Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. máj 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25Csp/227/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117227397
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4117227397.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu : Poštová banka, a.s. so sídlom v Bratislave, Dvořákovo

nábrežie 4, IČO: 31340890, zastúpený: RELEVANS s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, Dvořákovo
nábrežie 8A proti žalovanému: R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. - T. X/XXXX, v konaní o zaplatenie
sumy 4.967,22 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.269,31 eura s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy
4.967,22 eura od 01.09.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žalobcovi súd priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.967,22 eura s úrokom v
sume 4.262,63 eura, poplatkom v sume 39,46 eura, úrokom výške 23,90 % zo sumy 4.967,22 eura od
01.09.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 4.967,22 od 01.09.2017 do
zaplatenia z titulu neuhradenia záväzku žalovaného, na základe zmluvy o úvere dobrej pôžičke.

2.Vo veci vydaný platobný rozkaz bol zrušený. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, súd rozhodol podľa

§ 180 CSP v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného.

3.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi prečítaním, a to:
žalobou z čl. 1-2, obchodnými podmienkami z čl. 3-4, VOP z čl. 5-13, sadzobníkom poplatkov z čl. 14-15,
výzvou na splatenie z čl. 16-19, stavom úveru z čl. 20-21, vyjadrením žalobcu z čl. 45-49 a zistil tento
skutkový a právny stav :

4.Žalobca s žalovaným dňa 21.05.2014 uzavrel zmluvu o úvere dobrej pôžičke, na základe čoho
poskytol finančné prostriedky. Žalovaný nedodržal zmluvné dojednania a žalobca ku dňu 08.01.2015
určilsplatnosťceléhodlhučožalovanýneurobil.Žalobcasipodanýmnávrhomuplatňovalsumu4.967,22
eura s úrokom v sume 4.262,63 eura do splatnosti dlhu, poplatkom v sume 39,46 eura, úrokom výške
23,90 % zo sumy 4.967,22 eura od 01.09.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,05 % zo
sumy 4.967,22 od 01.09.2017 do zaplatenia.

5.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.6.Podľa §51 O.z. účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

7.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto

zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

9.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

10.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

12.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

13.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

14.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

16.Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

17.Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

18.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19.Podľa § 546 Občianskeho zákona dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na sebe voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku
uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.20.Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákona splnením dlh zanikne.

21.Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.

22.Podľa § 657 Občianskeho zákona, zmluvou o pôžičke prenechá veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

23.Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákona pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

24.Podľa § 879 j) Občianskeho zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

25.Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a

nasledujúcich. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to
pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských

zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I
v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim
spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného
práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané
pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši

od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva
dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy
povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na
ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného

súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010,
uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp.
zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na
spotrebiteľskú zmluvu.

26. Záväzkový vzťah založený zmluvou o úvere je obchodným záväzkovým vzťahom. Ide o tzv.
absolútny obchod (§ 261 ods. 3, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného zákonníka).
Ide o označenie právnej teórie a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami
Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Medzi takého
záväzkové vzťahy patrí aj vzťah založený zmluvou o úvere (§ 497a nasl. Obchodného zákonníka).

Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením však
v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad,
je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa
spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu
k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou

úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č.
102/2014Z.z.)precizovaldovtedyúčinnéustanovenie§52ods.2Občianskehozákonníka,podľaktorého
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je
spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu účinná právna úprava stanovuje
povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uvedený právny záver súdu jesúladný aj s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp.zn.
3MCdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015).

27.Nastolená tak bola otázka, kedy sa má postupovať podľa Obchodného zákonníka, a kedy podľa
Občianskeho zákonníka. Toto má aj vplyv na určenie rozhodného práva. Žalobca nevysvetlil v čom
by mal žalovaný ako spotrebiteľ výhodu pri posudzovaní veci podľa Obchodného zákonníka a podľa
súdu takýto fakt ani neexistuje. Predchádzajúci odsek by mohol nabádať pri podobných zmluvných
vzťahochpriurčitýchvzniknutýchprávnychotázkachčisporochnamožnosťpostupupodľaObchodného

