Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/257/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4101899966
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Halajová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4101899966.34

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Adrianou Halajovou v právnej veci navrhovateľa: P. E., bytom Z. 1, Z.,

právnezastúpený:P..PeterBilkovič,advokát,Strojnícka8,Bratislava,protiodporcovi:Calmit,spol.sr.o.,
IČO: 36172162, so sídlom Gaštanová 15, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Pekár, advokát,
Krížna 52, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka: Sociálna poisťovňa, so sídlom Záhradnícka 31,
Bratislava, o mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 49.315,37
eur takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného zaplatiť navrhovateľovi sumu
14.190,40 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia zaplatiť
navrhovateľovi sumu 35.124,97 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania, vrátane trov štátu rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie mimoriadneho
zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 30 násobku základného bodového
hodnotenia, za úraz, ktorý navrhovateľ utrpel dňa 1.1.1999.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ utrpel pracovný úraz, ku dňu
podania návrhu absolvoval 12 operácií, ďalšia ho čaká. Jeho liečba je mimoriadne bolestivá, v čase
úrazu mal 34 rokov, mal 2 maloleté deti, je invalidný, teda sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa.

Odškodnenie, ktoré mu bolo zo strany vedľajšieho účastníka vyplatené, nie je adekvátne jeho zraneniam
a následkom.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že pracoval u odporcu ako zmenový majster, robil kontrolu
pracovníkov a výroby, kontroloval odvoz a nakládku materiálu. Na Silvestra v roku 1998 bola atmosféra
na pracovisku uvoľnenejšia, ľudia boli veselí a usmievali sa, bolo to však v rámci pravidiel a pracovných
predpisov. Všetci boli na svojom pracovisku a na pracovisku šachtových pecí bol zmenový zámočník,

elektrikár, palič a mlynár. Týchto pracovníkov išiel skontrolovať, asi o 01,15 hod. dňa 1.1.1999 vyšiel
na šachtové pece na 4 podlažie, skontroloval ľudí, všetko bolo v poriadku a vrátnik ho zavolal, aby išiel
na kávu. Nepamätal si, či nechal na výťahu otvorené dvere, svetlo vo výťahu svietilo, rozhodoval sa, či
pôjde schodiskom, alebo výťahom a keď sa rozhodol pre výťah, viac si nepamätá, nakoľko vstúpil dovýťahového otvoru, v ktorom sa nenachádzala kabína výťahu. Neskôr mu bolo vysvetlené, že muselo
prísťkuskratu,výťahsasámspustilazasekolsamedziprízemímaprvýmposchodím.Napracoviskubol
len jeden nákladný výťah, tento sa ovládal len zvnútra, nemohol ho nikto spustiť, zrejme zoskratovaním

sa dal do pohybu sám. Boli v ňom porozbíjané svetlá, hoci bol po revízii. Pamätá si až keď sa prebudil
po operácii, pri úraze stratil 2,5 litra krvi. V deň úrazu nepožíval alkoholické nápoje, len o polnoci si
pripili trochou šampanského, 5 pracovníkom nalial na spodok pohára. On bol jediný majster, ktorý sa
nebál povedať opitému pracovníkovi, aby išiel domov, hoci mal nejeden konflikt a neraz sa mu vyhrážali
bitkou. V čase úrazu mal 33 rokov, dve malé deti vo veku 8 a 10 rokov, ktorým sa snažil dať všetko,

pracoval na záhrade, teraz už nedokáže finančne zabezpečiť rodinu tak, ako predtým. Po úraze väčšinu
času trávil v nemocniciach a na liečení, nemohol sa venovať rodine tak, ako predtým, nemôže so synom
hrávať futbal, nie je schopný vykonávať žiadnu prácu, noha mu tŕpla, bral upokojujúce lieky, antibiotiká
pre neustály zápal v zranenej nohe, ku dňu podania návrhu absolvoval 12 operácií, rehabilitácie a ďalšie
ho čakajú, nakoľko má zápal kosti, ktorý sa nedá vyliečiť. Ranu mal nezhojenú, stále sa otvárala, noha
mu tiekla. Pobyt v nemocniciach bol finančne náročný, rodina to musela znášať, je vyučený elektrikár,

zarobil si aj na fuškách chodili na dovolenky k moru, do hôr, turistiky a dovoleniek sa museli vzdať. Je
odkázaný na pomoc druhej osoby, na nohe mal veľké jazvy, hanbil sa pred ľuďmi. Dňa 18.9.2007 mu
bola amputovaná ľaví dolná končatina v stehne, po úraze v dôsledku amputácie nemôže robiť to, čo robil
pred úrazom. Nohu má amputovanú nad kolenom, má protézu, preto má problém chodiť do spoločnosti,
do divadla, nevydrží dlho sedieť, nohy mu tŕpnu, neprejde veľké vzdialenosti. Na pravej nohe, ktorú

nadmerne zaťažuje má koxartrózu II.stupňa a pridružili samu aj problémy s bedrovým kĺbom, koleno má
postihnuté gonartrózou III. stupňa. Má problémy so štítnou žľazou,

Právnyzástupcaodporcunapojednávaníuviedol,žezProtokoluIBPzodňa2.2.1999jezrejmé,žedvere
na výťahu boli funkčné, mesiac pred úrazom bola robená revízia výťahu a navrhovateľ porušil § 135 ZP,

keď nebol opatrný a okolnosti úrazu sám nevysvetlil a nedbal ani na § 171 ZP o to, aby nedochádzalo
ku škodám na majetku a na zdraví. Výťah, ktorý je ovládateľný len zvnútra, mohol sám navrhovateľ
spustiť medzi prízemie a prvé poschodie, nakoľko nikto iný tam nebol. Pokiaľ by bol nejaký pracovník
manipuloval s výťahom, bol by ho videl, veštci jeho podriadení boli sústredení v jednej miestnosti a
keby bol chcel niekto prísť k výťahu, musel by prejsť popri navrhovateľovi. Má vedomosť o tom, že

pracovníci dokážu výťah ovládať aj inak, teda ho dokážu spustiť aj inak, ako z kabíny výťahu. Robia
to, keď majú obavu, aby ich neprišiel skontrolovať niekto z nadriadených, lebo po schodoch by to
nadriadenému trvalo dlhšie, ako výťahom. Mal za to, že pracovný úraz nesúvisel s výkonom práce,
ale s oslavou Silvestra, navrhovateľ požil alkoholické nápoje, navrhovateľ prišiel posledný a odišiel ako
prvý, výťah bol podrobený riadnej revízii, bol funkčný, z vyjadrenia zamestnanca IBP vyplynulo, že

neznáma osoba mala vykonať zásah do výťahových dverí, odblokovaní mechanického bezpečnostného
zariadenia šachtových dverí, čo mohol urobiť jedine sám navrhovateľ, preto odporca nemôže niesť
zodpovednosť za škodu na zdraví navrhovateľa. Pridržiaval sa aj svojich písomných vyjadrení vo veci.

