Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117012328
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117012328.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr.
MariánaSninskéhoaMgr.IvaMaruščáka,naneverejnomzasadnutíkonanomdňa31.07.2019,vtrestnej
veci obvineného C. P., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.
zákona, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T 127/17
zo dňa 28.02.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku sťažnosť okresného prokurátora z a m i e -
t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku trestnú vec obvineného C.
P., nar. XX.X.XXXX v T., trvale bytom J. č. XXX, okr. G., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie

§ 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 18.5.2017 asi o 15:30 hod. v obci J., okres G. v spálni na hornom podlaží rodinného domu č. XXX po
predchádzajúcom nedorozumení s manželkou T. P. v opitom stave tejto vulgárne nadával a vyhrážal sa
jej usmrtením a taktiež, že usmrtí jej priateľa. Po tomto konaní, keď zo spálne vyšli na chodbu rodinného
domu, bezdôvodne ju ľavou rukou chytil pod hrdlom a pritlačil ju o stenu. Opätovne jej vulgárne nadával a

kričal,že„kebyjuterazudrel,takjuzabije.“Druhourukouzovretouvpäsťsanapriaholknejanaznačoval
úder do hlavy, čo robil opakovane a následne udrel päsťou ruky do steny vedľa jej hlavy. Po tomto konaní
T. P. zavolala na svojho maloletého syna a požiadala ho, aby išiel privolať pomoc. Vtedy ju obvinený C.
P. pustil a išiel za svojím synom. T. P. ušla von na dvor rodinného domu, nasadla do svojho motorového
vozidla, ktorým chcela odísť. V tomto konaní jej obvinený C. Tyčiak bránil, postavil sa za motorové
vozidlo a povedal, že nikam nepôjde a že ho musí autom prejsť. Potom jej z auta vybral kľúče a taktiež

jej vzal mobilný telefón s úmyslom, aby nemohla privolať políciu. Kľúče jej vrátil až potom keď k nim
prišiel starosta obce D. I. G., pričom aj z dvora ihneď odišla. Týmto konaním obvinený C. P. u svojej
manželky vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. K zraneniu T. P. nedošlo,
p o s t u p u j e Okresnému úradu Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy, nakoľko uvedené konanie
by bolo možné posúdiť ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku priamo do zápisnice
o hlavnom pojednávaní podal intervenujúci prokurátor sťažnosť, ktorú aj dodatočne písomne odôvodnil.
V jej dôvodoch po rekapitulácii výrokovej časti obžalobného návrhu a podstatných dôvodov sťažnosťou
napadnutého uznesenia, ktoré okresný súd viedli k záveru, že v danom prípade skutkový stav, tak ako
bol zistený na hlavnom pojednávaní, nevykazuje všetky znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zákona, lebo opierajúc sa o ust. § 10 ods. 2 Tr. zákona v danom prípade

nejde o prečin, keďže závažnosť skutku kladeného za vinu obž. C. P. je nepatrná, uviedol, že s týmto
záverom sa nemôže stotožniť. Má za to, že z trestnej činnosti je obžalovaný C. P. usvedčený v celomrozsahu svedeckou výpoveďou svedkyne poškodenej C.. T. P. ako na hlavnom pojednávaní, tak aj v
prípravnom konaní, kde z jej výpovedí jednoznačne vyplýva, že skutok z 18.05.2017 sa stal a je trestným
činom a že sa ho dopustil obžalovaný C. P.. Vypovedala tak po zákonnom poučení podľa § 130 ods. 1 Tr.

poriadku. Jej výpoveď preto považuje za vierohodnú a obranu obž. C. P. hodnotí ako účelovú, tendenčnú
s úmyslom vyviniť sa, preto súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil jednoznačne zistený skutkový stav,
vyplývajúci z predloženého vyšetrovacieho spisu a taktiež aj vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní. Poškodená opakovane zotrvala na svojich tvrdeniach, že zo správania obžalovaného
mala strach a obavu o svoje zdravie a život, pričom jej obavu zvyšovala skutočnosť, že obžalovaný sa

skutku dopustil po požití alkoholických nápojov, preto súd dôkazy vyhodnotil jednostranne v prospech
obžalovaného a teda rozhodol predčasne a nezákonne. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súd
zrušil uznesenie okresného súdu a vrátil vec súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe takto podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. poriadku
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť ako aj konanie

napadnutému výroku uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora
nie je možné považovať za dôvodnú.

Postup okresného súdu v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní v preskúmavanej veci bol plne v
súlade so zákonom, pričom okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia aj náležitým spôsobom výrok ku

ktorému dospel, odôvodnil, krajský súd považuje záver súdu prvého stupňa za vecne správny, nakoľko
vykonaným dokazovaním bola posudzovaná trestná vec náležite zistená z toho hľadiska, že žalovaný
skutok síce nie je trestným činom, ale mohol by ho iný orgán prejednať ako priestupok.

Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že v danom prípade oproti sebe stoja dve skupiny

dôkazov a to dve obsahovo rozdielne výpovede obžalovaného C. P. a poškodenej T. P., pravdivosť
ktorých nie je možné jednoznačne a bez pochybností overiť ďalšími dôkazmi, ktoré boli produkované
v rámci dokazovania ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní, súčasne bez možnosti
toto dokazovanie doplniť, čo napokon nenavrhuje ani okresný prokurátor.

Obevýpovedeobžalovanéhoakoajpoškodenejsazhodujúvtom,ževčasekedymalodôjsťkspáchaniu
trestného činu (dňa 18.05.2017), bolo ich vzájomné spolužitie ako manželov zjavne úplne rozvrátené,
čoho dôkazom bol aj podaný návrh zo dňa 02.02.2017 na rozvod poškodenou T. P.. Poškodená od
marca 2017 už nežila v spoločnej domácnosti s obžalovaným, no sama však priznala, že z dôvodu, aby
nemusela každý deň dochádzať z obce D. (kde sa presťahovala s deťmi), keďže 3 dni v týždni pracovala

na Obecnom úrade v D., prespávala v ich dome v J., kde mali pôvodne spoločnú domácnosť.

Rovnako vypovedali poškodená a obžalovaný aj k časti samotného priebehu skutku a jeho okolnostiam,
že potom, čo sa pohádali v spálni, v dome v J. na hornom podlaží a poškodenej sa podarilo dostať z
izby na chodbu, malo dôjsť medzi nimi ku konfliktu, kde sa práve ich výpovede o priebehu tohto konfliktu

a okolností, za ktorých sa mal stať, rozchádzajú.

Obžalovanýpriznáva,žepoškodenejoplzlonadával„kurvaapod.“apritomjejvulgárnevynadal.Priznal,
že počas hádky päsťou udrel do steny, jednoznačne však poprel, aby sa vyhrážal poškodenej, že ju
zabije a už vôbec nie, aby ju pritom držal pod krkom, všetko to podľa neho zveličila. Tiež nie je pravdou,

aby úder päsťou naznačoval do jej hlavy, aby ju tým zastrašil a ak priznal, že päsťou udrel do steny, tak to
bolo v hneve z rozčúlenia (v afekte) a nie v snahe v nej vzbudiť obavu o svoje zdravie, či dokonca život.

Na druhej strane poškodená trvala na tom, že jej počas hádky nielen vulgárne nadával, ale ju aj pritom
chytil rukou pod krk a pritlačil k stene a mal naznačiť úder rukou (viackrát) s tým, že keby ju chytil, tak

ju zabije, pritom udrel rukou (päsťou) do steny a v tom čase bol pod vplyvom alkoholu a počas toho sa
nevyhrážal smrťou len jej, ale aj jej údajnému partnerovi.

Okrem týchto oproti sebe vzájomne si odporujúcich výpovedí podľa zistení krajského súdu z obsahu
predloženého spisového materiálu, už neboli následne produkované žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by

mohli tvrdenie poškodenej podporiť (potvrdiť) a obranu obžalovaného vyvrátiť.

Poškodená na ošetrení nebola, ani sa nežiadala, preto ani nebolo možné overiť jej tvrdenia v prípade
prípadných diagnostikovaných zranení v oblasti krku podľa jej popisu napadnutia obžalovaným.Svedok I. G. sa k samotnému priebehu skutku, kedy mal obžalovaný vulgárne nadávať poškodenej,
vyhrážať sa jej, či dokonca ju fyzicky napadnúť, tak ako to popísala, vyjadriť nevedel, lebo v tom čase

nebol v dome prítomný.

Súčasne je zrejmé, že v tomto štádiu konania ani nie je možné, prípadne dokazovanie doplniť o dôkazy,
z ktorých by mohli vyplynúť skutočnosti doplňujúce skutkové okolnosti, ktoré sa obžalovanému kladú
za vinu v obžalobnom návrhu.

Za danej situácie, bez možnosti ďalšieho doplnenia dokazovania, je podľa názoru krajského súdu
potrebné hodnotiť ustálené skutočnosti z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného, len
podľa skutočnosti dokázaných, či obžalovaný takto ustáleným konaním naplnil skutkovú podstatu
žalovaného trestného činu tak, ako to správne hodnotil aj okresný súd. Tu si krajský súd osvojil čiastočne
argumentáciu aj súdu prvého stupňa.

