmlúv a
dokladov. K zrealizovaniu zmlúv prichádzalo tak, že sa prihlásil klient na inzerát, vypracoval sa
súhlas so spracovaním osobných údajov, vytlačila sa dokumentácia, ktorá obsahovala Žiadosť o
poskytnutie úveru, návrh zmluvy, Zmluvu o revolvingovom úvere, Rozhodcovskú zmluvu, Zrážky zo

mzdy, štandardné podmienky RPMN, prípadne bianko zmenku. Nepamätala si na zmluvu, ktorú mal
uzatvárať prítomný žaloba. K uzatváraniu zmlúv prišlo tak, že klienti buď prichádzali do kancelárie, ale
bolo aj určité obdobie, keď sa chodilo za klientmi domov. Zrážky zo mzdy boli vždy povinné, bolo to
nepísané pravidlo, že klient tieto Zrážky zo mzdy musel podpísať, inak by mu nebol poskytnutý úver.
Mali taký pokyn zo strany zamestnávateľa neoficiálny, ale nikto by to teraz nepotvrdil. Ak klient požiadal

o úver, musel predložiť občiansky preukaz, druhý doklad, doklady o zamestnaní, výplatné pásky,
potvrdenie, zmluvy vypisoval obchoďák prípadne ona, klient ich nevypisoval, tento ich iba podpisoval.
Musel klient všetky doklady podpísať, resp. klientom sa predložila Žiadosť o poskytnutie úveru, pričom
klient podpísal všetky doklady, na ktoré poukazovala vo svojej výpovedi bez toho, že by mu bol úverschválený a následne, keď bol už úver schválený, peniaze mu boli zaslané na účet a zmluva mu bola
zaslaná poštou resp. akceptačný list. Klient iba zmluvy podpisoval, ale nič mu nebolo vysvetľované.
Svedkyni bola daná k nahliadnutiu Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, Zmluva o revolvingovom

úvere, pričom svedkyňa uviedla, že po kolónku údaje o schválenom revolvingovom úvere, vypisoval
zmluvu obchoďák, údaje o schválenom revolvingovom úvere sa vypisovali na centrále, čiže išlo o
schválenie, pričom dátum na predmetnej Zmluve je z 21.12.2012, teda je nepochybné, že v tento deň
bolazmluvapodpísaná,malobytotakbyťa03.01.2013podpísalazmluvucentrála.Svedkyniboladanák
nahliadnutiu Dohoda o zrážkach zo mzdy na čl. 11, pričom svedkyňa uviedla, že časť zmluvy je vyplnená

obchoďákom a zrážky 1.500 eur vypĺňala centrála. Tieto zmluvy ona nevypĺňala, nie je to jej písmo, ona
iba kontrolovala, či tieto zmluvy boli vyplnené správne. Takéto zmluvy sa mohli podpisovať v tom období
aj na benzínke, hocikde. Ona zodpovedala iba za kontrolu údajov na zmluve, či sú všetky doklady, ale
za schvaľovanie nezodpovedala. Zmluvu nepodpisoval obchoďák, ani ona nemohla podpísať a razítko
dávala iba Bratislava.

8.Súd okrem výsluchu žalobcu, výsluchu svedkov, doplnil dokazovanie oboznámením sa so Žiadosťou
o vykonávanie zrážok zo mzdy, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere, potvrdením
RoľníckehodružstvaTekovskéJ.,Dohodouozrážkachzomzdyč.XXXXXXXXXX,aktuálnymprehľadom
prijatých platieb ku dňu 30.01.2015, Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru, Zmluvou o
poskytnutí revolvingového úveru, rozsudkom č.k.XXC/XX/XXXX-XX, zo dňa 25.06.2015, uznesením

Krajského súdu v J. XCo/XX/XXXX-XX, zo dňa 08.03.2017 a zistil nasledovný skutkový stav :

9.Medzi stranami bola dňa 03.01.2013 uzatvorená Zmluvu o revolvingovom úvere číslo 8400052403, na
základe ktorej bol žalobcovi zo strany žalovaného poskytnutý úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa žalobca
zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eur. Žalovaný mal zaplatiť celkovú sumu

3.375,54 eur. Predpokladaná RPMN za úver bola uvedená vo výške 70,01 %, ročná úroková sadzba
úveru 70,01%, priemerná RPMN za úver 46,55%, a poskytnutá čiastka revolvingu bola vo výške 790,84,
predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola v sume 63,32% a ročná úroková sadzba
revolvingu 76,21%. Žalobca zároveň so žalovaným uzatvoril Dohodu o zrážkach zo mzdy. Z potvrdenia
RoľníckehodružstvaTekovskéNemce(zamestnávateľažalobcu)zodňa26.1.2015vyplýva,žeRoľnícke

družstvo Tekovské Nemce vykonalo zrážky zo mzdy žalobcu, číslo zmluvy 8400052403 v roku 2013 vo
výške 803,70 eur a v roku 2014 vo výške 964,44 eur.

10.Dňa 16.10.2017 bol súdu doručený návrh na zmenu žaloby. Súd zmenu žaloby pripustil uznesením
č. k. 18C/88/2015-92 tak, že súd určuje, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobcu

vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8400052403 uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným dňa 24.11.2008.

11. Dňa 24.06.2019 bol súdu doručený návrh na zmenu žaloby. Súd uznesením č.k. 18C/88/2015-191,
zo dňa 08.07.2019 pripustil zmenu žaloby tak, že súd určil, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo

mzdyžalobcuvyplývajúcezDohodyozrážkachzomzdykZmluveorevolvingovomúvereč.8400052403
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 03.01.2013.

12.Podľa § 137 písmeno c) Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;

naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

14.Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

15.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16.Podľa zákona č. 102/2014 Z. z. Zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní
služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorovpredávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov za § 5 sa vkladá § 5a ods.1, ktorý
vrátane nadpisu znie neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy, a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho

aleboinejosoby,12cd)ibažetátodohodabolauzavretávoformeosobitnejlistiny,spotrebiteľbolpoučený
o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom.

17.Podľa § 29b ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014

sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.

18.Podľa § 5a ods. 1písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť

ju odmietnuť.

19.Podľa § 551 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

20.Súd mal za to, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný nemá právo
na výkon zrážok zo mzdy žalobcu vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o revolvingovom
úvere č. 8400052403, keď na základe dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ uplatnil
svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobcu o realizáciu zrážok zo mzdy. Teda bez daného určenia

by právne postavenie žalobcu ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobcu na
disponovanie so svojou mzdou. Rozhodnutím o danej žalobe sa odstráni spornosť práv a povinností
vyplývajúcich z dohody o zrážkach zo mzdy, keď žalobca nemá oprávnenie dohodu vypovedať, odstúpiť,
resp. iným spôsobom ukončiť daný právny vzťah.

21.Zabezpečenie pohľadávok upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach upravujúcich záväzkové
právo (ôsma časť, piaty oddiel) a medzi ne patrí zmluvná pokuta, ručenie, dohoda o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov, záložná zmluva, zabezpečovací prevod, zabezpečenie postúpením pohľadávky,
zábezpeka a uznanie dlhu. Treba však brať do úvahy, že v prípade spotrebiteľov (ako fyzických osôb,
ktoré pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonajú v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti) a spotrebiteľských úverov platí osobitná úprava OZ v spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl.), ako aj zákony o ochrane spotrebiteľa a o spotrebiteľských úveroch. zákon č.
102/2014, ktorým bol doplnený zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa o § 5a s nadpisom -
Zabezpečenie záväzkov spotrebiteľa.

22.Zákaz retroaktivity právnych noriem je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej
istoty (PL. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita je však nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný
právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych
predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v
zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako

prípustnýnástrojnadosiahnutieustanovenýchadostatočnevýznamnýchcieľovverejnejmoci.Pripravej
retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi
skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho(predchádzajúceho)
právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou
účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V dôsledku toho nastáva

stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako jeho platnosť (skôr, než
začal existovať). Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých
podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu
môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do
budúcnaprinesieurčitézmenyajtýchpráv(alebopovinností),ktorévzniklizaplatnostiskoršiehozákona.

Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych
vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje,
pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho
predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebopokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej
úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav,
ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej

úpravy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 4Cdo XX/XXXX).

23.Súd v danej veci postupoval s poukazom na § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, ktoré bolo novelizované zákonom č. 102/2014 účinným od 01.05.2014. Ustanovenie §
5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. sa stalo súčasťou Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa novelizáciou zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014. Zákon č. 102/2014
Z.z. v § 29b nemá prechodné ustanovenia k ustanoveniu § 5a ods. 1 písm. a) (len k § 5a ods. 1 písm.
b)). Novelou bol doplnený aj Občiansky zákonník čl. II zák. č. 102/2014, § 52 ods. 2 bol doplnený o vetu:
"Na všetky právne úkony, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva." Aj v prípade §
5a ods. 1 písm. a/ Zákona o ochrane spotrebiteľa, tak aj v prípade § 52 ods. 2 posledná veta OZ

chýbajúprechodnéustanoveniaktýmtoúpravám.SúdpoukazujenarozhodnutieNajvyššiehosúduSRv
ktoromzaujalzásadnéstanoviskokspätnejúčinnosti,rozhodujúcomimoriadnomdovolaníGenerálneho
prokurátora SR v rozsudku sp.zn. 3 M Cdo 14/2014 z 21. apríla 2015. Podľa neho ustanovenie § 52 ods.
2 tretej vety Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú

prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred
týmto dňom. Platí preto aj v prípade § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z., že od jeho účinnosti
(01.05.2014) sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

24.Po zrušení veci Krajským súdom v Nitre súd vykonal výsluch žalobcu, vypočul v konaní svedkyne. Z

výsluchu žalobcu ako aj svedkyne Beáty Guničovej vyplýva, že zrážky zo mzdy boli vždy povinné, bolo
to nepísané pravidlo, že klient tieto zrážky zo mzdy musel podpísať, inak by mu nebol poskytnutý úver.
Mali taký pokyn zo strany zamestnávateľa neoficiálny, ale nikto by to teraz nepotvrdil.

25.Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, preto jej súd v

celom rozsahu vyhovel a určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8400052403 uzavretá dňa 3.1.2013
je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy
súd prihliadol z úradnej povinnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8400052403 bola uzatvorená v
rozpore s ustanovením § 5a ods. 1písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, neobsahuje
poučeniežalobcuodôsledkochjejuzavretiaamožnostijuodmietnuťatakétozabezpečenieuspokojenia

pohľadávkyalebosplneniazáväzkuzospotrebiteľskejzmluvypodľazákonaneprípustné,tiežpreto,žeje
v rozpore s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Súd poukazuje predovšetkým na výpoveď
svedkyne Beáty Guničovej, ktorá potvrdila, že podpísanie Dohody o zrážkach zo mzdy bolo vždy
povinné, bolo to nepísané pravidlo, že klient túto dohodu musel podpísať, inak by mu nebol poskytnutý

úver. Zároveň potvrdila, že klient zmluvy iba podpísal, nič mu nebolo vysvetľované. Je nesporné, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy bola inkorporovaná do samotnej formulárovej úverovej zmluvy, pričom
spotrebiteľ nebol poučený o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy zo strany žalovaného a
nemal možnosť odmietnuť túto dohodu uzavrieť, takáto dohoda o zrážkach ako zabezpečovací inštitút je
neprípustná. Žalovaný ako veriteľ do formulárovej zmluvy ako prejav vôle žalobcu zahrnul bez ďalšieho

automatické uzavretie ďalšej zmluvy a to dohody o zrážkach zo mzdy, čím mu vnútil určité správanie a
konanie, dôsledkom čoho nastala nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetná
dohoda je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov súd žalobe

vyhovel v plnom rozsahu.

26.Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

27.Vzhľadom úspechu žalobcu v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2
CSP).28.Zároveň súd rozhodol, že svedkyňa Angela Poláková má nárok na svedočné voči žalovanému, ktorý
v konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364CSP)

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.