Zástupca vedľajšieho účastníka s podaným návrhom nesúhlasil, pridržiaval sa svojich vyjadrení a

písomných podaní vo veci a mal za to, že súd by sa mal zaoberať ako predbežnou otázkou tým, či
navrhovateľ sám neprispel svojou mierou zavinenia k tomuto úrazu.

SvedokE.I.napojednávaníuviedol,ževčaseúrazunavrhovateľaboluodporcuzamestnanýakovrátnik
a mal nočnú službu. Úraz sa stal asi o 2 hodine v noci, keď na vrátnicu pribehol pán P. B. a kázal volať

rýchlu pomoc, lebo navrhovateľ spadol do výťahovej šachty. Navrhovateľa priniesli kolegovia na vrátnicu
vo fúriku, sanitka neprišla, preto ho Norbert Q. zobral do nitrianskej nemocnice na svojom aute. Svedok
sa nevedel vyjadriť k tomu, či pracovníci na 4 poschodí v silvestrovskú noc požili alkohol, či si pripili, ani
či sa dal odpojiť spínač na 4 poschodí nákladného výťahu a tým sa mali dať otvoriť dvere. Navrhovateľa
videl v deň úrazu o 7,00 hod ráno, pôsobil normálne, pozdravil sa a potom ho videl až po úraze.

Svedok Z. Q. na pojednávaní uviedol, že približne o polnoci prišiel navrhovateľa ako majster dole, počuli
výkriky, najskôr nevedeli odkiaľ a následne ho našli v šachte, vyprostili ho a odviezli k lekárovi. Bolo
to na Silvestra, všetci sa nachádzali v spoločnej miestnosti, rozprávali sa, zjedli zákusok, nepamätal
si, že by pili nejaký alkohol, neboli pod vplyvom alkoholu. Na takýto úraz si nepamätá, podľa neho k

úrazu prišlo pre zlý technický stav výťahu. Navrhovateľa nevidel požívať alkohol. On spolu s p. A.m
a P. navrhovateľovi poskytli prvú pomoc, zastavili mu krvácanie a odviezli ho do nemocnice. Nevie
o tom, že by sa bol dal znefunkčniť výťah tak, že sa dal odpojiť spínač, alebo stykač na poschodí,
otvorili sa výťahové dvere aby výťah nefungoval. Teraz sa dajú dvere výťahu otvoriť špeciálnym kľúčom,v čase úrazu sa to dalo urobiť špeciálnou pákou, ktorú používajú výťahári, keď výťah kontrolujú.
Pri vyprosťovaní navrhovateľa určite pomáhal aj pán B., ktorý je veľký chlap. Navrhovateľ mu bol
nadriadeným - majstrom zmeny asi 3-4 roky. Navrhovateľ mal u podriadených autoritu pre jeho vzťah k

práci, ako aj preto, lebo bol proti požívaniu alkoholu na pracovisku. Kontrolu výťahov vykonávala na to
určená firma, porucha výťahu sa nahlasovala energetikovi, alebo vedúcemu dielne. Nevie o tom, že by
sa otvárali dvere výťahu, aj keď tam výťah nebol, ak sa to stalo, muselo to byť spôsobené technickým
stavom výťahu.

Q. P. A., nar. 1974 na pojednávaní uviedol, že pracoval u odporcu ako palič, v čase úrazu bol na
pracovisku, na 4 poschodí, kde sa nachádzajú pece. Úraz sa stal po polnoci, pribehol ku nemu pán B. s
tým, že navrhovateľ kričí z výťahovej šachty. Išli ho zachrániť, pomáhal p.B. aj Q.. Vyprostili ho, dali ho na
táčky a do nemocnice ho zaviezli autom. Po polnoci si nepripíjali, nepamätá si ani na prípitok, nevie, či
sa dal znefunkčniť nákladný výťah. Cez otvorené dvere na 4 poschodí videli v šachte ležať navrhovateľa
a cez dvere na prízemí ho vytiahli, lebo spodná časť výťahu s nachádzala v polovici prízemných dverí.

Svedok F. P. na pojednávaní uviedol, že u odporcu v deň úrazu pracoval na vybračnom mlyne. Úraz sa
stal asi hodinu po polnoci, keď sa dozvedel, že navrhovateľ spadol do šachty a pomáhal ho vyprosťovať.
Celý výťah sa nachádzal asi 60 dm nad hornou úrovňou dverí a cez túto medzeru dostali navrhovateľa
zo šachty von. Bol v šoku, mal veľké bolesti. Nevie, či sa dal výťah znefunkčniť, výťah nepoužíval.

Svedok P. A. na pojednávaní uviedol, že v čase úrazu bol priamym nadriadeným navrhovateľa, v deň
úrazu nemal nočnú službu. Na druhý deň mu telefonicky oznámili, že sa stal úraz, volal políciu a IBP. Zo
správy IBP vyplynulo, že nehodu spôsobila nezistená osoba, je možné, že to bolo z dôvodu, že dvere
na poschodí sa dali otvoriť, aj keď tam výťah nebol. Vedel o tom z počutia, napriek tomu sa neurobilo

žiadne špeciálne opatrenie na zabezpečenie výťahových dverí., neprebehlo ani školenie, ani poučenie
zamestnancov, aby tak nerobili. Dvere takto otváral aj on sám, výťah dole odstavil tak, že vyšiel na
4.poschodie, vedome a úmyselne odpojil stykač a dvere sa otvorili. Robilo sa to v prípadoch, keď chcel
dotyčný zablokovať výťah, aby neprišla kontrola, alebo keď chcel zistiť, kde sa výťah nachádza. Robilo
sa to načierno, z vedenia o tom vedel on, či aj iní, nevedel. Ktorí ľudia vedeli zablokovať dvere výťahu,

nevedel.Nemávedomosťotom,žebynavrhovateľpožívalvprácialkoholajehovzťahkprácibolkladný.

Svedok P. A., nar. 1979 na pojednávaní uviedol, že pred odchodom na dôchodok pracoval u odporcu
ako energetik a bezpečnostný technik. Zabezpečoval dostatok elektriky a plynu a robil zápisy, ak došlo
k pracovnému úrazu. Kontroloval, či boli robené prehliadky a volal na prehliadky revízneho technika

alebo opravára. Výťah opravovala firma na základe objednávky. Technický stav výťahu posúdiť nevedel,
výťah sa privolávať nedal, dal sa ovládať len zvnútra kabíny. Nevie si vysvetliť, ako mohlo dôjsť k úrazu.
Posledná kontrola výťahu bola robená krátko pred úrazom. Nemá vedomosť o tom, že by sa vypnutím
stykača na 4 poschodí dal odstaviť výťah.

