Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010394
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114010394.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.5.2018, v
trestnej veci proti obžalovaným H. V. a J. J. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona
a iné, o odvolaní obžalovaných H. V. a J. J. proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 21.10.2016
sp. zn. 1T 35/2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovaní:
1./ H. V., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom D., B. XX

2./ J. J., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom D., B. č. XX

sú vinní , ž e

-dňa XX.X.XXXX, v čase okolo XX.XX hod. na oslave v rodinnom dome K. P. bez popisného čísla v
obci D. a na jeho dvore, po požití alkoholických nápojov a predchádzajúcom verbálnom konflikte fyzicky
napadli poškodeného H. R. tak, že obžalovaný J. J. ho chytil pod krk, pričom mu strhol z krku retiazky,
čím mu spôsobil škodu vo výške 20,- eur a následne ho obaja opakovane udierali päsťami do oblasti
hlavy, čím mu spôsobili pohmoždenie jazyka a pohmoždenie a kožnú odreninu pravého lakťa, s dobou
liečenia 18-20 dní a potom ako poškodený H. R. odišiel domov, obžalovaný H. V. napadol poškodeného

E. Y. tak, že ho jedenkrát udrel päsťou do nosa, následkom čoho sa mu pustila z nosa krv, čím mu
spôsobil zranenie, ktoré si nevyžiadalo lekárske ošetrenie,

t e d a

- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,

č í m s p á c h a l i

-prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Z a t o i m u k l a d á1/ obžalovanému H. V.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 6
(šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 12 (dvanásť)
mesiacov.

2/ obžalovanému J.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 56 ods. 1,2 Tr. zák. peňažný trest vo výške 200,- (dvesto)
Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne

zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) mesiaca.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť škodu vo výške 483,- eur
poškodenému H. R., nar. XX.X.XXXX v J., trvale bytom B. č. 9, D..

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodeného H. R., nar. XX.X.XXXX v J., trvale bytom B. č. 9, D., so
zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

X. rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaných H. V. a J. J. vinnými z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
-dňa XX.X.XXXX, v čase okolo XX.XX hod. na oslave v rodinnom dome K. P. bez popisného čísla v
obci D. a na jeho dvore, po požití alkoholických nápojov a predchádzajúcom verbálnom konflikte fyzicky
napadli poškodeného H. R. tak, že obžalovaný J. J. ho chytil pod krk, pričom mu strhol z krku retiazky,
čím mu spôsobil škodu vo výške 20,- eur a následne ho obaja opakovane udierali päsťami do oblasti

hlavy, čím mu spôsobili pohmoždenie jazyka a pohmoždenie a kožnú odreninu pravého lakťa, s dobou
liečenia 18-20 dní a potom ako poškodený H. R. odišiel domov, obžalovaný H. V. napadol poškodeného
E. Y. tak, že ho jedenkrát udrel päsťou do nosa, následkom čoho sa mu pustila z nosa krv, čím mu
spôsobil zranenie, ktoré si nevyžiadalo lekárske ošetrenie.

Za to im súd uložil:
Obž. H. V. podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia vo
výmere 15 mesiacov.

Obž. J. J. podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2,3,8 Tr. zák., § 41
ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu
podmienečného odsúdenia vo výmere 15 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť spôsobenú škodu
poškodenému H. R. vo výške 483,- eur a v prevyšujúcej časti poškodeného odkázal na občianske súdne
konanie.Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, ihneď po jeho vyhlásení a odôvodnení podali
odvolanieobajaobžalovaní.Vpísomnýchdôvodochodvolaniaobaja obžalovaníprostredníctvomsvojho
obhajcu uviedli, že oproti v poradí prvému rozsudku okresného súdu zo dňa 5.12.2014 sa zmenil

skutkový stav, pretože svedok E. Y. zmenil svoju výpoveď na krajskom súde ako odvolacom súde,
uviedol, že netrvá na svojich predchádzajúcich výpovediach z dôvodu, že ešte pred prvým výsluchom
na polícii sa mu poškodený H. R. vyhrážal, že keď nebude vypovedať ako H. R. chce, pôjde do
basy a ak obžalovaní vyhrajú súd, dá mu H. R. prestreliť nohy. E. Y. uviedol, že bol v čase skutku
opitý a nič si nepamätal, vždy pred výsluchmi sa stretli v kuchyni poškodeného H. R. spolu s ďalšími

svedkami, kde im H. R. ukázal predchádzajúce výpovede, spolu sa dohadovali na ich výpovediach,
rovnako vypovedal aj na Okresnom súde Prešov po zrušení pôvodného rozsudku. Na súde prvého
stupňa boli po zrušení veci krajským súdom vykonané konfrontácie medzi E. Y. a svedkami ohľadom
stretávania sa svedkov s H. R. a spoločnej prípravy na hlavné pojednávania a bol dopočutý aj znalec
H.. F., ktorý pripustil, že k pohryzeniu jazyka poškodeného H. R. mohlo dôjsť aj tak, že by do neho
strkali iné osoby, ak by mal poškodený otvorené ústa a jazyk vyplazený z ústnej dutiny a počas strkania

by tak dochádzalo k prudkým zmenám polohy hlavy. Rovnako pripustil, že k predmetnému poraneniu
mohlo dôjsť aj počas trhaného odťahovania počas konfliktu, zároveň znalec uviedol, že poškodený H.
R. bol schopný počas liečby manuálne pracovať. Obžalovaní majú za to, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne vyhodnotil vo
veci vykonané dôkazy a vec nesprávne právne posúdil. Obžalovaní mali za to, že súd prvého stupňa

sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a mal oboch obžalovaných
oslobodiť spod obžaloby. Súd prvého stupňa, podľa názoru obžalovaných, síce správne vyhodnotil, že
na základe vykonaného dokazovania sa vytvorili dve skupiny svedkov, a to jedna svedčiaca v prospech
verzie poškodeného H. R., druhá svedčiaca v prospech obžalovaných, súd prvého stupňa však vôbec
nevzal do úvahy to, že vo výpovedi samotného poškodeného H. R. bolo veľa vnútorných rozporov a

že táto výpoveď bola i v rozpore s ostatnými výpoveďami svedkov. Pokiaľ ide o mechanizmus a miesto
poranenia, H. R. vo svojej výpovedi uviedol, že dostal úder do ľavej strany tváre, to isté potvrdil aj
E. Y., v zmysle znaleckého posudku H.. F. však mal H. R. utrpieť poranenia v oblasti čelovej vpravo
a poranenie brady vpravo. Z výsluchov jednotlivých svedkov vyplynulo, že na mieste činu bola úplná
tma a pokiaľ stáli pri schodoch, alebo uprostred dvora, nebolo možné dovidieť detailne na samotný

incident. Jednotliví svedkovia vypovedali rozporne ohľadne skutočnosti, kto koho udrel, kto spadol a
kto nespadol, a v ktorej fáze, či mal byť úder uskutočnený päsťou, či dlaňou. Svedkovia vypovedali, že
obžalovaných a poškodených od seba odťahovali a je preto nelogické, že pokiaľ na mieste bola nejaká
mela, aby pri súčasnom odťahovaní inými ľuďmi boli obžalovaní schopní ešte udierať poškodeného H.
R. päsťou. Obžalovaní popreli spáchanie skutku počas celého vyšetrovania a jedine obž. V. sa priznal,

že jedenkrát udrel päsťou poškodeného E. Y. po tom, ako ho E. Y. udrel, nakoľko odvracal útok priamo
smerujúci proti jeho osobe. Obžalovaní namietajú aj to, že už vypočutí svedkovia ostali po každom
hlavnom pojednávaní sedieť v pojednávacej miestnosti a až následne pristúpil okresný súd k vykonaniu
konfrontácie medzi jednotlivými svedkami a obžalovanými, čo považujú obžalovaní za nezákonný a
zmätočný úkon trestného konania v rozpore s Trestným poriadkom. Obžalovaní nemali žiaden motív na

to, aby napadli a bili päsťami poškodeného H. R., práve naopak, H. R. je v obci známy svojou agresívnou
povahou, v minulosti bol známy jeho incident, keď sa v pohostinstve vyhrážal vytiahnutou pištoľou,
pričom bola privolaná policajná hliadka, pred ktorou zbraň najprv ukryl a následne po krátkej naháňačke
sa vzdal. Aj v inkriminovaný večer sa prejavila jeho agresívna povaha, namiesto toho, aby opitý ostal
doma spať, vrátil sa na oslavu vyvolať konflikt a zavolal si na pomoc aj otca. Na základe uvedeného

navrhli, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaných oslobodil spod obžaloby, alebo vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolania podané
oboma obžalovanými sú čiastočne dôvodné.

