Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 22C/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618202704
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5618202704.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobkýň: 1/ F..

L. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. Q. XX, XXX XX X. Q. a 2/ S.. X. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom
J. X. M. XXXX/X, XXX XX X. S., obidve zastúpené spoločnosťou JANČI & Partners s.r.o., so sídlom
Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, proti žalovanej: I. Q., nar. XX. XX.
XXXX, bytom K. XX, XXX XX X. S.Á., zastúpená JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom
Štúrova ul. č. 4330/31, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 34 286 381, v spore o určenie, že 61.000,- eur
patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalobkyne v rade 1/ a 2/ sú povinné spoločne a nerozdielne nahradiť trovy žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 27. 09. 2018 sa žalobkyne v rade 1/ a 2/ domáhali proti
žalovanej určenia, že suma peňažných prostriedkov vo výške 61.000,- eur patrí do majetku patriaceho
do dedičstva po nebohom I. Q., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom X. S. - K.O., K. XXX/X, ktorý
zomreldňa27.09.2016.Žalobkynesizároveňuplatňovalinároknanáhradutrovkonania.Argumentovali
tým, že dňa 31. 10. 2017 právoplatne skončilo dedičské konanie po poručiteľovi I. Q., nar. XX. XX.
XXXX, ktorý zomrel dňa 27. 09. 2016. Dedičské konanie po poručiteľovi bolo vedené na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 5D/706/2016. Poručiteľ ešte za svojho života so súhlasom žalobkyne v
rade 1/ realizoval vklad na účet žalobkyne v rade 1/, ktorý je vedený vo I. G., a.s., IBAN: N. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, dňa 16. 03. 2015 vo výške 57.282,79 eur, ktorú sumu neskôr doložil na tento účet
o čiastku 3.717,21 eur, čo spolu predstavuje sumu 61.000,- eur. Následne celú sumu žalobkyňa v rade
1/ predisponovala na jej bankový účet v K. G. a.s., IBAN: N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Dňa 24.
06. 2015 tieto peniaze poručiteľ, keďže bol spoludisponentom bankového účtu, previedol na účet K..
Z. H., bytom Š.J. XXXX/XX, X. S.. Pán H. tieto peniaze po smrti poručiteľa previedol za prítomnosti

žalobkyne v rade 1/ a žalovanej niekedy v decembri 2016 v pobočke K. G., a.s. Liptovský Mikuláš
žalovanej na jej č. účtu - IBAN: N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorá ich mala následne k dispozícii.
Vzhľadomnauvedenéjezrejmé,ževčasesmrtiporučiteľabolvlastníkompredmetnýchpeňazíporučiteľ.
O uvedenej skutočnosti dispozície s finančnými prostriedkami nepriamo naznačuje aj list žalovanej, ňou
podpísaný, adresovaný žalobkyni v rade 1/ bez uvedenia dátumu s poštovou pečiatkou 25. 07. 2017,
v ktorom žalovaná uvádza záverom, že: „L., to, že vám môj syn pri osobnom testamente so mnou
nič neodkázal, máte doklad, že aj peniaze, ktoré mal u Vás, ste mu museli vydať“. Počas dedičského

konania žalobkyňa v rade 1/ ako závetná dedička už spomínané skutočnosti uviedla do zápisnice o
pojednávaní dňa 31. 10. 2017. Súdny komisár konštatoval, že vzhľadom na to, že žalobkyňa v rade
1/ tieto skutočnosti nevie jednoznačne potvrdiť a preukázať, nebude finančné prostriedky zahŕňať do
majetku patriaceho do dedičstva po poručiteľovi, keďže je sporné, či ku dňu smrti bol vlastníkom týchtopeňazí poručiteľ. Preto na základe uvedeného v spojení s listinnými dôkazmi žalobkyne konštatovali,
že je reálny predpoklad existencie ďalšieho majetku poručiteľa, ktorý mal byť zahrnutý do dedičstva po
poručiteľovi, a to konkrétne suma peňažných prostriedkov vo výške 61.000,- eur. K žalobe boli pripojené

fotokópie bankových výpisov a fotokópia listu žalovanej adresovanej žalobkyni v rade 1/ spolu s kópiou
obálky.

2. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že finančné prostriedky, ktoré sú predmetom sporu,
jej daroval ešte za života jej nebohý syn I. Q.. Túto skutočnosť môže potvrdiť K.. Z. H., ktorého navrhla

vypočuť, tiež Z. K., ako aj druhý syn žalovanej, Z. Q..

3. Žalobkyne vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrvali na všetkých skutočnostiach uvedených v
žalobe. Tvrdenia žalovanej považovali za účelové. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalovanou navrhli
vypočuťsvedkyňuO.Š.,bývalúpriateľkuporučiteľa,ktorejsámporučiteľpovedalinformáciu,žepeňažné
prostriedky, ktoré sú predmetom sporu, patrili v čase smrti poručiteľovi, a tiež L. K. - N., ktorá bola

rodinnou známou poručiteľa a ktorej poručiteľ na rodinnej oslave povedal informácie, že peňažné
prostriedky, ktoré sú predmetom sporu, patrili v čase smrti poručiteľovi.

4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkýň uviedla, že zotrváva na svojom vyjadrení k žalobe. Tak
ako žalobkyne považovali jej tvrdenia za účelové, v takom rozsahu považovala ona tvrdenia žalobkýň

za nedôveryhodné a účelové v snahe získať ďalší majetkový prospech. K navrhovaným svedkom
uviedla, že sú to svedkovia dopredu ovplyvnení žalobkyňami, keď navrhnutá svedkyňa O. Š. je matkou
žalobkyne v rade 1/, svedkyňa L. K. - N., ktorá má potvrdiť, že sa jedná o rodinnú známu poručiteľa a
že tejto mal za života poručiteľ na rodinnej oslave povedať informáciu, že peňažné prostriedky, ktoré
sú predmetom sporu, patrili v čase smrti poručiteľovi, je z pohľadu žalovanej vymyslené a zavádzajúce,

pretože poručiteľ navrhnutú svedkyňu vyslovene neznášal a je úplne nemysliteľné, aby sa jej zdôveroval
so svojimi finančnými prostriedkami.

5. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil
skutkový stav nasledovne.

X. I. Q., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom X. S. - K., K. XXX/X, zomrel dňa 27. 09. 2016 so
zanechaním závetu, pričom konanie o dedičstve bolo vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod
sp.zn.5D/706/2016.Zobsahuuzneseniasp.zn.5D/706/2016zodňa31.10.2017vyplýva,žepozostalá
manželka poručiteľa S.. X. Q., nar. XX. XX. XXXX, mala postavenie účastníčky daného konania z titulu

vyporiadania BSM manželov. Jedinou dedičkou zo závetu bola v zmysle rozhodnutia F.. L. A., nar. XX.
XX. XXXX.

7. Z výpisu z účtu I. Ú. G., a.s. číslo N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedeného na meno L. Š., mal
súd preukázané, že na uvedený účet boli v januári 2015 pripísané finančné prostriedky v sume 1.042,36

eur, vo februári 2015 v sume 1.332,85 eur a v marci 2015 v sume 57.282,79 eur.

8. Z výpisu z účtu vedeného v K. G. N., a.s. Č. N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva pripísanie
sumy 61.000,- eur, a to dňa 16. 03. 2015. Z výpisu z rovnakého účtu ku dňu 24. 06. 2015 je zrejmé, že
suma 61.000,- eur bola prevedená na ďalší bankový účet.

9. Z listu adresovaného žalovanou žalobkyni v rade 1/ s dátumom na obálke 25. 07. 2017 vyplýva okrem
iného, že „a ešte niečo: L., to, že Vám môj syn pri osobnom testamente so mnou nič neodkázal, máte
doklad, že aj peniaze, ktoré mal u Vás, ste mu museli vydať.“

10. Z čestného vyhlásenia Z. K., nar. XX. XX. XXX0, zo dňa 23. 04. 2019 vyplýva, že označená osoba
mala vedomosť o tom, že pani I. Q. mala v úschove u svojho nebohého syna I. Q. finančné prostriedky
v sume približne 60.000,- eur, ktoré mali zabezpečiť dôstojnú starobu žalovanej, pričom časť tejto sumy
mala byť poukázaná pre cirkevný zbor v Palúdzke.

11. Z čestného vyhlásenia K.. Z. H., nar. XX. XX. XXXX, zo dňa 23. 04. 2019 vyplýva, že žalovaná mala
v úschove u svojho syna I. Q. finančné prostriedky vo výške 61.000,- eur, ktoré neskôr za prítomnosti
pána H. a prítomnosti pani L. A. previedol I. Q. na účet pána H. vedený v K. G., pobočka LiptovskýMikuláš. Tieto finančné prostriedky boli vo výlučnom vlastníctve pani I. Q. a p. H. ich bol povinný vydať,
čo sa aj stalo.

12. Z písomného výsluchu svedka K.. Z. H. mal súd preukázané, že svedok navštívil pobočku K. G. N., a.
s. v Liptovskom Mikuláši v decembri 2016 až januári 2017 s pani I. Q.. Účelom uvedeného bolo previesť
finančné prostriedky z účtu svedka na účet pani I. Q.. Svedok v danom období neobdržal od žalovanej
žiadne peniaze. Mal vedomosť, že podľa vyjadrenia pána I. Q. finančné prostriedky vo výške 61.000,-
eur boli určené pre pani I. Q.. V roku 2015 bol svedok požiadaný zo strany pána I.V. Q., aby u seba uložil

61.000,- eur s tým, že tieto peniaze sú určené pre matku poručiteľa - pani I. Q.. Finančné prostriedky
boli na účet svedka prevedené z účtu pani L. A.. Svedok potvrdil, že komunikoval s I. Q. ohľadom týchto
finančných prostriedkov a zároveň nevedel uviesť dôvod, prečo I. Q. finančné prostriedky previedol jemu
a nie priamo I. Q.. Svedok potvrdil, že matka I. Q. sa v rokoch 2014 a 2015 starala o svojho syna. Nevedel
však uviesť, či sa o neho starala aj pani Š..

13. Zástupca žalobkýň na pojednávaní dňa 25. 04. 2019 zotrval na žalobe tak, ako bola doručená
súdu. Zástupca žalovanej k veci odkázal tiež na svoje písomné vyjadrenia a poukázal na nedôvodnosť
podanej žaloby a na jej rozpor s dobrými mravmi. Zdôraznil, že žalobkyne v dedičskom konaní zdedili
dom v hodnote vyše 200.000,- eur, išlo o novostavbu a túto následne predali. Poručiteľ trpel chorobou
a žalobkyňa v rade 2/, jeho manželka, následne reagovala na situáciu tak, že opustila spoločnú

domácnosť. Poručiteľ zanechal v prospech žalobkyne v rade 1/ polovicu dedičstva, a to len z dôvodu,
že žalobkyňa v rade 1/ sa mala postarať o eutanáziu. O pomeroch v rodine pána Q. mal vedomosť,
keďže bol jeho priateľom.

14. Žalobkyňa v rade 1/ pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že skutočnosť vlastníctva finančných

prostriedkov v prospech poručiteľa jej potvrdil samotný poručiteľ, keď povedal, že si uložil peniaze na jej
účet. Potvrdila to dokonca aj samotná žalovaná v liste. Dôvodom takéhoto uloženia peňazí malo byť to,
že tieto pochádzali z podnikania a nechcel sa o ne deliť. Poukázala na to, že pána Q. poznala už ako 2-
ročná, pamätala si, že mal vzťah s jej matkou. Ona ho považovala za svojho nevlastného otca a veľmi
si ho vážila. Tiež tvrdila, že žalovaná ju dvakrát telefonicky oslovila a tiež ju raz pozvala k sebe domov.

Považovala to za vydieranie, aby sa vzdala zdedeného majetku po I. Q.. Poslednou kvapkou bolo, keď
dostala list, v ktorom žalovaná dourážala nielen ju, ale celú jej rodinu a vtedy sa žalobkyňa v rade 1/
rozhodla, že o tých 61.000,- eur povie. Poukázala na to, že v polovici novembra 2016 jej prišli z Bratislavy
z K. G. výpisy, podľa ktorých zistila, kde vlastne tých 60.000,- eur je. Dôležité je, že dňa 16. 03. 2015 boli
z I. banky prevedené peniaze na účet v K. G.. To znamená, že tam boli necelé tri mesiace, potom boli

prehodené 24. 06. 2015 na účet pána H., čo žalobkyňa v rade 1/ nevedela, pretože keď si I. Q. vyžiadal
svoje vlastné peniaze naspäť, ju to už nezaujímalo, išla do banky, prehodili to a tým to skončilo. Avšak
na požiadanie pani I. Q. a pána K. začala peniaze hľadať. Dňa 24. 11. 2016 poslala 1 euro na účet pána
H. a v tom čase povedala o týchto peniazoch pani Q.; vtedy vlastne už stopercentne vedela, kde sú a že
to môže dokázať. Pani Q. už o peniazoch vedela, telefonicky kontaktovala pána H., že vie o synových

peniazoch na jeho účte a oni sa dohodli, že pôjdu spolu do banky a tam pán H. prevedie zo svojho účtu
peniaze na novootvorený účet pani I. Q.. Vtedy žalobkyňa v rade 1/ nemala ani potuchy, kto bude po
zosnulom dediť, ale pani Q. už všetko vedela. Žalovaná v liste z 25. 07. 2017 uviedla, že „aj peniaze,
ktoré mal u Vás, ste mu museli vydať“. Sama teda tvrdí, že on mal. Pani Q. tu jasne teda potvrdila,
že sú to peniaze poručiteľa, teda jej syna. Žalobkyňa v rade 1/ si položila otázku, prečo tie darované

peniaze matke putovali aj za života, aj po smrti z účtu na účet niekoľkých cudzích ľudí. Najprv boli na
účte pána K., potom išli na jej dva účty, potom na účet pána H. a následne si ich žalovaná vypýtala.
Žalobkyňa v rade 1/ tiež položila otázku, prečo finančné prostriedky neboli darované v závete. Tým
spôsobom by bola žalovaná ochránená od ďalších zbytočných otázok a podozrení. Dňa 30. 08. 2018
žalobkyne prostredníctvom advokáta vyzvali žalovanú na mimosúdne vysporiadanie, keďže sa chceli

dohodnúť. Na uvedenú výzvu však žiadnu odpoveď nedostali. Koncipient M. sa stretol so žalovanou a
jej zástupcom, pričom pri stretnutí zistili, že „týchto 61.000,- eur to bola poskytnutá pôžička synovi ešte
za života a okolnosti a ľudia budú zverejnené na súde“. Žalobkyňa v riade 1/ uviedla, že celý rozhovor
si môžu vyžiadať z O2, ak by bolo treba. Žalobkyňa v rade 1/ si ďalej položila rečnícku otázku, čo je
vlastne predmetom tohto konania. Oficiálne vyjadrenie žalovanej k žalobe je, že „predmetné finančné