Svedok P. B. na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ bol jeho nadriadeným, úraz sa mu stal po polnoci.
Išiel na WC nachádzajúce sa vedľa výťahu a cestou počul navrhovateľa kričať o pomoc. Dvere výťahu
bolizatvorenéna4.poschodí,ajdole,išielzavolaťsanitku,tútoimodmietliposlať,videl,akonavrhovateľa
kolegovia odnášajú do auta a odviezli ho do nemocnice, on pri tom nebol. Keďže bol Silvester, stretli
sa o polnoci na peciach a potom telefonovali manželkám. Nič nepili, pretože navrhovateľ bol na alkohol

prísny a zároveň ich na pracovisku kontrolovali, či nepili. Navrhovateľ počul kričať aj cez zatvorené
dvere výťahu, skúšali to aj pracovníci IBP. Navrhovateľ jojkal a kričal, že ma otvorenú zlomeninu.
Výťah sa nachádzal asi 1 meter nad úrovňou dolnej hranice dverí. Myslí si, že nebolo možné výťah
znefunkčniť vypnutím spínača na 4.poschodí, nakoľko k spínaču sa nedá dostať. Skúšali hore dvere
otvoriť, nepodarilo sa im to, na prízemí ich otvorili elektrikári špeciálnym kľúčom.

Svedok D.. P. O. na pojednávaní uviedol, že je zamestnaný ako inšpektor BP a navrhovateľa pozná
po pracovnej stránke. Vykonával šetrenie pracovného úrazu. Jednalo sa o nákladný výťah, ktorý bolo
možné ovládať len z kabíny výťahu a v správe zo šetrenia sa konštatuje, že bol vykonaný zásah inou
osobou do dverí výťahu, v dôsledku čoho navrhovateľ spadol cez otvorené šachtové dvere na kabínu

výťahu, ktorá sa nachádzala 1,2 alebo 1,4 metra nad úrovňou nástupišťa do výťahu. Neoprávnený
zásah inej osoby spočíval v tom, že bolo odblokované zabezpečovacie zariadenie šachtových dverí,
tieto ostali otvorené a kabína výťahu sa na tomto poschodí nenachádzala. Zabezpečovacie zariadenie
blokuje šachtové dvere mechanicky a je to kontrolované elektronicky. V prípade, že by bolo šachtovédvere otvorené, kabína nemôže zo stanice odísť. Zabezpečovacie zariadenie sa dá odblokovať zvonku
aj zvnútra a v prípade, že by bolo odblokované zvnútra, kabína by neodišla. Na posúdenie týchto vecí
sú kompetentný na IBP, on je špecialista v oblasti zdvíhacích zariadení, preto znalecké dokazovanie

nevykonávali. Výťah sa zvonka privolať nedal, do kabíny sa dalo nastúpiť a dvere sa dali otvoriť len
na tom poschodí, kde bola kabína výťahu. Stlačením tlačítka zaznel zvukový signál, ktorým sa dávalo
obsluhe na vedomie, že osoba potrebuje výťah. Neoprávnený zásah do zabezpečovacieho zariadenia
nebol urobený na prízemí, teda v mieste, kde došlo k úrazu a dá sa predpokladať, že zásah bol urobený
na 4.poschodí. Keďže kabína výťahu sa v čase úrazu nachádzala 1,3 metra nad zemou, vysvetľuje si

to tak, že osoba, ktorá urobila neoprávnený zásah na výťahu, z výťahu vystúpila v tejto polohe výťahu,
teda 1,3 metra nad zemou.

Svedkyňa T. E. na pojednávaní uviedla, že je manželkou navrhovateľa, ktorý sa od začiatku veľmi staral
o rodinu, zabezpečoval ju po finančnej stránke, privyrábal si aj popri zamestnaní. Pracoval u rodičov
na záhrade, dopestovanú zeleninu predával, chodil na stavby, lebo je vyučený elektrikára a tiež robil

obklady. Chodievali do kina a do divadla, so synom chodil korčuľovať,, hral futbal a po úraze sa veľa
zmenilo, býval nervózny, vyčerpaný a medzi ním a deťmi došlo k odcudzeniu. Po úraze musela zmeniť
zamestnanie, nakoľko pracovala v neštátnej ambulancii, kde mávali 8 hodinovú pracovnú dobu, a po
návrate z práce sa musela starať nielen o deti, ale aj o navrhovateľa. Každý druhý deň s ním chodila na
preväzy k lekárovi, ošetrovala ho aj doma, lebo je zdravotná sestra. Po nástupe do nového zamestnania

si dávala nočné zmeny, bola často unavená. Navrhovateľ býva často chorý, užíva antibiotiká, ktoré sa už
hradia, na nohe má otvorené rany. V ich situácii neprichádza do úvahy ani dovolenka, ani víkend mimo
miesta bydliska s deťmi, najmä z finančného hľadiska. Navrhovateľ nevládze chodiť, nie je sebestačný,
v noci nespí pre bolesti v nohe. Z finančných dôvodov museli predať auto, lebo zákonná poistka bola
vysoká. Jej príjem v zamestnaní sa znížil a o 1.000,-Sk, nemohla pokračovať v ďalšom vzdelávaní,

hoci bola prijatá na magisterské štúdium. Manželovi pomáha s každodennými bežnými vecami, celá
domácnosť je odkázaná na ňu. Pri poslednej návšteve ich lekár informoval, že táto diagnóza končí
amputáciou končatiny. Liečba je zdĺhavá a finančne náročná.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov: E. I., Z. Q.,

P. A., F. P., P. A., P. A., P. B.. D.. P. O., T. E., ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi: s
Pracovnou zmluvou, so Záznamom o úraze, s Protokolom, s Rozhodnutím IBP, s Hodnotením SSÚ,
s Hodnotením bolestného, s Rozhodnutím sociálnej poisťovne, s Uznesením ČTS: ORP-4/NR-99, s
Protokolom o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi, s Poistnou udalosťou dolikvidáciou,
s Rozsudkom NSSR na čl. 3Cdo/23/96, s Výpisom z OR odporcu, s výpisom z OR vedľajšieho

účastníka, s Vyjadrením vedľajšieho účastníka, s Vyjadrením PZO, s Rozhodnutím IBP, so Zápisom
o ošetrení pracovného úrazu, s Vyjadrením PZN, s Vyjadrením sociálnej poisťovne, s Vyšetrením z
traumatologickej ambulancie, s Spisom ORP-4/NR-99, s Priepustkou navrhovateľa, s lekárskou správou
z FN Nitra, so žiadankou o vyšetrenie, so Správou MUDr. A., s dokladom o hospitalizácii navrhovateľa,
s Príjmom navrhovateľa za jednotlivé roky, s Hodnotením pracovnej morálky, s Výplatou dávok, s

Vyjadrením PZN, s Vyjadrením MUDr. A., s Prepúšťacou správou, so Znaleckým posudkom č. 29/2005,
s Vyjadrením PZO, s Vyjadrením PZN, s Doplnkom ZP č. 67/05, so ZP MUDr. V., so Zmenou návrhu, s
Vyjadrením PZO, s otázkami, s Uznesením na čl. 248-251, s výpisom z OR, s Vyjadrením vedľajšieho
účastníka, s Rozhodnutím o invalidite, s Vyjadrením PZO, s Vyjadrením MUDr. V. k námietkam,
so Žiadankou o CT vyšetrenie, s Chirurgickým vyšetrením, s Oznámením o amputovaní končatiny, s

prepúšťacou správou, s Bodovým hodnotením- doplnkom, s doplnkom k ZP č. 29/2005 vedený pod
číslom 32/2008, so Zmenou návrhu, s Vyjadrením vedľajšieho účastníka, s Vyjadrením PZO, so ZP
MUDr. Q., so Zmenou návrhu, s Vyjadrením PZO, s Rozsudkom OS BB, s Vyjadrením vedľajšieho
účastníka, s Vyjadrením PZO, so ZP MUDr. H. č. 48/2010, s Vyjadrením PZO, s vyjadrením vedľajšieho
účastníka, so ZP MUDr. H. č. 48/2010 vedený pod č. 11/2011, so Zmenou návrhu, s vyjadrením MUDr.

