Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Žovinec
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/61/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218011454
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2218011454.1
Uznesenie
KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému T. J., pre dvojnásobný prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 9.1.2019, č. k. 4T/70/2018-187,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 5.9.2019 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného T. J., nar. X.XX.XXXX, z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 9.1.2019, č. k. 4T/70/2018-187 uznal obžalovaného
T. J. za vinného, že
1. v období od 16. januára 2016 do 30. januára 2018, kedy nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody,
kde si svoju vyživovaciu povinnosť na maloletú R.Gy.K., nar. XX.XX.XXXX nahlásil, v mieste svojho
trvalého pobytu v obci S., okres Galanta, ako aj v mieste pobytu oprávnenej v U. J., H. č. XXX/XX, okres
Dunajská Streda a všade tam, kde sa zdržiaval si neplnil riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť'
na svoju maloletú dcéru R.Gy.K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky Z. D., nar. XX.XX.XXXX,
hoci mu táto povinnosť vyplýva priamo z ustanovenia § 62 a nasled. Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z.,
ako aj z rozsudku Okresného súdu v Galante pod číslom konania 5C/40/2010-31 zo dňa 7.06.2010,
s právoplatnosťou zo dňa 30.06.2010, ktorým mu bola uložená povinnosť' prispievať na výživu svojej
maloletej dcéry R.Gy.K. sumou vo výške 80,- Eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred
k rukám Z. D., hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, a to
trestným rozkazom Okresného súdu v Dunajskej Strede číslo konania 2T/46/2016 zo dňa 12.04.2016 s
právoplatnosťou zo dňa 11.05.2016, napriek tomu si svoju vyživovaciu povinnosť naďalej riadne a včas
neplnil a tak za hore uvedené obdobie mu vznikol dlh na výživnom k rukám poškodenej matky Z. D. vo
výške 1.800,- Eur, nakoľko dňa 12.04.2017 uhradil sumu vo výške 200,- Eur,
2. v období od 02. mája 2016 až do 27.06.2018, okrem mesiaca máj 2017, kedy z titulu výživného zaplatil
sumu 1.000,- Eur, v mesiacoch marec 2018, kedy zaplatil dvakrát 10,42 Eur, apríl 2018, kedy zaplatil
dvakrát 19,94 Eur, máj 2018, kedy zaplatil dvakrát 19,94 Eur, jún 2018, kedy zaplatil dvakrát 19,94 Eur
v mieste svojho trvalého pobytu v obci S., okres Galanta, ako aj v mieste pobytu oprávnenej matky
v U. J. - W., ul. N. č. 567/6, okres Dunajská Streda a všade tam, kde sa v tomto období zdržiaval si
neplnil riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť na svoju maloletú dcéru D.X.K., nar. XX.XX.XXXX a
na plnoletú dcéru E. R. R. J., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom u matky K. J., nar. 08.06.1977, hoci
mu táto povinnosť vyplýva priamo z ustanovenia § 62 a nasled. Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ako aj
z rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede pod číslom konania 9C/166/05-44 zo dňa 06.12.2005
s právoplatnosťou zo dňa 20.03.2007 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave pod číslom
konania 10Co/2/06-106 zo dňa 18.01.2007, ktorým boli maloleté deti zverené do výchovy a starostlivosti
matky K. J., a otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. dcéry D.X.K. sumou vo výške 1.700,- Sk
(56,43- eur) a na dcéru E. R. R. J. sumou vo výške 1.800,- Sk (59,75 eur) vždy do 15-teho dňa toho
ktorého mesiaca vopred k rukám oprávnenej matky, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyrochmesiacoch za taký čin odsúdený, a to trestným rozkazom Okresného súdu v Dunajskej Strede číslo
konania2T/46/2016zodňa12.04.2016,právoplatnýmdňa11.05.2016,napriektomusisvojuvyživovaciu
povinnosť naďalej neplnil riadne a včas, a tak za obdobie od 02.05.2016 do 15.06.2018 vznikol dlh na
výživnom k rukám poškodenej matky K. J. vo výške 1.396,94 Eur a k rukám plnoletej dcéry E. R. R. J.
za obdobie od 02.05.2016 do 15.06.2018 mu vznikol dlh vo výške 1.483,26 Eur,
teda najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť' vyzivovať iného,
hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,
čím spáchal dvojnásobný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno
c) Trestného zákona.
Za to bol odsúdený podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, § 36 písmeno l), § 37 písmeno h), písmeno
m), § 38 odsek 4, § 41 odsek 1 Trestného zákona k úhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody
vo výmere 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona obžalovaný
sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal priamo na hlavnom pojednávaní, bezprostredne po jeho vyhlásení
odvolanie obžalovaný. Prokurátor sa práva na podanie odvolania vzdal.
V písomnom odôvodnení odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu, obžalovaný spresnil,
že jeho odvolanie smeruje proti výroku o treste. V odôvodnení odvolania uviedol:
Napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasíme z nasledovných dôvodov: Obžalovaný na
hlavnom pojednávaní dňa 09.01.2019 urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu
kladie za vinu a ľutuje svojho konania, zaostalé výživné chce vyrovnať čím skôr; aj počas výkonu
trestu odňatia slobody sa snažil aspoň nejakú čiastku zo zaostalého výživného uhradiť. Uložený trest
považujeme za neprimerane prísny vzhľadom na okolnosti prípadu, ďalej nesúhlasíme s uložením trestu
na zvýšenej dolnej hranici trestnej sadzby, nakoľko obžalovaný sa priznal ku spáchaniu skutku a súd
pochybil pri zistení dvoch priťažujúcich okolností. Vzhľadom na uvedené skutočnosti na prevýchovu
a nápravu obžalovaného postačuje aj trest kratšieho trvania, teda uloženie trestu na dolnej hranici
nezvýšenej trestnej sadzby, ktorý bol pôvodne uložený trestným rozkazom. Pri rovnováhe poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, resp. uloženie podmienečného trestu s probačným dohľadom, navrhujeme,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku a treste a spôsobe jeho výkonu a vec vrátil súdu
prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Verejné zasadnutie, nariadené odvolacím súdom na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného, bolo
vykonané v neprítomnosti obžalovaného, ktorý o takýto postup požiadal. Obhajca obžalovaného zotrval
na dôvodoch odvolania. Prokurátor navrhol odvolanie zamietnuť ako nedôvodné.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.Po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu podaného odvolania, odvolací súd zistil, že odvolanie
nie je dôvodné.
Rozhodnutie o treste a spôsobe jeho výkonu prvostupňový súd v napadnutom rozsudku odôvodnil tak,
že obžalovaný v mieste bydliska nie je bližšie hodnotený. Od 30.01.2018 je vo výkone trestu odňatia
slobody v ÚVTOS Leopoldov na základe právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská
Streda sp. zn. 2T/46/16 zo dňa 12.04.2016, právoplatný 11.05.2016. Týmto trestným rozkazom za
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona obžalovanému bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere jedného roka s jeho zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádzal
z ustanovenia § 34 Trestného zákona. U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písmeno l) Trestného zákona a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h) a písmeno m) Trestného
zákona. Pri prevahe priťažujúcej okolnosti bolo potrebné použiť ust. § 38 odsek 4 Trestného zákona.
Obžalovanému za spáchané skutky prichádza do úvahy uloženie úhrnného trestu podľa § 41 odsek 1
Trestného zákona. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd obžalovanému uložil nepodmienečný
trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 2 roky a 4
mesiace, keďže základná trestná sadzba za uvedený prečin je v rozpätí od 1 do 5 rokov. Vzhľadom
na to, že obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku už bol vo výkone trestu odňatia
slobody súd podľa § 48 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona ho zaradil na výkon trestu do
ústavu so stredným stupňom stráženia.
Odvolacie námietky obžalovaného sú vo všetkých bodoch nedôvodné.
Pokiaľ obžalovaný uvádza, že k spáchaniu trestného činu sa priznal a svoje konanie ľutuje a zaostalé
výživné chce čím skôr vyrovnať, odvolací súd k tomuto uvádza, že jeho ľútosť je len verbálne
vyjadrená. Ak by mal skutočnú snahu o nápravu, resp. o odstránenie škodlivých následkov, ktoré
trestnou činnosťou spôsobil, mohol to preukázať napríklad zaplatením dlžného výživného. Do času
konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu obžalovaný nepreukázal, že by uhradil aspoň časť
zanedbaného výživného.
Uložený trest považuje obžalovaný za neprimeraný vzhľadom na okolnosti prípadu. Žiadne konkrétne
okolnosti prípadu však neuviedol a takéto okolnosti odvolací súd ani sám nenašiel, pri preskúmaní
vykonaných dôkazov, na základe ktorých prvostupňový súd rozhodol o treste.
Ďalšou odvolacou námietkou je, že súd nemal uložiť trest na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby,
nakoľko obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a súd pochybil pri zistení dvoch priťažujúcich
okolností. K tomuto odvolací súd uvádza, že priznanie a úprimnú ľútosť zohľadnil prvostupňový súd
v podobe priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Prvostupňový
súd správne zohľadnil obžalovanému aj dve priťažujúce okolnosti a to, že spáchal viac trestných
činov, ako aj, že už bol za trestný čin odsúdený. Priťažujúce okolnosti vyplývajú jednak z toho, že
obžalovaný urobil vyhlásenie o vine vo vzťahu ku skutkom, ktoré boli kvalifikovaná ako dvojnásobný
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, ako
aj z jeho výpisu z registra trestov. Z toho výpisu vyplýva, že bol doposiaľ 8 krát súdne trestaný, okrem
odsúdenia, ktoré zakladá kvalifikovanú skutkovú podstatu uvedeného prečinu podľa § 207 ods. 3 písm.
c) Trestného zákona (trestný rozkaz Okresného súdu v Dunajskej Strede číslo konania 2T/46/2016 zo
dňa 12.04.2016), bol odsúdený v ďalších piatich prípadoch, v období rokov 201-2013, a aj za spáchanie
trestného činu podľa § 207 Trestného zákona. Úprava trestnej sadzby bola teda vykonaná správne a
zákonným spôsobom. Obžalovanému ako recidivujúcemu páchateľovi úmyselnej trestnej činnosti, bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý je, vzhľadom na svoju výšku, ako aj spôsob výkonu
primeraným a zákonným. Pokiaľ ani predchádzajúce tresty, ktoré neboli spojené s výkonom odňatia
slobody, pripadne upustenie od uloženia súhrnného trestu, nemali na obžalovaného ten výchovný
účinok, aby ho odradili od ďalšieho páchania trestnej činnosti, je uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody úplne primerané. Na základe uvedeného tunajší súd odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.