Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116012287
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116012287.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.

Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.11.2017, v trestnej
veci obžalovanej U. V. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/,
ods. 3 písm. a/ Tr. zák. o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo
dňa 24.03.2017, sp. zn. 41 T 95/16, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/,c/, e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovanej U. V., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale
bytom I. 3, okr. L.

u k l a d á

Podľa § 211 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 36 písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody

vo výmere 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ju pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obž. U. V. vinnou z prečinu ohrozovania mravnej
výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b/,
písm. j/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v obci I., okres L. a inde, ako rodičia mal. L. K., nar.
XX.XX.XXXX, mal. Y. K., nar. XX.XX.XXXX, mal. U. K., nar. XX.XX.XXXX, a mal. T. K., nar. XX.XX.XXXX,
týmto umožnili viesť záhaľčivý život a zanedbali ich povinnú školskú dochádzku do A. školy v M.,
okres L., následkom čoho mal. L. K. vymeškal v školskom roku 2015/2016 v období od 01.02.2016 do
31.03.2016 a od 01.05.2016 do 30.06.2016 spolu 282 neospravedlnených vyučovacích hodín, mal. Y. K.
vymeškala v školských rokoch 2014/2015 a 2015/2016 v období od 02.09.2014 do 30.06.2016 spolu 156
neospravedlnených vyučovacích hodín, mal. U. K. v školských rokoch 2014/2015 a 2015/2016 v období

od 02.09.2014 do 30.06.2016 spolu 191 neospravedlnených vyučovacích hodín a mal. T. K. v školských
rokoch 2014/2015 a 2015/2016 v období od 02.09.2014 do 30.06.2016 spolu 192 neospravedlnených
vyučovacích hodín.Za to jej podľa § 211 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 54 Tr. zák. uložil trest povinnej
práce vo výmere 100 hodín.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, podal
odvolanie, avšak len čo do výroku o treste, okresný prokurátor, ktoré neskôr osobitným podaním aj
odôvodnil. V písomných dôvodoch podaného odvolania uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu
prvého stupňa, poukazujúc na skutočnosť, že obžalovaná bola v predchádzajúcom období odsúdená v
štyrochkonaniachpretenistýtrestnýčin,tedaprečinohrozovaniamravnejvýchovymládežepodľa§211

ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a aj keď v troch konaniach sa na ňu hľadí, akoby nebola odsúdená, je zrejmé, že z
daných trestov sa nepoučila. Poukázal na to, že naposledy bola obžalovaná trestaná trestným rozkazom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 6 T 4/2016 zo dňa 22.01.2016, ktorým jej opäť za prečin ohrozovania
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 10 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu troch
rokov, t.j. do 09.02.2019. Odvolateľ vyjadril predpoklad, že vo všetkých predchádzajúcich konaniach sa

menovaná ku skutku priznala a svoje konanie úprimne oľutovala, avšak jej postoj k plneniu si povinností
matky vo vzťahu k jej maloletým deťom je nezodpovedný. Ďalej vyjadril názor, že záškoláctvo detí nie
je možné ospravedlniť len ich vekom, pubertálnym obdobím, ani zdravotným stavom obžalovanej, ktorá
údajne trpí na astmu a vysoký krvný tlak, ale naopak ide o zlyhanie rodičov vo výchove detí. V ďalšom
odvolateľ poukázal na skutočnosť, že obžalovaná spáchala šesť priestupkov, a to aj proti občianskemu

spolunažívaniu, z popisu ktorých vyplýva, že v jej osobe nejde o človeka, ktorý by mal mať problém
zvládať svoje deti vzhľadom na ich vek a zdravotný stav, v jej prípade ide skôr o ľahostajný prístup
k výchove jej detí a poukázal ešte na skutočnosť, že obžalovaná bola rozhodnutím obce I. č.k. XXX/
XXXX zo dňa 26.05.2014 uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 37 ods. 1 zák. č. 596/2003
Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a z rovnakého priestupku bola uznaná vinnou

aj ďalšími rozhodnutiami obce I.. Namietal, že menovaná by mala rovnakou mierou znášať následky
svojho konania, ako jej manžel, ktorý bol odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov. Záverom ešte vyjadril názor, že trest povinnej práce vo výmere 100 hodín nebude
pre obžalovanú dostatočne poučným s ohľadom na jej predchádzajúce odsúdenia. V podstate z týchto
dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo veci sám rozhodol.

Na základe včas podaného odvolania oprávnenou osobou postupoval krajský súd v intenciách
ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316
ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Vzhľadom na to, že krajský súd v prejednávanej veci nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. (obžalovaná urobila vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm.

b/ Tr. por. a prokurátor podal odvolanie len čo do výroku o treste), preskúmaval len napadnutý výrok
rozsudku, teda výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k nasledovným záverom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal najmä na spôsob spáchania

činu, zavinenie obžalovanej, jej osobu, pomery a možnosti jej nápravy, prihliadal na skutočnosť, že
obžalovaná bola za zanedbávanie povinnej školskej dochádzky maloletých detí viackrát postihnutá a
taktiež bola za obdobný čin odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 6 T 4/2016
zo dňa 22.01.2016, avšak obžalovaná sa ku skutku priznala, tento skutok úprimne oľutovala, z čoho súd
prvého stupňa vyvodil kritický postoj obžalovanej, k jej trestnej činnosti. Prihliadol ďalej na skutočnosť,

že trestného činu sa obžalovaná dopustila voči deťom, ktoré sa nachádzajú v pubertálnom veku, a
ktorých výchova je zvlášť náročná a s prihliadnutím aj na nedbanlivostné zanedbanie povinností zo
strany obžalovanej dospel prvostupňový súd k záveru, že uloženie alternatívneho trestu povinnej práce
je dostatočné na zabezpečenie účelu trestu a zabránenie recidívy pri kritickom postoji obžalovanej. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je ešte zrejmé, že pri ukladaní druhu a výmery trestu prihliadol

súd prvého stupňa na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Za poľahčujúcu
okolnosť považoval skutočnosť, že obžalovaná sa k spáchaniu trestného činu priznala, jeho spáchanie
úprimne oľutovala a za priťažujúcu okolnosť považoval prvostupňový súd skutočnosť, že obžalovaná
už v minulosti bola odsúdená.S týmito závermi sa však krajský súd nie v celom rozsahu stotožnil.

Obžalovanej poľahčovalo, že sa k skutku priznala, jeho spáchanie oľutovala (poľahčujúca okolnosť
podľa § 36 písm. l/ Tr. zák.). Krajský súd nedospel k záveru, že by obžalovanej priťažovala aj okolnosť
vyplývajúca z ust. § 37 písm. m/ Tr. zák., teda skutočnosť, že za trestný čin už bola odsúdená,
pretože predchádzajúce podmienečné odsúdenie krajský súd zohľadnil pri ukladaní nepodmienečného
trestu odňatia slobody (pri konštatovaní tejto okolnosti ako okolnosti priťažujúcej by došlo k dvojitému

pričítaniu tej istej okolnosti v neprospech obžalovanej). Z uvedeného je potom zrejmé, že u obžalovanej
bola zistená prevaha poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi, čo znamená, že bolo
nevyhnutnétrestnúsadzbustanovenúzákonompreprečinohrozovaniamravnejvýchovymládežepodľa
§ 211 ods. 3 Tr. zák. v rozmedzí od 6 mesiacov do 5 rokov upraviť podľa ust. § 38 ods. 3 Tr. zák., teda
znížiť hornú hranicu uvedenej zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu medzi jej
hornou a dolnou hranicou (§ 38 ods. 8 Tr. zák.) na úroveň 3 rokov a 6 mesiacov.

V mieste trvalého bydliska je obžalovaná hodnotená skôr pozitívne s tým, že susedia ju poznajú ako
pokojného človeka, ktorého vlastné deti vôbec nepočúvajú, avšak z ústrednej evidencie priestupkov, ale
aj pripojených priestupkových rozhodnutí je zrejmé, že obžalovaná sa opakovane dopúšťala priestupkov
proti občianskemu spolunažívaniu, keď opakovane napádala svojich spoluobčanov, dopúšťala sa

priestupkov aj tým, že zanedbávala povinnú školskú dochádzku svojich detí.

Z odpisu registra trestov potom ešte plynie, že obžalovaná sa už v štyroch prípadoch trestného činu,
a to prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Tr. zák., dopustila, pretože z hľadiska
hodnotenia jej osoby fikcia neodsúdenia (v troch prípadoch) na skutočnosť, že aj v týchto prípadoch sa

trestného činu dopustila, nemá vplyv. V osobe obžalovanej teda ide o špeciálnu recidivistku, ktorá sa
opakovane dopúšťa toho istého trestného činu, čo naznačuje, že má ľahostajný prístup k dodržiavaniu
všeobecne záväzných a všeobecne akceptovaných pravidiel správania sa a je neschopná poučiť sa z
doposiaľ uložených trestov nespojených s priamym odňatím slobody. Obžalovanej bol totižto opakovane
(trikrát) ukladaný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, ba dokonca už jej bol

uložený aj trest povinnej práce. Vzhľadom na to, že obžalovaná sa aj po piatykrát dopustila rovnakého
trestného činu, je zrejmé, že ani podmienečný trest odňatia slobody, ale ani trest alternatívny, teda trest
povinnej práce, na ňu nemal požadovaný, želateľný výchovný účinok, obžalovaná sa aj napriek tomu
ďalšej, a to rovnakej trestnej činnosti dopustila. Niet preto reálneho dôvodu sa domnievať, že práve
tentokrát už trest, ktorý nie je spojený s priamym odňatím slobody, bude trestom na nápravu obžalovanej

a na ochranu spoločnosti trestom postačujúcim.

Na základe vyššie uvedeného dospel krajský súd k záveru, že v prípade obžalovanej v záujme naplnenia
účelu trestu vyplývajúceho z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k

tomu, aby viedol riadny život, súčasné odradenie iných od páchania trestných činov a zároveň vyjadrenie
morálnehoodsúdeniapáchateľaspoločnosťou,jepotrebnénaobžalovanúpôsobiťlennepodmienečným
trestom odňatia slobody, pretože, ako to už bolo vyššie uvedené, tresty nespojené s priamym odňatím
slobody nemali na obžalovanú želateľný výchovný účinok.

Napokon vzhľadom na to, že obžalovaná sa dopustila stíhanej trestnej činnosti v skúšobnej dobe
predchádzajúceho odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 6 T 4/2016 zo dňa
22.01.2016, právoplatným dňa 09.02.2016, ktorým jej za trestný čin ohrozovania mravnej výchovy
mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
10 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na tri roky, vychádzajúc z ust. § 49 ods. 2 Tr. zák.,

trest odňatia slobody jej už nie je možné podmienečne odložiť.

Prihliadajúc potom na jednotlivé hľadiská ukladania trestu vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zák., ktorými
sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, majúc na zreteli aj už spomenutý

účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., a to ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že
mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život, a to že trest má súčasne iných odradiť od páchania trestných činov a má zároveň vyjadrovať
aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, dospel krajský súd k záveru, zohľadňujúc nepriaznivúprognózu nápravy obžalovanej, ktorá nie je schopná sa poučiť z doteraz uložených trestov nespojených
s odňatím slobody, ale taktiež prihliadajúc na prevahu poľahčujúcich okolností, že trest odňatia slobody
na samej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, teda vo výmere 6 mesiacov, je trestom na nápravu

obžalovanej tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie, trestom primeraným.

Vzhľadom na už spomínané ust. § 49 ods. 2 Tr. zák. a skutočnosť, že úmyselného trestného činu
v prejednávanej veci sa obžalovaná dopustila v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného
odsúdenia bolo možné jej ukladať len nepodmienečný trest odňatia slobody a keďže doposiaľ vo výkone

trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin nebola, bolo potrebné ju v súlade s ust. § 48 ods. 2 písm.
a/ Tr. zák. zaradiť do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok vo
výroku o treste zrušil, a sám obžalovanej uložil už spomínaný trest odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný