Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. október 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 19Csp/126/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718203310
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Tagaj
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6718203310.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcu: H. D., K..
D., X.. XX.XX.XXXX, L. J. XXX, XXX XX Y., občan SR, zast. Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou so
sídlom Zakvášov 1519/55, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
IČO: 35 792 452, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 1 430,73 Eur s príslušenstvom,

takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi sumu 1 430,73 Eur spolu s úrokom z omeškania v
miere5%ročnezosumy1430,73Eurod09.09.2017dozaplateniaatovšetkodo3dníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný n a h r a d i ť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % a to do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.05.2018 domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 1 430,73 Eur spolu s úrokom z omeškania v miere 5 % ročne zo sumy 1 430,73 Eur od 09.09.2017
do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania a to na tom právnom a skutkovom základe, že žalobca (pozn.
súdu v žalobe uvedené ako žalovaný) požiadal žalovaného ako veriteľa o poskytnutie spotrebiteľského
úveru. Žalovaný mu predložil na podpis Žiadosť o poskytnutie úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, ktorý vyplnil agent žalovaného a žalobca ho dňa 19.02.2014 podpísal s podmienkami

úveru : poskytnutá čiastka (úverový limit) 1 500 Eur; splatnosť úveru 42 mesiacov; mesačná splátka
vrátane úrokov 80,37 Eur; celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 3 375,54 Eur; predpokladaná
RPMN za úver 70,01 %; ročná úroková sadzba úveru 70,01 %; priemerná RPMN za úver 46,30 %;
poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 Eur. Žalovaný následne schválil žalobcovi revolvingový úver (bod
6 žiadosti/zmluvy) s podmienkami úveru : poskytnutá čiastka (úverový limit) 1 500 Eur; splatnosť úveru
42 mesiacov; mesačná splátka vrátane úrokov 80,37 Eur; celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť
3 375,54 Eur; RPMN za úver 69,01 %; ročná úroková sadzba úveru 70,01 %; priemerná RPMN za

úver 46,30 %; poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 Eur a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania
5,25 %. Súčasťou žiadosti/zmluvy bol aj bod 8, ktorý obsahuje Dohodu o poskytnutí služby, na základe
ktorého sa žalovaný zaviazal žalobcovi poskytnúť „službu“ spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne
troch splátok úveru, pričom žalobca sa zaviazal za túto „službu“ zaplatiť žalovanému odplatu 215,75
Eur, splatnú v deň uzavretia zmluvy, pričom bod 8.4 zároveň obsahuje dohodu o započítaní vzájomných
pohľadávok dlžníka a veriteľa. Žalobca má za to, že zmluva nespĺňa zákonné náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úveru, konkrétne absentuje : údaj o konečnej splatnosti úveru; údaj o výške splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov; údaj o splatnosti jednotlivých splátok zahŕňajúc prvú a poslednú splátku
a údaj o presnej výške úveru, nakoľko žalovaný skutočne vyplatil žalobcovi len sumu 1 284,25 Eur,pričom žalobca má za to, že dohoda obsiahnutá v bode 8 žiadosti/zmluvy je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, nakoľko vyjadruje finančný záväzok žalobcu ako spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu reálne
nie je dodané, resp. nemusí byť nikdy dodané a ktoré slúži len záujmom žalovaného. Rovnako tak

žalobca považuje dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Žalobca ďalej poukázal na nesúlad ohľadom výšky RPMN v bode 5 (70,01%) s údajom o RPMN v bode 6
(69,01%),čojevzmysle§44ods.1,2Občianskehozákonníkanutnépovažovaťzaneplatnédojednanie,
nakoľko návrh žalobcu nebol žalovaným prijatý bezvýhradne. Taktiež žalobca poukázal na nesprávnosť
výpočtu RPMN, nakoľko nevychádzal zo skutočnej výšky poskytnutých peňažných prostriedkov, kedy

pri skutočnej výške poskytnutých prostriedkov výška RPMN predstavuje až 92,98 %. Nesprávny výpočet
RPMN vyplýva tiež z toho, že výška úrokovej sadzby je vyššia ako výška RPMN. Žalobca ďalej poukázal
na neprimeranú výšku ročnej úrokovej sadzby 70,01 %, ktorá podstatne prevyšuje odplatu stanovenú
v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, kedy priemerná výška ročnej úrokovej sadzby podľa NBS bola
10,58 % ročne. Vzhľadom na uvedené sa úver podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za
bezúročný a bez poplatkov a keďže žalobca zaplatil žalovanému do 08.09.2017 celkom sumu 2 714,98

Eur, rozdiel - žalovaná suma 1 430,73 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného,
ktorej zaplatenia sa žalobca domáha, ako aj úrokov z omeškania od 09.09.2017 do zaplatenia.

2. K žalobe žalobca priložil Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere
č. zmluvy XXXXXXXXXX, podpísanú zo strany žalobcu 19.02.2014 a zo strany žalovaného 25.02.2014

(ďalej len ako „Úverová zmluva“); nepodpísané Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere
spoločnosti PROFI CREDIT SLOVAKIA, s.r.o., platné 02/2014 (ďalej len ako „Zmluvné dojednania“);
Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 25.02.2014 (ďalej len ako „Oznámenie o
schválení úveru“); Kartu klienta; výpočet RPMN z webovej stránky Finančné kalkulačky a Priemerné
úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) za rok 2014

(ďalej len ako „Prehľad priemerných úrokových sadzieb podľa NBS“).

3. Tunajší súd dňa 07.06.2018 vydal platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal
vecne odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalobcu odporujú ustanoveniam upravujúcim
vznik úverovej zmluvy. Všeobecne platí, že pre to, aby nejaká zmluva vznikla, musí mať obligatórne

náležitosti ustanovené právnym poriadkom. Ak tieto nie sú dodržané, potom nedochádza k vzniku
zmluvy.Akvšakideoinéakoobligatórnenáležitosti(t.j.fakultatívne),potomabsenciatakýchtodojednaní
(či už pre ich neplatnosť, nedojednanie a pod.) má za následok len to, že takéto dojednania nie
sú platné a ich nedodržanie nemá za následok nevzniknutie zmluvy. Určenie podstatných zložiek
právneho úkonu úverovej zmluvy ustanovuje § 493 Obchodného zákonníka. Podstatné pre konanie je

ustanovenie čl. 2 ods. 2.1 Zmluvných dojednaní, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a v zmysle
ktorých „Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom, Spoludlžníkom 1
a Spoludlžníkom 2 je návrhom na uzatvorenie Zmluvy o RU. Zmluva o RU je uzatvorená a nadobúda
platnosť a účinnosť dňom podpisu Dlžníka, Spoludlžníka 1 a Spoludlžníka 2 a Veriteľa. Dlžník vyplní do
formulára Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere ním požadovanú

výšku úveru a súhlasí s tým, že Veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti Dlžníka splácať úver
výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5 Žiadosti
o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere, pričom výška úrokovej sadzby a
RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného Dlžníkom v bode 5 Žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti

zo strany Veriteľa“. V čase podania žiadosti o úver si zmluvné strany stanovili, že žiadosť bude
považovaná ako maximálna možná s poukazom na výšku a parametre žiadaného úveru a následne
po zhodnotení bonity a schopnosti splácať predmetný úver bude žiadateľovi poskytnutý úver v takej
výške, ako žiadal, resp. nižšej. Rozdiel je medzi údajmi o RPMN, pričom samotný údaj o RPMN sa
objektívne dohodnúť nedá. Zákon o spotrebiteľských úveroch a ani iné predpisy neurčujú, že údaj o

RPMN bude “dohodnutý“. Ak by žalovaný uviedol údaj o RPMN zhodný s údajom o RPMN v bode 5,
porušil by Zákon o spotrebiteľských úveroch. K žalobcom vytýkaným nedostatkom zákonných náležitostí
Úverovej zmluvy žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu o bezúročnosti úveru sú nesprávne a poukázal
na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/146/2017. Bezúročným môže
byť úver len vtedy, ak ide o náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah

záväzku spotrebiteľa. Rozsah záväzku spotrebiteľa definujú iné ukazovatele: celková čiastka, ktorú má
spotrebiteľ zaplatiť; RPMN a výška úveru. Úverová zmluva je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi
sa nielen v Úverovej zmluve, ale aj v Zmluvných dojednaniach, ktoré sú podľa čl. 13 Úverovej zmluvy
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj prílohy tvoriace súčasť Úverovej zmluvy. Z ustanovenia čl.4 ods. 4.5 Zmluvných dojednaní vyplýva deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu.
Podľa čl. 9 ods. 9.1 Zmluvných dojednaní je Úverová zmluva uzatvorená na dobu neurčitú. Termín
konečnej splatnosti vyplýva z Oznámenia o schválení úveru, zaslanom dlžníkovi. Zákonný pojem „termín

konečnej splatnosti“ nie je pritom požiadavkou na uvedenie presného dátumu. Oznámenie obsahuje
tiež údaj o dátume prvej splátky. Termín konečnej splatnosti vyplýva z článku 4 bod 4.5 Zmluvných
dojednaní, v zmysle ktorého dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v Oznámení o schválení úveru
je zároveň termínom konečnej splatnosti. Ustanovenie bodu 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských
úveroch vyžaduje uvádzanie spôsobu započítania splátky na úver, istinu a úroky len v prípade, ak sa

splátky priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami a o takýto typ
úveru v danom prípade nejde. Žalovaný ďalej poprel tvrdenia žalobcu o neuvedení presného údaja o
výške úveru. Suma úveru 1 500 Eur bola v prospech žalobcu poskytnutá tak, že časť z tejto sumy
bola súčasťou vzájomného vyporiadania (kompenzácie) pohľadávok a časť vyplatená v prospech účtu
žalobcu. Žiadna právna úprava neurčuje, že pojem „poskytnutie úveru“ je rovnocenný či dokonca
synonymom „vyplatenia úverových peňažných prostriedkov“. Pokiaľ ide o Dohodu o poskytnutí služby,

samotná dohoda nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik Úverovej zmluvy a túto dohodu
žalobca uzatvoriť nemusel a opak ani netvrdil a ani nepreukázal. Dohoda o poskytnutí služby je osobitne
podpisovaná a táto dohoda je aj individuálne rozlíšená od ostatného obsahu Úverovej zmluvy a preto
je individuálne dojednaná v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poskytnutie odkladu splátok
predpokladá iniciatívne konanie dlžníka a preto iba na základe toho, že žalobca svoje právo nevyužil,

sa nemožno domáhať neprijateľnosti takéhoto dojednania. Žalovaný ďalej poprel tvrdenie žalobcu, že
výsledná RPMN nemôže byť nižšia ako ročná úroková sadzba, pričom poukázal na výpočet RPMN
podľa matematického vzorca v zmysle prílohy k Zákonu o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný tiež poprel
tvrdenia žalobcu o neprimeranej výške odplaty, nakoľko žalobca nedôvodne porovnával štatistické údaje
iného poskytovateľa úverov a žalobca nerešpektoval rozdielnu právnu úpravu v období uzatvorenia

zmluvy. V zákone bolo výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej
odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota
splatnosti, čo žalobca vôbec nerešpektuje. Porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne.
Poukázal na to, že obvyklá výška odplaty v danom období bola 46,30 % a táto nebola podstatne
prevýšená, nakoľko podľa súdnej praxe sa za podstatné prevýšenie odplaty považuje navýšenie o 25

- 27 %. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal platobný rozkaz zrušiť a žalobu zamietnuť a zaviazať
žalobcu na náhradu trov konania.

4. K odporu žalovaný priložil príklad výpočtu RPMN k Úverovej zmluve; ďalej Štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere podpísané žalobcom dňa 19.02.2014 (ďalej len ako „Štandardné

európske informácie“) a Reprezentatívny príklad výpočtu RPMN.

5. V replike doručenej tunajšiemu súdu dňa 30.08.2018 žalobca zotrval na svojej argumentácii a
poukázal na to, že v procese uzatvárania zmluvy bol nesúlad medzi RPMN uvedený v žiadosti (bod
5) a v zmluve (bod 6). Pokiaľ ide o návrh a jeho prijatie, musí ísť o vzájomné a obsahovo zhodné

prejavy vôle dvoch zmluvných strán, inak platná zmluva nevznikne. Z právneho hľadiska je irelevantné,
že údaj o RPMN v bode 6 je pre spotrebiteľa (žalobcu) výhodnejší ako v bode 5 - podstata spočíva
v tom, že návrh nebol prijatý bezvýhradne. Žalobca ďalej poukázal na to, že minimálne od januára
2016 žalovaný predkladá spotrebiteľom na podpis formulárové zmluvy, kde je RPMN uvedené presne,
nie ako predpokladaná RPMN a teda v súčasnosti žalovaný nemá problém presne určiť RPMN a

preto tvrdenia žalovaného považuje za účelové. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ podstatné náležitosti
Úverovej zmluvy obsahovalo až neskôr doručené Oznámenie o schválení úveru a toto nebolo podpísané
žalobcom, nejednalo sa o dvojstranný právny úkon a nie je ho možné považovať za súčasť Úverovej
zmluvy. Žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že žalovaný žalobcovi z úveru strhol poplatok
za to, že by snáď niekedy v budúcnosti žiadal o odklad splátok a to všetko za poplatok 215,75 Eur

(14,38 % z výšky úveru) pri úvere 1 500 Eur, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu práv a povinností v
neprospech spotrebiteľa. Fiktívnu pohľadávku, resp. pohľadávku z neplatného právneho úkonu nie je
možné započítať. Dohoda o poskytnutí služby nebola podpísaná osobitne a bola súčasťou hlavnej
formulárovej zmluvy a žalobca ju nemal možnosť odmietnuť, keďže zmluva možnosť takejto voľby
ani neposkytovala. Nie žalobca ako spotrebiteľ, ale žalovaný ako dodávateľ je povinný preukazovať

individuálne dojednanie v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, čo doteraz nepreukázal. Tvrdenie
žalovaného, že výška RPMN (69,01 %) môže byť nižšia ako výška úroku (70,01%) je logický nezmysel.
Žalobca ďalej poukázal, že ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka nevylučuje aplikáciu dobrých
mravom pokiaľ ide o výšku odplaty spotrebiteľského úveru. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súduSR sp.zn. 5Cdo/26/2011, v ktorom súd uviedol, že neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je
taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi

neprimerané až úžernícke úroky. V prípade Úverovej zmluvy bola výška úrokov až 70,01 %, v čase
kedy priemerná úroková sadzba bola 11,16 %, t.z. že výška úrokov podľa Úverovej zmluvy viac
ako šesťnásobne prevýšila obvyklú mieru úrokov a nepochybne ide o úrok úžernícky. Vzhľadom na
uvedené žalobca trval na žalobe v celom rozsahu. K replike žalobca priložil prvú stranu anonymizovanej
formulárovej Zmluvy spotrebiteľskom úvere žalovaného s neznámym subjektom.