prostriedky boli žalovanej darované jej nebohým synom ešte za života“. V mimosúdnom vyjadrení teda
protistrana povedala, že išlo o pôžičku a teraz na súde žalovaná a jej zástupca zmenili svoje tvrdenia a
uvádzajú, že finančné prostriedky boli žalovanej darované jej nebohým synom. Žalobkyňa v rade 1/ tiež
chcela vedieť, prečo žalovaná nenapadla závet jej syna, keď tak veľmi chcela dediť. Tiež chcela vedieť,prečo finančné prostriedky z účtu pána H. boli žalovanej vrátené až po troch mesiacoch po synovej
smrti na jej vlastnú výzvu. Otázkou tiež je, prečo jej ich sám neodovzdal. Žalobkyňa v rade 1/ mala
vedomosť, že za tieto peniaze, ktoré mal v úschove na svojom účte, mu pani I. Q. zaplatila 3.000,- eur.

Žalobkyňa v rade 1/ ďalej položila otázku, že ak išlo o peniaze darované matke, prečo z nich musela
platiť nejakých 3.000,- svedkovi H. a prečo vôbec boli schované na tomto účte. Tiež chcela vedieť, kedy
boli peniaze darované, kde a kto bol pri darovaní prítomný a tiež, či existuje nejaký písomný doklad.
Poukázala na to, že peniaze sa povaľovali z účtu na účet. Žalobkyňa v rade 1/ ďalej položila otázku,
prečo sa žalovaná pri dedičskom konaní alebo pri inej príležitosti nezmienila o týchto peniazoch a prečo

sa bála, že jej ich chcú zobrať alebo niečo podobné. Veď išlo o dar. Tiež tvrdila, že matka sa so svojím
synom nerozprávala 4 roky a starala sa o neho cudzia žena. Nie je pravdou, že by manželka opustila
pána Q., pán Q. odišiel od manželky, žalobkyňa v rade 1/ ho v septembri 2013 presťahovala do nového
domu. Pán Q. bol veľmi inteligentný na to, keď mu niekto dlhoval peniaze alebo niečo podobné, takže
prečo by nezdokumentoval, že niekomu niečo daroval. Kľudne to mohol napísať. Napokon žalobkyňa
v rade 1/ uviedla, že je tu strašne veľa otázok, strašne veľa nevysvetlených vecí, že prečo by niekomu

niečo daroval. Žalobkyňa v rade 1/ potvrdila, že poručiteľ mal dispozičné právo k dotknutému účtu a
finančné prostriedky patrili I. Q., keďže s ním bola v banke a bola s nimi ešte jedna osoba, ktorá vie
potvrdiť, že tie peniaze mu patrili. Osoba, ktorá účet zakladala, môže potvrdiť, že peniaze boli jeho. Na
otázku k charakteru peňazí, ktoré mali pochádzať z podnikania, žalobkyňa v rade 1/ uviedla, že jej matka
robila I. Q. účtovníctvo. Bola v I. banke, avšak neboli jej poskytnuté výpisy. Tieto by sa dali získať a

tým by sa preukázalo, že tieto peniaze tam vložil pán Q. a žalobkyňa v rade 1/. Stačilo jej slovo pána
Q. a ten sa opýtal, či si môže vložiť peniaze na jej účet a ona mu verila. Žalobkyňa v rade 1/ potvrdila,
že mohol mať viac peňazí z podnikania, avšak tých 61.000,- eur bolo určite z podnikania, ktoré chcel
schovať pred svojou manželkou.

15. Žalobkyňa v rade 2/ pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že o existencii sumy 61.000,- eur sa
dozvedela pri závete, navyše mala vedomosť, že keď od nej manžel odchádzal, mal finančné prostriedky
v sume 100.000,- eur. Na otázku, od koho sa dozvedela, že tieto finančné prostriedky patrili poručiteľovi
uviedla, že sa to dozvedela od žalobkyne v rade 1/ a od pána Š.. Uviedla tiež, že spoločnú domácnosť
prestala viesť s poručiteľom necelé tri roky pred jeho smrťou, v septembri alebo októbri 2013 (pri tejto

odpovedi zasahovala do výsluchu žalobkyňa v rade 1/). Je pravdou, že poručiteľ podal návrh na rozvod
ich manželstva, avšak po začatí konania na ňom netrval. Na otázku k preukázaniu vlastníctva finančných
prostriedkov ku dňu jeho smrti, žalovaná v rade 2/ uvádzala, že poručiteľ od nej odchádzal tak, že si
zobral sumu 100.000,- eur, ktorú spreneverila pani E.. Žalobkyňa v rade 2/ nemala vedomosť o tom, že
poručiteľ uložil finančné prostriedky u žalobkyne v rade 1/, vedela len, že peniaze sú u pána K.. Uviedla,

že I. Q. by svojej matke nikdy nedal žiadne peniaze.

16. Žalovaná pri výsluchu uviedla, že syn jej povedal, že jej nechá 60.000,- eur, aby si zariadila dôstojnú
starobu. Najprv to odmietala, on jej peniaze doslova nanútil. Potom mu odniesla peniaze späť, ale on
povedal, že nechce, aby sa peniaze dostali do nepovolaných rúk, tak nakoniec jej povedal, že dá peniaze

na účet žalobkyne v rade 1/. Mala vedomosť, že došlo ku konfliktu, a preto nakoniec poručiteľ previedol
peniaze na účet pána H. s tým, že tieto bude mať žalovaná tam. Tiež poručiteľ chcel, aby si nechala aj
auto, povedal jej, že 30.000,- eur má dať na kostol do Palúdzky a že nemá šetriť na kare. Tiež jej postavil
novú dreváreň a následne potom prišla žalobkyňa v rade 1/ s kľučiarom a zobrala jej odtiaľ veci. Poručiteľ
tiež povedal, že 20.000,- eur má za pozemok. Tvrdila, že peniaze sú na jej dôstojnú starobu, poručiteľ

nechcel, aby chodila po starobincoch. Žalobkyňa v rade 1/ sa sama priznala, že poručiteľovi zabezpečí
eutanáziu, ak by to chcel. K obdobiu darovania peňazí žalovaná uviedla, že sa tak stalo približne pred
štyrmi rokmi. Pokiaľ by jej tie peniaze nedal, tak by nešlo 30.000,- eur na kostol. Uviedla, že nemá
bankový účet, ale má vkladnú knižku, kde má uložených 1.200,- eur na pohreb. Finančné prostriedky
sčasti dala na kostol a zvyšok má uložených u seba. Sporných 61.000,- eur jej pán H. previedol asi v

januári 2017. K obsahu listu a k formulácii „máte doklad, že aj peniaze, ktoré mal u Vás, ste mu museli
vydať“, uviedla, že nemohla povedať, že peniaze boli jej, keď jej ich syn dal. Žalovaná nevedela, z akého
dôvodubolavynechanázozávetu,omajetkochsosynomnikdynehovorila,daljej60.000,-eur.Finančné
prostriedky boli odovzdané do ruky, prítomný nebol žiaden svedok. O odovzdaní nebol vyhotovený ani
žiaden písomný doklad.

17. Svedkyňa O. Š. pri výsluchu uviedla, že žalobkyňa v rade 1/ je jej dcéra, žalobkyňu v rade 2/ a
žalovanú poznala len z videnia. Svedkyňa mala vedomosť, že suma 61.000,- eur v čase smrti patrila
pánovi Q.. Na odôvodnenie svojho názoru uviedla, že približne v júni alebo v júli 2014 jej pán Q. zavolal,že leží na doliečovacom oddelení v nemocnici a požiadal ju, aby za ním prišla, potreboval nejaké veci
z domu, keďže jej dal kľúče. Keď sa ho spýtala, prečo to nerieši s rodinnými príslušníkmi, povedal, že
s matkou sa nerozpráva a ani s bratom. Svedkyňa išla domov po veci, kúpila mu aj spodné prádlo.

Vtedy mal na ňu prosbu, chcel vložiť na jej účet sumu 62.000,- eur. Ona odmietla. Ako dôvod uviedol, že
má nový dom, polovicu chcel, aby zdedil ten, kto ho doopatruje a polovica mala byť na vyplatenie jeho
manželky. Keď sa ho svedkyňa opýtala, prečo chcel peniaze vložiť na jej účet, uviedol, že manželka je
odsťahovaná a netere sa o neho nezaujímajú. Na otázku k vlastníctvu finančných prostriedkov v čase
smrti svedkyňa uviedla, že dcéra sa jej zdôverila, že poručiteľ bol s ňou v K. banke, kde vložil peniaze na

jej účet. Po nezhodách medzi ňou a pánom Q. tieto preniesol na iný účet, vraj malo ísť o starý účet jeho
netere. K vedeniu účtovníctva poručiteľa svedkyňa uviedla, že toto viedla asi rok po založení firmy, avšak
nevedela uviesť presný čas. Na otázku k vlastníctvu finančných prostriedkov tiež svedkyňa uviedla, že
sám poručiteľ jej to povedal a peniaze videla aj fyzicky.

18.Zástupcažalobkýňvzáverečnejrečizotrvalnapodanejžalobeapoukázalnajednotlivédôkazy,ktoré

potvrdzujú, že sporná suma patrila do vlastníctva I. Q. v čase jeho smrti. Išlo o výsluch žalobkyne v rade
1/, ktorá jasne uviedla, že si svoje finančné prostriedky poručiteľ uložil na jej bankový účet, ďalej výsluch
žalobkynevrade2/,ktorátaktiežuviedla,žesapriprejednávanídedičstvadozvedelaovlastníctvetýchto
peňažných prostriedkov, výsluch svedkyne O. Š., ktorej sa nebohý I. Q. zdôveril, že išlo o jeho finančné
prostriedky. Najpodstatnejšou skutočnosťou bolo vyjadrenie samotnej žalovanej v liste, kde uviedla, že

„máte doklad, že aj peniaze, ktoré mal u Vás, ste mu museli vydať“. Z uvedeného listu je zrejmé, že I.
Q. mal peniaze u žalobkyne v rade 1/ uložené. Považoval za nelogické, že by I. Q. dával svojej matke
finančné prostriedky k rukám a nevložil ich na jej vkladnú knižku.

19. Žalobkyňa v rade 1/ v záverečnej reči uviedla, že bola jedinou dedičkou na základe závetu s tým,

že žalobkyňa v rade 2/ dostala polovicu majetku z titulu vyporiadania BSM. Pána Q. si veľmi vážila,
mala ho rada ako vlastného otca. Zdôraznila, že nie je pravdou, že by sa manželka pána Q. s ním
rozišla na sklonku jeho života, pravda je taká, že manželstvo dlhé roky nefungovalo, za čo môže pani
I. Q.. Žalobkyňa v rade 1/ bola oficiálnou opatrovateľkou I. Q., čo možno overiť aj na úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny. Nemala dôvod hovoriť nepravdu, keďže má evidenciu o toku peňazí, bankové

výpisy, svedkov, závet a list pani I. Q., ktoré jasne potvrdzujú, že to boli peniaze jej syna. Cítila sa
oklamaná, zneužitá a zmanipulovaná žalovanou. Tiež uviedla, že výpovede pani Q. a pána H. sa značne
rozchádzajú v tom, keď žalovaná uvádza, že peniaze boli jej syna, ktoré jej on dal a ona odmietla a
v čestnom vyhlásení od pána H. sa píše, že „mám vedomosť, že pani I. Q. mala v úschove u svojho
nebohého syna peniaze“. Žalobkyňa v rade 1/ vyslovila otázku, prečo pani I. Q., keď vedela o finančných

prostriedkoch, nešla sama za pánom H., ale musela žalobkyňa v rade 1/ zo svojho účtu v K. banke
poslať 1 euro na účet, kde boli peniaze prevedené, a to na požiadanie I. Q. a zisťovať meno majiteľa
účtu, kde sa v tom čase finančné prostriedky nachádzajú. A až potom jej žalovaná volala, že pán H.
si vypýtal za držanie peňazí 3.000,- eur. Ďalej vyslovila otázku, či žalovanej nebude chýbať 30.000,-
eur, ktoré dala na kostol a ako je možné, že o finančných prostriedkoch rozhodol syn, keď kázal týchto

30.000,- eur dať na kostol. Pán Q. nebol veriaci a do kostola išiel len na Vianoce, preto je nejasné,
prečo by si zrazu prial dať takúto sumu a ukrátiť svoju matku o možnosť dôstojnej staroby. Svedkyňa
Š. potvrdila, že sa poručiteľ so svojou matkou nerozprával 4 roky, tak potom ako je možné, že jej dal
toľko peňazí. Žalobkyňa v rade 1/ sa tiež pýtala, prečo peniaze nedal poručiteľ svojej matke na základe
závetu. Poukázala tiež na to, že v telefóne našla zmeškané hovory od žalovanej práve v inkriminovanom

čase, tiež SMS komunikáciu s jej vnučkou, ktorá tie finančné prostriedky pomáhala nájsť. Našla tiež
disketu z účtovníctva z roku 2012. Podľa jej názoru sa žalovaná nevie zmieriť s faktom, že všetko po jej
synovi zdedila ona. Žalobkyňa v rade 1/ vyslovila otázku, prečo tieto peniaze darované matke putovali aj
za života, aj po smrti pána Q. z účtu na účet niekoľkých cudzích ľudí, najprv boli na účte pána K., potom
na účte žalobkyne v rade 1/, boli na dvoch jej účtoch, a to pár rokov, nakoniec skončili na účte pána H.,

kedy si ich pani Q. musela nakoniec vyžiadať. Otázkou je, že prečo Z.. H. povedal, že išlo o pôžičku a
prečo bolo pred súdom deklarované, že išlo o dar.

20. Zástupca žalovanej v záverečnej reči poukázal na amorálnosť podanej žaloby. Poukázal na to, že nie
I. Q. odišiel od svojej manželky, ale práve manželka po zistení zdravotného stavu manžela od neho ušla

a dokonca mu vybrala z účtu peniaze. Poukázal na vykonané dokazovanie a mal za to, že žalobkyne
neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie skutočností tvrdených v žalobe, ktorú navrhol zamietnuť.21. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,

pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na
strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou

také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou
v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú
povinnosť.

22. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované

právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto
sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (§ 151 ods. 1 CSP), alebo ju
strana preukáže príslušným dôkazom (§ 185 a nasl. CSP).

23. Predmetom sporu bolo v posudzovanej veci určenie, že suma 61.000,- eur patrí do dedičstva po
poručiteľovi I. Q.. Spor bol založený na skutkových otázkach a bolo na žalobkyniach v rade 1/ a 2/, aby
prezentovali súdu také tvrdenia a dôkazy, ktoré potvrdia, že poručiteľ I. Q.Č. bol ku dňu jeho smrti, t. j.
dňa 27. 09. 2016 vlastníkom spornej finančnej sumy. Právo žalobkýň domáhať sa ich práv na súde malo

svoj právny základ v znení ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka a § 137 písm. c/ CSP.

