Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717200295
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717200295.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobkýň: 1. L. V., O.. XX.XX.XXXX, V. Z. XXXX/
XX, XXX XX P. a 2. L. V., O.. XX.XX.XXXX, V. Z. XXXX/XX, XXX XX P., žalobkyňa v 2. rade právne
zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátska kancelária so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089
01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia 576 Eur a určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k.
7Csp/7/2017-74 zo dňa 24.10.2018

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok s výnimkou výroku I. a V.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol:
„I. Žalobu voči žalobkyni v 1./ radez a m i e t a .

II.Určuje, žezmluvnápodmienkanachádzajúcasavZmluveospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXX
uzavretej dňa 27.3.2015, uvedená v bode 2 v znení: „Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je

vo výške 168,- eur (ďalej len odplata), čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo
výške 28 %, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie“
j e n e p r i j a t e ľ n á .

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 2./ rade bezdôvodné obohatenie vo výške 576,-
eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 14.1.2017 až do zaplatenia a to všetko do 3

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobkyni v 2./ rade p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým,
že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalobkyni v 1./ rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“

1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobkýň uzavrel so žalovaným
dňa 27.03.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Obsah zmluvy bol dohodnutý tak, že veriteľ sa na
žiadosť spotrebiteľa zaväzuje bez zbytočného odkladu po podpise zmluvy dohodnutým spôsobom
poskytnúť spotrebiteľovi - pôvodnému žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 600 Eur aspotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných
prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom. To v prípade riadneho splatenia úveru v
dohodnutom termíne predstavuje sumu 576 Eur, t.j., zaplatiť celkovú čiastku 1.176 Eur.

1.2. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov predstavovala sumy 168 Eur, čo predstavovalo
RPMN 28 %. Úrok predstavoval 68 % ročne z poskytnutého úveru až do úplného uhradenia úveru s
termínom konečnej splatnosti dňa 27.03.2016. Spotrebiteľ svojím vlastnoručným podpisom potvrdil, že
úver žiada poskytnúť zmenkou. Dňa 19.04.2016 žalovaný oznámil pôvodnému žalobcovi, že úver ktorý
čerpal, bol v plnej výške uhradený dňa 15.04.2016.

1.3. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu v časti určenia, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 27.03.2015, uvedená v bode 2 v znení: „Odplata pri
poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 168,- eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru
nákladov vo výške 28 %, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca
uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ berie
na vedomie“ je neprijateľná.

1.4. Stotožnil sa s namietanou skutočnosťou, že v zmysle platnej úpravy v predmetnej zmluve
absentoval údaj (adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť )
podľa zákona § 9 ods. 2 písm. c). zákona č. 129/2010 Z.z.
1.5. Mal za to, že údaj o výške RPMN 28 % je tiež nesprávne a klamlivo uvedený, keďže RPMN
nemôže byť nižšia ako ročná úroková sadzba, 68 %. RPMN vyjadruje celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského
úveru, do ktorých je zahrnutý aj úrok. Keďže v zmluve je uvedená nesprávna RPMN, teda v neprospech
spotrebiteľa, vykladá sa to, akoby tento údaj v zmluve absentoval. Táto skutočnosť robí zmluvu
bezúročnou a bezpoplatkovou.
1.6. Ďalej uviedol, že aj keby úver nebol bezúročný a bez poplatkov z dôvodov uvedených vyššie, tak v

zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby a to až 68 %. Takýto úžernícky
úkon robí zmluvu neplatnou. A plnenie zo zmluvy, plnením bez právneho dôvodu, bezdôvodným
obohatením.
1.7. Súd prvej inštancie priznal plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože s poukazom na
bezúročnosť a bezpoplatkovosť, pôvodný žalobca plnil viac žalovanému, ako bolo potrebné.

1.8. Zároveň priznal žalobcovi i uplatnený úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s citovanou
právnou úpravou, a to z uplatnenej istiny od 14.01.2017, teda od nasledujúceho dňa podania žaloby.
1.9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie vo výrokoch II., III. a IV. zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Zároveň žiadal o úhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. Civilný sporový
poriadok nepripúšťa v danej veci určovaciu žalobu. Namietal, že ide o zjavné zneužitie práva. Zmluva
obsahuje všetky obligatórne náležitosti, a preto ju nemožno určiť za bezúročnú a bez poplatkov.

3. Žalobkyne sa k odvolaniu žalovaného v súdom stanovenej lehote písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

5. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Jednou
z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, je ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), absencia
ktorej náležitosti má za následok, že tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

5.1. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie celkových nákladov na úver a spotrebiteľom
pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že
celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie
obdobných produktov na finančnom trhu a tak aj výber úveru, pre toho - konkrétneho spotrebiteľa
najvýhodnejšieho. Nemožno pochybovať o tom, že úrok ako odplata za poskytnutie úveru je základným

nákladom spojeným s úverom, ktorý vstupuje do výpočtu RPMN.
5.2. Údaj o RPMN uvedený žalovaným v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.03.2015 v rozsahu
28 % je na prvý pohľad nesprávny, vo vzťahu k spotrebiteľovi zavádzajúci, nezohľadňujúci zmysel a účel
zavedenia povinného inštitútu RPMN do spotrebiteľských zmlúv, t.j. informovať spotrebiteľa o celkovejvýške nákladov spojených so spotrebiteľským úverom (úrokov vrátane všetkých poplatkov), čo RPMN
uvedená v zmluve jednoznačne nemôže zohľadňovať, pretože len výška dohodnutého úroku v sadzbe
68 % ročne ju takmer 2,5-násobne prekračuje, čím v nej nemôžu byť logicky zahrnuté všetky náklady

na poskytnutie tohto úveru, ktoré sú špecifikované v zmluve. Tento údaj o RPMN je tak vo vzťahu k
spotrebiteľovi jednoznačne klamlivý a zjavne neobhájiteľný.
5.3. Ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške, je to v neprospech spotrebiteľa.
Uvedenie nesprávneho údaja RPMN je bezo sporu klamaním spotrebiteľa, a preto nie je možné priznať
takejto praktike miernejšie dôsledky ako tie, ktoré predpokladá § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010

Z.z..
5.4. Uvedenie takéhoto nesprávneho údaja je potrebné hodnotiť tak, ako keby údaj RPMN v
zmluve uvedený nebol, pretože správny údaj o RPMN v zmluve absentuje. Povinnosťou žalovaného
vystupujúcemu v postavení dodávateľa bolo postupovať voči spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou,
a teda uviesť údaj o RPMN zodpovedajúci skutočnosti (teda zohľadňujúci všetky náklady s poskytnutím
tohto úveru spojené), keďže dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom profesionálom so skúsenosťami

a výrazne lepšími poznatkami v oblasti, v rámci ktorej vyvíja podnikateľskú činnosť.

6. Zákon č. 129/2010 Z.z. ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za
účelom odstránenia tejto faktickej nerovnováhy medzi dodávateľom a spotrebiteľom bol spotrebiteľ
účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel čo najlepšie posúdiť

všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Bez toho, aby boli v
zmluve uvedené objektívne údaje umožňujúce spotrebiteľovi orientovať sa medzi úvermi poskytovanými
rôznymi dodávateľmi a posudzovať výhodnosť podmienok, za akých má byť spotrebiteľovi úver
poskytnutý, nedochádza k naplneniu cieľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
6.1. S ohľadom na ust. § 11 je preto opodstatnené vyhodnotiť úver poskytnutý žalobcovi ako bezúročný

a bez poplatkov.

7. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že im ako tzv. slabšej zmluvnej strane bude poskytnutá ochrana
v rozsahu a kvalite ustanovenej platnými právnymi predpismi a za daných okolností je preto potrebné
prisvedčiť správnosti záveru súdu prvej inštancie, ktorý poskytnutý úver pre nesprávne uvedenú, tým

chýbajúcu podstatnú náležitosť zmluvy (RPMN), tento úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov.

8. Zmluvná sloboda účastníkov právneho vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých aj
právom akceptovateľných hraníc. Jednou z týchto hraníc je i inštitút dobrých mravov (porov. 1MCdo
1/2009, 21Cdo 1484/2004 /ČR/).

9. V zmluve uvedený úrok vo výške 68 % ročne nemá žiadne opodstatnenie v demokratickej spoločnosti,
nemožno ho označiť inak ako úžerný a odporujúci dobrým mravom a odvolaciemu súdu neprináleží ho
upravovať tak, aby zodpovedal zákonnej požiadavke súladu s dobrými mravmi.
9.1. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (Krajský súd v Prešove vo veci

3Co 67/2008 (25%)). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom
o 12 % percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol
pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967
rozhodnutím z 1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26 % na 18 % a sadzbu
26 % vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.

10.Pridojednávaníúrokovkonávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrok
bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných

prostriedkov,aktorýsvojevoľnépeňažnéprostriedkymienizhodnotiťobvyklýmspôsobom.Niejemožné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov
svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie.
10.1. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii
poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým

mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek.10.2. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu
mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti
priemeru bánk. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru vo výške 68 % ročne takmer 9-násobne

prevyšujepriemernúúrokovúsadzbu7,68%uplatňovanúbankamipriposkytovaníúverovalebopôžičiek
v rozhodnom období.
10.3. Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je potrebné
súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými
mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

11. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.03.2015 predstavuje formulárovú zmluvu, ktorej obsah
právny predchodca žalobkýň ovplyvniť nemohol. Z uvedeného dôvodu zmluvné dojednania podliehajú
prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Správne preto súd prvej inštancie podrobil
súdnej kontrole zmluvné ustanovenia tak podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka
o vadnosti právneho úkonu ako aj podľa ustanovení o súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných

podmienok.

12. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale

aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami
v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

13. Zo zmluvy nijako nevyplýva, za čo spotrebiteľ odplatu, poplatok dohodnutý v bode 2. zmluvy platí,
absentuje teda požiadavka jeho určitosti. Ide o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje, za akú
konkrétnu činnosť, úkon, plnenie má byť odplata zaplatená. Podstatou dojednania odplaty je pridanie
bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané.

14. Za tohto stavu nemožno dospieť k záveru, že spotrebiteľ platí za niečo, čo je mu po materiálnej
stránke aj reálne dodané. Dojednanie o odplate tak nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Správny je
preto výrok súdu prvej inštancie o určení predmetnej zmluvnej podmienky za neprijateľnú (§ 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka).

15. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil s výnimkou výrokov I. a V.,
ktoré odvolaním napadnuté neboli.

16. V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešné boli žalobkyne v 1. a 2.
rade, ktorým vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP).
16.1. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyne v 1. a 2. rade boli v odvolacom konaní pasívne, k odvolaniu
sa nevyjadrili, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnili, a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy

v odvolacom konaní nevznikli.
16.2. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu.
Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane
na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie,
keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore

so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).