Krajský súd konštatuje, že vo veci boli aj po zrušení veci krajským súdom vykonané dve skupiny
navzájom protichodných dôkazov. Na jednej strane to boli predovšetkým obžalovaní, ktorí popreli, aby

oni fyzicky napadli poškodeného H. R., na druhej strane to bol samotný poškodený H. R. a jeho otec
J. R., ktorí v priebehu celého trestného konania uvádzali, že poranenia poškodenému spôsobili obaja
obžalovaní. Obe skupiny však zhodne potvrdili, že dňa 30.8.2013 oslavoval svoje narodeniny svedok E.
Y., oslavy sa zúčastnili tak obaja obžalovaní ako aj poškodený H. R., boli tam prítomní aj svedkovia H.F., Y. J., J. B., Y. K., Z. E., Y. Y. a F. Y.. Bolo nesporné aj to, že poškodený H. R. z oslavy prvýkrát odišiel
po 02.00 hod. Následne sa na oslavu vrátil spolu so svojim otcom tvrdiac, že na oslave zabudol mobilný
telefón a bundu. Následne sa výpovede rozchádzali v tom, či vôbec a kto napadol poškodeného H. R..

S. H. V. poprel, aby on spolu s obžalovaným J. v inkriminovanom čase fyzicky napadli poškodeného
R., priznal, že s poškodeným R. mali konflikt, nechcel si s ním pripiť, pretože sa poškodený nedobre
vyjadroval o jeho otcovi. Keď sa poškodený druhýkrát vrátil na oslavu spolu so svojim otcom, poškodený
vošiel do miestnosti tak, že sa potkol, ale nespadol, on vzal otca poškodeného von a hovoril mu, aby

svojho syna vzal preč, nato vybehol z domu poškodený a opakovane za ním kričal, aby išli na férovku,
otec poškodeného tohto ťahal preč, nato vyšli von z domu aj ostatní, vtedy sa poškodený vytrhol svojmu
otcovi a udrel obžalovaného J. tak, že tomu spadli okuliare. Na poškodenom pri jeho odchode nevidel
žiadne zranenia. Potom jeho (obžalovaného V.) napadol zozadu svedok E. Y., ktorého on v obrane
udrel do nosa. XX.X.XXXX sa u starej mamy obžalovaného stretli s poškodeným R., B. a H. J., kde im
poškodený navrhol, aby mu zaplatili škodu a nič z toho nebude, že on aj lekárovi povedal, že spadol

zo schodov.

Rovnako tak poprel spáchanie skutku aj obžalovaný J. J., ktorý uviedol, že kým sa obžalovaný V.
rozprával s otcom poškodeného, on držal poškodeného za košeľu, aby nespadol a pýtal sa ho, načo
sa vrátil, či chce provokovať, potom poškodený volal obž. V. na férovku, poškodeného otec ťahal preč,

vtedy sa poškodený vytrhol otcovi a udrel ho (obž. J.) do tváre a spadli mu okuliare na zem. Jeho (obž.
J.) držal svedok Y., ktorý sa zrejme bál, že napadne poškodeného, lebo rýchlym krokom išiel za ním,
avšak on mal len obavy, či poškodený neublíži obž. V., lebo poškodený v minulosti mal použiť zbraň.
Videl aj ako svedok Y. napadol obž. V..

Zospáchaniaskutkukladenéhoobomobžalovanýmzavinubolitítousvedčenípredovšetkýmvýpoveďou
poškodeného H. R., ktorý uviedol, že sa vrátil na oslavu, pretože zabudol mobily, kľúče a bundu a zavolal
aj svojho otca, pretože sa obával konfliktu. Pri vchádzaní do miestnosti, kde sa konala oslava, sa potkol o
V. nohu, ale nevedel s istotou uviesť, či ho tento potkol úmyselne, alebo to bola nehoda, keď si vzal veci,
pri vychádzaní mu cestu skrížili obžalovaní, obž. J. ho chytil pod krkom a roztrhol mu retiazky, poškodený

sa obžalovaným vytrhol a vybehol von, kde ho dobehli obaja obžalovaní a bili ho päsťami, následne
vybehli z domu aj ostatní a snažili sa ich od seba oddeliť, potom odišiel spolu s otcom domov, cestou
pľul krv, stále v ústach cítil krv, preto ho otec odviezol na ošetrenie na pohotovosť, kde mu zašili jazyk.
S obžalovanými sa stretli aj sa dohodli na mimosúdnom urovnaní, avšak na druhý deň mu obžalovaní
povedali, že sa nechcú dohodnúť. Pred incidentom mal problém s obž. V., s obž. J. problémy

nemal. Pri konfrontácii so svedkom E. poškodený uviedol, že si nespomína na to, že by on drgol do
obž. J. J. a že tomu spadli okuliare. Pri konfrontácii so svedkom Y. poškodený uviedol, že on ho nenútil
vypovedať pred súdom konkrétnym spôsobom, len aby vypovedal pravdu.

Zo spáchania skutku oboch obžalovaných v priebehu celého konania, teda tak v prípravnom konaní, ako

aj v konaní pred súdom usvedčoval aj svedok J. R., otec poškodeného, ktorý potvrdil, že okolo 02.30
hod. ho syn po príchode domov požiadal, aby s ním išiel do domu, kde oslavoval svedok Y. narodeniny,
lebo si tam zabudol veci a obával sa konfliktu, lebo predtým tam mal nezhody. Obaja obžalovaní bili jeho
syna, on a svedkovia Y. a B. sa ich snažili oddeliť.

Svedok H. F. došiel na oslavu spolu s bratom obžalovaného Y. J., potvrdil, že videl, že keď Y. držal
obžalovaného J. za ruky, poškodený ho udrel tak, že mu spadli okuliare, otec poškodeného povedal,
že zavolá políciu a následne aj s poškodeným odišiel. Svedok Y. sa ich na druhý deň pýtal, či bolo na
oslave dobre, a kde má tričko, nič si nepamätal. Trval na tom, že žiadnu bitku nevidel, miesto pri bránke
nebolo osvetlené.

Svedok Y. J. potvrdil, že už pred prvým odchodom si obž. V. s poškodeným nadávali, oni poškodenému
hovorili, aby išiel domov, on sa ale vrátil naspäť aj s otcom, vtedy ho jeho brat, obž. J. chytil za golier,
prečo robí problémy, poškodený volal obžalovaného V. na férovku, svedok Y. chytil jeho brata za ruky a
vtedy ho udrel poškodený R. tak, že bratovi spadli okuliare, pri bráne bola mela, ale on nič nevidel, lebo

bola tma, on so svedkom F. stáli pri vchode do domu, otec poškodeného tohto volal domov, videl ako
Y. udrel obžalovaného V. do hlavy a rovnako tak videl ako obžalovaný V. udrel do nosa svedka Y.. Na
druhý deň videl, ako poškodený hľadal na mieste oslavy retiazky, pričom nevyzeral, že by bol poranený
a svedok Y. si nič nepamätal.Svedok E. Y. na hlavnom pojednávaní XX.X.XXXX potvrdil, že keď sa obžalovaní vrátili na oslavu
druhýkrát, boli pod vplyvom alkoholu a rýpali do poškodeného H. R., ktorý povedal, že ide preč, potom

sa ale vrátil, lebo zabudol veci a vtedy ho napadli obaja obžalovaní, dokonca zhodili na zem aj otca
poškodeného. Tam kde došlo k bitke, nebolo svetlo, ale bolo vidno slabšie od svetla pri vchode do domu.
Svedok vyčítal obžalovanému V., že mu pokazil oslavu, načo ho obžalovaný V. udrel. Na verejnom
zasadnutí konanom pred krajským súdom dňa 27.4.2016 svedok E. Y. uviedol, že nič z toho, čo predtým
vypovedal, nebola pravda, v čase skutku bol opitý a nič si nepamätal. K výpovedi ho prinútil poškodený

H. R., vyhrážal sa mu, že keď nebude vypovedať, pôjde do väzenia na 6-8 rokov, stretávali sa v kuchyni
poškodeného, kde poškodený ovplyvňoval aj svedkov B. a K., jeho súčasná manželka ho podporila v
tom, aby išiel vypovedať pravdu.

Svedok J. B. uviedol, že poškodený odišiel z oslavy domov skôr, aby nedošlo ku konfliktu, po chvíli sa
vrátil, lebo si niečo zabudol a vtedy ho obž. J. chytil pod krk a obž. V. ho bil päsťami do tváre a brucha,

obž.J.poškodenéhonebil,onsaichsnažilodsebaoddeliť.Nevedelvysvetliťrozpor,pokiaľvprípravnom
konaní vypovedal, že poškodeného R. bil aj obž. J.. K zmene vo výpovedi svedka E. Y. uviedol, že je
pravdou, že po skutku sa stretávali s poškodeným H. R., Y. K., E. Y. a J. R., bratom poškodeného, avšak
nikto ich nenútil, aby v tejto veci vypovedali, rozprávali aj o tejto trestnej veci, ale nedohadovali výpovede.
Svedok B. priznal, že poškodený im dal zápisnice, ako vypovedali v minulosti.

Svedkyňa Y. K. uviedla, že obž. J. bol agresívny aj vo vnútri, museli ho držať svedkovia B. a Y.,
nadával, chcel ísť k poškodenému, po čase svedkyňa vyšla von, kde videla ako obaja obžalovaní udierali
do poškodeného, ale presne uviesť nevedela, lebo tam bola tma. Aj tejto svedkyni bola na hlavnom
pojednávaní na okresnom súde prečítaná výpoveď z prípravného konania, kde táto uviedla, že pokiaľ

pred policajtom vypovedala, že vonku boli všetci v kope a bola tam tma, pričom sa konkrétne k osobám
vôbec nevyjadrovala a pred súdom už vypovedala, že obaja obžalovaní bili poškodeného, uviedla, že
si to prechádzala v hlave a pravda je, čo povedala pred súdom. Pri konfrontácii s obžalovaným V. už
svedkyňa uvádzala, že si nepamätá, či poškodeného bil aj obž. J..

Svedok Z. E. uviedol, že on videl, ako poškodený R. drgol do obžalovaného J., ktorému spadli okuliare,
potom videl ako sa poškodený naťahoval s obžalovaným V., potom jeho (svedka E.) niekto zhodil na
zem, následne otec poškodeného vytlačil za bránu, a videl aj ako Y. udrel obž. V. a ten mu to vrátil. Údery
on nevidel, lebo bola tma, vie, že sa držali za bundy.

Svedok Y. Y. potvrdil, že na oslavu došiel spolu s obžalovanými, keď sa poškodený H. R. vrátil druhýkrát
naspäť na oslavu, vyšli von obaja obžalovaní ako aj poškodený R. a strhla sa medzi nimi hádka, kričali
po sebe, vyšli až za bránu, bola tam tma, preto on nevie, čo sa tam dialo, on držal obžalovaného J.,
všetci mali vypité, avšak obžalovaní ani on opití neboli, na poškodenom R. to nevedel rozoznať, E. Y.
mal dosť. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal, že sa strhla nejaká mela pri bránke, kam on nedovidel,

myslel tým hádku a krik. On nikoho neoddeľoval, len držal obž. J.. Napádanie medzi obž. V. a svedkom
Y. on nevidel.

R. F. Y. uviedla, že videla ako obž. V. dohováral otcovi poškodeného, aby ho vzal domov, na dvore bola
tma, pri bráne bola mela, hádali sa, nadávali si, ona tam pri nich ale nebola a bitku nevidela.

Krajský súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie výsluchom znalca z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, ktorý uviedol, že u poškodeného H. R. boli zistené pri jeho
vyšetrení poranenia a to pomliaždenie čelovej oblasti vpravo, pomliaždenie brady vpravo, hryzné rany
na chrbte a spodnej ploche jazyka, pomliaždenie a kožná odrenina pravého lakťa, ktoré boli spôsobené

tupými predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche, a s najväčšou pravdepodobnosťou sa tak mohlo
stať pri najmenej dvoch úderoch spôsobených druhou osobou, prípadne i dvoma osobami. Poranenie
jazyka vzniklo najmenej jedným úderom do oblasti brady, poranenia pravého lakťa vznikli s najväčšou
pravdepodobnosťou pri páde poškodeného na zem. Hryzné poranenie jazyka bolo stredne ťažké, a
vyžadovalo si špecifickú chirurgickú liečbu, zošitie, užívanie liekov proti bolesti a opatrnú konzumáciu

