Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/84/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717212761
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5717212761.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a

členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Amálie Paulerovej, v právnej veci žalobcu: Ing. B. V., trvale
bytom W. XXX/X, S., nar. XX.X.XXXX, právne zastúpený: JUDr. Peter Vevurka, advokát so sídlom Q.
XXX/XX, XXX XX K., proti žalovanému: AFG s.r.o., so sídlom Dĺžiny 122/40, 039 01 Turčianske Teplice,
IČO: 36 383 422, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Menich, advokát so sídlom R. B. XX, XXX XX Q.,
o zaplatenie 9.000 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin
č.k. 21Csp/276/2017-149 zo dňa 4. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 9.000 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 1.7.2015 do zaplatenia. Vyslovil, že žalobca má
voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 2.6.2015 žalobca preukázal, že má voči
žalovanému pohľadávku zo zmluvy o pôžičke vo výške 9.000 € a túto pohľadávku žalovaný, ako aj jeho

právny predchodca STS mechanizácia, s.r.o., opakovane uznali. Žalovaný uplatnenú pohľadávku vo
výške 9.000 € počas súdneho sporu nepoprel a aj z tohto dôvodu ju považoval za nespornú v zmysle §
151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). V Zmluve o prevzatí dlhu zo dňa 2.6.2015 sa
zmluvnéstranydohodli,žepreberajúcidlžník,atospoločnosťAFGs.r.o.(žalovaný)zaplatíveriteľovi,ato
Ing. B. V. (žalobcovi) sumu 9.000 € v lehote do 30.6.2015. Teda nasledujúceho dňa 1.7.2015 sa žalovaný
dostal do omeškania, z ktorého titulu prináleží žalobcovi oprávnene nárok na zaplatenie zákonného
úroku z omeškania od 1.7.2015 v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

3. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že žalovaná pohľadávka zanikla započítaním, ktoré vykonal dňa
28.11.2017, nakoľko táto nebola judikovaná, súd prvej inštancie jej existenciu predbežne posudzoval.
Považoval za logické, aby sa posúdením pracovnoprávnej zodpovednosti za škodu (žalovaný vykonal
započítanie voči žalobcovi na náhradu škody tým, že škoda mu mala vzniknúť z dôvodu, že žalobca
si riadne neplnil povinnosti výkonného riaditeľa), zaoberal kauzálne mieste príslušný Okresný súd
v Ružomberku. Nakoľko však žalovaný nepodal vzájomnú žalobu, ale len vykonal započítanie ako

procesnú obranu, nemohol byť návrh vylúčený na samostatné konanie na náhradu škody. Tvrdená
pohľadávka žalovaného z pracovnoprávnych sporov na náhradu škody je na dokazovanie zložitá
vzhľadom na predložené písomné dôkazy a spor o zaplatenie 9.000 € môže neúnosne predĺžiť. Z
týchto dôvodov na započítavanú pohľadávku neprihliadol. Zároveň prihliadol aj na to, že započítaniepohľadávok z pracovnoprávnych sporov je neprípustné. Počas súdneho konania žalovaný svoju obranu
zmenil a nárok na náhradu škody kvalifikoval ako nárok z obchodnoprávneho vzťahu a tvrdil, že za
škodu žalobca zodpovedá podľa § 135a Obchodného zákonníka ako konateľ spoločnosti. Z vykonaného

dokazovania vyplýva, že takýto nárok na náhradu škody by bol zrejme neúspešný a predovšetkým by
viedol k neodôvodneným prieťahom v konaní. Pokiaľ by bola podaná osobitná žaloba o náhradu škody
spôsobenej konateľom, vybavoval by uvedenú vec špecializovaný sudca na obchodnoprávnu agendu.
Pre úplnosť však zhrnul doterajšie výsledky dokazovania a zaujal vo veci procesnej obrany žalovaného
právny názor. Pokiaľ si žalovaný na započítanie uplatnil pohľadávku voči žalobcovi ako výkonnému

riaditeľovi, teda z pracovnoprávneho vzťahu, má za to, že pohľadávky z pracovnoprávnych vzťahov sa
nemôžu započítať a ani proti nim nie je možné započítanie jednostranným úkonom. Teda pohľadávka,
ktorá vznikla z pracovnoprávnych vzťahov, nie je možná na započítanie a v dôsledku tohto započítania
žalovaná pohľadávka nezanikla. Pokiaľ neskôr zmenil svoju obranu a vykonal započítanie pohľadávky
s tým, že žalobca mu mal spôsobiť škodu porušením svojej povinnosti konateľa spoločnosti, má za
to, že túto pohľadávku žalovaný nepreukázal a v podrobnostiach ani netvrdil. Obsah Dodatku č. 1,

ktorým sa mení jednostranné započítanie pohľadávok, je nejasné a nevyplýva z neho, či započítava
svoju pohľadávku voči žalobcovi na základe zodpovednosti z pracovnoprávneho vzťahu alebo na
základe jeho zodpovednosti ako konateľa spoločnosti, ktorá vyplýva z obchodného práva. Podmienky
pre vznik zodpovednosti podľa Zákonníka práce sú podstatne iné, ako podmienky pre zodpovednosť
konateľa za škodu vyplývajúce z Obchodného zákonníka. Za týchto okolností nepovažuje právne úkony

o jednostrannom započítaní pohľadávok žalovaného na náhradu škody voči žalovanej pohľadávke
za spôsobilé vyvolať zánik žalovanej pohľadávky. Jednostranné započítania pohľadávok žalovaného
zo dňa 28.11.2017 a 30.12.2018 neobsahujú tvrdenia, ani špecifikáciu ohľadne uplatnených nárokov
na náhradu škody, či už podľa pracovnoprávnych predpisov alebo podľa ustanovení Obchodného
zákonníka. Pre priznanie práva na náhradu škody je potrebné preukázať vznik škody, nielen potenciálnu

možnosť vzniku škody. Zároveň je potrebné konkretizovať a preukázať aj porušenie právnej povinnosti
a popísať splnenie všetkých zákonných predpokladov pre priznanie tohto nároku, či už podľa
pracovnoprávnych predpisov alebo podľa predpisov obchodného práva. Pokiaľ ide o výšku škody,
žalovaný predložil znalecký posudok, v ktorom znalec vyčíslil len škodu, ktorá by mohla prípadne v
budúcnosti vzniknúť. Faktúrou č. 615276 vystavenou dňa 19.6.2015, žalovaný preukázal, že odpredal

94 kusov hovädzieho dobytka po 1.050 € za jeden kus. Táto skutočnosť vyplýva aj z fotokópie kúpnej
zmluvy, podľa ktorej žalovaný predal 94 kusov teľných jalovíc za celkovú sumu 98.700 €. Či sa jednalo
o teľné jalovice s vykonanou kontrolou úžitkovosti alebo bez nej, z týchto písomnosti nevyplýva.
Pokiaľ započítaním zo dňa 30.12.2018 žalovaný uplatňoval právo na náhradu škody, ktorú mu mal
žalobca spôsobiť ako konateľ spoločnosti, žalovaný len všeobecne konštatuje, že vykonávanie kontroly

úžitkovosti zvierat, zodpovedá za to konateľ spoločnosti a odvolával sa pritom na znalecký posudok
vyššie uvedený, ako aj na Zmluvu zo dňa 2.1.2008 s dodávateľom služieb, a to Plemenárskymi službami
Slovenskej republiky, š.p., ktorou bolo zabezpečené pre žalovaného vykonávanie kontroly úžitkovosti
prvého stupňa u hovädzieho dobytka v chovoch odberateľa. Či zmluvný dodávateľ svoje záväzky
zo zmluvy neplnil a prečo ich neplnil, sa nevie. Keby záväzky zo zmluvy neplnil, mohol by niesť za

to zodpovednosť voči žalovanému. Napokon z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že keď malo
dôjsť k vzniku škody, spoločnosť zastupovali dvaja konatelia. Preto bolo žiaduce, aby sa zodpovednosť
konateľov za vznik škody riadnym spôsobom špecifikovala a konkretizovala. Preto je možné zhrnúť
záver, že započítacia námietka žalovaného voči žalovanej pohľadávke obsiahnutá v jednostrannom
započítaní z 28.11.2018 a následne zo dňa 30.12.2018 (doručené súdu na pojednávaní dňa 4.12.2018)