Bolo teda dokázané, čo sám obžalovaný priznáva a poškodená to potvrdzuje, že obžalovaný poškodenej
vulgárne nadával - „kurva a pod.“ - vyjadroval sa oplzlo, dokonca priznal, že v zlosti, v afekte udrel
pritom päsťou do steny bez toho, aby bol preto spôsobil reálne aj následok v podobe napr. zranenia
spôsobeného poškodenej, a tiež bez tohto, aby sa jej pritom vyhrážal smrťou, alebo v úmysle ju vystrašiť,

či v snahe v nej vzbudiť obavu o svoje zdravie, či dokonca život.

Takto ustálené skutkové okolnosti bolo potom potrebné posúdiť podľa kritérií upravených v ust. § 10
ods. 2 Tr. zákona, podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsoby konania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť

nepatrná.

Obžalovaný sa hore ustáleného konania dopustil v čase, kedy ich manželstvo bolo rozvrátené, bolo v
rozvodovom konaní a zjavne počas vzájomnej manželskej hádky, v silnom rozrušení, v snahe vytknúť
(teraz už bývalej) manželke jej údajnú neveru, ale hlavne neochotu podieľať sa na úhrade platieb na za

chod domácnosti (základné energie), keďže sa oficiálne mala odsťahovať zo spoločnej domácnosti, no
aj napriek tomu sa v dome v J., kde mali pôvodne spoločnú domácnosť aj s deťmi zdržiavala, využívajúc
jeho neprítomnosť v dome. V súčasnosti sú obžalovaný a poškodená rozvedení, nežijú v spoločnej
domácnosti, nestretávajú sa, pričom obžalovaný má možnosť sa deťmi pravidelne stretávať a dnes sa
s poškodenou nekontaktuje a ani ona nepociťuje voči nemu strach či obavu z jeho osoby

Z pohľadu kritérií upravených v citovanom ustanovení pre posudzovanie závažnosti konania páchateľa
hodnotené konanie obžalovaného z hľadiska tzv. materiálneho „korektívu“, upraveného ust. § 10 ods. 2
Tr. zákona ani podľa názoru krajského súdu nezasiahlo záujem spoločnosti na ochrane - jednotlivcov
pred niektorými závažnými vyhrážkami - chránený skutkovou podstatou žalovaného trestného činu v

takej intenzite, aby bolo možné konštatovať, že závažnosť činu obžalovaného, ktorého sa mal dopustiť,
je viac než nepatrná.

Nosúčasnezpohľadudoposiaľuvedenéhojepotomnamiesteajpodľanázorukrajskéhosúduopätovne
hodnotiť vulgárne správanie sa obžalovaného voči poškodenej a teda, že žalovaný skutok by mal iný

orgán prejednať ako priestupok tak, ako to predpokladá ust. § 280 ods. 2 Tr. poriadku.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku totižto súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin,
ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne
previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Súčasne v danom prípade neexistuje ani zákonná prekážka, ktorá by posudzovaný skutok zo dňa
18.05.2017 bránila prejednať, nakoľko sa v predmetnej veci vedie trestné stíhanie od 20.7.2017 (na
čl. 8-9), doba ktorého sa nezapočítava do plynutia lehoty dvoch rokov, po uplynutí ktorej priestupok
nemožno prejednať tak, ako to predpokladá ust. § 20 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

v znení neskorších právnych predpisov.

Z uvedených dôvodov považuje krajský súd rozhodnutie okresného súdu, ktorým trestnú vec
obžalovaného C. P. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360ods. 1,2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona spôsob podľa § 280
ods. 2 Tr. poriadku postúpil Okresnému úradu Prešov, odboru všeobecnej a vnútornej správy, nakoľko
uvedené konanie by bolo možné posúdiť ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, za vecne

správne a zákonné.

V reakcii na sťažnostné námietky okresného prokurátora, krajský súd konštatuje, že z odôvodnenia
sťažnosti nevyplývajú skutočnosti, ktoré by mohli záver krajského súdu, ale aj súdu prvého stupňa
spochybniť. V sťažnostných námietkach len opätovne sumarizuje tvrdenia poškodenej a súčasne

prezentuje svoj záver, že neboli produkované dôkazy, ktoré by mali vierohodnosť výpovede poškodenej
znižovať, preto má za to, keďže zotrvala na svojich tvrdeniach z prípravného konania aj na hlavnom
pojednávaní, že táto jej výpoveď je vierohodná a preto z toho dôvodu je dôvodné považovať konanie
obžalovaného ako konanie, ktorým naplnil skutkovú podstatu žalovaného trestného činu.

Ako už bolo aj v odôvodnení konštatované, prokurátor v rámci sťažnostných námietok neponúkol žiadne

nové dôkazy, okrem dôkazov, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní,
ktoré by mohli vierohodnosť výpovede svedkyne potvrdiť a súčasne okrem tejto výpovede poškodenej
vyvrátiť obranu obžalovaného.

Za danej situácie a z týchto dôvodov potom krajskému súdu nezostávalo iné, ako sťažnosť okresného

prokurátora ako nedôvodnú postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietnuť.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.