Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Er/425/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6106204050
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Gallo
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6106204050.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného H. X., Q.. XX.XX.XXXX, U.
R. Y. X, XXX XX U. U., K.G. Y., zast. JUDr. Andreou Slezákovou, advokátkou, so sídlom advokátskej
kancelárie Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému 1) M. K., Q.. XX.XX.XXXX, W. U.
X. XX/C, XXX XX U. Z., povinnej 2) M. K., Q.. XX.XX.XXXX, U. X. XX/C, XXX XX U. Z., a povinnej 3) M.
K., Q.. XX.XX.XXXX, U. Q. W. XXX/X, XXX XX F., na vymoženie pohľadávky vo výške 14 273,38 Eur s

prísl., zmluvnou pokutou a spolu s trovami exekúcie, o návrhu povinnej 3) na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica dňa 16.03.2006 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Kohútovi,
so sídlom exekútorského úradu Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len „exekútor“),
poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5601 019171, č. k. 1Er/425/2006, voči proti povinnému 1)

M. K., Q.. XX.XX.XXXX, W.J. U. X. XX/C, XXX XX U. Z., povinnej 2) M. K., Q.. XX.XX.XXXX, U. X.
XX/C, XXX XX U. Z., a povinnej 3) M. K.Ú., Q.. XX.XX.XXXX, U. Q. W. XXX/X, XXX XX F. (ďalej
len „povinní“, „povinný“ alebo „povinná“). Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená súdu dňa 13.03.2006, spolu s návrhom na
vykonanie exekúcie, doručený na sídlo exekútora dňa 08.03.2006, od H. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. R. Y.
X, XXX XX U. U., K. Y., zast. JUDr. Andreou Slezákovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie

Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len „oprávnený“), s pripojeným exekučným titulom -
Notárskou zápisnicou č. N 470/2005, NZ 51510/2005, NCRls 50851/2005, zo dňa 31.10.2005 (ďalej
len „exekučný titul“).

V dňoch 02.05.2013 a 08.10.2014 boli na tunajší súd doručené návrhy povinnej 3) na zastavenie
predmetnej exekúcie vedenej pred exekútorom, zo dňa 23.04.2013 a 29.09.2014. Ich preskúmaním

bolo zistené, že obidva návrhy obsahujú identické znenie, odlišný bol len dátum ich doručenia na
súd a dátum vyhotovenia. Súčasťou uvedených návrhov boli aj prílohy v počte štyroch vyhotovení
obsahujúce tabuľkový prehľad vykonaných úhrad počas exekučného konania (príloha č. 1), úradné
písomnosti - Sociálnej poisťovne, a. s., - fotokópie (príloha č. 2), úradné písomnosti - vyrozumenia
exekútorského úradu - fotokópie (príloha č. 3) a vyjadrenie k odvolaniu č. k. 3Er/901/2006 s prílohami
notárskych zápisníc - fotokópia (príloha č. 4). V návrhu povinná 3) uviedla, že v októbri 2005 bola jej

dcéra v existenčných problémoch, kedy potrebovala peňažné prostriedky na preklenutie obdobia ťažšej
finančnej situácie. Komerčné banky jej odmietli poskytnúť úver z dôvodu nízkeho obratu na účte, čoho
následkom bolo, že finančné prostriedky hľadala mimo bankového sektora u oprávneného, ktorý v tom
čase s finančnými prostriedkami disponoval a ponúkal ich osobám, ktorých mu dohodli jeho prívrženci.
Povinná 3) ďalej uviedla, že dňa 18.10.2005 povinný a povinná 2) uzatvorili s oprávneným zmluvu o
pôžičke vo výške 8099,31 Eur (244 000 SK), pričom povinnej 2) bolo vyplatených od oprávneného len

6638,78 Eur (200 000,- SK), zvyšok jej vyplatený nebol. Následne povinná 2) vstúpila v období medzi
18.10.2005 do 31.10.2005 do rokovania s oprávneným, pretože jej pôvodná suma nepostačovala, o čommal oprávnený podľa nej povinnej 3) vedomosť. Neskôr sa podľa exekučného titulu dohodli na pôžičke v
sume 13 277,57 Eur (430 000,- SK), s tým, že zanikne pôvodná pôžička zo dňa 18.10.2005. Podmienkou
poskytnutia pôžičky zo strany oprávneného bola účasť ďalšieho spoludlžníka, čoho vyústením bol

podpis notárskej zápisnice na sumu istiny uvedenú v exekučnom titule. Povinná 3) ďalej uviedla, že
po vybavení administratívnych úkonov u notára oprávnený len doplatil povinnej 2) sumu vo výške
6638,78 Eur (200 000,- SK) a nevyplatil jej sumu dohodnutej pôžičky vo výške 14 273,39 Eur (430
000,- SK), tak ako je uvedené v exekučnom titule, čo podľa nej oprávnený odôvodnil tým, že notárska
zápisnica, zo dňa 18.10.2005 v uvedenej výške je splatná v plnej výške, bude zlikvidovaná a že túto

zápisnicu vráti, nakoľko ju nemal v tom čase u seba. Podľa vyjadrenia povinnej 3) oprávnený písomné
potvrdenie o úhrade predošlej pôžičky zo dňa 18.10.2005 oprávnený povinnej 2) nevystavil a nedodal.
Ďalej povinná 3) uviedla, že vzhľadom na osobnú skúsenosť s oprávneným a na jeho správanie po
poskytnutí pôžičky a vyhrážky nemala odvahu namietať doručenému „uzneseniu o začatí exekučného
konania“ (upovedomeniu o začatí exekúcie), ktoré jej bolo doručené v apríli 2006 od exekútora. Exekútor
požadoval úhradu plnej sumy a nezohľadnil úhrady povinnej 2). Vymáhanie pohľadávky oprávneného

začalo zrážkami z jej dôchodku a do mesiaca september už uhradila celkovú sumu vo výške 13 122,12
Eur a ak by sa k tomu pripočítala úhrada povinnej 2) zo dňa 09.01.2006 vo výške 2 655, 51 Eur, tak
celkovo už bola uhradená suma vo výške 15 777,63 Eur. Samotnému exekútorovi bola poukázaná suma
prostredníctvom Sociálnej poisťovne, s. s. , v celkovej výške 1 574,90 Eur ku dňu 29.06.2010 a od júna
roku 2010 neobdržala od exekútora žiadnu informáciu, kde sa finančné prostriedky strhnuté zo strany

Sociálnej poisťovne z jej dôchodku v prospech účtu exekútora v počte 52 splátok nachádzajú.

V ďalšej časti svojho návrhu na zastavenie exekúcie povinná uviedla, že tento podala na základe
oboznámenia sa s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 3Er/901/2006 a právneho názoru
občiansko-právneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici, v ktoré sa týkali problematiky materiálnej

nevykonateľnosti exekučného titulu vo forme notárskej zápisnice, ak v čase uznania dlhu a vyhlásenia
povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiadny dlh neexistoval a uznať
možno len dlh, ktorý vznikol a nie, ktorý len v budúcnosti vznikne. Ak je vyhotovená notárska zápisnica v
tenistýdeňakozmluvaopôžičkealebozmluvyoúverezakladádoneprípustnosťvedeniaexekúcie.Táto
situácia je podľa povinnej 3) totožná aj v tomto prípade vedenia exekúcie, nakoľko v čase vyhotovenia

exekučného titulu žiadny dlh neexistoval a preto ho nebolo možné uznať. Exekučný titul je preto podľa
povinnej 3) nevykonateľný a preto navrhuje, aby tunajší súd predmetnú exekúciu zastavil a zaviazal
oprávneného na náhradu trov súdneho a exekučného konania.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.05.2015, zo dňa 15.05.2015 sa na návrh povinnej

3) prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že vyjadrenia povinnej 3)
sú nepravdivé a účelové, pretože on nikoho nepresviedčal a nenútil, aby si od neho vzal pôžičku,
naopak povinní boli tí, ktorí ho so žiadosťou o poskytnutie pôžičky oslovili. Oprávnený ďalej uviedol,
že exekučný titul vo forme notárskej zápisnice je spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie,
tento bol spísaný za účasti všetkých povinných na sídle notára JUDr. Pavla Jombíka, ktorí prejavili

vôľu na vykonanie právnych úkonov. Dlh podľa oprávneného v čase jeho uznania povinnými existoval,
vznikol a pôžička bola reálne poskytnutá v hotovosti pred podpísaním notárskej zápisnice a v
notárskej zápisnici sa len deklaroval obsah dohodnutých právnych úkonov medzi ním ako veriteľom
a povinnými ako dlžníkmi, t. j. dôvod vzniku záväzku, jeho výška, splatnosť, dohodnutý úrok z
omeškania, súhlas s vykonateľnosťou a iné. Oprávnený sa v ďalšej časti svojho vyjadrenia zameral

na samotnú podstatu notárskej zápisnice ako exekučného titulu, poukázal na ustanovenie § 41 ods.
2 Exekučného poriadku, súčasne na predpoklady formálnej a materiálnej vykonateľnosti notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, s tým, že tieto spĺňa aj exekučný titul. Súčasne uviedol, že zákon
účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez
toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol

o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Ak by mal exekučný súd vykonať takéto preskúmanie
veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto
preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.
Oprávnený má za to, že záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke je v exekučnom titule podrobne
špecifikovaný čo do právneho dôvodu a výšky, pričom je nesporné, že záväzok pozostáva z istiny

príslušenstva tak, ako je v exekučnom titule uvedené. Oprávnený tvrdí, že finančné prostriedky boli
povinným vyplatené vopred, pred podpísaním samotnej notárskej zápisnice. V čase podpisu notárskej
zápisnice dlh povinných voči oprávnenému existoval a bol určitý. Oprávnený poukázal na stanovisko v
uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 16CoE/105/2009, zo dňa 30.09.2009, ktoré uvádza,že v deň spísania notárskej zápisnice o uznaní dlhu bola uzavretá i zmluva o pôžičke a došlo i k
samotnému odovzdaniu predmetu plnenia a teda medzi zmluvnými stranami vznikol vzťah veriteľ-dlžník
a je jednoznačné, že dlh vo výške určenej istiny už v danom momente existoval a dlžník ho mohol svojim

jednostranným prehlásením uznať. Po podpísaní notárskej zápisnice dlh voči veriteľovi existoval, ale
tento nebol ešte splatný. Podľa oprávneného uznanie záväzku ako právny úkon spĺňa všetky náležitosti
stanovené § 558 Občianskeho zákonníka. Na podporenie svojej argumentácie oprávnený poukázal
na jednotlivé rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, napr. 2CoE/34/2010, 16CoE/162/2012,
16CoE/285/2012, 2CoE/95/2013, 41CoE/315/2013. Na základe uvedených skutočností oprávnený

navrhol, aby súd návrh povinnej 3) na zastavenie exekúcie zamietol.

Na základe výzvy súdu zo dňa 06.07.2015 bolo na súd doručené vyjadrenie exekútora, ktorý uviedol,
že z príjmu povinnej 3) bola ku dňu vyhotovenia výzvy vymožená suma 9432,90 Eur, dohodnutý úrok vo
výške 298,75, súdny poplatok za vydanie poverenia vo výške 16,60 Eur, trovy právneho zastúpenia vo
výške 372,32 Eur, pričom je potrebné vymôcť istinu ešte v časti 4840,48 a zmluvnú pokutu.

Súd uvedené vyjadrenie exekútora zaslal povinnej 3), ktorá sa podaním doručeným súdu dňa
25.08.2015 k nemu vyjadrila a uviedla, že na svojom návrhu na zastavenie exekúcie voči nej naďalej
zotrváva, pretože podľa nej už došlo k úhrade istiny a príslušenstvo považuje za protizákonné, keďže
sa jedná o neprijateľné obchodné podmienky a vzhľadom na charakter a okolnosti, za ktorých bol

uzatvorený aj samotný záväzkový vzťah považuje za neplatný.

II.

Súd preskúmaním procesných návrhov účastníkov konania, ktorých znenie zhrnul v predchádzajúcich
odsekoch uvádza, že v priebehu exekučného konania došlo k vzniku exekučného sporu o tom, či
exekúcia je vedená na základe vykonateľného exekučného titulu vo forme notárskej zápisnice, pretože
podľa povinnej 3) v čase jeho vyhotovenia žiadny dlh povinnej 3) a teda aj ostatných povinných
neexistoval a preto ho nebolo možné povinnými ani platne uznať.

Povinná 3) vo svojej argumentácii poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 15
CoE/147/2010,ktoréuvádza,žeakbolanotárskazápisnicaakoexekučnýtitulspísanávrovnakýdeňako
bola uzavretá zmluva o pôžičke alebo zmluva o úvere, nie je takáto materiálne vykonateľným exekučným
titulom, pretože v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice ešte žiadny dlh neexistoval a je možné uznať len dlh, ktorý vznikol a nie ktorý možno v
budúcnosti vznikne.

Súd na základe vyjadrení účastníkov konania pristúpil k skúmaniu, či exekučný titul spĺňa podmienky
formálnej a materiálnej vykonateľnosti, ktorú má súd povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu

exekučného konania, pretože ak by bolo zistené, že exekučný titul uvedené podmienky vykonateľnosti
nespĺňa, exekúcia by musela byť zastavená. Exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej
zápisnice, ktorá má náležitosti uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti
nemá, nejde o vykonateľný exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica,
je exekučný súd povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (R 58/1997). Pokiaľ

notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, je exekúcia neprípustná, čo je dôvod na zastavenie
exekučného konania (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pod sp. zn. 3 Cdo 164/96, zo
dňa 27.1.1997, príp. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pod sp. zn. 3 Cdo 28/2013, zo
dňa 06.08.2013).

Aj podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky je z ústavného hľadiska akceptovateľný právny
záver vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom
buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na
zastavenie exekučného konania (I. ÚS 151/2011 a I. ÚS 155/2011).

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila,Podstatou tohto preskúmavania je preverenie materiálnej a formálnej stránky vykonateľnosti
exekučného titulu. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní

formy notárskej zápisnice, tak ako je upravená v § 47 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka
je priamo predpísaná Exekučným poriadkom v § 41 ods. 2, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami
notárskej zápisnice ako exekučného titulu sú vyznačenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod,
predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Vykonateľnosť notárskej zápisnice je

danáuplynutímčasunadobrovoľnésplneniepovinnostinaplnenieobsiahnutejvtejtozápisnici,prípadne
dňom, po ktorom povinný súhlasil s vykonaním exekúcie (IV. ÚS 20/06).

Podľa § 46 Notárskeho poriadku notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice
o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. V notárskej zápisnici môže pokračovať notár, ktorý
notársku zápisnicu spísal, alebo iný notár so sídlom na území Slovenskej republiky. Pokračovanie v

notárskej zápisnici je súčasťou notárskej zápisnice.

Podľa § 47 ods. 1 Notárskeho poriadku Notárska zápisnica musí obsahovať
a) miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice,
b) meno, priezvisko a sídlo notára,

c) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka, ak je
ním fyzická osoba, a názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a
sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba, ako aj ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá
ovláda jazyk účastníka,
d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,

e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného
preukazu totožnosti účastníka,
f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v
jej mene konať,
g) obsah právneho úkonu,

h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,
i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá
ovládajazykúčastníka;akpodpisujenotárskuzápisnicuzaprávnickúosobuakoúčastníkafyzickáosoba
oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis,
j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

V rámci naznačených rámcov rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu a ústavného súdu súd následne
pristúpil k preskúmavaniu formálnej stránky exekučného titulu, ako prvej zložke predpokladu jeho
vykonateľnosti.

Súd zistil, že v exekučnom titule chýba náležitosť podľa ust. § 47 ods. 1 písm. e) Notárskeho poriadku,
kedy z notárskej zápisnice nevyplýva skutočnosť, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov notárskej
zápisnice. V exekučnom titule je len uvedená veta, že totožnosť osôb zúčastnených na úkone bola
zistená zákonným spôsobom, pričom už ale nie je uvedené, aký zákonný spôsob, resp. akou formou
prebehol spôsob zistenia totožnosti zúčastnených osôb. Súčasne súd poznamenáva, že exekučný

titul neobsahuje práve jediný demonštratívny znak v uvedenom ustanovení, a to uvedenie preukazu
totožnosti (občiansky preukaz, príp. cestovný pas) jeho čísla, ako aj skutočnosť, či ide o platný preukaz
totožnosti.

V tejto súvislosti preto vyvstáva dôvodná pochybnosť o tom, či vôbec došlo k overeniu totožnosti

účastníkov notárskej zápisnice. Súd preto konštatuje, že v exekučnom titule chýba jedna z povinných
zákonných náležitostí citovaného ustanovenia Notárskeho poriadku.

Ďalším preskúmavaním súd dospel k zisteniu, že exekučný titul nedostatočne uvádza náležitosť podľa
ust. § 47 ods. 1 písm. d) Notárskeho poriadku, a to vyhlásenie účastníkov o spôsobilosti na právne

úkony. Súd je toho názoru, že nakoľko je notárska zápisnica viac formalizovaným právnym úkonom,
čoho následkom je jej priznaný status verejnej listiny, všetky jej náležitosti by preto mali byť uvedené
presnými zákonnými definíciami. Vyhlásenie účastníka o spôsobilosti na právne úkony, nakoľko ide z
pohľadu právnej teórie o jednostranný právny úkon, by malo byť dostatočne špecifikované a určité atiež by mu mal byť daný osobitný priestor, aby nedochádzalo k dôvodným pochybnostiam o tom, či bolo
naozaj uskutočnené a či nebolo iba všeobecne zahrnuté do notárskej zápisnice ako zdanlivo povinná
náležitosť tak, ako je to zrejmé z exekučného titulu na jeho úvodnej strane.

Súd preto prijal záver, že náležitosť notárskej zápisnice podľa ust. § 47 ods. 1 písm. d) Notárskeho
poriadku nebola dostatočne splnená

Následne sa súd zameral, či exekučný titul obsahoval ďalšiu formálnu náležitosť, a to jasný a určitý

obsah právneho úkonu (§ 47 ods. 1 písm. g) Notárskeho poriadku). Preskúmaním exekučného titulu
bolo zistené, že tento sa formálne (prostredníctvom zvýrazneného názvu) zameriaval na právny úkon
uznania dlhu. Uvádzal, že oprávnený a povinní vyhlasujú, že v deň spísania exekučného titulu (dňa
31.10.2005) uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke, kedy oprávnený požičal v hotovosti povinným sumu vo
výške 14 273,88 Eur (430 000 Sk) spolu s úrokom vo výške 298,74 Eur (9 000 Sk), ktorú dlžník dnešného
dňa prevzal a podpisom na notárskej zápisnici potvrdzuje jej prevzatie. Ďalej bolo uvedené, že vyššie

označení dlžníci prehlasujú, že tento dlh čo do dôvodu a čo do výšky v plnom rozsahu uznávajú. V
ďalšom odseku bolo uvedené, že uvedený dlh uznávajú a zaväzujú sa ho splatiť v lehote 30.11.2005,
pričom bolo zároveň uvedené, že ak dlh nebude splatený riadne a včas, povinné osoby sa zaväzujú
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,19 Eur (1000,- Sk) za každý deň omeškania ktorejkoľvek splátky.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne

upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 493 Občianskeho zákonníka záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a
povinnosti.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj

výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. pod sp. zn. 4 Cdo 81/2007, 3 Cdo
79/2005) ohľadne právneho inštitútu uznania dlhu vyplýva, že „Uznanie dlhu je jedným zo spôsobov
zabezpečenia záväzku, ktorý zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie
dlhu v dobe, ktorý možno urobiť až po tom, čo dlh vznikol. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon

dlžníka adresovaný veriteľovi. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony (§ 34 a
nasl.OZ)jekjehoplatnostitrebapísomnáforma,vyjadrenieprísľubuzaplatiťdlhauvedeniedôvodudlhu
a jeho výška. Uznanie dlhu posilňuje pôvodný záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, nakoľko
dlžník nezávisle od pôvodného právneho dôvodu vzniku záväzku dáva prísľub na splnenie dlhu bez
toho, aby sa súčasne urobila novácia (§ 570 Občianskeho zákonníka).“

Ohľadne inštitútu zmluvy o pôžičke z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(napr. pod sp. zn. 5 Cdo 55/98, 5 Obdo 47/2010) vyplýva, že „pre uzavretie dohody o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentnýmspôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,
predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon

vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi;“

Zo znenia obsahu právneho úkonu, ktorý bol uvedený v exekučnom titule vyplýva, že povinní mali dňa
31.10.2005 dňa s oprávneným uzatvoriť zmluvu o pôžičke ústnou formou, následne mali povinní tento
svoj dlh uznať a ďalej bola v exekučnom titule uvedená splatnosť a to do dňa 30.11.2005, s čím mali

povinní súhlasiť. Okrem tejto skutočnosti bolo uvedené, že povinní sa zaväzujú v prípade nedodržania
termínu splatnosti pôžičky zaplatiť aj zmluvnú pokutu.

Súd konštatuje, že takéto znenie inštitútu „uznania dlhu“, ktoré je obsiahnuté v exekučnom titule je
značne zmätočné, pretože povinní nielenže vyhlasujú., že uznávajú dlh, ale v zápisnici je zároveň
uvedenýajdeňsplatnosti,ajzáväzokzaplatiťzmluvnúpokutuauvádzasauzatvoreniezmluvyopôžičke.

Uvedené znenie preto dôvodne nadobúda zdanie, že právny úkon obsiahnutý v texte exekučného titulu
neobsahuje len uznanie dlhu, ale má byť v ňom skrytá zároveň aj zmluva o pôžičke, s tým, že je v nej
dohodnutá aj lehota splatnosti pôžičky (30.11.2005) a dokonca ďalší zabezpečovací inštitút záväzkov
a to zmluvná pokuta (33,19 Eur/1000 Sk za každý deň omeškania splátky). Zároveň súd upriamil

pozornosť na skutočnosť, že v exekučnom titule sa spomínajú aj splátky, pričom nie je určené v akej
výške a lehoty splatnosti.

Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, pod sp. zn. III. ÚS 314/07, zo 16.12.2008,
„v prípade simulácie právneho úkonu vyplýva dôvod neplatnosti simulovaného právneho úkonu z

nedostatku vážnej vôle oboch zmluvných strán byť viazaný prejavom, ktorého úlohou je zakryť skutočnú
vôľu strán týkajúcu sa usporiadania vzájomných vzťahov - práv a povinností (zastretý právny úkon).
Zatiaľ čo v prípade simulácie chýba skutočná vôľa oboch strán zmluvy byť viazaný jej obsahom a
právnymi účinkami, v prípade právneho úkonu in fraudem legis je taká vôľa daná a absolútnu neplatnosť
takéhoto úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka nespochybňuje skutočnosť, že strany poskytli

plnenia dohodnuté v zmluve. Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení právne záväzného pravidla
správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy osebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku
čoho sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný. Konanie in fraudem legis
predstavuje postup, keď sa niekto chová formálne podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok
právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci. K obchádzaniu zákona dôjde v prípade,

keď právny úkon nie je v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä svojím účelom
zákon, jeho ciele a zmysel (ratio legis) obchádza.“

Na základe uvedených skutočností súd prijal záver, že zo znenia exekučného titulu vyplýva skutočnosť,
že tento obsahuje v sebe skryté minimálne tri právne úkony, a to dvojstranný právny úkon - zmluvu o

pôžičke, jednostranný právny úkon - uznanie dlhu a zabezpečovací dvojstranný právny úkon - dohodu
o zmluvne pokute.

Z uvedeného znenia ďalej vyplýva dôvodné podozrenie, že bol prítomný úmysel, aby uvedené právne
úkony mali vzniknúť v jeden moment a nie postupne za sebou.

Súdpretokonštatuje,žeobsahprávnehoúkonuvexekučnomtituleniejezrejmý,nakoľkopodsimuláciou
jedného právneho úkonu boli zistené znenia, resp. znaky viacerých právnych úkonov. Súd preto
konštatuje jeho neurčitosť a možnú snahu obchádzania zákona.

Po preskúmaní formálnych znakov exekučného titulu súd pristúpil k preskúmavaniu jeho materiálnych
znakov v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.

Zo znenia časti exekučného titulu významnej pre exekučné konanie je zrejmé, že došlo k označeniu
oprávnenej osoby a povinnej osoby (povinných osôb).

Vzhľadom ale na zistené skutočnosti je možné uviesť, že v exekučnom titule nebol jednoznačne, určito
a zrozumiteľne uvedený právny dôvod vzniku záväzku, ako jedného z predpokladov na materiálnuvykonateľnosť v plnom rozsahu. Absenciou tejto skutočnosti preto exekučný titul nemá všetky náležitosti
materiálnej vykonateľnosti.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným.

Zhrnutím uvedených zistení je preto zrejmé, že exekučný titul už pri svojom vzniku nebol spôsobilým
exekučným titulom, pretože nespĺňal všetky znaky formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Tieto

skutočnosti robia z neho aj v súčasnosti nespôsobilý exekučný titul na vedenie exekúcie čím došlo k
naplneniu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.

Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajší

súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.