6. V duplike doručenej tunajšiemu súdu dňa 13.09.2018 žalovaný taktiež zotrval na svojej argumentácii
a poukázal na to, že k zmene údajov o RPMN nedošlo, nakoľko výsledná hodnota RPMN bola presne
uvedená v bode 6 zmluvy a je irelevantné, akým spôsobom uzatvára žalovaný zmluvy v súčasnosti,
nakoľko v minulosti žalovaný nedisponoval takým personálnym ani technickým zabezpečením, ktoré
by mu v priebehu jedného dňa umožňovali vypočítať presnú hodnotu RPMN a získať všetky potrebné

informácie z hľadiska celkového vyhodnotenia (analýzy) bonity žiadateľa o úver. Oznámenie o schválení
úveru predstavuje len dokument informatívnej povahy a tento je len potvrdením už dojednaných
náležitostí medzi zmluvnými stranami. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu, že nemohol odmietnuť
podpísanie Dohody o poskytnutí služby, nakoľko ak by ju nemal záujem uzavrieť, osobitne by ju
nepodpísal. Ak žalobca spochybňuje správnosť výpočtu RPMN, žalovaný poukázal na to, že žalobca

nepredložil žiadny dôkaz na podporu jeho tvrdení.

7. Dňa 26.10.2018 sa konalo pojednávanie a to v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu,
ktorí neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili (bez uvedenia relevantného dôvodu), avšak súhlasili
s vykonaním pojednávania v neprítomnosti, s tým že žiadali o zamietnutie žaloby a priznanie nároku

na náhradu trov konania. Žalobca zotrval na žalobe a odkázal na obsah jeho písomných podaní.
Podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy bolo aj podpísanie Dohody o zrážkach zo mzdy, čo vyplýva
aj z toho, že aj v súčasnosti vykonávajú zrážky zo mzdy žalobcu.

8. Podľa § 52 č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Obč. Z.“) účinnom do 31.03.2015,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 52a Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy

pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv
samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1
pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto
zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením
alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými

právnymi účinkami.

10. Podľa § 53 ods. 1 Obč. Z. v znení účinnom do 31.05.2014, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 2 Obč. Z. v znení účinnom do 31.05.2014, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

12. Podľa § 53 ods. 3 Obč. Z. v znení účinnom do 31.05.2014, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.13. Podľa § 53 ods. 5 Obč. Z. v znení účinnom do 31.05.2014, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 53 ods. 6 Obč. Z. v znení účinnom do 31.05.2014, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem

poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

15. Podľa § 39 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 3 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17. Podľa § 37 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

18. Podľa § 40 ods. 1 až 4 Obč. Z. v znení účinnom do 31.10.2015, ak právny úkon nebol urobený vo
forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže
zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou;
ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis

ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými
prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon
urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je
podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

19. Podľa § 43a Obč. Z. v znení neskorších predpisov, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý
je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak
je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

20. Podľa § 43c Obč. Z. v znení neskorších predpisov, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť
okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.

21. Podľa § 44 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú

prijatie návrhu.

22. Podľa § 44 ods. 2 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky,
výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím
návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede

nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

23. Podľa § 54 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu

spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie

24. Podľa § 54 ods. 2 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta prvá veta zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako
„Zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom do 31.05.2014, spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskomúvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

26. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015, zmluvou
o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

27. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.05.2014, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

28. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.05.2014,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti

podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

29. Podľa § 9 ods. 2 prvá veta Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.05.2014,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať :

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

30. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.05.2014,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluveo spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

31. Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015, celkovými
nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä

poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

32. Podľa § 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015, ročnou
percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

33. Podľa § 9 ods. 7 (prvá veta pred bodkočiarkou) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
do 31.05.2014, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy
zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona.

34. Podľa § 9 ods. 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.05.2014, od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom
alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.

35. Podľa § 295 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z. (ďalej

len ako „CSP“), súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

36. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Za nesporné medzi stranami sporu súd považoval nasledovné skutočnosti:

(i) dňa 19.02.2014 žalobca podpísal návrh Úverovej zmluvy, v ktotom boli vyplnené údaje v bode 5;
(ii) dňa 25.02.2014 doplnil údaje do bodu 6 a podpísal návrh žalobcu na uzatvorenie Úverovej zmluvy
žalovaný;
(iii) žalovaný previedol na bankový účet žalobcu sumu 1 284,25 Eur a nie sumu 1 500 Eur, nakoľko si
započítal sumu 215,75 Eur z titulu jeho pohľadávky podľa Dohody o poskytnutí služby;

(iv) žalobca zaplatil žalovanému celkom 2 714,98 Eur, poslednú platbu dňa 08.09.2017.
41. Za sporné medzi stranami sporu súd považoval nasledovné otázky :
(a) či Úverová zmluva spĺňa všetky zákonné náležitosti, nedodržanie ktorých by spôsobilo bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru;
(b) či je Úverová zmluva v časti dojednania o RPMN platná;

(c) či bola platne uzavretá Dohoda o poskytovaní služieb;
(d) či má žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom.

42. Súd vykonal dokazovanie v zmysle § 204 CSP listinnými dôkazmi, in concreto Úverovou zmluvou;
Zmluvnými dojednaniami; Oznámením o schválení úveru; Kartou klienta; Prehľadom priemerných

úrokových sadzieb podľa NBS; Súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch veriteľmi za 4. Štvrťrok 2013 (ďalej len ako „Súhrnné informácie o úveroch“) a Štandardnými
európskymi informáciami. Pri hodnotení dôkazov sa súd zameral na sporné skutočnosti medzi stranami
sporu, pričom po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná.43. Pokiaľ ide o spornú otázku, či Úverová zmluva spĺňa alebo nespĺňa všetky obligatórne zákonné
náležitosti, súd v prvom rade uvádza, že dospel k záveru, že k platnému uzavretiu Úverovej zmluvy ani

nedošlo. V zmysle § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať zmluva o spotrebiteľskom
úvere písomnú formu a musí obsahovať náležitosti uvedené v § 9 predmetného zákona. Podstatné
náležitosti zmluvy musia byť výsledkom zhodné prejavu vôle oboch zmluvných strán a nemôže
byť ich určenie a doplnenie ponechané na svojvôli veriteľa, bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich
obsah. Kontraktačný mechanizmus uzatvárania zmlúv upravuje Obč. Z. v § 43a nasl., v zmysle

ktorých ustanovení prijatie návrhu na uzavretie zmluvy (akceptácia) nadobúda účinnosť okamihom,
keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi (t.j. doručením akceptácie) a týmto
okamihom je potom zmluva uzavretá. Pokiaľ prijatie návrhu obsahuje zmeny, je v zmysle § 44 ods. 2
Obč. Z. odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh a na uzavretie zmluvy sa potom vyžaduje
akceptácia zmeneného návrhu zo strany pôvodného navrhovateľa (v danom prípade žalobcu), pričom
jeho mlčanie alebo jeho nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie nového návrhu.

44. Z bodu 13 návrhu (žiadosti) zmluvy síce vyplýva, že k uzatvoreniu zmluvy dochádza (už) riadnym
vyplnením a následným podpisom návrhu (žiadosti) všetkými stranami, podľa názoru súdu ale pre
neplatnosť tohto zmluvného ustanovenia k uzatvoreniu zmluvy takýmto spôsobom nemohlo dôjsť.
Neplatné je predmetné ustanovenie z dôvodu rozporu a obchádzania zákona (Obč. Z.). V zmysle

§ 54 ods. 1 Obč. Z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. Súd má za to, že citované (vopred žalovaným naformulované) ustanovenie
bodu 13 žiadosti sa neprípustne odchyľuje od ust. § 43a nasl. Obč. Z. v neprospech spotrebiteľa,

nakoľko veriteľovi (žalovanému) umožňuje doplniť v zásade akékoľvek údaje do bodu 6 žiadosti, ktoré
nebudú korešpondovať s údajmi v (bode 5) návrhu (žiadosti) spotrebiteľa (žalobcu), pričom automaticky
doplnením týchto údajov má dôjsť k uzatvoreniu zmluvy a naviac žalovaný ani nie je povinný doručiť
túto zmluvu žalobcovi. V konaní síce bolo predložené Oznámenie o schválení úveru, ktoré má však
podľa vyjadrenia samotného žalovaného výlučne informatívny charakter. Podľa vyjadrenia žalovaného

má predmetné oznámenie byť tiež potvrdením zmluvne dojednaných ustanovení, s ktorým tvrdením sa
však súd nemôže stotožniť, nakoľko v predmetnom oznámení sú uvedené úplne nové resp. iné údaje
ako boli v žiadosti (návrhu) žalobcu na uzavretie zmluvy (najmä o dátume splatnosti prvej splátky a o
dátumesplatnostiposlednejsplátky),ktoréúdajesúpritomobligatórnymizákonnýmináležitostisamotnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

45. To, že predmetné ustanovenie bodu 13 návrhu (žiadosti) sa neprípustne odkláňa od ust. (§ 43a
a nasl.) Obč. Z. o spôsobe uzavretia zmluvy v neprospech spotrebiteľa potvrdzuje aj skutočnosť,
že podľa bodu 2.1 Zmluvných dojednaní (ktoré naviac nie sú ani podpísané a sú písané takmer
nečitateľným drobným písmom) mal žalobca vopred súhlasiť s tým, aby žalovaný (veriteľ) schváli iné

parametre požadovaného úveru ako uviedol žalobca v žiadosti (čo samo o sebe je odmietnutím návrhu
v zmysle § 44 ods. 2 Obč. Z.) bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností žalovaného a tiež mal
žalobca vopred súhlasiť s tým, aby bol termín splatnosti splátky v prípade akceptácie návrhu zo strany
žalovaného stanovený (jednostranne) žalovaným na bližšie nekonkretizovaný deň (medzi v poradí 1.-15.
dňom) a teda žalobca sa tak vopred vzdal práva poznať konkrétny deň splatnosti splátok ako jednej zo

zákonných náležitosti zmluvy. Takisto mala byť stanovená jednostranne žalovaným aj splatnosť prvej
splátky (medzi 1.-15. dňom nasledujúceho mesiaca po poskytnutí úveru, tak že minimálne to bude 32 dní
od poskytnutia úveru a nie viac ako 48 dní). Celková výška úveru (RPMN), taktiež obligatórna náležitosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, mala byť (čl. 3, bod 3.1 Zmluvných dojednaní) žalobcovi (jednostranne)
oznámená žalovaným podľa čl. 2, bod 2.2 Zmluvných dojednaní. Čo sa týka výšky úrokov, Dlžník

(žalobca) sa mal zaviazať vopred platiť úroky uvedené nie v bode 5 žiadosti, ale v bode 6 žiadosti (bod
5.1 a 5.2 Zmluvných dojednaní), ktoré ale nesmel vyplniť (na tlačive žiadosti je poznámka „nevypĺňajte“)
a dopĺňal ich následne veriteľ (žalovaný) a výšku týchto úrokov mal opäť následne len (jednostranne)
oznámiť spotrebiteľovi (žalobcovi).

46. Podľa čl. 2, bod 2.2 Zmluvných dojednaní tak mali byť konkrétne obligatórne (zákonné) náležitosti
spotrebiteľskej úverovej zmluvy, na ktorých sa mali zmluvné strany ako výsledok ich konsenzu a teda ich
zhodného súhlasného prejavu vôle (písomne) dohodnúť, len jednostranne určené žalovaným a tento ich
mal následne len oznámiť žalobcovi. Je absolútne neprípustné a v neprospech spotrebiteľa (žalobcu),aby takto malo dôjsť k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy potom, ako veriteľ doplní do zmluvy, resp.
uvedie v jednostrannom úkone (Oznámení o schválení úveru) nové alebo iné údaje, čo sa naviac nemalo
považovaťzaporušeniepovinnostižalovanéhoatieto(ajzmenenéanovédoplnenéúdaje)malžalovaný

len oznámiť (jednostranným úkonom) žalobcovi.

47.Vposudzovanejvecidňa19.02.2014žalobcapodpísalpredtlačenýformulár(vyhotovenýžalovaným)
na uzavretie zmluvy, ktorý v bode 5 obsahoval údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere s
poznámkou „vyplňte“ (hoci ho evidentne vyplnil sám žalovaný) a v bode 6 obsahoval údaje o schválenom

spotrebiteľskom úvere s poznámkou „nevypĺňajte“, ktoré až následne dňa 25.02.2014 doplnil (dopísal)
taktiež žalovaný a ktoré údaje v bode 6 oproti údajom v bode 5 obsahovali zmeny a doplnenia - údaj
RPMN sa zmenil z 63,32 % na 76,21 % a v bode 6 bol oproti bodu 5 doplnený nový údaj o ročnej úrokovej
sadzbe úrokov z omeškania 5,25 %. Predmetné zmeny a doplnenia v bode 6 potom podľa názoru súdu
spôsobili právny následok (§ 44 ods. 2 Obč. Z.) odmietnutia návrhu žalobcu zo strany žalovaného a
následne išlo už o nový návrh zo strany žalovaného, pričom žalovaný v spore nepreukázal akceptáciu

jeho nového návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalobcu. Nečinnosť a mlčanie žalobcu pritom za
akceptáciu nového návrhu (žalovaného) považovať nie je možné (§ 44 ods. 1 Obč. Z.).

48.Nazákladeskutočnostíuvedenýchvyššiemásúdzato,ženedošlokplatnémuuzavretiu(obligatórne
písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na podporu svojich záverov súd poukazuje aj na v zásade

rovnaké názory Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsudku č.k. 15Co/755/2015 zo dňa 27.01.2016 a
Krajského súdu v Prešove v rozsudku č.k. 19Co/197/2017 zo dňa 26.04.2018.

49.PokiaľnebolaplatneuzavretáÚverovázmluva,nemohlabyťplatneuzavretáaniDohodaoposkytnutí
služieb, ktorá dohoda je podľa § 52a Obč. Z. závislou zmluvou na Úverovej zmluve. Z obsahu Dohody

o poskytnutí služieb jednoznačne vyplýva, že na základe tejto dohody sa mali poskytovať „služby“ k
uzavretej Úverovej zmluve. Pokiaľ nebola platne uzavretá Úverová zmluva, nemohlo platne dôjsť k
uzavretiu ani tejto dohody.

50. Aj za predpokladu, že by bola Úverová zmluva uzatvorená platne (k čomu ale podľa názoru súdu

nedošlo), existovali by nasledovné dôvody na vyhovenie žalobe v plnom rozsahu:
a) Úverová zmluva nespĺňa obligatórne zákonné náležitosti podľa § 9 Zákona o spotrebiteľských
úveroch, čoho následkom by bola bezúročnosť úveru podľa § 11 predmetného zákona;
b) dojednaná výška ročnej úrokovej sadzby 70,01 % je v rozpore s dobrými mravmi a teda išlo by o
neplatné dojednanie;

c) Dohoda o poskytnutí služby je neplatná pre rozpor dobrými mravmi ako aj pre neprijateľnosť zmluvnej
podmienky.

51. Ako už bolo vyššie uvedené, konkrétne (zákonné) náležitosti spotrebiteľskej Úverovej zmluvy -
najmä termín splatnosti splátok, termín konečnej splatnosti úveru a RPMN, na ktorých sa mali zmluvné

strany ako výsledok ich konsenzu a teda ich zhodného súhlasného prejavu vôle dohodnúť, boli len
jednostranne určené žalovaným (čo nemožno považovať za dojednanie zmluvných strán - dvojstranný
právny úkon) a teda nedošlo k písomnej obojstrannej dohode zmluvných strán na týchto povinných
náležitostiach spotrebiteľskej úverovej zmluvy, čo (v prípade platného uzavretia zmluvy) spôsobuje ex
lege bezúročnosť úveru a jeho bezpoplatkovosť.

52. Pokiaľ v prípade podstatných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaný odkazuje na
Zmluvné dojednania (ktoré by podľa čl. 7 Úverovej zmluvy mali tvoriť jej neoddeliteľnú prílohu), súd
konštatuje, že Zmluvné dojednania neboli podpísané. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/396/2014 zo dňa 10.02.2015, v ktorom súd skonštatoval, že

Obchodný zákonník v ust. § 273 ods. 1 uvádza, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku však podobné ustanovenie ako v § 273 ods. 1
Obchodného zákonníka neobsahuje, okrem ust. § 788 ods.3 Občianskeho zákonníka v prípade poistnej

zmluvy.Časťzmluvy,uzavretápodľaObčianskehozákonníka,preto(okrempoistnejzmluvy)nemôžebyť
určená púhym odkazom na obchodné podmienky. Rovnako tento záver platí aj o zmluve spotrebiteľskej,
ktorá je svojou povahou zmluvou občianskoprávnou. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v ostatných
prípadochzmlúvuzavretýchpodľaObčianskehozákonníka(vrátanespotrebiteľskejzmluvy)jevylúčené,aby sa všeobecné zmluvné podmienky bez ďalšieho stali súčasťou zmluvy. Z toho preto plynie, že
v prípade, pokiaľ zmluvné strany sa dohodnú na tom, že pre daný zmluvný vzťah sa budú aplikovať
dojednania obsiahnuté v obchodných podmienkach, tieto sa nemôžu bez ich podpísania zmluvnými

stranami stať súčasťou zmluvy, preto pre dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je nutné, aby
takéto obchodné podmienky boli účastníkmi zmluvného vzťahu podpísané. Súd tiež poukazuje aj na
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.11.2011, sp.zn. 2Cdo 245/2010, v zmysle ktorého „Ak nie sú
obchodné podmienky podpísané, dojednania, ktoré sú v nich obsiahnuté a pre ktoré zákon vyžaduje
písomnú formu, sú pre absenciu tejto predpísanej formy neplatné.“ Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj

vzhľadom na ustanovenie § 40 Obč. Z. má súd za to, že podstatné a zákonné náležitosti neboli písomne
dojednané ani v Úverovej zmluve a ani Zmluvných podmienkach.

53. Úver z Úverovej zmluvy by za predpokladu jej platného uzavretia bol bezúročný a bez poplatkov aj z
dôvodu, že je v nej uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa
(RPMN). V zmluve uvedená RPMN nekorešponduje so skutočnou RPMN, nakoľko Úverová zmluva v

časti RMPN nezohľadňuje aj náklady (215,75 Eur) na základe Dohody o službách ako služby doplnkovej,
tak ako to ukladá § 2 písm. g/ a i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, čo súd považoval za zavádzajúce
(klamlivé) vo vzťahu k žalobcovi (spotrebiteľovi) a v jeho neprospech. Naviac, v bode 6 Úverovej zmluvy
je uvedený údaj o úrokovej sadzbe 70,01 % a RPMN len 69,01 %, čo je matematický i logický nezmysel,
nakoľko RPMN nemôže byť nikdy nižšia ako je výška úrokovej sadzby. RPMN je tak uvedená v zmluve

nesprávne a v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, čo (v prípade platného uzavretia zmluvy) spôsobuje
taktiež ex lege bezúročnosť úveru a jeho bezpoplatkovosť.

54. Dojednanie o výške ročnej úrokovej sadzby 70,01 % (a pri revolvingovom úvere 76,21%) považoval
súd za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko podľa Prehľadu priemerných úrokových sadzieb

podľa NBS v období 02/2014 bola priemerná výška ročnej úrokovej miery 11,16 % a teda dojednaná
výška úrokov takmer 7-násobne prevyšuje obvyklú mieru úrokov pri spotrebiteľských úveroch v danom
čase,čosúdpovažujezavýškuúrokovúžerníckuavrozporesdobrýmimravmi,snásledkomneplatnosti
takéhoto dojednania. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že obvyklá výška odplaty v danom období
bola 46,30 % a táto nebola podstatne prevýšená, nakoľko podľa súdnej praxe sa podstatné prevýšenie

odplaty považuje navýšenia o 25 - 27 %, súd uvádza, že z listinného dôkazu predloženého samotným
žalovaným Štandardné európske informácie vyplýva, že na poskytnutie úveru sa vyžadovalo uzavretie
Dohody o zrážkach zo mzdy (čo potvrdil aj žalobca na pojednávaní, nakoľko aj v súčasnosti sú mu v
prospech žalovaného vykonávané zrážky zo mzdy) a nie je potom pravdivé tvrdenie žalovaného, že
priemernávýškaRPMNvdanomobdobípretentotypúverubola46,30%,nakoľkovdanomčasebolapri

spotrebiteľských úveroch so zabezpečením (ktorým je podľa § 551 Občianskeho zákonníka aj Dohoda o
zrážkach zo mzdy) priemerná výška RPMN len 29,22 % a teda navýšenie odplaty (RPMN) bolo v danom
prípade až o 40,79 % oproti priemernej výške RPMN v danom období.

55. Pokiaľ ide o Dohodu o poskytnutí služieb, súd túto dohodu považuje za neplatnú v zmysle § 37

ods. 1 Obč. zák., § 39 Obč. Z. a v zmysle § 53 Obč. zák., nakoľko boli žalobcovi zo strany žalovaného
tieto „doplnkové služby“ nanútené a nedošlo k slobodnému prejavu vôle zo strany žalobcu, tieto služby
neboli individuálne so žalobcom dojednané a žalovaný opak nepreukázal a táto dohoda sa prieči aj
dobrým mravom. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že v ten istý deň žalobca podpísal dva
návrhy zmlúv s identickým obsahom, na rovnakú výšku úveru a s dvoma dohodami o poskytnutí služieb

(pozn. súdu ide o predmet konania vedený tunajším súdom pod sp.zn. 19Csp/125/2018), ktoré žalovaný
podpisoval taktiež v rovnaký deň. Je zrejmé, že mohla byť uzatváraná jedna úverová zmluva na sumu 3
000 Eur (a nie dve zmluvy každá po 1 500 Eur) v ten istý deň, čo len svedčí o tom, že faktickým účelom
Dohody o poskytnutí služieb bolo dvakrát od žalobcu „vytiahnuť“ poplatok za „služby“, teda dvakrát po
215,75 Eur, o ktoré sumy sa potom ponížili obidva úvery (tieto poplatky boli splatné už poskytnutím

úverov) a teda reálna výška poskytnutých úverov nebola 2 x po 1 500 Eur, ale len 2 x po 1 284,25 Eur.
Žalobca mal na základe predmetnej dohody zaplatiť sumu 215,75 Eur a to za to, že si môže za splnenia
konkretizovaných podmienok odložiť maximálne tri splátky v celkovej sume (241,11 Eur) takmer sa
rovnajúcej výške samotného poplatku, avšak tieto tri splátky by musel aj tak následne zaplatiť. Je pritom
zrejmé, že poplatky (2 x 215,75 Eur a pri revolvigu 2 x 112,08 Eur) mal žalobca vopred (už pri poskytnutí

úveru) zaplatiť aj v prípade, že by reálne k poskytnutiu žiadnych „služieb“ zo strany žalovaného počas
trvania zmluvného vzťahu nedošlo a teda žalobca by reálne takéto „protiplnenie“ za svoje platby ani
nemusel dostať. Žalovaný podľa názoru súdu žalobcovi „vnútil“ aj iný úkon ako ten, ktorý bol pri
podpise Úverovej zmluvy vo sfére záujmu žalobcu, ktorý len podpisoval žalovaným vopred pripravenéformulárové zmluvy, bez možnosti zasiahnuť do ich obsahu, pričom žalovaný v spore nepreukázal
individuálne dojednanie týchto ustanovení. Žalovaným vopred pripravené a predtlačené inkorporačné
klauzuly o prehláseniach žalobcu o dobrovoľnosti služieb nie sú dôkazom o individuálnom dojednaní

(žalobca nemal možnosť znenie týchto klauzúl ovplyvniť). Nemožno opomenúť skutočnosť, že súdu
je z jeho vlastnej činnosti známe, že spotrebitelia o takýto druh služby žalovaného reálne „nežiadali“,
avšak keby predpripravenú formulárovú žiadosť o uzavretie takejto dohody nepodpísali, úver by im nebol
poskytnutý a teda nemali možnosť takéto „služby“ odmietnuť. Na podporu svojho záveru súd poukazuje
na rovnaké závery Krajského súdu v Prešove v rozsudku č.k. 19Co/197/2017 zo dňa 26.04.2018 a

Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co/39/2016 z 23.02.2016. Pokiaľ ide o dojednanie zmluvných
strán (bod 8.4 Úverovej zmluvy) ohľadom započítania predmetných poplatkov ku dňu poskytnutia úveru,
súd považuje za potrebné uviesť, že podľa jeho názoru ide opäť o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nakoľko takéto dojednanie bolo predpripravené na zmluvnou formulári a je obsiahnuté tiež v Zmluvných
dojednaniach a teda žalobca nemal reálnu možnosť ovplyvniť obsah takéhoto dojednania. V tejto
súvislosti súd poukazuje na Rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co/130/2017 z 28.11.2017,

ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 10C/53/2016-38 z 23.05.2017 a ktorým
súd určil, že predmetné ustanovenie o odplate a jej splatnosti a započítaní je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Naviac, v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 6Sžo 21/2013 z 27.11.2013, ak
veriteľ do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul aj poplatok za poskytnutie pôžičky, ide o postup
v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické

správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe - k poskytnutiu úveru, pričom takéto konanie
zákonodarca považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje.

56. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný reálne poskytol (previedol na bankový účet
žalobcu) sumu 1 284,25 Eur a že žalobca uhradil žalovanému celkom sumu 2 714,98 Eur (poslednú

platbu dňa 08.09.2017), čo je o 1 430,73 Eur viac, ako žalobcovi poskytol žalovaný. Vzhľadom na
uvedené nesporné skutočnosti medzi stranami sporu a vzhľadom na záver súdu o neplatnom uzavretí
Úverovej zmluvy a neplatnom uzavretí Dohody o poskytnutí služieb, dospel súd k záveru, že nárok
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 430,73 Eur a na zaplatenie úrokov z
omeškania v zákonnej výške (5% ročne) z tejto sumy odo dňa 09.09.2017 je dôvodný a preto zaviazal

žalovaného na zaplatenie tejto sumy žalobcovi (výrok I.).

57. Žalobca mal v spore úplný úspech a preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262
ods. 1 CSP priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v miere 100 % (výrok II.), pričom
o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 362 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo
v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšieprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.