zákonníka a pri iných podľa Občianskeho zákonníka. Súd chce tak poukázať na tú skutočnosť, že
je právne možné aby sa celý zmluvný vzťah riadil Občianskym zákonníkom. Úprava spotrebiteľských
práv sa sústreďuje do Občianskeho zákonníka nie do Obchodného zákonníka. Úmysel zákonodarcu
z toho vyplývajúcu je riešiť spotrebiteľské vzťahy podľa Občianskeho zákonníku. Je pravdou, že
neznalosť zákona neospravedlňuje, avšak je logické, že občan ako spotrebiteľ bude mať skôr prehľad
o občianskom práve, ako o obchodnom, teda o všeobecnom zákone ako o špeciálnom. Veriteľovi nič

nebránilo v postupe podľa Občianskeho zákonníka. Občianske právo je na to aby upravovalo všeobecne
vzťahymedziosobami,právnickýmiafyzickými.Obchodnýzákonníkješpeciálnenaúpravuobchodných
vzťahov. Žalovaná ani poručiteľka neboli podnikateľky, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské
účely. Žalobca nemôže tvrdiť, že v občianskom práve nie je ustanovenie podľa ktorého by zmluvný vzťah
uzavreli. Súd napríklad poukazuje na § 51 O.z., § 657 O.z. a § 778 O.z.. Podľa Obchodného zákonníka

sú obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky
úrokov, zmluvnej pokuty. Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala byť
zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Úroky je možné si uplatňovať i po skončení zmluvy
do úplného splatenia, podľa Občianskeho zákona do skončenia zmluvy, zmluvné pokuty sú možné
vo vyššej miere ako podľa Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je o rok kratšia v Občianskom

zákonníku ako v Obchodnom. Podľa súdu je toto jasný dôvod výhodnejšej úpravy ako u Obchodného
zákonníku. Tento inštitút slúži k ochrane spotrebiteľa. Dlžník má tak väčšiu právnu istotu. Vie, že veriteľ
si môže bez námietky premlčania uplatniť voči nemu pohľadávku do troch rokov a nie až do štyroch
od jej splatnosti. Kratší čas znamená menšie riziko straty podkladov, možnosť pamätať si svedkov,
resp. konkrétne situácie. Teda väčšia ochrana spotrebiteľa. V konečnom rade neprichádza k väčšiemu

navýšeniu pohľadávky do uplatnenia si na súde. V Slovenskom práve bola napríklad upravená trojročná
doba na uplatnenie si pohľadávky voči spotrebiteľovi v exekúcii v § 61b/ ods. 2, 3 exekučného poriadku
(nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom) na
rozdiel od iných exekučných konaní. Doba uplatnenia má teda preukázateľne význam pre spotrebiteľa.
Premlčanie má v každom prípade väčší vplyv na dlžníka, ako na veriteľa. Spotrebiteľ je vždy dlžník. Súd

mal teda za to, že rozhodné právo vo veci strán i z tohto pohľadu je občianske právo SR.

28. Označenie zmluvy ako úver samo osebe neznemená, že ide o obchodnoprávny vzťah. V názve
je však aj pôžička. V danom prípade strany uzatvorili podľa prvého označenia zmluvu o úvere, ktorá
je formálne absolútnym obchodným vzťahom. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. §

52 a nasl. Občianskeho zákonník ako aj ust. osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek
tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného
zákonníka vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj
vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných
podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona

a zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na
spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli priamo uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane
ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co/312/2010, rozsudok
KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co/284/2010). Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny
záver, prečo by mala byť zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Žalovaný nebol podnikateľ,

peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Občiansky zákonník má dostatočné množstvo
ustanovení, ktoré v plnej miere mali možnosť upraviť vzťahy medzi účastníkmi, konkrétne § 657 a nasl.
O.z.. Súd posudzoval vec podľa Občianskeho zákonníka. Ak by aj čisto teoreticky išlo o obchodnú vec
na rozhodnutie súdu by to nemalo žiaden vplyv. Súd by rozhodol rovnako s poukazom na nižšie uvedené
skutočnosti týkajúce sa aj obchodných vzťahov.