nebola dostatočne jasná a zrozumiteľná a nebolo jednoznačné, či žalobca žiada započítať pohľadávku
žalovaného voči žalobcovi z pracovnoprávnych vzťahov, alebo z obchodnoprávneho vzťahu. Okrem
tvrdenia, že žalobca je zodpovedný za nevykonanie kontroly úžitkovosti zvierat, započítacie prejavy
žalovaného neobsahujú tvrdenia, ktoré by odôvodňovali vznik práva na náhradu škody. Právo na
náhradu škody predajom 94 kusov hovädzieho dobytka žalobca preukázal faktúrou a kúpnou zmluvou,

z ktorých však nie je jasné, či sa jedná o zvieratá s vykonanou kontrolou úžitkovosti alebo bez nej. Z
týchto dôvodov k zániku žalovanej pohľadávky jednostranným započítaním pohľadávky žalovaného na
náhradu škody nedošlo a žalovaná pohľadávka nezanikla.

4. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenia § 255 CSP, keď žalobca bol v konaní

plne úspešný.

5. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Nepoprel, že žalobca poskytol
žalovanému jednorazovú finančnú pomoc - pôžičku tak, ako je to uvedené. Žalobca bol v rozhodnomčase, t.j. v r. 2015 výkonným riaditeľom v spoločnosti žalovaného a súčasne aj konateľom spoločnosti. Z
titulu uvedených funkcií je povinný správať sa tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku žalovaného,
chrániť majetok žalovaného pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s

oprávnenými záujmami žalovaného. V rámci svojich kompetencii a povinností na základe Zmluvy č.
14 509 702 11 zo dňa 2.1.2008 čl. III mal systematicky zabezpečovať úžitkovosť kráv žalovaného
a poskytovať Plemenárskym službám SR, š.p. informácie a podklady k vyhodnoteniu úrovne chovu.
Uvedenú zmluvu za žalovaného podpísal osobne žalobca, takže priamo a osobne poznal záväzky
vyplývajúce z tejto zmluvy. Až do r. 2015 žalobca túto povinnosť skutočne plnil a bez zjavného dôvodu

však žalobca záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy v rozhodnom období nesplnil. Týmto mu preukázateľne
spôsobil škodu, ktorej rozsah a výška bola predmetom odborného znaleckého posúdenia Znaleckým
posudkom č. 1/2015, kde bola výška stanovená na sumu 21.500 €. Takto dostatočne preukázal vznik
škody, ako i zákonné predpoklady jej uplatnenia, teda výšku škody, zavinené konanie žalobcu a príčinnú
súvislosť medzi konaním žalobcu a vznikom škody. Preto vykonal jednostranný zápočet pohľadávok z
28.11.2017 a trvá na oprávnenosti a právoplatnosti svojho úkonu, ktorým vykonal jednostranný zápočet

pohľadávok a v dôsledku čoho žalovaná pohľadávka v plnom rozsahu zanikla. Súd prvej inštancie
bez toho, aby sa s otázkou škody žalovaného prejudiciálne vysporiadal, tento odmietol a odkázal ho s
jeho nárokom na osobitné konanie. Je názoru, že súd prvej inštancie sa mal v rámci rovnosti strán v
konaní, hospodárnosti konania a koncentrácie súdu vysporiadať so všetkými námietkami a argumentmi
žalovaného a mal sa predovšetkým prejudiciálne vysporiadať s otázkou, či boli v tomto prípade naplnené

aspekty nároku na škodu, tak ako to v priebehu konania požadoval. Podľa § 19 písm. b) CSP v sporoch
o náhradu škody je možné, aby tento nárok bol okrem všeobecného súdu prejednaný na súde, v
obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Rovnako sa súd prvej
inštancie nevysporiadal s právom žalovaného dané mu v § 147 ods. 2 a 152 CSP. Preto má za to,
že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho posúdenia veci, v dôsledku čoho takéto konanie a

vydanie rozhodnutia založilo zákonný dôvod podať odvolanie a sú dané zákonné dôvody na podanie
odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok tak, že prizná/
uznáprávoplatnosťjednostrannéhozápočtupohľadávokz28.11.2017ažalobužalobcuvplnomrozsahu
zamietne alebo navrhuje rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie.

6. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie vychádza zo správneho posúdenia
veci. Pridržiava všetkých doterajších ústnych prednesov ako aj písomných podaní, ktoré v tejto veci
vykonal a odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné. Od počiatku žalovaný prezentoval škodu,
ktorá mu údajne mala vzniknúť, ktorá vznikla z pracovnoprávneho vzťahu medzi žalovaným ako
zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom a až neskôr počas konania zmenil procesnú obranu

a kvalifikoval škodu, ktorá mala vzniknúť v rámci obchodných vzťahov, kde túto mal údajne spôsobiť
žalobca vo funkcii riaditeľa spoločnosti a konateľa zároveň. Ani z podaného odvolania nie je zrejmé, z
akého vzťahu a na základe akých predpisov žalovaný odvodzuje nárok na náhradu škody. Z listinných
dôkazov predložených v spise je zrejmé, že nárok na náhradu škody sám žalovaný posudzoval podľa
predpisov pracovnoprávnych. Už v podanom odpore uvádzal, že pohľadávka voči žalobcovi mu vznikla

v rámci pracovnoprávneho vzťahu. Ani za tejto situácie však žalovaný nepreukázal, že by škodu, ktorú
vyčíslil v zmysle znaleckého posudku
žalovanémuspôsobilazodpovedalzaňuprávežalobca.Nárokžalovanéhozpracovnoprávnychvzťahov
nemôže zaniknúť započítaním. Žalobca neuznáva pohľadávku žalovaného voči nemu na náhradu
škody vo výške 21 500 €, čo do jej dôvodu ani do jej výšky. Popiera, že by svojím zavinením, resp.

protiprávnym konaním spôsobil žalovanému škodu v súvislosti s výkonom jeho pracovnej činnosti a tieto
si plnil riadne a žalovanému škodu nespôsobil ani ako konateľ. Zároveň škodu, ktorú vyčíslil znalec
v znaleckom posudku, nie je skutočnou škodou, ale odhadovanou škodou, ktorá mohla žalovanému
vzniknúť. Záver znaleckého posudku v žiadnom prípade nevypovedá o vzniku skutočnej škody. Súd
prvej inštancie nemal dôvod postupovať podľa § 147 a § 152 CSP, nakoľko žalovaný v rámci procesnej

obrany neuplatnil proti nároku žalobcu žiadny nárok, ale tvrdil, že pohľadávka zanikla jednostranným
započítaním. Jednostranný zápočet žalovaného považuje za neoprávnený v celom rozsahu, nakoľko
pohľadávka žalovaného kvalifikovaná ako náhrada škody je fiktívna a účelová. Zápočet predložený
žalovaným nebol spôsobilý na započítanie voči pohľadávke žalobcu a navrhuje napadnutý rozsudok
potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania.

7. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutiev intenciách ustanovenia § 379 a § 380 CSP a rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

8. Počas celého konania žalovaný poukazoval, ako aj hlavnou odvolacou námietkou žalovaného je,
že nárokovaná pohľadávka žalobcu zanikla jeho jednostranným započítaním zo dňa 28.11.2017, keď
si mal voči žalobcovi započítať svoju pohľadávku spočívajúcu v náhrade škody, ktorú mu mal žalobca
spôsobiť porušením svojich povinností ako výkonný riaditeľ a zároveň ako aj konateľ, keď v danom čase
nezabezpečil úžitkovosť kráv žalovaného, z ktorého dôvodu hodnota teľných jalovíc pochádzajúcich od

dojníc, u ktorých nebola vykonaná úžitkovosť, bola nižšia. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej
inštancie sa nevysporiadal s jeho právom dané mu v ustanovení § 147 ods. 2 CSP.

9.Odvolacísúdpriposudzovaníopodstatnenostitejtoodvolacejnámietkymalnazretelinaďalejaktuálne
závery, ku ktorým dospel Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 48/2002 konštatujúc, že súd
rozhoduje o prejave žalovaného, ktorým uplatňuje proti žalobcovi pohľadávku na započítanie, vo výroku

rozsudku len vtedy, ak je pohľadávka uplatnená žalovaným na započítanie vyššia ako pohľadávka
uplatnená žalobcom. Ak žalovaný
nenavrhuje, aby mu bolo prisúdené viac než uplatnil žalobca, nemožno takýto jeho prejav považovať za
vzájomný návrh v zmysle § 98 Občianskeho súdneho poriadku (v súčasnosti § 147 ods. 2 CSP), ale
je len obranou proti návrhu žalobcu a súd sa s ňou vyporiada len v odôvodnení rozsudku ako o otázke

predurčujúcej. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu vyššie uvedený záver najvyššieho súdu prijatý
pred 30. júnom 2016 je plne opodstatnený aj za právnej úpravy platnej a účinnej po tomto dni (Civilného
sporového poriadku).

10. V preskúmavanej veci žalobca uplatnil pohľadávku vo výške 9.000 € spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5,05 % ročne zo sumy od 1.7.2015 do zaplatenia. Úrok z omeškania z takejto sumy ku dňu
vyhláseniarozsudkusúduprvejinštanciebypredstavovalistinu1.560,24€.Vpriebehukonaniažalovaný
poukazoval na to, že došlo k zániku pohľadávky žalobcu, a to započítaním pohľadávky vo výške 21.500
€ titulom náhrady škody. Teda započítal viac než si uplatnil žalobca, avšak nenavrhoval, aby mu bolo
prisúdené viac, než si uplatnil žalobca. Zhrnúc uvedené, žalovaný si započítal pohľadávku vyššiu ako

si uplatnil žalobca pohľadávku v žalobe. Nakoľko však žalovaný nenavrhol, aby mu bolo prisúdené viac
než uplatnil žalobca, takýto prejav žalovaného bolo potrebné posúdiť v zmysle ustanovenia § 147 ods.
2 veta za bodkočiarkou, len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného proti žalobe.

11. Rovnako nie je možné prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného, že sa súd prvej inštancie

nevysporiadal s jeho právom dané mu § 152 CSP. Jedná sa o hmotnoprávnu námietku žalovaného,
že žalovaná istina zanikla započítaním. Tejto skutočnosti súd prvej inštancie venoval obsiahle dôvody
prečo nemohol na ňu prihliadať v bodoch 7. až 9. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

12. Započítanie je spôsobom zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva

okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na
to potrebné (vzájomnosť pohľadávok, rovnaký druh plnenia, spôsobilosť pohľadávok k započítaniu). K
započítaniu podľa § 580 Občianskeho zákonníka je potrebné, aby jeden z účastníkov urobil prejav k
započítaniu adresovaný druhému účastníkovi, pretože k započítaniu nedochádza automaticky, len čo
sa pohľadávky stretli. Z jeho obsahu musí byť zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa uplatní k

započítaniu proti pohľadávke veriteľa. Prejav k započítaniu možno urobiť aj v priebehu súdneho konania
ako obrana proti žalobe.

13. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, že pokiaľ si žalovaný uplatnil
pohľadávku na započítanie z pracovnoprávneho vzťahu, o tejto môže rozhodnúť len kauzálne príslušný

Okresný súd Ružomberok a pokiaľ si uplatnil pohľadávku na započítanie z obchodnoprávneho vzťahu,
o tejto by rozhodoval špecializovaný sudca na obchodnú agendu. Avšak následne v bodoch 8. a
nasledujúce odôvodnenia rozsudku sa námietkou započítania zaoberal po vecnej stránke.

14. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalovaný uplatnil jednostranným hmotnoprávnym úkonom

započítanie svojej pohľadávky, a to titulom náhrady škody listom zo dňa 28.11.2017, v ktorom liste
špecifikuje, že žalobca mu mal spôsobiť škodu ako výkonný riaditeľ v roku 2015 tým, že nezabezpečil
pre veriteľa, teda žalovaného, kontrolu úžitkovosti hospodárskych zvierat v chove napriek tomu, že
ho k tejto povinnosti zaväzovala platná legislatíva. Následne na pojednávaní konanom dňa 4.12.2018predložil súdu Dodatok č. 1 k jednostrannému započítaniu vzájomných pohľadávok zo dňa 28.11.2017,
v ktorom sa menia a dopĺňajú ustanovenia pôvodného započítania tak, že veriteľ má voči dlžníkovi
pohľadávku vo výške 20.800 € bez DPH z titulu škody spôsobenej zavineným konaním dlžníka voči

veriteľovi, ktorú spôsobil dlžník ako konateľ spoločnosti veriteľa a súčasne i výkonný riaditeľ v roku
2015 tým, že nezabezpečil pre veriteľa kontrolu úžitkovosti hospodárskych zvierat v chove napriek
tomu, že ho k tejto povinnosti zaväzovala platná legislatíva. Z takéhoto započítania nie je zrejmé, akým
titulom sa domáha žalovaný náhrady škody voči žalobcovi, či teda malo dôjsť k porušeniu povinnosti
z pracovnoprávneho vzťahu alebo k porušeniu povinnosti z obchodnoprávneho vzťahu. Aby mohol

súd prihliadnúť na obranu žalovaného (započítací prejav) táto musí byť jednoznačná a určitá, aby bolo
z nej zrejmé z akého titulu pohľadávka žalovaného vznikla, teda že pohľadávka existuje a kedy sa
stretla s pohľadávkou žalobcu uplatnenou v tomto konaní. Na posúdenie existencie pohľadávky musí
byť konkretizované či sa jedná o pracovnoprávny vzťah alebo o obchodnoprávny vzťah, aby druhá
strana sa mohla voči tomuto započítaniu náležite brániť. Každý takýto vzťah vyžaduje splnenie iných
podmienok, sú stanovené rozdielne lehoty na premlčanie a pod. Pokiaľ žalovaný pôvodne vykonal

započítanie pohľadávky z náhrady škody titulom porušenia pracovnoprávnych predpisov, žalobca sa
tomuto bránil aj námietkou premlčania. Nakoľko však započítanie nebolo vykonané jednoznačne, súd
sa týmto započítacím prejavom nezaoberal a z tohto dôvodu ani neskúmal, či započítavaná pohľadávka
bola premlčaná. Teda nie je možné prihliadať na procesnú obranu žalovaného, ktorá sa týka započítania
jeho pohľadávky proti pohľadávke žalobcu a to z dôvodu, že základnou podmienkou pre započítanie

je, že takáto pohľadávka musí reálne existovať, musí byť spôsobilá na započítanie, čo okrem iného
znamená, že musí byť nesporná. Žalovaný nepreukázal nespornosť svojej pohľadávky voči žalobcovi,
pretože o tejto nebolo doteraz právoplatne rozhodnuté a jej existenciu žalobca popiera. V tomto štádiu
konania považuje odvolací súd jednostranný započítací prejav žalovaného za neúčinný.

15. Súd prvej inštancie rovnako správne neprihliadol na započítací prejav aj z dôvodu, že žalovaný
nepreukázal jednu z kumulatívnych podmienok pri nároku na náhradu škody, a to výšku škody, ktorá mu
mala vzniknúť tvrdeným konaním žalobcu. Z predloženého znaleckého posudku vyplýva, že aká bola
hodnota teľnej jalovice so známou úžitkovosťou matky a aká bola hodnota teľnej jalovice bez známej
úžitkovosti matky. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že v čase podania znaleckého posudku

žalovaný mohol odpredať 174 kusov teľných jalovíc tak, aby nedošlo k zníženiu stavov dojníc. Vedenie
spoločnosti sa však rozhodlo s predajom 110 kusov teľných jalovíc a z toho už 15 kusov predal. V
priebehu mesiaca júl 2015 odpredá ďalších 95 kusov vysoko teľných jalovíc. Z týchto 95 kusov vysoko
teľných jalovíc, ktoré mal žalovaný predať v priebehu mesiaca júl 2015, bolo 52 kusov teľných jalovíc
so známou úžitkovosťou každá v hodnote 1.500 € a 43 kusov teľných jalovíc bez známej úžitkovosti

matky, každá v hodnote 1.000 €. Žalovaný následne predložil Kúpnu zmluvu zo dňa 2.6.2015, v zmysle
ktorej predal 15 kusov teľných jalovíc, každá v hodnote 1.000 €, teda spolu v hodnote 15.000 €. Na
uvedenej kúpnej zmluve je poznámka, že splatnosť faktúry je do 5.6.2015. V tejto kúpnej zmluve sú aj
označené čísla jalovíc, ktoré mali byť predané. Odvolací súd porovnaním týchto čísiel so zoznamom,
ktorýsanachádzavznaleckomposudkupredloženýmžalovaným,zistil,ževtomtozoznamebolijalovice

označené číslom 801465786, 801465910, 801465959, 801465782, 801465850, teda 5 jalovíc a ostatné
označenéjalovicevtejtokúpnejzmluvesanenachádzajúvzoznamepriloženomkznaleckémuposudku.
Oboznámením sa so zoznamom jalovíc pripojených k znaleckému posudku vyplýva, že z 5 jalovíc, ktoré
sú na predmetnej kúpnej zmluve iba 1 jalovica s číslom 801465959 nebola so známou úžitkovosťou
matky. Napriek tomu z kúpnej zmluvy vyplýva, že všetkých 15 kusov jalovíc bolo predaných po 1.000

€. Ďalšou Kúpnou zmluvou zo dňa 5.6.2015, pričom nákladka bola 7.7. - 10.7.2015 a splatnosť faktúry
bola na 7.7.2015 vyplýva, že bolo predaných 94 kusov teľných jalovíc s jednotkovou cenou 1.050 €,
teda spolu 98.700 €. Jednalo sa o predaj teľných jalovíc, ktoré znalec vo svojom znaleckom posudku
popisuje, že v priebehu mesiaca júl 2015 má byť odpredaných ďalších 95 kusov vysoko teľných jalovíc,
keď štatutárny zástupca na pojednávaní pred súdom uviedol, že v medziobdobí 1 jalovica potratila, preto

došlo k predaju iba 94 kusov. V tejto kúpnej zmluve nie je označené číselne, o ktoré jalovice sa malo
jednať, teda nie je z toho zrejmé, koľko malo byť jalovíc teľných so známou úžitkovosťou matky a teľných
jalovíc bez známej úžitkovosti matky a tiež nie je zrejmá, aká bola dohodnutá kúpna cena na jalovice
so známou úžitkovosťou matky a na jalovice bez známej úžitkovosti matky. V zmluve sa iba konštatuje
jednotková cena 1.095 €. Z takto predložených dôkazov nie je možné jednoznačne ustáliť, či hodnota

jalovíc bola znížená z dôvodu toho, že u časti jalovíc nebola známa úžitkovosť matky. Možno uzavrieť, že
znalec v znaleckom posudku posudzoval iba, aká bola v danom čase a v danom mieste hodnota teľných
jalovíc, avšak z uvedeného dôkazu nevyplýva, ako došlo k dohodnutiu kúpnej ceny so záujemcom o
kúpu týchto teľných jalovíc a z akého dôvodu boli predané za cenu uvedenú v kúpnej zmluve.16. Pod ušlým ziskom v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozumieme taký
dôsledok škodnej udalosti v majetkovej sfére poškodeného, ktorého dôsledkom je, že nedôjde k

zväčšeniu majetku poškodeného, ku ktorému by došlo nebyť škodnej udalosti. Za ušlý zisk je však
možné považovať iba reálne (nie fiktívne) určenie ušlého zisku. V danom prípade ušlý majetkový
prínos by bol daný rozdielom medzi dohodnutou kúpnou cenou teľnej jalovice bez známej úžitkovosti
matky a hodnotou teľnej jalovice so známou úžitkovosťou matky stanovenou znalcom. Žalovaný
však nepreukázal, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy bola dohodnutá rozdielná (a v akej výške) kúpna

cena jalovice bez známej úžitkovosti matky a kúpna cena jalovice so známou úžitkovosťou matky.
Predloženým znaleckým posudkom iba preukázal predpokladanú výšku škody na ušlom zisku, a nie
skutočne ušlý zisk.

17. O zodpovednosť za vznik škody pôjde len vtedy, ak sú kumulatívne naplnené predpoklady, a to vznik
škody, protiprávnosť konania, zavinenie škodcu a príčinná súvislosť medzi škodou a konaním. Tieto

predpoklady musia byť splnené kumulatívne a v prípade nesplnenia jednej z nich, nevzniká nárok na
náhraduškody.Tedaokremskutočnosti,žežalovanýnejednoznačneuplatnilpohľadávkuztitulunáhrady
škody (pracovnoprávny vzťah alebo obchodnoprávny vzťah) nepreukázal ani jednu z kumulatívnych
podmienok, a to výšku vzniknutej škody.

18. Odvolací súd teda záverom môže náležite konštatovať, že započítacia námietka žalovaného nebola
jednoznačne vykonaná, nepreukázal, že má existujúcu pohľadávku voči žalobcovi, ktorú si môže
jednostranným hmotnoprávnym úkonom započítať voči žalovanej pohľadávke žalobcu.

19. Vychádzajúc z konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdil, ako aj závislý výrok o trovách konania, keď súd prvej inštancie náležite uplatnil zásadu úspechu
v konaní.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1 CSP aplikujúc
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu proti

odvolateľovi - žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)