H., s Dolikvidáciou poistnej udalosti, s Rozhodnutím o invalidnom dôchodku, s Lekárskou správou, s
Návrhom na kontrolné znalecké dokazovanie, s Vyjadrením PZO, s Uznesením KS BB, s Vyjadrením
vedľajšieho účastníka, so ZP MUDr. G., s Vyjadrením k ZP PZN, s vyjadrením vedľajšieho účastníka, s
VyjadrenímPZO,sozmenounávrhu,sVyúčtovanímznalečného,sPriznanímznalečného, sVyjadrením
PZO a záverečným návrhom, so Záverečným návrh PZN, s Rozsudkom OS BB , s Vyčíslením trov

právneho zastúpenia, s uznesením na čl. 637-640,646, s dohodou o rozviazaní pracovného pomeru,
s vyjadrením vedľajšieho účastníka, so záverečným návrhom a z takto vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový a právny stav:Navrhovateľ na základe pracovnej zmluvy zo dňa 4.1.1988 pracoval u odporcu ako majster II.výroby.
Dňa 31.12.1998 navrhovateľ nastúpil na zmenu, počas ktorej vykonával bežné pracovné úkony a
dňa 1.1.1999 sa na pracovisku šachtových pecí nachádzali zmenový zámočník, elektrikár, palič a

mlynár, ktorých pracovníkov išiel navrhovateľ skontrolovať. Asi o 1,15 hod. sa spolu s p.Benem vyviezol
nákladným výťahom na pracovisko šachtových pecí na 4. Podlaží, po vystúpení z nákladného výťahu
nechali obe krídla šachtových dverí otvorené, svetlo v kabíne svietilo. Po kontrole pracovníkov zodvihol
navrhovateľ telefón, keď sa vrátnik p.A. ponúkol, že im uvarí kávu a navrhovateľ sa rozhodol kávu z
vrátnice priniesť. Pri odchode z tohto pracoviska došlo k pracovnému úrazu navrhovateľa, kedy v čase

cca o 2,15 hod., kedy navrhovateľ chcel ísť výťahom dole, otvoril dvere nákladného výťahu, pričom
kabína výťahu sa na 4.podlaží nenachádzala a navrhovateľ spadol zo 4.podlažia do výťahovej šachty
na kabínu výťahu, ktorá sa nachádzala 1,4 metra nad úrovňou zeme a svetlo v kabíne nesvietilo. Volanie
o pomoc navrhovateľa z výťahovej šachty počul p.B. a spolu so spolupracovníkmi utekali na prízemie.
P.P. vyšiel na kabínu výťahu (cez otvorené šachtové dvere výťahu na prízemí) a cez otvor na vrchu v
kabíne spustil navrhovateľa do kabíny výťahu, kde mu poskytol pomoc p.A.. Následne ho vysunuli von

z kabíny výťahu, naložili ho na fúrik nachádzajúci sa v blízkosti výťahu, previezli ho k vrátnici a autom
previezli do nemocnice v Nitre, nakoľko im odmietli poslať sanitku.
V súvislosti so šetrením pracovného úrazu bol spísaný záznam o úraze dňa 2.1.1999, z ktorého je
zrejmé,žekúrazudošlodňa1.1.1999včaseo2,15hod.vzmyslektoréhonavrhovateľanašielzámočník
spadnutého v šachte na kabíne výťahu, keď počul volanie o pomoc. Pri úraze utrpel otvorenú zlomeninu

ľavej nohy a k úrazu došlo vo výťahovej šachte.
Z protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi ktorému sa navrhovateľ podrobil dňa
1.1.1999 o 10,00 a 10,15 hod bolo z krvi zistené plynovou chromatografiou 0,01% promile alkoholu.
Z protokolu IBP zo dňa 2.2.1999 o vyšetrení príčin pracovného úrazu, ktorý navrhovateľ utrpel dňa
1.1.1999 je zrejmé, že zo strany navrhovateľa ako poškodeného neboli zistené žiadne nedostatky,

zo strany organizácie neboli zistené nedostatky a bolo zistené, že iná osoba neoprávnene zasiahla
do zabezpečovacieho zariadenia šachtových dverí nákladného výťahu v objekte šachtové pece a
odblokovala (otvorila) šachtové dvere, keď výťah nebol v stanici. V rámci iných nedostatkov, ktoré
neboli v príčinnej súvislosti s úrazom bolo na strane organizácie zistené, že u nákladného výťahu v.č.
43690076 v objekte šachtové pece neboli vykonávané kontroly v medziobdobí odborných prehliadok,

že u nákladného výťahu v.č. 43690076 v objekte šachtové pece neboli vykonávané dozorcom výťahu
týždenné prehliadky a u nákladného výťahu v.č. 43690076 v objekte šachtové pece je na šachtových
dverách stanica č. 4 prasknuté sklo priehľadového okienka. Dňa 1.1.1999 MUDr. F. z NsP Nitra z
odd.traumatológie klasifikoval úraz navrhovateľa ako ťažký pracovný úraz.
Z fotokópie vyšetrovacieho spisu sp.zn.ČVS: ORP-4/NR-99 bolo zistené, že vec bola uznesením zo dňa

14.4.1999 odložená, nakoľko nebolo vo veci namieste vybaviť ju inak.
Navrhovateľ pri úraze utrpel viaceré zranenia, z ktorých najzávažnejším bola otvorená zlomenina
predkolenia, ktorá bola klasifikovaná ako zlomenina 3.stupňa ( stupeň vyjadruje poškodenie kosti
a otvorenú silne znečistenú ranu s rozsiahlou deštrukciou mäkkých tkanív, často s pridruženým
poškodením ciev a nervov, patrí sem každá otvorená zlomenina s ischémiou - poškodením dodávky

kyslíka a veľkým roztrieštením úlomkov). Táto otvorená zlomenina predkolenia bola spojená s asi 20 cm
dlhou ranou, ktorá obnažovala píšťalu, natrhnutím svalových skupín predkolenia. Liečená bola operačne
a z ostatných poranení, ktoré boli zistené na ľavej dolnej končatine a liečené boli neoperačne sa jednalo
o zlomeniny predpriehlavkových kostí ľavej nohy a predpriehlavkovo-priehlavkové vykĺbenie. Operačná
liečba zlomeniny spočívala v naložení vonkajšieho fixátora, nasadené boli viaceré antibiotiká, dňa