pevnej stravy, pričom k úplnému vyhojeniu dochádza spravidla za 18 až 20 dní. Ostatné poranenia
poškodeného boli ľahké s dobou liečenia 5-6 dní. Pokiaľ ide o prečin ublíženia na zdraví podľa §
156 ods. 1 Tr. zák., tu krajský súd vychádzal z doplnenia dokazovania výsluchom znalca z odboru
zdravotníctvo, ktorý potvrdil, že aj pri epileptickom záchvate dochádza k menej závažnému poraneniujazyka, ako najpravdepodobnejší spôsob vzniku poranenia jazyka považoval znalec úder päsťou do
tváre poškodeného, nie mykanie. Pokiaľ ide o skutočnosť, že poškodený pracoval, znalec potvrdil, že u
tohto pretrvávali bolesti a aj diskomfort spočívajúci v požívaní mixovanej stravy a bolestiach.

Z listinného dôkazu, lekárskej správy vystavenej lekárom FNsP J.A.Reimana v Prešove dňa 31.8.2013
plynie, že tento v uvedený deň o 05.59 hod. ošetril poškodeného H. R., ktorý uviedol, že bol napadnutý
H. V. a J. J., lekár konštatoval, že poškodený mal na chrbte jazyka hryznú ranu s dĺžkou 2,5 cm a na
spodnej časti jazyka hryznú ranu s dĺžkou 0,5 cm.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom aj krajský súd dospel k záveru, že skutok, tak
ako ho súd prvého súdu ustálil, sa stal, a že ho spáchali obaja obžalovaní, ktorých z jeho spáchania
v celom rozsahu usvedčili jednak poškodený H. R., ktorý o tomto vypovedal v podstatných bodoch
zhodne, pričom aj prvému ošetrujúcemu lekárovi po asi troch hodinách od skutku uviedol konkrétne
mená páchateľov. Rovnako tak zo spáchania skutku oboch obžalovaných usvedčil aj otec poškodeného,

svedok J. R., pričom krajský súd nezistil motív, prečo by títo mali o okolnostiach skutku vypovedať
nepravdivo v neprospech obžalovaných. Napokon boli to práve obžalovaní, ktorí mali motív takto konať,
keď sami priznali, že bezprostredne pred skutkom, ktorý im je kladený za vinu, došlo k výmene názorov
či hádke práve medzi nimi a poškodeným. Samotný poškodený sa na oslavu vrátil s otcom, pretože
sa obával konfliktu. Poškodený a jeho otec boli pritom v bezprostrednej blízkosti pri obžalovaných a tak

obaja mohli vzhľadom na nočnú dobu a slabšie osvetlenie miesta činu najlepšie z prítomných vnímať
priebeh skutku. Pokiaľ boli vo veci vypočutí aj iní svedkovia, konkrétne svedkovia Y. J., H. F., Z. E., Y. Y.
a F. Y. v podstate vypovedali, že samotné miesto činu úplne nevideli, resp. jeden bol niekým stiahnutý
na zem, a teda nemusel vnímať čo sa deje mimo neho, svedkovia Y., K. a B. vypovedali diametrálne
odlišne v prípravnom konaní a v konaní pred súdom, pričom svoje rozpory v podstatnom bode a to, či

aj obž. J. napadol poškodeného R. nevedeli žiadnym rozumným spôsobom vysvetliť. V danom prípade
išlo o bitku, kde dochádzalo k presúvaniu poškodeného ako aj obžalovaných z domu smerom k bráne,
niektorí z prítomných vyšli na dvor neskôr, niektorí pozorovali „melu“ z istej vzdialenosti na dvore, ktorý
bol osvetlený len svetlom pri vchode do domu a nemuseli vidieť celý priebeh udalosti. Naopak ani krajský
súd neuveril výpovediam obžalovaných pokiaľ títo tvrdili, že poškodený a obžalovaný V. si navzájom len

nadávali, keďže výsledkom ich konania bol znalecky objektivizovaný vznik poranení poškodeného H.
R., kvôli ktorým tento vyhľadal bezprostredne po skutku lekárske ošetrenie, pričom znalec konštatoval,
že rozsah poranenia jazyka zodpovedá úderu, pričom k tak rozsiahlemu poraneniu jazyka ako došlo v
tomto prípade, nedochádza ani pri epileptickom záchvate. Obžalovaný bol v obvyklom spôsobe života
obmedzovaný po dobu 7-10 dní tým, že u neho v dôsledku poranenia jazyka pretrvávali intenzívnejšie

bolesti, najviac do 10 dní musel tento prijímať tekutú stravu a po tejto dobe u neho naďalej pretrvával
nepríjemný pocit, pričom pri kontakte či už so zubami alebo cudzím telesom mohlo dôjsť k zvýrazneniu
bolesti, pričom doba liečenia tohto poranenia bola 18-20 dní.

Krajský súd potom dospel v zhode so súdom prvého stupňa na základe takto vykonaného dokazovania

k záveru, že bolo jednoznačne preukázané, že obaja obžalovaní spoločným konaním inému úmyselne
ublížili na zdraví, čím naplnili všetky pojmové znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona.

Krajský súd sa však nestotožnil so záverom prvostupňového súdu v tom smere, pokiaľ okresný súd

kvalifikoval konanie obžalovaných aj ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a) Tr. zák., pretože
okresný súd v skutkovej vete neobsiahol vyjadrenie, ktoré zodpovedá trestnému činu výtržníctva,
teda v skutkovej vete prvostupňový súd neuviedol, že k napadnutiu malo dôjsť pred troma osobami
súčasne prítomnými, a preto konanie obžalovaných, že by sa títo spoločným konaním dopustili fyzicky
verejne výtržnosti najmä tým, že napadli iného, nebolo možné kvalifikovať ako prečin výtržníctva a

napadnutý rozsudok bolo potrebné v tomto smere zrušiť a napraviť pochybenie prvostupňového súdu.
Skutkovú vetu krajský súd zmeniť v neprospech obžalovaných nemohol, keďže odvolanie v neprospech
obžalovaných prokurátorom v tejto veci podané nebolo. Pôvodne v obžalobe prokurátor kvalifikoval
konanie obžalovaných ako prečin výtržníctva s tým, že tento mal za to, že k napadnutiu došlo na mieste
verejnostiprístupnom,vtomtosmeresúdnapraxjednoznačnenevylučuje,abyboldvorrodinnéhodomu,

resp. miesto pri bránke viditeľné z ulice považované za miesto verejnosti prístupné, ale v tomto smere
bolopotrebnéjednakzisťovaťumiestneniedomuvovzťahuktomu,akoblízkosanachádzajúinéobydlia,
resp. vzhľadom aj na nočnú dobu pravdepodobnosť výskytu osôb v bezprostrednej blízkosti a jednakaj v tomto prípade krajský súd vzhľadom na zásadu zákazu zhoršenia postavenia obžalovaného len v
dôsledku odvolania podaného v jeho prospech zmeniť nemohol.

Pokiaľ ide o výrok o treste, Trestný zákon pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zák.
umožňuje jeho páchateľovi uložiť trest vo výmere od 6 mesiacov do 2 rokov. Krajský súd, vzhľadom na
vypustenie jedného trestného činu, dospel k záveru, že prvostupňovým súdom uložený trest je v danom
prípade prísny a na nápravu páchateľov postačí aj miernejší trest. Obž. H. V. potom, keďže tento sa
mal podľa výpovedí poškodeného a svedka J. R. podieľať na napádaní poškodeného intenzívnejšie,

pričom vychádzajúc z odpisu registra trestov pri hodnotení osoby obžalovaného tento sa v minulosti
do rozporu s Trestným zákonom už dostal, aj keď sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, považoval
krajský súd za zákonný a primeraný trest vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon odložil na skúšobnú
dobu 12 mesiacov. Obž. J. J., ktorý bol z miesta bydliska hodnotený vysoko pozitívne, ako osoba ktorá
sa po smrti otca starala o matku a súrodencov, v minulosti nebol súdne trestaný, uložil peňažný trest vo
výmere 200,- eur a pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,

uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiaca.

Krajský súd zároveň o náhrade škody rozhodol rovnako ako okresný súd a oboch obžalovaných
zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť škodu poškodenému H. R. vo výške 483,- eur, teda vo výške

bolestného. V prevyšujúcej časti odkázal poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný
proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný