Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/66/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116210984
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1116210984.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcov: 1. I. J. , narodený
dňa XX.X.XXXX, trvale bytom J., G. X. č. XX/A, adresa na doručovanie J., D. č. XX, 2. C. J. , narodená
dňa XX.X.XXXX, bytom J., G. X. č. XX/A, adresa na doručovanie J., D. XX, 3. C.. T. J. , narodená
dňa XX.X.XXXX, bytom G. - Y. T., X. č. XXX/X, 4. S. E. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom J., D. č.

XX, žalobcovia v 3. a 4. rade zastúpení žalobcom v 1. rade, proti žalovaným: I. O. A. , narodený dňa
XX.X.XXXX, bytom J., D. č. XX, II. D. T. , narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom J., D. č. XX, III. I. P. ,
narodená dňa X.X.XXXX, bytom J., D. č. XX, IV. I. E. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom C., G. č. XXA,
V. F. H. , narodená dňa X.X.XXXX, bytom C., G. č. XXA, VI. I. N. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom
J., P. č. XX, o určenie neplatnosti uznesenia vlastníkov bytov, na odvolanie žalovaného v I. rade proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 3. septembra 2018, č.k. 16 C 60/2016-247, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 3. septembra 2018, č.k. 16 C 60/2016-247,
vo výroku III. o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaným v I. až VI. rade priznáva spoločne
a nerozdielne voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1. až 4. rade nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

II. Žalovaným v I. až VI. rade priznáva spoločne a nerozdielne voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti
žalobcov v 1. až 4. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 3.9.2018, č.k. 16 C 60/2016-247, zastavil konanie
podľa ustanovenia § 145 ods. l a § 146 ods. 1 C.s.p. v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcami, ktoré
späťvzatie žalobcovia odôvodnili ako ústretový krok k vyriešeniu situácie okolo králikárne na spoločnom
pozemku. Žalobcovia zároveň navrhli súdu, aby žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu

trov konania. Návrh odôvodnili tým, že žaloba a celá situácia, ktorá vznikla okolo králikárne, má primárne
základ v nedodržaní prísľubu žalovaného v I. rade, že králikáreň odstráni na vlastné náklady, ak bude
komukoľvek prekážať. Týmto prísľubom bolo ovplyvnené hlasovanie väčšiny vlastníkov, ktorí s jej
umiestnením súhlasili. O uvedenom svedčia aj ich vyjadrenia - písomný súhlas so žalobou žalovaného
v VI. rade alebo vyjadrenie žalovanej v III. rade na predbežnom pojednávaní. Následne päť zo šiestich
žalovaných zmenilo rozhodnutie a v máji 2017 hlasovalo za odstránenie králikárne. V čase podania

žaloby sa takýto obrat v názore u niektorých vlastníkov dal len veľmi ťažko predpokladať a žaloba
prehlasovaného vlastníka bola v danej chvíli jediným východiskom, ako zrušiť toto, z pohľadu žalobcov,
nelogické hlasovanie. V závere uviedli, že žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaný v VI. rade
už takmer dva roky musia znášať znížený komfort bývania, keďže majú priamy výhľad na králikáreň
z jednej časti bytu. So späťvzatím žaloby súhlasil žalovaný v I. rade, pričom si uplatnil nárok na
náhradu trov konania. Ostatní žalovaní sa k späťvzatiu žaloby nevyjadrili. Súd prvej inštancie o nároku

na náhradu trov konania rozhodol podľa § 257 C.s.p., pričom dôvodil, že z procesného hľadiska by
to boli žalobcovia, ktorí zastavenie konania zavinili, keďže žalobu vzali v celom rozsahu späť predmeritórnym rozhodnutím, avšak tak, ako sami vo svojom návrhu na zastavenie konania uviedli, išlo
z ich strany o ústretový krok, ktorým sa má dosiahnuť odstránenie králikárne. Čiže svojho žalobného
nároku (vyhlásenie uznesenia, ktorým bolo schválené umiestnenie králikárne, za neplatné a následne

odstránenie králikárne zo spoločného pozemku) sa nevzdali, len zvolili iný spôsob riešenia daného
problému. Všetci žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili, či už písomne alebo konkludentne. Súd
prvej inštancie v snahe zachovania rovnosti sporových strán, keď v zásade nebolo možné hovoriť o
jednoznačnom úspechu ani jednej z nich, rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalovaný v I. rade
dôvodiac, že nebolo preukázané, že žalovaní zavinili späťvzatie žaloby, preto rozhodnutie súdu prvej
inštancie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania nie je v súlade s § 256 ods. 1 C.s.p. Odvolateľ
nepovažoval za procesne relevantnú skutočnosť späťvzatie žaloby žalobcami ako ústretový krok, ktorým
sa má dosiahnuť odstránenie králikárne. Poukázal na to, že v samotnom odôvodnení rozhodnutia sa

uvádza, že zastavenie konania zavinili žalobcovia. Zároveň poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky R-49/1993, podľa ktorého ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad
podľa§146ods.2druhávetaO.s.p.,zprocesnéhohľadiskazásadneplatí,žezavinilzastaveniekonania,
apretojepovinnýnahradiťodporcovitrovykonania.Navrholodvolaciemusúdu zmeniťrozhodnutiesúdu
prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu a priznať nárok na náhradu trov konania žalovaným

v I. až VI. rade. Na výzvu súdu žalovaný v I. rade uviedol, že odvolanie podáva iba sám za seba.

3. Žalobcovia a žalovaní v II. až VI. rade sa k odvolaniu žalovaného v I. rade nevyjadrili.

4. Odvolací súd, postupujúc podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný
(§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného v I. rade je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v odvolaním napadnutom rozsahu podľa § 388 C.s.p. zmenil a rozhodol tak, že žalovaným v I. až VI.
rade priznal spoločne a nerozdielne voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1. až 4. rade

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách predmetného konania vychádzal z ustanovenia § 257
ods. 1 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, dôvodiac tým, že žalobcovia odôvodnili späťvzatie žaloby ako ústretový krok, ktorým

sa má dosiahnuť odstránenie králikárne, takže sa svojho žalobného nároku nevzdali, len zvolili iný
spôsob riešenia daného problému, ako aj tým, že v zásade nebolo možné hovoriť o jednoznačnom
úspechu ani jednej zo strán sporu.

6. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo
strán, ktorá zavinila, že vznikli, pričom pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie
sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu
na meritórny výsledok sporu. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené,

pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká
jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

7. Len výnimočne nemusí súd strane, ktorá má nárok na náhradu trov konania podľa všeobecných zásad
rozhodovania o nároku na náhradu trov konania, túto náhradu trov konania priznať. Môže tak urobiť

podľa ustanovenia § 257 C.s.p. (predtým § 150 O.s.p.), podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo slovného znenia uvedeného zákonného
ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o
náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť
k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné

osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257
C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania
o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť o celkom výnimočný
prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodnýchosobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším
pomerom všetkých strán sporu a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy
konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery

oprávnenej strany. Taktiež je potrebné prihliadať na okolnosti, ktoré viedli strank uplatneniu práva na
súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam
konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako
neprimeraná tvrdosť voči strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom. Aj judikatúra konštatovala,
že ustanovenie § 257 C.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť

aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Uvedené ustanovenie je možné vykladať tak, že je naň
možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania
(pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.1.2010, sp.zn. 2 M Cdo 17/2009).

8. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zastavenie konania procesne zavinili žalobcovia,
späťvzatím žaloby. Odvolací súd k tomu dodáva, že v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcami nedošlo k
meritórnemu rozhodnutiu vo veci so zistením, že žaloba bol podaná dôvodne. Odvolací súd konštatuje,
že žalobcovia nedosiahli výsledok, ktorý žalobou pôvodne chceli dosiahnuť, keďže z dôvodu späťvzatia
žaloby nedošlo k rozhodnutiu o neplatnosti výsledku hlasovania vlastníkov bytov, prípadne zákazu

umiestniť králikáreň na spoločnom pozemku žalobcov a žalovaných.

9.Odvolacísúdsanestotožňujesnázoromsúduprvejinštancie,ževprejednávanejveciideovýnimočný
prípad a sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Za takéto nemožno považovať skutočnosť, že
žalobcovia zvolili iný spôsob riešenia sporu so žalovanými, v dôsledku čoho pristúpili k späťvzatiu žaloby.

Odvolací súd poukazuje na to, že žalobcovia si už pri podaní samotnej žaloby museli byť vedomí toho,
že so súdnym konaním sú spojené náklady, ktoré budú musieť, pre prípad neúspechu v spore, znášať.
Bolo ich povinnosťou dôsledne zvážiť všetky dôsledky, ktoré sú so súdnym konaním a jeho vedením
spojené. Nie je možné následky neúspechu v konaní v podobe znášania jeho trov prenášať na druhého
účastníka, ktorý spor nevyvolal a ktorý bol v konaní procesne úspešný, keďže nedošlo k meritórnemu

prejednaniu sporu.

10. Odvolací súd, vychádzajúc z predloženého spisu, nezistil ani žiadne ďalšie dôvody, odôvodňujúce
postup podľa § 257 C.s.p., nezistil žiadne výnimočné okolnosti ani dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré by odôvodňovali nepriznanie nároku na náhradu trov konania procesne úspešným žalovaným.

Nejde ani o prípad, kedy prisúdenie náhrady trov žalovanej strane proti žalobcom, ktorí zavinili
zastavenie konania, by bolo neprimerane tvrdé a vyžadovalo si preto zásah súdu v podobe aplikácie
ustanovenia § 257 C.s.p.

11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a pri rešpektovaní princípu spravodlivosti bolo namieste

zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu a priznať žalovaným v I. až
VI. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti
žalobcov v 1. až 4. rade v rozsahu 100 %.

12.Žalovaníakopodielovíspoluvlastnícipriľahléhopozemku,ktoréhosapredmetsporutýka(neplatnosť

uznesenia vlastníkov bytov), majú postavenie nerozlučných spoločníkov, pre ktorých platí, že úkony
jedného z nich zaväzujú aj ostatných. Odvolanie proti výroku o trovách konania, ktoré podal žalovaný v
I. rade, zaväzuje tak aj ostatných žalovaných, preto odvolací súd rozhodol tak, že všetkým žalovaným,
ktorí boli v konaní procesne úspešní, spoločne a nerozdielne priznal nárok na náhradu trov konania.

13. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

14. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.16. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania tak, že žalovaným v I. až VI. rade priznal spoločne a nerozdielne voči spoločnej a
nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1. až 4. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %, keďže žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní. O výške náhrady trov prvoinštančného a
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).