29.1.1999 bol fixátor zložený a na udržanie úlomkov kostí predkolenia bol použitý ťah za drôt prevŕtaný
cez pätovú kosť. Dňa 5.2.1999 mu bola do defektu vložená kosť, odobratá z lopaty jeho bedrovej kosti,
zároveň bolo vykonané prekrytie defektov na predkolení plastikou štepom kože a štepom zaberajúcim
svalovú pokrývku a kožu. Po prepustení z nemocnice absolvoval pravidelné kontroly a preväzy, pre
nedostatočné hojenie bol opakovane hospitalizovaný, preliečovaný antibiotikami pre zvýšené teploty,

v rokoch 2000 až 2002 absolvoval kúpeľnú liečbu, rôzne vyšetrenia, opakovane podstúpil operácie,
pri ktorých mu bolo odstraňované mŕtve tkanivo z kosti a dutina kosti bola preplachovaná a do nej
vkladané antibiotikum. Následne sa podroboval preväzom, vyšetreniam, v priebehu roku 2004 a 2005
bol opakovane hospitalizovaný a operovaný, bola mu vykonaná trepanácia (otvorenie) dutiny píšťaly
s vložením guličiek napustených antibiotikom, bola mu vyrezaný defekt na predkolení a v roku 2007

po vyšetrení na CT a MR bola potvrdená osteomyelitída (zápal kosti). V chirurgickom náleze zo
dňa 19.7.2007 je uvedené, že vzhľadom k počínajúcim príznakom postihnutia obličiek, pri základnom
chronickom zápalovom poúrazovom stave a neefektivite všetkých konzervatívnych a operačných
postupovbolaindikovanáamputáciaľavejdolnejkončatiny,ktorábolavykonanádňa18.9.2007vstehne.Následne navrhovateľ absolvoval niekoľko kontrol, pri kontrole dňa 5.10.2007 mu boli vybraté stehy a
1.2.2008 sú v zázname uvedené fantómové bolesti, ktorými trpel a mal odporučenú hospitalizáciu. V
súčasnosti je v starostlivosti ortopéda, pre postihnutie kolena a bedrového kĺbu vpravo artrózou kolena

3.stupňa, bedrového kĺbu 2. až 3. stupňa a bolesti driekovej chrbtice. Naďalej ho obťažujú fantómové
bolesti, na stehne má jazvu po odbere kožných transplantátov 20x10 cm a je samostatne mobilný s
protézou končatiny.
Bezprostredne po pracovnom úraze bol navrhovateľ práceneschopný a dňa 23.5.2001 s ním bol
ukončený pracovný pomer dohodou z dôvodu priznania invalidného dôchodku, ktorý navrhovateľ poberá

doteraz.
Z výpisov z obchodného registra vyplýva, že u odporcu došlo v priebehu konania najskôr ku zmene
obchodného mena a následne bola schválená Zmluva o zlúčení zo dňa 22.12.2003 a bolo rozhodnuté
o zrušení spoločnosti Calmit I. s.r.o. bez likvidácie a o jej zlúčení so spoločnosťou Calmit, spol. s r.o.
(odporcu) na ktorú prešlo zápisom do obchodného registra celé obchodné imanie (majetok a záväzky,
vrátane práv a povinností a to i tých, ktoré sú neznáme).

Podľa § 251 ods. 1 Zák.práce č. 311/2001 Z.z. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj
pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré
z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 190 ods. 1 ZP (Z.č. 65/1965 Zb.vo vtedy platnom znení), ak u pracovníka došlo pri plnení
pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví, alebo k jeho smrti úrazom,
( pracovný úraz) zodpovedá za škodu tým vzniknutú organizácia, v ktorej bol pracovník v čase úrazu
v pracovnom pomere.

Podľa § 191 ods. 1 písm. b) ZP zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže že, škodu si
privodil postihnutý pracovník svojou opitosťou, alebo v dôsledku zneužitia iných omamných prostriedkov
a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť, a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.

Podľa§191ods.2písm.b)ZPorganizáciasazbavízodpovednostisčastiakpreukáže,žejednouzpríčin

škody bola opitosť postihnutého pracovníka, alebo zneužitie iných omamných prostriedkov postihnutým
pracovníkom.

Podľa § 193 ods. 1 písm.b) ZP pracovníkovi, ktorý utrpel pracovný úraz, alebo u ktorého sa zistila

chorobazpovolania,jeorganizáciapovinnávrozsahuvktoromzaškoduzodpovedá,poskytnúťnáhradu
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa § 196 ZP náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré pracovníkovi vznikli
následkom pracovného úraz, alebo choroby z povolania, poskytujú sa jednorázovo.

Pri hodnotení následkov pracovného úrazu pre účely odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia pracovníka treba prihliadať i na predpokladaný vývoj vzniknutých zmien v zdravotnom stave.

Podľa § 444 Občianskeho zákonník, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 1 vyhlášky č. 32/65 Zb., o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, bolesti
a SSU spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví sa odškodňujú
jednorazovo.

Podľa § 2 ods. 1 cit. vyhlášky, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením
na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov a to podľa zásad a sadzieb ustanovených
v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané k povahe poškodenia na zdraví a
priebehu liečenia.

Podľa § 4 ods. 1 cit. vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na
zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následky“).Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju a to v rozsahu v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote a v spoločnosti.

Podľa § 6 ods. 1 cit. vyhlášky, pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo
základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

Podľa § 7 ods. 3 cit. vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť

a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Pracovným úrazom sa rozumie porušenie zdravia, ktoré bolo pracovníkovi spôsobené pri plnení

pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle na jeho vôli, krátkodobým, náhlym a násilným
pôsobením vonkajších vplyvov. Pritom je samozrejmé, že poškodením zdravia sa rozumie nielen
poškodenie fyzické, ale aj poškodenie psychické. Plnením pracovných úloh je aj činnosť vykonávaná
pre organizáciu z vlastnej iniciatívy pracovníka. Má ísť o takú činnosť, ktorá prináša organizácii
prospech.Vylučujúcimčiniteľomajvtakýchtoprípadochbybolvýslovnýzákazorganizáciealebopotreba

osobitného oprávnenia pre danú činnosť. Úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony
potrebné na výkon práce a úkony počas práce obvyklé alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po
jej skončení.
Pri hodnotení následkov pracovného úrazu pre účely odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia pracovníka treba prihliadať i na predpokladaný vývoj vzniknutých zmien v zdravotnom stave.,

to však nevylučuje ďalšie odškodnenie následkov, ktoré sa prejavia postupne v takej intenzite a takým
spôsobom, že pôvodne predvídané neboli, resp.ani nemohli byť.
Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné
zložky náhrady škody na zdraví. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú
slúžiť na vyrovnanie prežitých utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Ide o nároky osobnej povahy,

ktoré sa odškodňujú jednorázovo. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, ktorú poškodený
cíti pri samotnom úraze, ako aj pri liečení a po ňom. Liečením sa nerozumie len doba, počas ktorej
lekár poskytuje ošetrenie, ale aj doba medzi jednotlivými ošetreniami, teda od začiatku do skončenia
liečenia. Ide aj o bolesť, ktorou trpí poškodený aj pri rehabilitačnej starostlivosti. Zvýšenie odškodnenia u
oboch nárokov treba posudzovať jednotlivo, pri každom nároku zvlášť. Zvýšenie odškodnenia za bolesť

prichádza do úvahy vtedy, ak ani zvýšenie odškodnenia základnej sadzby nepostačuje na primerané
zmiernenie následkov. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate
predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného,
pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, vylúčenie či obmedzenie jeho účasti na
plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom a športovom živote, sťaženie alebo znemožnenie výkonu či

voľby povolania, voľby životného partnera, založenia rodiny a podobne.

Navrhovateľ sa pôvodným návrhom domáhal mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 79.189,90 eur (2.385.675,-Sk). Podaním zo dňa 17.7.2006, ktoré
právny zástupca navrhovateľa nazval „zmenou petitu návrhu“ žiadal, aby súd rozhodoval len o sume

34.851,13 eur (1.049.925,-Sk), pričom súd vo zvyšku a to v časti sumy 44.338,77 eur o čiastočnom
zastavení konania nerozhodol, hoci podľa obsahu podania, išlo o čiastočné späťvzatie návrhu. Podaním
zo dňa 24.3.2009 nazvaným ako „zmena petitu návrhu“ právny zástupca navrhovateľa súdu oznámil,
že žiada, aby súd pripustil zmenu petitu návrhu a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 54.991,53 eur,
pričomtútozmenunávrhuurobilnazákladevtedyvypracovanéhoznaleckéhoposudkuanapojednávaní

dňa23.11.2009uviedol,žezpôvodnežalovanejsumy79.189,90eurchcezobraťnávrhspäťvčastisumy
24.198,37 eur a trvá na žalovanej sume vo výške 54.991,53 eur. Uznesením č.k. 19C/257/2001-405
zo dňa 7.1.2010 súd konanie v časti sumy 24.198,37 eur zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 23.3.2010, pričom z obsahu uvedeného uznesenia vyplýva, že predmetom konania ostala suma
54.991,53 eur, keďže o čiastočnom späťvzatí navrhovateľa v časti sumy 44. 338,77 eur zo dňa 17.7.2006

nebolo rozhodnuté. Následne súd uznesením č.k. 19C/257/2001-637 zo dňa 24.10.2013 z dôvodu
dodržania procesných postupov konanie v časti sumy 44.338,77 eur zastavil.
Z podania právneho zástupcu zo dňa 24.3.2009 je zrejmé, že jeho úmyslom k tomuto dňu bolo,
aby predmetom konania bola suma 54.991,53 eur a keďže o predchádzajúcom čiastočnom zastaveníkonania v časti sumy 44.338,77 eur ( oproti pôvodne žalovanej sume 79.189,90 eur) nebolo súdom
rozhodnuté, právny zástupca navrhovateľa mal za to, že predmetom konania je stále pôvodne žalovaná
suma 79.189,90 eur (vyslovil to na pojednávaní konanom dňa 23.11.2009) a preto zobral v časti sumy

24.198,37 eur návrh späť. Súd Uznesením č.k. 19C/257/2001-405 zo dňa 7.1.2010 konanie v časti
sumy 24.198,37 eur, so súhlasom odporcu a vedľajšieho účastníka, zastavil. Z procesného návrhu
- podania právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 17.7.2006, ktoré nazval zmenou petitu návrhu je
zrejmé, že žiadal, aby predmetom konania bola suma 34.851,13 eur, teda podľa obsahu sa jednalo
o čiastočné späťvzatie návrhu oproti pôvodne žalovanej sume 79.189,90 eur a súd o čiastočnom

zastavení konania v časti sumy 44.338,77 eur k uvedenému dňu nerozhodol. Z procesného návrhu
- podania právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 24.3.2009, ktoré nazval zmenou petitu návrhu je
zrejmé, že žiadal, aby predmetom konania bola suma 54.991,53 eur, pričom ( keďže na základe jeho
predchádzajúcehopodaniazodňa17.7.2006súdkonanievčastisumy44.338,77eurnezastavil),právny
zástupca navrhovateľa, ako vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 23.11.2009, mal za to, že
sumu24.198,37eurzobralspäťzpôvodnežalovanejsumyvovýške79.189,90eur(niezosumyzníženej

po prvom čiastočnom späťvzatí návrhu, teda zo sumy 34.851,13 eur) a potom predmetom konania
mala byť suma 54.991,53 eur. Podanie právneho zástupcu navrhovateľa je potrebné posudzovať podľa
jeho obsahu a nemožno len matematicky spočítať sumy, o ktoré svojimi podaniami ponížil pôvodne
žalovanú sumu (podaním zo dňa 17.7.2006 o sumu 44.338,77 eur a podaním zo dňa 24.3.2009 o sumu
24.198,37 eur), keď z jeho podania zo dňa 24.3.2009 zároveň vyplýva, že jeho vôľou bolo, aby súd konal

o sume 54.991,53 eur. Nemôže byť na ujmu navrhovateľa skutočnosť, že súd nevypracoval uznesenie
o čiastočnom zastavení konania v časti sumy 44.338,77 eur (na základe podania právneho zástupcu
navrhovateľa zo dňa 17.7.2006), pričom právny zástupca navrhovateľa podaním zo dňa 24.3.2009
upravil petit návrhu a domáhal sa (oproti pôvodne žalovanej sume 79.189,90 eur) sumy 54.991,53
eur, ktoré podanie si súd síce z procesného hľadiska musel podľa obsahu vyhodnotiť ako čiastočné

späťvzatie návrhu (oproti pôvodne žalovanej sume 79.189,90 eur), ale zároveň bola týmto podaním
špecifikovaná suma, ktorej sa navrhovateľ mienil ku dňu 24.3.2009 v konaní ďalej domáhať a to suma
54.991,53 eur. Následne z podania právneho zástupcu navrhovateľa nazvaným ako „zmena petitu
návrhu“ zo dňa 26.9.2011 je zrejmé, že žiadal, aby predmetom konania bola suma 49.315,37 eur,
teda z procesného hľadiska sa jednalo o čiastočné späťvzatie návrhu vo výške 5.676,16 eur oproti

sume 54.991,53 eur a právny zástupca odporcu, ako aj vedľajší účastník vyslovili na pojednávaní
dňa 28.10.2013 so zastavením konania v časti sumy 5.676,16 eur súhlas. Preto súd Uznesením č.k.
19C/257/2001-646 zo dňa 28.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.11.2013 konanie v časti
o zaplatenie sumy 5.676,16 eur zastavil a predmetom konania tak ostala suma 49.315,37 eur. Na
pojednávaní konanom dňa 28.10.2013 súd pripustil zmenu petitu návrhu-rozšírenie návrhu zo sumy

49.315,37 eur na sumu 54.343,22 eur na základe podania právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa
8.10.2013 a predmetom konania ku dňu rozhodovania súdu, bola suma 54.343,22 eur.

Súd nevzhliadol zavinenie na strane navrhovateľa ako poškodeného za pracovný úraz, ktorý sa mu dňa
1.1.1999 stal. Navrhovateľ bol hodnotený ako zodpovedný pracovník, s kladným vzťahom k práci, medzi

podriadenými požíval autoritu a upozorňoval ich na skutočnosť, že nemôžu požívať alkoholické nápoje
na pracovisku a podľa vyjadrenia svedka Q.a bol vyslovene proti požívaniu alkoholu na pracovisku. Aj
Z protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi ktorému sa navrhovateľ podrobil dňa
1.1.1999 o 10,00 a 10,15 hod bolo z krvi zistené plynovou chromatografiou 0,01% promile alkoholu,
pričom z medicínskeho hľadiska je hodnota alkoholu 0,008 až 0,01 promile bežnou hodnotou tzv.

zbytkového metabolického alkoholu, ktorý môže v závažných a stresových situáciách vznikať ako
produkt metabolických procesov v pečeni. Teda v žiadnom prípade nemožno mať za to, že navrhovateľ v
čase, keď sa mu úraz stal, bol pod vplyvom alkoholu, alebo že by u neho bol zistený alkohol. Navrhovateľ
sa na pracovisku na 4.podlaží nachádzal z dôvodu, že išiel skontrolovať pracovníkov na tomto podlaží v
rámci plnenia si svojich pracovných povinností a v žiadnom prípade nie v súvislosti s oslavou Silvestra.

Z vykonaného dokazovania a z predložených listinných dôkazov nevyplynulo to, čo tvrdil odporca
vo svojich vyjadreniach, že by neznámou osobou, ktorá vykonala neoprávnený zásah na šachtových
dverách tým, že odblokovala mechanické bezpečnostné zariadenie šachtových dverí otvorením dverí
na 4.podlaží, bol navrhovateľ, a aj z výpovede svedka Ing. P. O. vyplynulo, že neoprávnený zásah do
zabezpečovacieho zariadenia nebol urobený na prízemí, teda v mieste, kde došlo k úrazu, ale dá sa

predpokladať, že zásah bol urobený na 4.poschodí. Keďže kabína výťahu sa v čase úrazu nachádzala
1,3 metra nad zemou, vysvetľuje si to tak, že osoba, ktorá urobila neoprávnený zásah na výťahu, z
výťahu vystúpila v tejto polohe výťahu, teda 1,3 metra nad zemou. Keďže navrhovateľ sa nachádzal
na 4.podlaží, z ktorej výšky aj spadol na strechu výťahovej kabíny, nemohol byť tou osobou, ktoráneoprávnený zásah vykonala. Kto neoprávnený zásah vykonal, sa pri šetrení okolností pracovného
úrazu preukázať nepodarilo. Z výpovede priameho nadriadeného navrhovateľa svedka Jozefa A.
vyplynulo, že vedel z počutia o tom, že dvere na poschodí sa dali otvoriť, aj keď tam výťah nebol, robilo

sa to na čierno, napriek tomu sa neurobilo žiadne špeciálne opatrenie na zabezpečenie výťahových
dverí., neprebehlo ani školenie, ani poučenie zamestnancov, aby tak nerobili. Dvere takto otváral aj on
sám, výťah dole odstavil tak, že vyšiel na 4.poschodie, vedome a úmyselne odpojil stykač a dvere sa
otvorili. Robilo sa to v prípadoch, keď chcel dotyčný zablokovať výťah, aby neprišla kontrola, alebo keď
chcel zistiť, kde sa výťah nachádza. Z uvedených dôvodov nebolo preukázané, že by navrhovateľ niesol

zodpovednosť na vzniku pracovného úrazu, alebo že by si škodu spôsobil sám svojim protiprávnym
konaním, ako to tvrdil odporca. Uvedené nepriamo potvrdil aj vedľajší účastník, ktorý navrhovateľovi
čiastočne plnil spolu v sume 2.218,18 eur a preto súd považoval tvrdenia vedľajšieho účastníka o
spoluzavinení navrhovateľa za účelové a rovnako mal súd za to, že pokiaľ by bol mal vedľajší účastník
záujem navrhovateľovi plniť za útrapy prežité po 1.1.2004 titulom základného bodového ohodnotenia,
mohol tak v priebehu súdneho konania urobiť, no neurobil tak. V danom prípade je predmetom sporu

nárok navrhovateľa na mimoriadne zvýšenie náhrady bolestného a SSÚ, čo patrí do právomoci súdu

V priebehu súdneho konania bolo vo veci vypracovaných viacero znaleckých posudkov MUDr. H., na
ktoré však súd nemohol prihliadať z dôvodu, že v poslednom znaleckom posudku vypracovanom MUDr.
H. nebola použitá správna vyhláška a pri predchádzajúcich ním vypracovaných z dôvodu, že zdravotný

stav navrhovateľa sa neustále menil a k jeho ustáleniu došlo až dňa 1.2.2008, kedy sa mu zhojil kýpeť
po amputácii končatiny. Súd preto vychádzal zo znaleckého posudku znalca traumatológa MUDr. G. ako
aj psychiatra MUDr. Q..
Zo znaleckého posudku MUDr. G. je zrejmé, že základné bodové ohodnotenie bolestného je vo
výške 608,75 bodov, čo pri hodnote 30,-Sk a pri 30 násobnom zvýšení predstavuje sumu 18.186,12

eur, od ktorej bolo potrebné odpočítať sumu 746,86 eur, ktorá bola zo strany vedľajšieho účastníka
navrhovateľovi plnená a potom 30 násobok bolestného predstavuje sumu 17.439,26 eur. celú sumu
titulom zvýšeného bolestného však súd nemohol navrhovateľovi priznať s poukazom na vznesenú
námietku premlčania zo strany odporcu a vedľajšieho účastníka, ale súd považoval za premlčanú len
sumu nad 14.190,40 eur. V súvislosti so znaleckým posudkom MUDr. G. v časti hodnotenia sťaženia

spoločenského uplatnenia súd vychádzal z počtu bodov 975 a zo znaleckého posudku MUDr. Q. v
počte bodov 250 za psychické potiaže, teda spolu sumu 1225 bodov, čo pri hodnote bodu 30,-Sk a
pri 30 násobnom zvýšení predstavuje sumu 36.596,29 eur, od ktorej bolo potrebné odpočítať plnenie
vedľajšieho účastníka vo výške 1471,32 eur a potom súd dospel k sume 35.124,97 eur, ktorú aj
navrhovateľovi priznal a v časti sumy 0,11 eur súd návrh ako premlčaný zamietol.

Čo sa týka vznesenej námietky premlčania zo strany odporcu a vedľajšieho účastníka, ktorí mali za
to, že nárok navrhovateľa je premlčaný nad sumu 1.049.925,-Sk, s týmto sa súd nestotožnil, nakoľko
navrhovateľ svojim podaním zo dňa 24.3.2009, teda v lehote do 2 rokov od ustálenia zdravotného
stavu (ktorý sa mu ustálil dňa 1.2.2008) rozšíril návrh na sumu 54.994,53 eur, následne podaním zo
dňa 26.9.2011 zobral návrh v časti sumy 5.676,16 eur späť a predmetom konania tak ostala suma

49.315,37 eur, pričom titulom SSÚ si navrhovateľ po mimoriadnom zvýšení (vrátene fantómových
bolestí) uplatňoval sumu vo výške 35.124,97 eur, ktorú mu súd aj priznal a titulom bolestného po
mimoriadnom zvýšení si uplatňoval sumu 14.190,140 eur, ktorú sumu mu súd rovnako priznal. Následne
navrhovateľ podaním zo dňa 8.10.2013 rozšíril návrh na sumu 54.343,22 eur, toto rozšírenie však
bolo urobené po uplynutí lehoty 2 rokov od ustálenia zdravotného stavu, preto súd návrh navrhovateľa

prevyšujúci sumu 49.315,37 eur ako premlčaný zamietol a to v časti bolestného vo výške 5.027,74 eur
a v časti SSÚ vo výške 0,11 eur.
V súvislosti s námietkou odporcu a vedľajšieho účastníka o tom, že znalec MUDr. G. ako traumatológ
nemohol hodnotiť fantómové bolesti navrhovateľa súd mal za to, že fantómové bolesti sú priamym
následkom po amputácii končatiny, s ktorých liečbou sa stretáva každý traumatológ, ortopéd aj chirurg,

liečbutohtostavuvedielekár-odborníkpreliečbuchronickejbolesti,okreminýchajtraumatológ,nakoľko
fantómové bolesti nesúvisia s neurologickým ochorením, alebo s ochorením nervov, ale sú priamo
vyvolané stratou končatiny, preto mal súd za to, že MUDr. G. bol kompetentný ich hodnotiť.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa na
mimoriadne zvýšenie bolestného a SSÚ v rozsahu 30 násobku základného bodového hodnotenia bol

dôvodnepodaný.Právnavecbolašpecifickátým,žezdravotnýstavnavrhovateľasavpriebehusúdneho
konania vyvíjal a otvorená zlomenina kosti predkolenia sa napriek kvalifikovanej liečbe nehojila, kosť
bola infikovaná, liečba si okrem iného vyžadovala užívanie veľkého množstva antibiotík navrhovateľom,
čo viedlo k poškodzovaniu iných životne dôležitých orgánov ako sú napr. obličky a skončila saamputáciou poškodenej končatiny. V dôsledku týchto skutočností a v dôsledku toho navrhovateľ bol
a je obmedzovaný vo všetkých oblastiach života, či už v rodinnom živote, keď sa nemohol deťom,
ktoré boli v čase úrazu malé a na neho odkázané venovať tak, ako do úrazu, nemohol s nimi podnikať

žiadne aktivity, absolvovať dovolenky, podujatia, zmenil sa aj povahovo, v dôsledku nehojacej sa rany
stal sa nervóznym, podráždeným, čo viedlo k zhoršeniu jeho vzťahu s deťmi aj s manželkou. Navyše
už nedokázal zabezpečiť rodinu po finančnej stránke tak, ako pred úrazom, manželka navrhovateľa
musela zmeniť zamestnanie, jej príjem sa znížil, liečba navrhovateľa bola finančne nákladná (neustále
návštevy zdravotníckych zariadení, preväzy, lieky, kúpeľná liečba, hospitalizácie), a rodina utrpela po

finančnej stránke. Navrhovateľ bol a je odkázaný na pomoc rodinných príslušníkov, v období, keď bol
pripútaný na lôžko, ale aj neskôr, kedy už bol schopný základné úkony vykonávať samostatne, ale
obmedzene. Je obmedzený aj v spoločenskom živote, na protéze nedokáže dlho chodiť, ani stáť, v
súčasnosti je v starostlivosti ortopéda, pre postihnutie kolena a bedrového kĺbu vpravo artrózou kolena
3.stupňa, bedrového kĺbu 2. až 3. stupňa a bolesti driekovej chrbtice, čo súvisí s poúrazovým stavom.
Naďalej ho obťažujú fantómové bolesti, na stehne má jazvu po odbere kožných transplantátov 20x10

cm a je samostatne mobilný s protézou končatiny. Zo znaleckého posudku psychiatra MUDr. Q. vyplýva,
že u navrhovateľa nastala trvalá zmena osobnosti po traumatickom zážitku, z dôvodu hanby, pocitu
menejcennosti a ľútosti vyvolávajúcej pohľad na pahýľ po amputovanej (predtým zjazvenej) končatine
sa sociálne izoluje- vyhýba sa spoločnosti a cudzím ľuďom, čím absolútne vylúčil aktivity spojené
s odhaľovaním postihnutej končatiny (plávanie na kúpaliskách, jazerách, kúpeľná liečba, chodenie v

krátkych nohaviciach). Pre pretrvávajúcu bolestivosť a strach z neudržania rovnováhy pred amputáciou
i po nej, je obmedzený v navštevovaní podujatí a činností vyžadujúcich si dlhodobé chodenie, alebo
státie(turistika,športováčinnosť,nakupovanie,vybavovanieúradnýchzáležitostí),nedokáževykonávať
práce v záhrade, venovať sa murárskym prácam a vybavovaniu všetkých úradných záležitostí, ktoré mal
pred úrazom na starosti on v rámci manželského vzťahu. Porucha osobnosti je trvalá a farmakoterapia

bude mať do budúcnosti len preventívny význam, aby sa zabránilo možným depresívnym výkyvom,
ktoré boli v minulosti spojené aj so sebevražednými myšlienkami a aby sa zabránilo ďalším psychickým
poruchám, ako súd neurózy, disociatívne prejavy alebo až poruchy psychotické. Pred úrazom silné
rodinné vzťahy sa zmenili po úraze na citové odcudzenie rodinných príslušníkov, navrhovateľ si
nedostatočne plní rolu manžela (disharmónia v podobe absentujúceho sexuálneho života), komunikácia

je zredukovaná na bazálne potreby a je sprevádzaná podráždenosťou a hádkami, dochádza ku strate
dominantného postavenia probanta ako „hlavy rodiny“ čo bola po úraze povinná prevziať manželka. Z
výpovede syna vyplynulo, že v rodine absentuje rola otca.
Vzhľadomkuvšetkýmtýmtoskutočnostiam,súdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudkua
priznal titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného navrhovateľovi vyššie odôvodnenú sumu 14.190,40

eur,titulommimoriadnehozvýšeniasťaženiaspoločenskéhouplatnenia sumu35.124,97euravozvyšku
súd návrh ako premlčaný zamietol ( v časti bolestného v sume 5.027,74 eur a v časti SSÚ v sume 0,11
eur).
O trovách konania, vrátane trov štátu rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej v zmysle § 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.