29.V konaní bolo preukázané, že medzi stranami bol zmluvný vzťah, v ktorom si žalovaný nesplnil svoju
povinnosť preukázanú listinnými dôkazmi. Súd preto považoval návrh žalobcu, čo sa týka nesplateného
dlhu v sume 9.269,31 eura, pozostávajúcu z nesplatenej istiny v sume 4.967,22 eura, úrokov vovýške 4.262,63 eura, poplatkov 39,46 eura za dôvodne podaný. S plnením dlhu sa žalovaný dostal do
omeškania. Žalovaného ako dlžníka súd zaviazal na úhradu sumy s 5,05 % úrokom z omeškania, tak
ako je špecifikované vo výroku tohto rozhodnutia v súlade s § 517 O.z. a Nariadením vlády č. 87/1995

Z.z..Žalobcaposkytolžalovanémufinančnéprostriedky,ktorénevrátil.Zdokladovbolajasnávýškadlhu.
Žalovaný nesplatil svoju zmluvnú povinnosť voči žalobcovi.

30.V rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami súd považoval nárok žalobcu, kde si uplatňoval
úrok i do budúcnosti z úveru i debetu, po splatnosti dlhu. Výzvou na predčasné splatenie dlhu zaniká

zmluva ako celok, teda platnosť všetkých zmluvných dojednaní, i tých čo by mali podľa zmluvy platiť
po odstúpení od zmluvy. Žalobca poukazoval na zmluvné dojednanie strán. Podľa žalobcu do konečnej
úhradydlhusavlastnezmluvnývzťahmedzistranamivlastnenikdynekončí.Súdsastýmtostanoviskom
nestotožňoval, úverová zmluva bola časovo ohraničená do jej ukončenia zmluvnými stranami, po tomto
dátume si už žalobca nemohol uplatňovať úrok, ale len úrok z omeškania, čo mu aj súd priznal.
Úrok je možné totiž si uplatňovať len v prípade, že si to strany výslovne dohodnú a aj to len počas

obdobia, na ktorý si to dohodnú. Podľa zmlúv strán si žalobca a žalovaný dohodli úrok do splatenia
dlhu počas existencie úveru. V obchodných podmienkach v bode 6.9 sa uvádza, že veriteľ úver úročí
aj po predčasnej splatnosti dlhu do jeho uhradenia. Zmluva bola vopred pripravená (formulárový typ
zmluvy), uvedené dojednanie nebolo ani súčasťou zmluvy, ale obchodných podmienok a tak uvedené
ustanovenie nemožno považovať za vyslovene dohodnuté dojednanie strán zmluvného vzťahu. Toto

ustanovenie je v rozpore s § 52 O.z. a judikatúrou NS SR ( nižšie uvedené) V časti 23,90 % úroku zo
sumy 4.967,22 eura od 01.09.2017 do zaplatenia súd zamietol z dôvodu, že nepriznal žalobcovi nárok
na úrok po splatnosti, zrušení zmluvného vzťahu, pretože podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné
úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti ( platnosti) dlhu (jeho splátok). Súd poukazuje

aj na rozsudok KS v Nitre č.k. 25Co/527/2015-63 zo dňa 02.12.2015, ktorí zaujal rovnaký právny názor.
Splatnosť nastáva vyhlásením splatnosti celého dlhu ku dňu povinnosti splatenia dlhu (08.01.2015). Od
splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov
z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Na tomto výklade

a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má
povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.
Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj
dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako
spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade

žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie dlhu), potom nastupuje režim
platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Po zosplatnení sa už nemôžu so svojimi nárokmi
odkazovať na znenie skončenej zmluvy. Takýto postup by bol podľa súdu aj v rozpore s dobrými mravmi
z uvedených dôvodov. Postup podľa zmluvy a obchodných podmienok po splatnosti by bol aj v rozpore
so spotrebiteľskými predpismi ako je vyššie konštatované, pre zjavnú nerovnováhu v právach strán, keď

konštatované dojednanie v obchodných podmienkach je zjavne nevýhodné pre spotrebiteľa v porovnaní
sbežnýmizmluvnýmidojednaniami.Podľasúduničnadanejsúdnejpraxianalogickynemôžezmeniťani
Obchodný zákonník tak ako ani uvádzaný zákon o spotrebiteľských úveroch i keď vzhľadom na postup
podľa Občianskeho zákonníka je toto konštatovanie irelevantné.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania. Neúspešný bol len ohľadne časti príslušenstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania