Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. október 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/111/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116213130
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116213130.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň

JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobkyne: J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XX/XX, F., proti žalovanému: F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, o zaplatenie sumy 37.000 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 15.januára 2018
č.k. 14C/243/2016-62, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 15.januára 2018 č.k. 14C/243/2016-62

zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 37.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne
zo sumy 7.000,- eur od 01.11.2013 do zaplatenia, 5,25 % ročne zo sumy 7.000,- eur od 01.01.2014
do zaplatenia, 5,25 % ročne zo sumy 7.000,- eur od 01.05.2014 do zaplatenia, 5,15 % ročne zo sumy
7.000,- eur od 01.09.2014 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 9.000,- eur od 01.01.2015 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobkyni priznal náhradu trov
konania v rozsahu100%. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou
súdu dňa 18.05.2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 37.000

eur s príslušenstvom a nahradil jej trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila
dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 28.10.2013, v ktorej sa žalovaný
zaviazalzaplatiťžalobkynisumu40.000eur,zktorej3.000eurvyplatilpripodpisedohody,zvyšok37.000
eur neuhradil.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že v čase uzatvorenia dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepredpokladal nečakané finančné výdavky, vyplývajúce

zo súdnych sporov, ktoré priložil k vyjadreniu. Pri výpočte hodnoty podielu spoločnosti AGF, spol. s
r.o., IČO: 17 643 678, ku dňu rozvodu manželstva bola dlžná suma voči podnikateľovi I. Q. riadne
uhradené zápočtom a riadne zúčtovaná v danom období. Aby vedel tento problém riešiť, musel si
finančné prostriedky požičať, a tým zostal platobne neschopný. Z týchto dôvodov žiada žalobkyňu o
prehodnotenie jej požiadaviek, resp. nech odstúpi od dohody o BSM a nech jej nárok určí súd.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami sporu došlo dňa

28.10.2013 k uzavretiu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z dohody
vyplýva, že manželstvo účastníkov dohody bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k.
19C/233/2009-11 zo dňa 16.12.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2009. Účastníci dohody
nadobudli počas manželstva byt (v k.ú. F., v bytovom dome č. XX, byt č. XX, zapísaný na LV 4403),ktorý nadobudla do výlučného vlastníctva žalobkyňa, hnuteľné veci nadobudli účastníci dohody tak, ako
ich užívali ku dňu podpisu dohody. Žalobkyňa sa vzdala voči žalovanému vyplatenia polovice hodnoty
obchodného podielu v spoločnosti A G F, spol. s r.o.. Ďalej sa žalovaný v dohode zaviazal vyplatiť

žalovanej sumu 40.000 eur, a to tak, že pri podpise dohody vyplatí žalovanej 3.000 eur, ostatné vyplatí
v splátkach 7.000 eur do 31.10.2013, 7.000 eur do 31.12.2013, 7.000 eur do 30.04.2014, 7.000 eur
do 31.08.2014 a 9.000 eur do 31.12.2014. V prípade nevyplatenia súm má žalobkyňa právo odstúpiť
od dohody. Ďalej bolo dohodnuté, že žalobkyňa zoberie späť návrh na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 18C/29/2012 späť v celom rozsahu.

Z návrhu mimosúdnej dohody zo dňa 23.10.2014 vyplýva, že žalobca ako konateľ spoločnosti AGF
spol. s.r.o. navrhol správcovi konkurznej podstaty úpadcu Imricha Boroša, Mgr. C. Q. vyplatenie dlhu vo
výške 60.000 eur. Z dohody o urovnaní zo dňa 12.11.2014 uzatvorenej medzi spoločnosťou AGF, spol.
s r.o. zastúpenej žalovaným a správcom vyplýva, že k urovnaniu došlo a žalovaný bol povinný zaplatiť
správcovi 60.000 eur.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 488, § 51, § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a uviedol, že Občiansky zákonník preferuje vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva dohodou,
nevymedzuje dohodu o vyporiadaní BSM ako osobitný typ zmluvy. Svojím spôsobom ide o zmluvu,
ktorá musí zodpovedať všetkým náležitostiam potrebným na platný právny úkon vo všeobecnosti (§ 34
a nasl. Občianskeho zákonníka) a zmlúv osobitne (§ 43 a nasl. Občianskeho zákonníka). Právotvornou

skutočnosťou je v tomto prípade zmluvný konsenzus oboch účastníkov dohody. Dohodu môžu manželia
uzatvoriť po zániku BSM, najneskôr do uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty, lebo po jej uplynutí
nastupuje nevyvrátiteľná právna domnienka uvedená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Dohoda
o vyporiadaná BSM zakladá práva a povinnosti na nej zúčastneným bezpodielovým spoluvlastníkom a
každý z účastníkov dohody môže voči druhému, ktorý nerešpektuje dohodu, uplatňovať práva na súde.

6. Konštatoval, že v konaní je nesporné, že medzi stranami sporu došlo po zániku ich manželstva
k vyporiadaniu BSM písomnou dohodou. Posúdil uzatvorenú dohodu o vyporiadaní BSM z hľadiska
náležitostí, ktoré pre právny úkon a zmluvu vyžaduje Občiansky zákonník a došiel k záveru, že dohoda
netrpí žiadnymi vadami a je platná. Preto sú účastníci dohody ňou viazaní a sú povinní v zmysle dohody

plniť svoje záväzky. Nakoľko zo strany žalobcu k tomuto nedošlo, má žalobkyňa právo sa domáhať,
aby jej súd priznal jej práva z platného záväzku. Súd prvej inštancie obranu žalovaného, že v čase
uzatvorenia dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepredpokladal nečakané
finančné výdavky, vyplývajúce zo súdnych sporov, ktoré po dohode nasledovali a že momentálne
nemá finančné prostriedky na vyplatenie dohodnutých súm, považoval za spôsobilú spochybniť nárok

žalobkyne. Uviedol, že žalovaný sa zaviazal na určité plnenie a skutočnosti, ktoré nastali po uzatvorení
dohody nemôžu mať na platnosť dohody a z nej vyplývajúce práva a povinnosti vplyv. Dohoda o
vyporiadaní predstavuje „zmluvu“, ku ktorej sa žalovaný zaviazal a preto ju je povinný plniť. K návrhu
žalovaného, aby žalobkyňa na dohode netrvala a aby požiadala súd o vyporiadanie BSM dodal, že aj
keby bola žalobkyňa teoreticky ochotná takto postupovať, súd už nemôže z dôvodu uplynutia trojročnej

prekluzívnej lehoty na vyporiadanie BSM dohodou alebo súdom rozhodovať o vyporiadaní rozhodovať.
Preto nárok žalobkyne považoval za dôvodný a žalovaného zaviazal na úhradu sumy 37.000 eur.

7. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. priznal
žalobkyni i úrok z omeškania, pretože je žalovaný s plnením svojho záväzku v zmysle uzatvorenej

dohody v omeškaní. Poukázal na to, že záväzkový vzťah vyplývajúci z dohody vnikol dňa 28.10.2013,
preto je na výšku úrokov z omeškania potrebné aplikovať § 3 nariadenia vlády v znení od 01.01.2013 a
priznal žalobkyni úrok z omeškania v zákonnej výške, ktorý je určený základnou sadzbou ECB zvýšenou
o 5 percentuálnych bodov, ku dňu omeškania so splácaním jednotlivých splátok dlžnej sumy bol 5,5 %
ročne zo sumy 7.000 eur od 01.11.2013 do zaplatenia, 5,25 % ročne zo sumy 7.000 eur od 01.01.2014

do zaplatenia, 5,25 % ročne zo sumy 7.000 eur od 01.05.2014 do zaplatenia, 5,15 % ročne zo sumy
7.000 eur od 01.09.2014 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 9.000 eur od 01.01.2015 do zaplatenia. V
prevyšujúcej časti (výška úroku nad zákonom stanovenú hranicu) súd prvej inštancie úrok z omeškania
zamietol.

8. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a keďže bola žalobkyňa
v konaní úspešná (jej neúspech je len v nepatrnej časti príslušenstva), priznal jej náhradu trov konania
v plnom rozsahu, teda v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konaniarozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný vo vyhovujúcom výroku a žiadal v uvedenej časti
rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedol, že záver súdu prvej inštancie nie je v súlade s platným
právom a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru
je dohoda o vyporiadaní BSM v rozpore s § 150 OZ, nie je v nej uvedené akú čiastku mu je žalobkyňa
povinná vyplatiť titulom usporiadania prechodu vlastníctva bytu vo Vrábľoch na žalobkyňu a bod IV. Je

neurčitý, nie je možné určiť, ktorý hnuteľný majetok pripadol do výlučného vlastníctva účastníkov. Je síce
pravdou, že žalobkyňa sa v bode V. dohody vzdala vyplatenia polovice hodnoty obchodného podielu
spoločnosti AGF, spol. s r.o. Klasov, v bode VI. Dohody však mala nárok na vyplatenie 40.000 eur bez
bližšieho odôvodnenia. Predpokladá, že sa jednalo o kompenzáciu obchodného podielu spoločnosti
AGF, spol. s r.o. Klasov. Tento však celkom iste nedosahoval hodnotu zodpovedajúcu takejto finančnej
čiastke. Zásada rovnosti podielov nebola v dohode rešpektovaná, dohoda je v časti hnuteľných vecí

neurčitá, preto je absolútne neplatná.

10. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že dohoda o vyporiadaní BSM
bola podpísaná pred notárkou JUDr. Jánoškovou Janou, kde bola vyplatená aj prvá splátka 3000 eur a
žalovaný sa mohol k nej vyjadriť alebo niečo spochybniť, ale on s ňou súhlasil a podpísal ju. Odvtedy

však už nič nesplácal, podľa nej to bral ako uzavreté. A zrazu keď sa domáha toho, na čom sa dohodli,
tak má podľa neho dohoda vady.

12. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) bez nutnosti
doplniťalebozopakovaťdokazovanieprejednalvecbeznariadeniapojednávaniasverejnýmvyhlásením

rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil. Odvolací súd zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého
ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v danom prípade
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd urobil správny
právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka. Obmedzuje sa len na konštatovanie správnosti napadnutého rozsudku, vrátane výroku o
trovách konania, a na dôvažok dodáva nasledovné:

13. V zmysle § 149 OZ jedným zo spôsobov vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je
dohoda bývalých manželov o vyporiadaní. Občiansky zákonník neustanovuje pre dohodu o vyporiadaní
BSM písomnú formu, môže byť uzavretá aj ústne ale i konkludentným činom, pokiaľ z neho možno
bezpečne usúdiť, že prejavy vôle účastníkov smerovali zhodne k tomu, aby bolo a akým spôsobom

vyporiadané ich zaniknuté BSM (R 42/1972). K dohode môže dôjsť i tak, že bezpodieloví spoluvlastníci,
hoci aj mlčky, zhodne vychádzajú z toho, že do výlučného vlastníctva každého z nich pripadnú veci, ktoré
mal každý z nich v čase vyporiadania vo svojej dispozícii a vo svojom užívaní. Ak sa rozvedení manželia
ohľadne rozdelených vecí správajú podľa dohody o vyporiadaní ich BSM, ktorá je z nejakého dôvodu
neplatná, potom možno usudzovať, že došlo ku konkludentnej dohode o vyporiadaní BSM. Dohoda o

vyporiadaní BSM, na základe ktorej jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel, príp. že, na
základe nej nedostal žiadne majetkové hodnoty, nie je neplatná pre rozpor s § 149 a § 150 OZ.

14. Žalovaný ako odvolacie dôvody uviedol, že dohoda o vyporiadaní BSM je v rozpore s § 150 OZ,
že nie je zachovaná rovnosť podielov, že nie je uvedená čiastka, ktorú mu má žalobkyňa uhradiť za

vyporiadanie bytu, ktorý zostal v jej vlastníctve, že v časti hnuteľných veci je dohoda neurčitá a že 1
hodnoty obchodného podielu v spoločnosti AGF pol. S r.o. Uvedená v dohode v sume 40.000 eur, ktorej
sa žalobkyňa vzdala, nemala takú hodnotu.

15. Odvolací k týmto odvolacím dôvodom uvádza s poukazom na vyššie uvedený výklad ustanovení

Občianskeho zákonníka o vyporiadaní BSM, že dohoda o vyporiadaní BSM, ktorú účastníci uzavreli dňa
28.10.2013vpriebehukonaniaovyporiadanieBSMsúdom,niejevrozpores§150OZ,rovnosťpodielov
je riešená vyplatením sumy 40.000 eur žalovaným žalobkyni. Byt nadobudnutý počas BSM nadobudla
do výlučného vlastníctva žalobkyňa, hnuteľné veci nadobudli účastníci dohody tak, ako ich užívali kudňu podpisu dohody. Žalobkyňa sa vzdala voči žalovanému vyplatenia polovice hodnoty obchodného
podielu v spoločnosti AGF, spol. s r.o.. Žalovaný sa v dohode zaviazal vyplatiť žalovanej sumu 40.000
eur, a to tak, že pri podpise dohody vyplatí žalovanej 3.000 eur, ostatné vyplatí v splátkach 7.000 eur do

31.10.2013, 7.000 eur do 31.12.2013, 7.000 eur do 30.04.2014, 7.000 eur do 31.08.2014 a 9.000 eur do
31.12.2014. V prípade nevyplatenia súm má žalobkyňa právo odstúpiť od dohody. Tvrdenie žalovaného,
že obchodný podiel nemal takú hodnotu ako bola zohľadnená v dohode o vyporiadaní BSM nemá vplyv
na platnosť dohody. Naviac žalovaný v priebehu konania spočiatku nespochybňoval uvedenú hodnotu,
jehopostojvkonečnomdôsledkusúvisístým,ževobchodnejčinnostinedošloknaplneniujehopredstáv

a úspešnému uplatneniu pohľadávok. Pokiaľ ide o námietku neurčitosti dohody v časti hnuteľných veci,
odvolací súd uvádza, že účastníci dohody si reálne rozdelili hnuteľné veci a najneskôr od roku 2013
ich tak rozdelené užívajú, teda konkludentne sa dohodli na ich rozdelení. Žalovaný v tomto smere ani
nenamietal spôsob a rozsah užívania hnuteľných vecí, teda ich rozdelenia. Ani nespochybňoval platnosť
predmetnej dohody od roku 2013 do podania žaloby, jej platnosť začal namietať, až keď sa žalobkyňa
domáhala, aby jej zaplatiť dlžné sumy.

16. Vzhľadom k dôvodom uvedeným súdom prvej inštancie i k odvolacím súdom uvedeným
skutočnostiam, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie považoval žalovaný nárok za dôvodný,
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255, § 262 ods.
1 CSP. V tomto štádiu konania bola úspešná žalobkyňa, preto odvolací súd vyslovil, že sa jej nárok
na náhradu týchto trov priznáva voči žalovanému v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).