24. Skutkové tvrdenia v žalobe boli formulované tak, že popísali jednotlivé prevody v bankách - a to
prevod spornej sumy v prospech žalobkyne v rade 1/ na účet vo I. banke, ktorá financie previedla na
ďalší účet vedený v K. banke. Dispozičné právo k posledne spomínanému účtu mal aj I. Q., ktorý peniaze

previedol v prospech svedka H.. Svedok následne po smrti poručiteľa previedol sumu 61.000,- eur
žalovanej. Uvedené prevody potvrdzujú existenciu vzťahu medzi bankami a konkrétnym klientom, nie
všaktvrdenývzťahporučiteľakfinančnýmprostriedkomvčasejehosmrti.Žalobkynebolinapojednávaní
dňa 25. 04. 2019 vyzvané postupom podľa § 150 ods. 2 CSP na doplnenie skutkových tvrdení, keďže
žaloba nijako nevysvetlila vlastníctvo k spornej sume v rozhodujúcom čase, pretože len popisovala

realizáciujednotlivýchprevodov.Zástupcažalobkýňsanavýzvusúdunevedelvyjadriť,žalobkyňavrade
1/ ponúkla súdu množstvo tvrdení, ktoré však nijako nepotvrdili, že dňa 27. 09. 2016 poručiteľ vlastnil
peniaze a že prejavil iba vôľu „skryť“ ich. Nedostatočná procesná stratégia žalobkýň sa prejavila aj v
tom, že ako dôkazy boli v žalobe označené len potvrdenia o prevodoch, ktoré neboli v konaní sporné, a
tiež list žalovanej adresovaný žalobkyni, ktorý mal potvrdiť nárok žalobkýň. Žalobkyne tiež opierali svoje

tvrdenia o obsah ich výsluchov, ako aj výsluchu svedkyne Š..

25. Súd považuje za nevyhnutné zopakovať, že pre úspech v spore bolo nutné zo strany žalobkýň
produkovať dôkazy, ktoré by jasne a zrozumiteľne preukázali, že v čase smrti poručiteľa tento vlastnil
finančné prostriedky, ktoré sú predmetom sporu, a to najmä v nadväznosti na fakt, že v relevantnom

čase bol ich držiteľom svedok H.. Podľa názoru súdu žiaden dôkaz v spore nepriniesol nepochybnú
informáciu, že by takýmto právom I. Q.Č. vo vzťahu k sume 61.000,- eur disponoval. Žalobkyňa v rade
1/ bola istý čas držiteľkou finančných prostriedkov a od tejto skutočnosti odvodzovala svoje práva v
spore a zároveň odkázala na list zo dňa 25. 07. 2017. Držba financií ešte pred smrťou poručiteľa, a
to len obmedzený čas nijako nepreukazuje tvrdené práva a obsah listu, ktorý žalobkyne považovali

za jeden z kľúčových dôkazov, rovnako nemá potrebnú relevanciu. Žalovaná v spomínanom liste len
stručne spomína peniaze bez uvedenia konkrétnej hodnoty a poukazuje na to, že tieto musela žalobkyňa
v rade 1/ poručiteľovi vrátiť („vydať“). V spojitosti s faktom, že poručiteľ následne slobodne disponoval
so svojím majetkom a peniaze previedol svedkovi H. len potvrdzuje to, že v rozhodnom čase nemienil
tieto peniaze akokoľvek nechať žalobkyni v rade 1/ (resp. žalobkyni v rade 2/), ale z dôvodov, ktoré v

spore neboli objasnené, ich predisponoval svedkovi H.. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by malo ísť
o ukrytie peňazí pred prípadnými dedičmi alebo že by si z iných dôvodov tieto peniaze mienil ponechať.
Žalobkyňa v rade 2/ pri výsluchu uviedla, že o peniazoch sa dozvedela pri závete a mala vedomosť, že
v čase opustenia spoločnej domácnosti poručiteľom (september, resp. október 2013) si tento odniesol100.000,- eur. O vlastníctve sporných finančných prostriedkov sa dozvedela od žalobkyne v rade 1/ a
od pána Š.. Žiadne relevantné informácie potvrdzujúce tvrdený nárok z výsluchu nevyplynuli. Obdobne
vyhodnotil súd aj výsluch svedkyne Š. (matka žalobkyne v rade 1/), ktorá vedela o udalostiach z roku

2014, kedy chcel p. Q. uložiť na jej účet 62.000,- eur. O vlastníctve peňazí jej povedal on sám a aj ich
fyzicky videla. Mala tiež vedomosť, že poručiteľ vložil peniaze na účet žalobkyne v rade 1/, potom ich
previedol na ďalší účet. Je zjavné, že svedkyňa mala isté vedomosti o finančnej situácii I. Q. z roku
2014, pokiaľ však ide o obdobie jeho smrti, mala len informácie od žalobkyne v rade 1/ a tiež vedela,
že peniaze boli prevedené pred jeho smrťou z účtu žalobkyne 1/ na iný účet. Pokiaľ svedkyňa tvrdila,

že peniaze pochádzali z podnikania a poručiteľ ich chcel ukryť pred manželkou, k tomu súd uvádza, že
svedkyňa nespresnila, kedy viedla účtovníctvo p. Q. a ak aj by mala informácie o vôli poručiteľa ukryť
peniaze, išlo o obdobie roku 2014, nie obdobie smrti, resp. krátko pred smrťou poručiteľa.

26. V kontexte viacerých tvrdení žalobkyne v rade 1/ považuje súd za potrebné poukázať na skutočnosť,
že pravidlá dokazovania v civilnom procese vo všeobecnej rovine vysvetlené v odsekoch 21 a 22 tohto

rozsudku v aktuálnej veci znamenali nevyhnutnosť produkovať tvrdenia a dôkazy zo strany žalobkýň v
rade 1/ a 2/, pokiaľ mienili v spore uspieť. Nie je možné argumentovať pasivitou, resp. neobjasnením
všetkých skutočností protistranou. K preneseniu dôkazného bremena na žalovanú by mohlo dôjsť len
vtedy, ak by žalobkyne tvrdili potrebné skutočnosti a tieto tvrdenia aj riadne preukázali. Žalobkyne
dôkazné bremeno v spore neuniesli, ako to bolo v podrobnostiach vysvetlené v predchádzajúcom

odseku, preto nie je možné ani náznakom prenášať dôkazné bremeno na protistranu. Súd predovšetkým
upriamuje pozornosť na viacero rečníckych otázok, ktoré kládla žalobkyňa v rade 1/ a spochybňovala
tak vlastníctvo žalovanej k sume 61.000,- eur. Nebolo na mieste objasňovať, prečo poručiteľ žalovanej,
svojej matke daroval ústne takú sumu a prikázal jej časť dať na kostol, prečo jej ich neodkázal v závete,
prečo žalovaná nenapadla závet alebo prečo boli peniaze prevádzané z účtu na účet. Všetky takto

položené otázky neboli z hľadiska posúdenia nároku žalobkýň relevantné, a to z dôvodu, že na žalovanú
sa dôkazné bremeno nepresunulo pre absentujúce dôkazy podporujúce žalovaný nárok.

27. Ak žalobkyňa v rade 1/ poukazovala na to, že svedok H. mal za držanie peňazí na účte získať od
žalovanej 3.000,- eur, uvedené v spore nebolo preukázané žiadnym relevantným dôkazom - výpoveď

žalobkyne v rade 1/ nemohol súd vziať za základ pre preukázanie tohto tvrdenia, svedok navyše
uvedené poprel. Pokiaľ ide o rozpory medzi procesnou stratégiou žalovanej v spore, keď táto tvrdila, že
peniaze jej syn daroval, a počas mimosúdnych rokovaní mala uvádzať, že išlo o pôžičku, vo vzťahu k
obsahu mimosúdnych rokovaniam nepredložili žalobkyne v rade 1/ a 2/ žiadne dôkazy (s výnimkou už
spomínaného výsluchu žalobkyne v rade 1/, ktorá z hľadiska motivácie strany sporu nemôže byť vzatá

do úvahy ako jediný dôkaz). Súd rovnako nevidel žiadne zásadné rozpory medzi výsluchom svedka H.
a žalovanou. Na tomto mieste však treba zopakovať, že základným dôvodom pre zamietnutie žaloby
bola absencia dôkazov, ktoré mali predkladať žalobkyne, nie žalovaná.

28. Napokon súd len stručne odkazuje na niektoré tvrdenia žalobkyne v rade 1/, ktorá naznačila, že

ku konkrétnym otázkam by sa mohla vyjadriť bližšie neoznačená osoba (výsluch žalobkyne zo dňa 25.
04. 2019), že by sa mohli vyžiadať hovory z O2, spomínala SMS komunikáciu, ďalšie výpisy z účtov,
vyjadrenie úradu práce, či disketu o účtovníctve. Tieto tvrdenia neboli riadnymi návrhmi na dokazovanie,
preto sa nimi súd bližšie nezaoberal.

29. Vykonanie prevodu financií za života poručiteľa v prospech svedka H. deklaruje vôľu I.V. Q., aby
peniazmi disponovala táto osoba. Súd nemal k dispozícii žiaden dôkaz, ktorý by potvrdil, že by mal
poručiteľ s financiami iný zámer aký sa napokon aj dosiahol (že peniaze získala žalovaná); jeho vnútorný
psychický stav pri vykonávaní takýchto prevodov bolo možné skúmať len na základe nepriamych
dôkazov. Ak by malo byť pravdivé tvrdenie, že poručiteľ si mienil zachovať vlastníctvo k financiám aj po

vykonaní prevodu, uvedené by muselo byť potvrdené dôkazom. Takýto dôkaz však v spore zo strany
žalobkýň, na ktorých spočívalo dôkazné bremeno, produkovaný nebol. Naopak svedok H. pri písomnom
výsluchu potvrdil, že peniaze na jeho účte boli určené pre žalovanú. Obdobne sa k sporným finančným
prostriedkom vyjadril Z. K. v čestnom vyhlásení.

30.StranysporunetrvalinavýsluchochsvedkovZ.Q.,Z.K.aL.K.-N.,pretotietoosobynebolivypočuté.

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak,
že priznal žalovanej ako úspešnej strane plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konaniarozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.