Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/82/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219010756
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7219010756.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava

TomčovčíkaaJUDr.MargarétyJurkovejŽoldákovej,naverejnomzasadnutíkonanomdňa18.septembra
2019, v trestnej veci proti obžalovanému D. E., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1 Tr.zák.
a iné, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo
dňa 21.6.2019 sp.zn. 5T/42/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. e/, ods.2 Tr.por. zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste a
spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por., § 155 ods.1, § 41 ods.2, § 36 písm. l/, h/, § 37 písm.h/,§ 38 ods. 3 Tr.zák., §
39 ods.2 písm.d/ ods.4/ Tr.zák. per analogiam obžalovanému D. E.Z., F.. XX.X.XXXX R. P., trvale bytom
P., T. XX, prechodne bytom bez prihlásenia P., P. X, t.č. v ÚVV a ÚVTOS Košice, ukladá úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods.1 Tr.zák. za podmienok uvedených v § 49 ods.1 Tr.zák. súd výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá.

Podľa § 51 ods.2 Tr.zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods.2, ods.3 písm.b/ Tr.zák. počas skúšobnej doby ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov.

Podľa § 51 ods.2, ods.4 písm.c/ Tr.zák. ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej
dobe spôsobenú škodu.

Podľa§51ods.2,ods.4písm.g/Tr.zák.ukladápovinnosťspočívajúcuvpríkazepodrobiťsavsúčinnostis
probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu.

Podľa § 319 Tr.por. zamieta odvolanie okresného prokurátora.

Inak napadnutý rozsudok ostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 21.6.2019 sp.zn. 5T/42/2019 bol obžalovaný D. E. uznaný
za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1 Tr.zák., prečinu ublíženia na zdraví podľa§ 156 ods.1 Tr.zák., prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a/, ods.2 písm.b/ Tr.zák., na tom
skutkovom základe, že

dňa 01.01.2019 v čase okolo 00,40 hod. pred obytným blokom na ulici T. XX v P. bezdôvodne fyzicky
napadol C. Q. tak, že ho s kladivom v ruke opakovane udieral po celom tele a následne fyzicky napadol
D. T., ktorého po tom, čo sa snažil pred obžalovaným ustupovať, udrel obžalovaný kladivom po jeho
ľavej ruke, ktorú mal položenú na zadnom skle vozidla zn. R. G., W. M., EČV: Q. XXXBE, následne
v útoku pokračoval tak, že opätovne s kladivom v ruke udieral C. Q. do oblasti temena hlavy, chrbta

a do celého tela, ktorému sa snažil pomôcť A. J., ktorý pristúpil zozadu k obžalovanému so slovami,
nech dá pokoj C., načo obžalovaný zareagoval tak, že sa otočil k A. J. a kladivom ho udrel do zadnej
ľavej časti hlavy, opakovane ho kladivom udieral po chrbte a jedenkrát po stehne, načo si A. J. sadol
na múrik a obžalovanému zopakoval, aby prestal, načo obžalovaný nereagoval a dvakrát ho kopol
do hlavy, následne obžalovaný fyzicky napadol Ľ. T. a to tak, že ju kladivom udrel do ľavej časti
hlavy, do nohy a boku, načo sa menovanej podarilo ujsť a privolať pomoc, čím C. Q. spôsobil ťažkú

ujmu na zdraví a to zlomeninu ľavej temennej kosti, ľahký otras mozgu, pomliaždenie ľavej obličky s
krvácaním pod obal obličky, rany na temene hlavy vľavo, dve rany ucha vľavo, ranu nad ľavým uchom,
pomliaždenie chrbta, ranu na ľavom predkolení, pomliaždenie na ľavom predkolení, ranu na krku vľavo,
pomliaždenie na pravom stehne a ľavom ramene s dobou liečenia do 42 dní, pričom útok obžalovaného
na poškodeného C. Q. kladivom bol vedený do chrbta, kde v hĺbke sa nachádza životne dôležitý orgán

ľavá oblička a u poškodeného C. Q. došlo k poraneniu ľavej obličky s krvácaním pod obal obličky, ktoré
bolo z medicínskeho hľadiska hodnotené ako poranenie životne dôležitého orgánu, poškodenému D. T.
spôsobil obžalovaný ľahkú ujmu na zdraví a to ranu s pomliaždením na chrbte ľavej ruky a ranu na ľavej
dlani s dobou liečenia 10 dní, A. J. spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a to ranu v záhlaví, pomliaždenie nosa,
pomliaždenie tváre vpravo, pomliaždenie ľavej obličky s krvácaním do moču, pomliaždenie a odreninu

ľavého stehna, pomliaždenie a odreninu pravého lýtka a pomliaždenie driekovej oblasti s dobou liečenia
10 dní, pričom útok obžalovaného s kladivom na poškodeného A. J. bol vedený do ľavej driekovej oblasti,
kde sa v hĺbke nachádza životne dôležitý orgán ľavá oblička a u poškodeného došlo k poraneniu ľavej
obličky ako životne dôležitého orgánu a poškodenej Ľ. T. spôsobil ľahkú ujmu na zdraví a to ľahký otras
mozgu, ranu na hlave s pomliaždením a pomliaždenie ľavého stehna s krvnou podliatinou s dobou

liečenia 21 dní.

Za to bol obžalovanému D. E. podľa § 155 ods.1, § 41 ods.2, § 36 písm.l/, písm.k/ Tr.zák., § 39 ods.2
písm.d/, ods.4 Tr.zák. per analogiam uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods.2 písm. a/ Tr.zák. súd obžalovaného pre účely výkonu trestu zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods.2 písm.d/ Tr.zák. súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie

ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu titulom bolestného
poškodeným :
C. Q., nar. XX.XX.XXXX R. P., trvale bytom P., T. XX vo výške 3.607,00 € (tritisícšesťstosedem eur),

A. J., nar. XX.XX.XXXX R. P., trvale bytom P., Q. XX vo výške 1.613,00 € (jedentisícšesťstotrinásť eur),
Ľ. T., nar. XX.XX.XXXX R. P., trvale bytom P., Ť. XXA vo výške 950,00 € (deväťstopäťdesiat eur),
D. T., nar. XX.XX.XXXX R. P., trvale bytom P., P.. D. X vo výške 332,00 € (tristotridsaťdva eur),
a titulom majetkovej škody (náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť) C. W. H., I..J.., L. XX, T., O.Č.:
XX XXX XXX vo výške 1.955,89 € (jedentisícdeväťstopäťdesiatpäť eur a osemdesiatdeväť centov), na

účet vedený v Š. H., IBAN: J., J. P.: J. (sumu 1.111,02 €, VS: XXXXXXXXXX, KS: XXXX a SS: XXXXX;
sumu 649,91 €, VS: XXXXXXXXXX, KS: XXXX a SS: XXXXX; sumu 32,44 €, VS: XXXXXXXXXX, KS:
XXXX, SS: XXXXX; a sumu 162,52 €, VS: XXXXXXXXXX, KS: XXXX, SS: XXXXX).

Podľa § 288 ods. 2 Tr.por. odkázal poškodených C. Q., nar. XX.XX.XXXX R. P., trvale bytom P., T. XX,

Lukáša Semančíka, nar. XX.XX.XXXX R. P., trvale bytom P., Q. XX, Ľ. T., nar. XX.XX.XXXX R. P., trvale
bytom P., Ť. XXA I. D. T., nar. XX.XX.XXXX R. P., trvale bytom P., P.. D. X so zvyškom nároku na náhradu
škody na civilný proces.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor a obžalovaný D. E..

V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor uviedol, že Okresný súd Košice II sa pri ukladaní

trestu neriadil dôsledne ustanovením § 34 ods.1, ods.4 Trestného zákona.

Obžalovaný D. E. má v registri trestov od r. 1998 doposiaľ šesť záznamov, prvé tri sa týkajú trestných
činov krádeže, posledné tri záznamy sú za trestné činy výtržníctva spojené aj s ublížením na zdraví v r.
2000, 2001 a 2007. Všetky odsúdenia už majú fikciu zahladenia, sú však dôkazom toho, že obžalovaný

má sklony k správaniu, ktorým atakuje svoje okolie.

Obžalovaný D. E. bol uznaný vinným z troch trestných činov, a to zo zločinu ublíženia na zdraví podľa
§ 155 ods. 1 Trestného zákona, prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, pri ktorom došlo k
spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, a to k poraneniu životne dôležitých orgánov u poškodených C. Q. I.

A. J. a poškodeným D. T. I. Ľ. T. obžalovaný spôsobil ľahkú ujmu na zdraví.

Z vyššie uvedených dôvodov považoval prokurátor uloženie úhrnného trestu odňatia slobody
nepodmienečne pod dolnú hranicu trestnej sadzby zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1
Trestného zákona za nedostačujúce, pričom na mieste mal byť uložený obžalovanému úhrnný trest

odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby nepodmienečne so zaradením pre účely výkonu trestu
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

V závere písomných dôvodov odvolania prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok
Okresného súdu Košice II, sp. zn. 5T 42/2019 zo dňa 21.06.2019 vo výroku o treste a aby vec vrátil na

rozhodnutie Okresnému súdu Košice II.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný D. E. navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia
§ 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a v zmysle
ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa §

155 ods. 1, § 41 ods. 2, § 36 písm. k), písm. l) Trestného zákona, § 39 ods.2 písm.d), ods.4 Trestného
zákona per analogiam úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, ktorého výkon podľa § 51 ods.
1, ods. 2 Trestného zákona podmienečne odloží na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov s probačným
dohľadom, za súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou podľa
§ 73 ods.2 písm.d) Trestného zákona.

S rozhodnutím súdu prvého stupňa vo vzťahu k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody
obžalovaný nesúhlasil z dôvodu, že súd dostatočne nezohľadnil ustanovenia § 34 ods. 3 a § 34 ods.
4 Trestného zákona, a teda uložený trest je s ohľadom na všetky okolnosti prejednávanej trestnej veci,
postoj obžalovaného k danej veci a jeho osobné pomery, neprimerane prísny.

Obžalovaný D. E. vyslovil názor, že za situácie, keby súd prvého stupňa správne aplikoval závery
stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Tpj/55/2016 zo dňa 27.06.2017, umožňujúce uloženie
trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, boli v prípade obžalovaného splnené zákonné predpoklady

na to, aby mu bol uložený trest, ktorého výkon by bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu za
súčasného uloženia probačného dohľadu.

Opätovne poukázal na skutočnosť, že sa k spáchaniu skutku, pre ktorý bol trestne stíhaný viacnásobne
priznal, a to jednak v rámci prípravného konania, rovnako tak na hlavnom pojednávaní, na ktorom

urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Zároveň viackrát úprimne oľutoval
spáchanie skutku, poškodeným a ich rodinám sa ospravedlnil za spôsobené ťažkosti a nepríjemnosti
v dôsledku jeho konania.

V rámci aktuálnych možností obžalovaného, resp. možností jeho rodiny pristúpil aktívne k uspokojeniu

nárokovjednotlivýchpoškodenýchnanáhraduškodytitulombolestnéhozazranenia,ktoré poškodeným
spôsobil. Do termínu hlavného pojednávania čiastočne uhradil jednotlivým poškodeným ich nároky, aby
aspoň takto zmiernil im vzniknutú ujmu, reparoval negatívne následky spôsobené jeho protiprávnym
konaním, čím dal najavo skutočný záujem v maximálnej miere odčiniť následky jeho konania.Ďalej obžalovaný D. E. poukázal na svoje osobné pomery, t.j. spôsob života do času jeho väzobného
stíhania, kedy pracoval, pričom primárnym cieľom bolo zabezpečiť svoju rodinu, postarať sa o jeho dve

maloleté deti a družku, ktoré boli odkázané na jeho príjem ako jediného živiteľa rodiny.

Uloženie nepodmienečného trestu tak nebude mať dopad iba na obžalovaného ako páchateľa trestného
činu, ale výrazne negatívnym spôsobom postihne aj rodinu obžalovaného, ktorá ostane bez príjmu,
keďže družka obžalovaného nebude schopná sama zvládnuť finančný chod domácnosti.

V tejto súvislosti obžalovaný poukázal na skutočnosť, že dlhodobo viedol riadny život. V minulosti bol
viackrát súdne trestaný, na všetky tieto odsúdenia sa zo zákona hľadí akoby nebol odsúdený. Časový
odstup takmer 12 rokov od jeho posledného odsúdenia je dostatočným dôkazom toho, že obžalovaný
sa poučil zo svojich chýb z minulosti a snažil sa viesť riadny život.

Aktuálne trestné konanie, teda predstavuje nepochopiteľný exces v inak pokojnom a riadnom vedení
života obžalovaného a rozhodne ho nemožno vykladať tak, že predchádzajúce odsúdenia nemali vplyv
na jeho prevýchovu. Zároveň obžalovaný zdôraznil, že doterajší pobyt vo väzbe v trvaní takmer 8
mesiacov bol pre neho dostatočným ponaučením a výstrahou, aby sa v budúcnosti vyvaroval akejkoľvek
trestnej činnosti.

K otázke nárokov jednotlivých poškodených na náhradu škody obžalovaný dôvodil, že v prípade,
uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody, by došlo k významnému, ak nie úplnému zmareniu
možnosti nahradiť poškodeným ich nároky, ktoré im vznikli titulom bolestného. Je nesporné, že možnosť
náhrady škody poškodeným zo strany obžalovaného je reálnejšia v prípade, ak budem čo najskôr

znovu pracovať, čo bude možné jedine vtedy, ak mu súd uloží trest, ktorého výkon bude podmienečne
odložený.

V závere písomných dôvodov svojho odvolania obžalovaný navrhol, aby krajský súd o ňom rozhodol
tak, ako je to uvedené v úvode jeho odvolania.

Obžalovaný D. E. sa písomne vyjadril k dôvodom odvolania prokurátora a navrhol, aby odvolací súd v
zmysle ustanovenia § 319 Trestného poriadku zamietol odvolanie prokurátora, pretože nie je dôvodné.
Vo svojom podaní v podstate opakoval dôvody uvedené v písomných dôvodoch odvolania.

Napodkladetaktopodanéhoodvolaniaodvolacísúdvzmysleustanovenia§317ods.1Tr.por.preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzaloazistil,žeodvolanieobžalovaného jedôvodné
a odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Okresný súd po zodpovedaní otázok obžalovaného D. E. v zmysle § 333 ods.3 písm. c/, d/, f/, g/, h/
Tr. por., v zmysle § 257 ods.7, ods.8 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe právne kvalifikovaného ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.1
Tr.zák., prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.zák., prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.
a/, ods.2 písm. b/ Tr. zák, a vyhlásil, že vykoná dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a nárokov na

náhradu škody.

Krajský súd vo vzťahu k uloženému trestu uvádza, že okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému
nepostupoval správne, ak len uznal existenciu dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l/ Tr.
zák. - priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, podľa § 36 písm. k/ Tr. zák.

- čiastočne nahradil spôsobenú škodu poškodeným a neuznal existenciu jednej priťažujúcej okolnosti
podľa§37písm.h/Tr.zák.-spáchalviactrestnýchčinov.Nesprávnepostupovalokresnýsúd priurčovaní
druhu a výmere trestu.

Podľa § 34 ods.1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.Podľa § 34 ods.2 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods.3 Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods.4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Podľa názoru krajského súdu uložený trest vo výmere troch rokov nepodmienečne obžalovanému
okresným súdom je neprimerane prísny a v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami Trestného
zákona. V danom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné dôkladne aplikovať stanovisko

trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj/55/2016 zo dňa 27.06.2017,
umožňujúce uloženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, v podobe uloženia podmienečného trestu
odňatia slobody s dlhšou skúšobnou dobou za súčasného uloženia viacerých primeraných obmedzení.

Súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho

procesu. Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36
písm.n/ Tr.zák.

Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm.l/ Tr.zák. predpokladá okrem priznania sa páchateľa aj úprimné
oľutovanie trestného činu. Či k takémuto oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa konkrétnych

okolností prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného) po prijatí
vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods.1 písm.b/, c/ Tr.por.

Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť
trest podľa § 39 ods.2 písm.d/, ods.4 Tr.zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda

nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam použiť aj v prípade uznania viny
podľa § 257 ods.1 písm.b/, c/ Tr.por. (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne
ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny dokonca bez toho, aby bolo
akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

Z vyššie uvedených ustanovení Trestného zákona a stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu SR vyplýva, že súd má možnosť, nie povinnosť, citlivo zvážiť účinky vyhlásenia obžalovaného, že
je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

V prípade osoby obžalovaného nie je možné prihliadnuť na jeho predchádzajúce odsúdenia, ktoré ako

správne uviedol v písomných dôvodoch svojho odvolania. V danom prípade sa naňho hľadí akoby
nebol súdne trestaný. K ustanoveniam § 34 ods.1 - ods.4 Tr.zák. krajský súd poznamenáva, že tieto pri
určení druhu a výmery trestu je potrebné hodnotiť vo vzájomných súvislostiach a nie tak, ako to uvádza
prokurátor,ktorýzdôrazňujespôsobspáchaniačinuanásledok.Právenaopakvprospechobžalovaného
nasvedčuje to, že počas celého prípravného konania sa priznal k spáchaniu skutku, ktorý sa mu kladie

za vinu a toto konanie úprimne oľutoval a na hlavnom pojednávaní uznal svoju vinu. Obžalovaný D.
E. v rámci svojich možností sčasti nahradil poškodeným spôsobenú škodu. V prospech obžalovaného
svedčí aj to, že bol pred spáchaním skutku zamestnaný a v prípade uloženia nepodmienečného trestu
odňatia slobody by došlo nielen k porušeniu ustanovenia § 34 ods.3 Tr.zák., ale aj k zmareniu možnosti
ďalej pracovať, a teda zaplatiť celú spôsobenú škodu z titulu bolestného všetkým poškodeným.

Krajský súd tak, ako to uvádza obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania, musel zohľadniť
osobu obžalovaného a postoj obžalovaného v prejednanom prípade, a preto zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods.3 Tr.por., § 155 ods.1, § 41 ods.2, § 36
písm. l/, h/, § 37 písm.h/, § 38 ods. 3 Tr.zák., § 39 ods.2 písm.d/ ods.4 Tr.zák. per analogiam uložil

obžalovanému D. E. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, ktorého výkon podľa § 51 ods.1
Tr.zák. za podmienok uvedených v § 49 ods.1 Tr.zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní
5 (päť) rokov s probačným dohľadom za súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností.Skúšobná doba v trvaní piatich rokov je dostatočná na to, aby obžalovaný nahradil celú spôsobenú
škodu poškodeným tak, ako to prezentoval v písomných dôvodoch svojho odvolania.

Krajský súd aj napriek tomu, že bolo obžalovanému uložené ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou, mu uložil podľa § 51 ods.2, ods.3 písm.b/ Tr.zák. obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania alkoholických nápojov počas skúšobnej doby.

Z uvedeného teda vyplýva, že ak toto obmedzenie poruší, nenahradí v skúšobnej dobe spôsobenú

škodu, v takom prípade dôjde k premene podmienečného trestu v trvaní troch rokov. Na posilnenie
podmienok na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život, bola krajským súdom uložená aj
povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo
iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. (§ 51 ods.2, ods.4
písm.g/ Tr.zák.)

Z vyššie uvedených dôvodov považoval krajský súd takto uložený trest za postačujúci, ktorý splní svoj
účel z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.