Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. september 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/117/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319010206
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2319010206.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Jozefa Piknu v trestnej veci obžalovaného W. Y., pre pokračovací
zločin lúpeže podľa ustanovenia § 188 odsek 1, odsek 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 139 odsek 1 písm. e/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania
domovej slobody podľa ustanovenia § 194 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona, na verejnom

zasadnutí konanom dňa 12.09.2019 v Trnave, prejednal odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu v Galante zo dňa 24.04.2019, sp. zn. 1T/20/2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/20/2019 zo dňa 24.04.2019 bol obžalovaný W. Y.
uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu lúpeže podľa ustanovenia § 188 odsek 1, odsek 2 písm.

d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písm. e/ Trestného zákona v
jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa ustanovenia § 194 odsek 1, odsek
2 písm. b/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 16.09.2018 v presne nezistenom čase v obci F. vytlačením vchodovej brány sa dostal na
riadne oplotený a uzamknutý pozemok rodinného domu č. XXX, v ktorom býva poškodená A. Y., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom F. č. XXX, následne zaklopal na vchodové dvere rodinného domu, pričom po
ich otvorení poškodenou A. Y., túto vo dverách sotil, a tak sa dostal do priestorov rodinného domu, kde
poškodenej povedal, že má dlh na elektrike vo výške 400 eur a následne poškodenú v snahe získať od
nejpeniazesácalpomiestnostiachrodinnéhodomu,taktiežjudržalzaošatenieataktosasňoupresúval
doostatnýchpriestorovrodinnéhodomu,pričomsizvitríny,nachádzajúcejsavkuchynirodinnéhodomu,
vybral čiernu kabelku, v ktorej sa nachádzala peňaženka poškodenej, z ktorej vybral finančnú hotovosť

vo výške 75 eur a potom z jednej z izieb rodinného domu zobral dva ozdobné keramické taniere po
okrajoch pozlátené v hodnote 25 eur a súpravu keramickej čajovej šálky s tanierikom, ktoré boli po
okrajoch taktiež pozlátené, v hodnote 15 eur, načo rodinný dom opustil, čím poškodenej A. Y. spôsobil
škodu v celkovej výške 115 eur,

2/ dňa 23.09.2018 v čase okolo 11.45 hod. v obci F. vytlačením vchodovej brány sa dostal na

riadne oplotený a uzamknutý pozemok rodinného domu č. XXX, v ktorom býva poškodená A. Y., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. č. XXX, následne rozbil sklenú výplň okna, vyliezol na smetnú nádobu
a takto sa cez okno dostal do priestorov rodinného domu, kde poškodenú schmatol a sácal, aby mu
táto vydala peniaze, takto sa s poškodenou presunul do kuchyne, kde z vitríny vybral čiernu kabelku,
v ktorej mala poškodená peňaženku, z ktorej vybral finančnú hotovosť vo výške 175 eur, poškodenej
tiež vzal mobilný telefón zn. NOKIA TA-1030, IMEI: 357314084226855 s batériou bez karty operátora

v hodnote 60 eur, pričom poškodená mu zároveň vydala krížik zo žltého kovu v hodnote minimálne 30eur a medailónik s portrétom sv. Fatimy v hodnote minimálne 50 eur, následne odomknutím vchodových
dverí opustil rodinný dom, čím poškodenej spôsobil škodu v celkovej výške 315 eur.

Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému :

Podľa § 188 odsek 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 odsek 2, § 39 odsek 2 písm. d/, odsek 4, § 41
odsek 2, § 42 odsek 1 Trestného zákona úhrnný i súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Galanta
sp. zn. 27T 37/2018 zo dňa 7.11.2018, právoplatný 07.11.2018 ako i všetky ďalšie rozhodnutie na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovanému uložil povinnosť uhradiť spôsobenú škodu
poškodenej A. Y., nar. XX.XX.XXXX v W., bytom F. č. XXX v celkovej výške 430,- Eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku poškodenú A. Y. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal

na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 198-203 spisu.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní

po zákonnom poučení podľa § 257 odsek 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že zo žalovanej
trestnej činnosti sa cíti byť vinným. Okresný súd po splnení zákonných podmienok v zmysle § 257
odsek 5 Trestného poriadku a vzhľadom aj na stanovisko prokurátorky, uznesením podľa § 257 odsek
7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu,
v akom sa obžalovaný doznal k žalovanej trestnej činnosti sa nevykoná, vykoná sa dokazovanie iba

ohľadne výroku o treste a náhrade škody.

K výroku o treste okresný súd uviedol, že pri úvahe o treste prihliadol na ustanovenie § 34, § 36 písm.
l/, § 37 písm. m/, § 38 odsek 2, § 39 odsek 2 písm. d/, odsek 4, § 41 odsek 2, § 42 odsek 1 Trestného
zákona. Vyhodnotil osobu obžalovaného, ktorý je z miesta bydliska všeobecne hodnotený, doposiaľ bol

1-krát súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 27T/37/2018 zo dňa 07.11.2018,
právoplatného dňa 07.11.2018 pre drogovú trestnú činnosť, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody
v trvaní troch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom
v trvaní 4 rokov. Z výpisu evidencie priestupkov vyplýva, že bol v minulosti 17-krát priestupkovo
prejednávaný, prevažne išlo o porušovanie pravidiel cestnej premávky, v jednom prípade bol postihnutý

aj za narušenie občianskeho spolunažívania.

Priúvaheovýmeretrestu,predovšetkýmokresnýsúdzobraldoúvahyučinenévyhlásenieobžalovaného
o vine. Vyhlásenie viny obžalovaným je neodvolateľné, zakladá možný zákonný postup pre mimoriadne
zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody v súlade s

ustanovením § 39 odsek 2 písm. d/, odsek 4 Trestného zákona.

Pri znížení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby taktiež zobral do úvahy aj trestnoprávnu minulosť
obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný za násilnú trestnú činnosť. Okrem toho poukázal
na tú skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Vzhľadom na postoj

obžalovaného, na okolnosti trestnej činnosti a s poukazom na jeho osobu mu uložil úhrnný i súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, pre výkon ktorého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd zároveň súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 27T/37/2018 zo

dňa 07.11.2018, právoplatný dňa 07.11.2018, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Pri ukladaní trestu použil zásadu vyjadrenú v ustanovení § 41 odsek 2 Trestného zákona. Z uvedeného
dôvodu sadzba podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona nebola upravená podľa § 38 odsek 4 Trestného
zákona (zvýšením jej dolnej hranice o jednu tretinu), pretože súd ukladal trest za súčasného zvýšenia

hornej hranice trestnej sadzby podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona. Nevzhliadol na prevažujúci pomer
priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami, nakoľko tá skutočnosť, že obžalovaný spáchal
viac trestných činov, ktorá by odôvodňovala použitie § 37 písm. h/ Trestného zákona, bola zohľadnená
už pri aplikácii § 41 odsek 2 Trestného zákona, čo v zmysle § 38 odsek 1 Trestného zákona vylučuje
jej opätovnú aplikáciu. Podľa názoru okresného súdu trest musí byť úmerný spáchanému trestnému

činu, čo tvorí zásadu proporcionálnosti trestu. Účel trestu nie je možné vykladať iba represívne. Trest
predovšetkým tvorí prevýchovu páchateľa a jeho úlohou je prinútiť páchateľa k rešpektovaniu zákonov
a vrátiť ho do spoločnosti. Z toho dôvodu mal za to, že uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov
nepodmienečne, dostatočne spĺňa účel trestu a zároveň dostatočne zabezpečuje ochranu spoločnosti
pred páchateľmi trestných činov. Takto uložený trest je podľa okresného súdu primeraným trestom z
hľadiska generálnej aj individuálnej prevencie.

Okresný súd v závere poukázal na návrh trestu intervenujúcej prokurátorky, ktorá s poukazom na
ustanovenie § 38 odsek 7 Trestného zákona v záverečnej reči nenavrhla pri ukladaní trestu použiť
ustanovenie § 38 odsek 4 Trestného zákona, z dôvodu neprimeranej prísnosti.

Pokiaľ ide o spôsobenú škodu, okresný súd zaviazal obžalovaného uhradiť spôsobenú škodu
poškodenej A. Y. v celkovej výške 430 Eur. Nakoľko si poškodená uplatnila náhradu škody nad rámec
zadováženého odborného vyjadrenia, poškodenú so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na
civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote, ihneď na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku
(č.l. 196 spisu) zahlásil odvolanie okresný prokurátor.

Obžalovaný a obhajca obžalovaného sa na hlavnom pojednávaní vzdali práva na podanie odvolania.

V písomnom odôvodnení zahláseného odvolania v rozsahu (č.l. 205-206 spisu) okresný prokurátor
uviedol, že odvolanie podáva v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste a to z dôvodu, že
okresný súd pochybil, keď nedostatočne vyhodnotil spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného
a za konanie právne kvalifikované ako pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písm.
d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. e/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu

s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona, zo
spáchania ktorých bol obžalovaný napadnutým rozsudkom uznaný vinným, mu uložil nepodmienečný
trest odňatia pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v trvaní 6 rokov.

Podľa názoru prokuratúry je uložený trest neprimerane mierny s ohľadom na všetky okolnosti prípadu.

Obžalovaný naplnil okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby, keďže zločin lúpeže spáchal
na chránenej osobe, a to na osobe vyššieho veku, ktorú si obžalovaný z dôvodu jej zraniteľnosti vedome
vytipoval, čo pri výsluchu potvrdil samotný obžalovaný, a prečin porušovania domovej slobody spáchal
prekonaním prekážky, ktorá mala zabrániť vniknutiu do obydlia.

Okresný súd sa pri určovaní výmery trestu jednoznačne zameral len na tie okolnosti, ktoré svedčia v
prospech obžalovaného, opomenul však prihliadnuť aj na ďalšie okolnosti prípadu, ktoré sú z hľadiska
určenia výmery trestu relevantné a síce skutočnosť, že obžalovaný sa konania dopustil voči chránenej
osobe, osobe vyššieho veku, ktoré sú práve pre jej bezbrannosť vedome vytipoval, čo vo svojej výpovedi
v prípravnom konaní potvrdil sám. Vo svojom protispoločenskom konaní pokračoval, keďže k prvému

útoku z jeho strany došlo dňa 16.09.2018 a k druhému dňa 23.09.2018, čiže násilie, ktorého sa dopustil
voči poškodenej, ktorá je teda chránenou osobou, nebolo len jednorázovou záležitosťou.

Z odpisu registra trestov obžalovaného pritom vyplýva, že v jeho prípade sa jedná o osobu, ktorá bola
v minulosti 2-krát súdne trestaná a v jednom prípade aj právoplatne odsúdená za drogovú trestnú

činnosť.Uobžalovanéhosajednáokonzumentadrog,ktorýsapravdepodobneajtakýmtospôsobom,t.j.
trestnou činnosťou majetkovej a násilnej povahy, snaží zabezpečiť prostriedky na nákup drog, uvedenú
skutočnosť však okresný súd pri posudzovaní osoby obžalovaného nezohľadnil.Pri určovaní výmery trestu okresný súd zároveň nesprávne vychádzal z rovnováhy medzi poľahčujúcimi
a priťažujúcimi okolnosťami, keď zohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona
a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, hoci v danom prípade mal zohľadniť aj

priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona. Argument súdu, že na priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona nemohol prihliadnuť, nakoľko skutočnosť, že obžalovaný spáchal
viac trestných činov, už bola zohľadnená pri aplikácii § 41 odsek 2 Trestného zákona v danom prípade
neobstojí, keďže obžalovaný bol už len v tejto veci uznaný vinným zo spáchania dvoch trestných činov,
a to jednak zo zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na

§ 139 odsek 1 písm. e/ Trestného zákona a jednak z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194
odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona, a použitie ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona
je preto z hľadiska možnosti zohľadnenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona
irelevantné. Obžalovanému totiž v danej veci možno pričítať spáchanie viacerých trestných činov bez
ohľadu na skutočnosť, že sa mu ukladá súhrnný trest.

Ďalej prokurátor poukázal na návrh prednesený na okresnom súde, kedy navrhoval uloženie trestu
odňatia slobody v trvaní 8 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia. Okresný súd však na tento navrhovaný trest neprihliadol napriek tomu, že
prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rozpätí od 8 rokov a 8 mesiacov do 16 rokov.

V závere navrhol, aby krajský súd ako odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 321 odsek 1 písm.
e/, odsek 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a to v zmysle ustanovenia
§ 322 odsek 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol rozsudkom a uložil obžalovanému za spáchaný
trestný čin primeraný a spravodlivý trest, a to trest odňatia slobody, ktorý bude uložený aspoň v rámci
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Obžalovaný sa prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril k zdôvodneniu odvolania okresného prokurátora
v rozsahu č.l. 209 spisu keď uviedol, že obžalovaný sa pri prvom výsluchu priznal, oľutoval spáchanie
trestného činu, ospravedlnil sa poškodenej a ihneď po vyhlásení rozsudku prijal trest. Trest uložený
súdom I. stupňa je postačujúci na zabezpečenie ochrany spoločnosti. Vzhľadom na uvedené navrhol

zamietnuť odvolanie prokurátora.

Konanie na odvolacom súde:

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnil obžalovaný, jeho obhajca ako aj

prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave.

Na verejnom zasadnutí prokurátor zotrval na podanom odvolaní a navrhol rozsudok okresného súdu
zrušiť vo výroku o treste a uložiť prísnejší nepodmienečný trest.

Obhajca obžalovaného sa pridržiaval písomne podaného vyjadrenia k odvolaniu prokurátora a navrhol
odvolanie zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že sa k spáchanej trestnej činnosti priznal, oľutoval svoju
vinu, v budúcnosti sa nechce dostať do rozporu so zákonom. Táto väzba bola pre neho ponaučením do

budúcna. Má 3 deti, chce sa o ne starať, deti potrebujú dvoch rodičov, so svojou rodinou počas väzby
kontakt udržiava.

Krajský súd ako súd odvolací (ďalej len "odvolací súd" - § 315 Trestného poriadku) skôr, než začal plniť
svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Trestného poriadku zisťoval, či odvolanie je prípustné, či

bolo podané včas a oprávnenou osobou a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podania odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania, avšak z obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie je
prípustné (§ 315 odsek 1 Trestného poriadku), bolo podané včas, v zákonom stanovenej lehote a na
mieste, kde možno tento opravný prostriedok podať (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku ), oprávnenou
osobou(§307odsek1,odsek2Trestnéhoporiadku),anedošlokvzdaniusaprávanapodanieodvolania

alebo k späťvzatiu podaného odvolania.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia - vyjadrujúceho revízny princíp - odvolací súd preskúmáva
len tie výroky, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ak i správnosť postupu konania, predchádzajúcehonapadnutému výroku rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré
síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti
rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania v zmysle ustanovenia § 371 odsek

1 Trestného poriadku.
Odvolací súd preskúmaním obsahu spisového materiálu ako i podaného opravného prostriedku a zistil :

• prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 15.02.2019 pod č. 2 Pv 374/18/2202-23 podľa §
234 odsek 1 Trestného poriadku obžalobu na W. Y. pre pokračovací zločin lúpeže podľa ustanovenia §

188 odsek 1, odsek 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písm. e/
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek
1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona;

• obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 24.04.2019 ( č.l. 192-196 spisu) urobil v zmysle § 257 odsek 1
písm.b/Trestnéhoporiadkuvyhlásenie, žejevinnýzospáchaniaskutkuvbode1/,2/obžaloby,následne

okresný súd pristúpil k výsluchu obžalovaného o okolnostiam uvedených v § 257 odsek 5 Trestného
poriadku a po zistení stanoviska prokurátora a tichej porade senátu v zmysle § 257 odsek 7 Trestného
poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, že je zo žalovanej trestnej činnosti t.j. pokračovacieho zločinu
lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. e/
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek

1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené v bode 1/, 2/ obžaloby
sa v plnom rozsahu cíti byť vinný, zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu ako sa obžalovaný doznal
k spáchanej činnosti súd nevykoná dokazovanie, dokazovanie vykoná iba ohľadom výroku o treste a
škode;

• následne okresný súd na hlavnom pojednávaní prečítal listinné dôkazy a to vyjadrenie poškodenej z
č.l. 63, odborné vyjadrenie č.l. 127, 130, 134, relácie na obžalovaného č.l. 148-158 a oboznámil spis
Okresného súdu Galanta sp. zn. 27T/37/2018

K rozsudku súdu I. stupňa všeobecne :

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného a poučenie obžalovaného podľa § 257 odsek 2 Trestného
poriadku ako aj odvolanie okresného prokurátora smerujúce proti výroku o treste krajský súd preskúmal
odvolanie okresného prokurátora len v rozsahu uloženého trestu.
K uloženému trestu

Odvolací súd ustálil, že okresný súd nepochybil postupom v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti
potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné
dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre
uloženie spravodlivého trestu.

K osobe obžalovaného :

· je bez pracovného pomeru, nemá žiadny príjem, je nemajetný,
· má družku a tri maloleté deti vo veku 3,7 a 6 - ročné,

· z ústrednej evidencie priestupkov MV SR č.l. 147-149 vyplynulo, že bol 17-krát priestupkovo
prejednávaný od roku 2013 prevažne pre priestupky na úseku dopravy,
· zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky č.l. 153 vyplynulo, že ako uchádzač o
zamestnanie bol evidovaný od 15.05.2006 do 05.11.2006, nepoberá ani nepoberal pomoc v hmotnej
núdzi ani štátom sociálne dávky,

· zo správy obce F. vyplynulo, že do aktivačných prác v obci sa nezapojil, nebol posudzovaný komisiou
verejného poriadku, pochádza zo sociálne slabšej rodiny, v rodine mali spory medzi súrodencami,
·zosprávysociálnejpoisťovnevyplýva,ženiejevedenývinformačnomsystémesociálnejpoisťovneako
žiadateľ o dávku v nezamestnanosti, nie je vedený ani ako poberateľ nemocenských a dôchodkových
dávok

· z registra trestov vyplynulo, že má 2 záznamy : prvýkrát sa dostal do rozporu so zákonom v roku 2006,
kedy Okresnou prokuratúrou Galanta bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené a to rozhodnutím
zo dňa 08.06.2006 sp. zn. 2 Pv 126/2006, v skúšobnej dobe sa osvedčil, stíhaný bol podľa § 171
odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 07.11.2018 sp.zn. 27T/37/2018 bol odsúdený podľa § 172 odsek 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona č. 300/2005,
rozsudok nadobudol právoplatnosť 07.11.2018 a bol mu uložený trest odňatia slobody na 3 roky so
skúšobnou dobou v trvaní 4 rokov s probačným dohľadom, obmedzením zákazu požívania omamných

látok a povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho
výcviku.

V dôvodoch rozsudku okresný súd dostatočne vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov
dospel k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne v tomto smere aplikoval poľahčujúcu

okolnosť v súlade s § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa a oľutoval spáchanie trestného
činu), nesprávne však aplikoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona. Správne
vyhodnotil vyhlásenie obžalovaného ako okolnosť na použitie mimoriadneho zníženia trestu v zmysle
ustanovenia§39ods.2písm.d/,odsek4Trestnéhozákonaadolnúhranicuznížilojednutretinuzákonom
ustanovenej trestnej sadzby.

Nakoľko súd I. stupňa odsudzoval obžalovaného za trestný čin (spáchaný dňa 16.9.2019 a 23.9.2019),
ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin
(rozsudok OS Galanta sp.zn.2T37/2018 zo dňa 07.11.2018, právoplatný dňa 07.11.2018) správne uložil
obžalovanému súhrnný trest podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 41 odsek 2 Trestného
zákona, čím pri ukladaní trestu zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestných činov z

nich najprísnejšieho o jednu tretinu a správne zrušil výrok o treste rozsudku rozsudok Okresného súdu
Galanta sp.zn.2T37/2018 zo dňa 7.11.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Okresný súd postupoval správne, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rok v sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku.

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa§39ods.2Trestnéhozákona,súdmôžeznížiťtrestpoddolnúhranicutrestnejsadzbyustanovenej
týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa

d) v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu,

Podľa § 39ods. 4) Trestného zákona, v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a
v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať

rokov.

Podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaným dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie

trestného o jednu tretinu, súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby
odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať 25 rokov a pri mladistvých
trestnú sadzbu uvedenú v § 117 odsek 1 odsek 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného
trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných
činov.

Podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 38 ods.7 Trestného zákona, ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá
zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie
týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných 10-tich rokoch
pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za

úmyselný trestný čin.

Okresný súd nepochybil ani tým postupom, keď obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 48 odsek 2 písm.
a/ Trestného zákona, pretože v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo

výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Odvolací súd poukazuje na pochybenia okresného súdu pri ukladaní trestu , ktoré však neviedli odvolací
súd k zmene výšky uloženého trestu to :

· okresný súd nesprávne aplikoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona.

Obžalovanému nebolo možné pričítať priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona
pretože v prípade rozhodnutia Okresnej prokuratúry Galanta zo dňa 08.06.2006 sp. zn. 2 Pv 126/2001
sa na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený a na toto odsúdenie nemožno prihliadať pri ukladaní trestu.
Rovnako I. stupňový súd nemohol prihliadnuť na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Galanta zo

dňa 07.11.2018 sp. zn. 27T/37/2018, nakoľko okresný súd ukladal vo vzťahu k tomuto odsúdeniu za
jeho súčasného zrušenia čo do výroku o treste súhrnný trest, keďže sa jednalo o viacčinný súbeh a
nebola splnená podmienka, že páchateľ už bol pred spáchaním trestného činu právoplatne odsúdený
pre akýkoľvek iný trestný čin.

Za priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona možno považovať predchádzajúce
odsúdenie páchateľa - všeobecnú recidívu t.j. odsúdenie pre akýkoľvek iný trestný čin alebo špeciálnu
recidívu trest odsúdenia pre rovnaký trestný čin pre aký je páchateľ znova odsúdený. V danom prípade
však vzhľadom k ukladaniu súhrnného trestu k rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 07.11.2018
sp. zn. 27T/37/2018 nejde o recidívu preto nie je možné aplikovať uvedenú priťažujúcu okolnosť.

Skutočnosť, že okresný súd aplikoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona sa v
konečnom dôsledku prejavilo i v nesprávnom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností kedy pri
nepriznaní priťažujúcej okolnosti by prevažovali poľahčujúce okolnosti v súlade s § 38 odsek 3 Trestného
zákona.

· k uloženie úhrnného a súhrnného trestu :

I. Ak ide o spáchanie dvoch trestných činov v reálnom súbehu prerokovaných v dvoch samostatných
súdnych konaniach v prípade ukladania súhrnného trestu podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona súd
vo výroku o treste neuvedie, že sa tento trestný čin ukladá aj ako úhrnný, lebo súhrnný trest sa ukladá

podľa zásad trestu úhrnného, ktorého uloženie by bolo aktuálne vtedy, ak by sa viedlo spoločné konanie
v súdnej fáze trestného stíhania o oboch skutkoch. Vždy však uvedie či súhrnný trest podľa § 42 odsek
1 Trestného zákona ukladá s použitím § 41 odsek 1 alebo § 41 odsek 2 Trestného zákona ( zbierka
stanovísk NS SR a rozhodnutí SR 1/2013, stanovisko č. 7).

Okresný súd nadbytočne uviedol vo výroku o treste ,,....na úhrnný i súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 6 ( šesť) rokov,“ keď mal uviesť iba ,, na súhrnný trest“, a to s poukazom na vyššie citované
stanovisko Najvyššieho súdu SR.

K dôvodom odvolania okresnej prokuratúry:

· k nepoužitiu priťažujúcej okolnosti podľa ustanovenia § 37 písm. h/ Trestného zákona

Pojem viac v spojení viac trestných činov v § 37 písm. h/ Trestného zákona a 2 a viac v slovnom spojení
„dva a viac trestných činov“ v § 41 odsek 1 Trestného zákona, so synonymom a ustanovenie § 37 písm.

h/ Trestného zákona je v tomto rozsahu potrebné vykladať tak, že Trestný zákon považuje za priťažujúcu
okolnosť spáchania viac ako jedného trestného činu.Spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu sa však v súlade so zásadou nebis in dem vyjadrenú v
§ 38 odsek 1 Trestného zákona nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného
zákona ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby pričom môže

ísť o okolnosť podľa ustanovenia všeobecnej časti trestného zákona (§41 odsek 2 Trestného zákona,
stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR prijaté dňa 14.06.2010 sp. zn. Tpj. 104/2006.

Okresný súd správne neprihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 psím. h/ Trestného zákona. Podľa
súdnej praxe ak je obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody vo zvyšnej trestnej sadzbe podľa §

41 odsek 2 Trestného zákona nemožno okolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov hodnotiť
zároveň ako priťažujúcu v zmysle § 37 písm. a/ Trestného zákona, lebo by tak došlo k dvojitému
pripočítaniu tej istej okolnosti v neprospech obžalovaného. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na
vyššie uvedené stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR prijatej dňa 14.06.2010 sp.
zn. Tpj. 104/2009.

· k námietke, že okresný súd neprihliadol, že skutok bol spáchaný na chránenej osobe krajský súd
uvádza, že vek poškodenej (teda chránenej osobe) sa premieta už do prísnejšej právnej kvalifikácie
podľa § 188 odsek 2 písm. d/ Trestného zákona.

· k mimoriadnemu zníženiu trestu podľa § 39 ods.2 písm. d/ , odsek 4 Trestného zákona:

Súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho
procesu - objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v
trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže
byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona.

Poľahčujúcaokolnosťpodľa§36písm.l/Trestnéhozákonapredpokladáokrempriznaniasapáchateľaaj
úprimné oľutovanie trestného činu. Či k takému oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa konkrétnych
okolností prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného) po prijatí
vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (najmä pri využití práva

záverečnej reči a posledného slova).
Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu
nadrámeczákona.Vinýchsmerochjeprípustná,akvprospechpáchateľaodstraňujemedzeruvzákone
a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu.

Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť
trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu,
možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu
a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1
písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako

obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo
akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu (Stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 44 uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR 5/2017).

Odvolací súd uvádza, že postup súdu I. stupňa bol správny, keď po prijatí vyhlásenia obžalovaného
o vine pristúpil na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri
schválení dohody o vine a treste a to s poukazom na vyššie uvedené Stanovisko trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu SR č. 44.

· k výške uloženého trestu :

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na je o výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných čin trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob páchania činu a jeho následok, na zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, na jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Odvolací súd uvádza, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
spoločnosťou.

Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom
výchovy (prevencia). Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na
zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby

viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych
páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe
tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú.
Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému

pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka
primeranosti trestu aj individualizácia tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho
zvláštnosti a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste (rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 13.05.2014 sp. zn. 4To/7/2013).

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestu a to jednak pri zásadách
ukladania trestov jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí
súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 odsek 1 Trestného zákona) a vymedzenia okolností
na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 odsek 4 Trestného zákona).

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (§ 34 odsek 3, odsek 4 Trestného
zákona). Tieto okolnosti, na ktoré je potrebné prihliadnuť pri ukladaní trestu, dostatočne zdôvodnil I.

stupňový súd v napadnutom rozsudku a odvolací súd sa s nimi stotožňuje bez toho, aby ich opakoval aj v
tomto rozhodnutí. Odvolací súd len dopĺňa, že ide o 31 ročného obžalovaného, ktorý má 3 maloleté deti,
ktoré budú neprítomnosťou svojho otca postihnuté. Uložený trest vo výške 6 rokov spĺňa podmienky tak
individuálnej ako aj generálnej prevencie

Pri preskúmavaní výroku o treste odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu,
pomery obžalovaného, následok, mieru zavinenia, jeho predchádzajúci život ale i postoj, ktorý pred
súdom zaujal, mieru poľahčujúcich okolností považuje trest uložený súdom I. stupňa vo výmere 6-tich
rokov za primeraný a dostatočný na jeho nápravu.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam krajský súd konštatuje, že nezistil žiadny relevantný dôvod na
zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku preto odvolanie okresného prokurátora podľa § 319
Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.