Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2015

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 4C/214/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114213864
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krivulčíková

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2015:4114213864.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v právnej veci

navrhovateľov 1/ UNIVERZAL BT, spol. s r.o., so sídlom Panenská 24, Bratislava, IČO: 36 010
090, zast. konateľom W.. Š. I., A.. XX.X.XXXX, W. N.G. XXX, 2/ W.. Š. I., A.. XX.X.XXXX, W. N.
XXX, X/ P. I., A.. XX.X.XXXX, W. N.Á. XXX, X/ Š. I., A.. X.X.XXXX, W. N. XXX, všetci právne
zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., so sídlom Legionárska 6434/2, Trenčín
proti odporcovi Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13,
Bratislava v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovatelia 1/ - 4/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania vo výške
22,30 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1/-4 svojim návrhom proti odporcovi domáhali sa zaplatenia - navrhovateľ 1/ sumy 1
295 471,74 Eur, navrhovateľ 2/ sumy 150 000 Eur, navrhovateľ 3/ sumy 175 000 Eur a navrhovateľ
4/ sumy 100 000 Eur. Svoj návrh odôvodnili tým, že svoj nárok si uplatňujú titulom náhrady škody a
náhradynemajetkovejujmyzazákladeustanovenízákonač.514/2003Z.z..Škodaimvzniklavdôsledku
rozhodnutia vydaného súdom ako aj nesprávnym úradným postupom súdu a súdnym exekútorom pri

výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa zákona č. 233/1995 Z. z.. Uviedli, že
pred podaním návrhu na súd navrhli Ministerstvu spravodlivosti SR predbežné prerokovanie nároku
návrhom zo dňa 18.6.2013, ktorý bol konajúcemu orgánu doručený dňa 24.6.2013. Listom zo dňa
20.12.2013 im MS RS oznámilo, že ich žiadosť posúdilo ako bezpredmetnú. Mali za to, že škoda im bola
spôsobená rozhodnutím Okresného súdu Považská Bystrica a konaním Krajského súdu v Trenčíne.
Uviedli ďalej, že dňa 28.11.2011 došlo k zablokovaniu všetkých bankových účtov navrhovateľa 1/ a
navrhovateľ zistil, že dopytom v banke, že k blokovaniu účtov došlo z dôvodu exekúcie vedenej súdnym

exekútorom JUDr. Jánom Janecom, so sídlom exekútorského úradu SNP 666, Žilina, EX 2485/11.
Následnej navrhovateľ 1/ nahliadnutím do spisu exekútora zistil, že poverenie na vykonanie exekúcie
vydal Okresný súd Považská Bystrica dňa 7.11.2011 pod č. 5306 058657. na požiadanie exekútora
mu do zápisu uviedol vyhlásenie o majetku. Oznámené mu bolo vlastníctvo nehnuteľností, motorových
vozidiel, pohľadávok a tovaru. Dňa 30.11.2011 navrhovateľ 1/ nahliadol do spisu na Okresnom súde
Považská Bystrica a požiadal o vyhotovenie kópie spisu. Vtedy navrhovateľ 1/ a následne navrhovatelia
2/ až 4/ zistili, že na Okresnom súde v Bialsko - Bialej bol vydaný dňa 20.10.2010 rozsudok č.k. VI. GC

743/09, ktorý bol označený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti dňom 22.2.2011. Tento rozsudok
bol exekučným titulom. Uviedli, že navrhovateľovi 1/ nebol vyššie uvedený rozsudok OS v Bialsko -
Bialej nikdy doručený navrhovateľ nikdy nebol predvolaný na pojednávanie a ani nemal vedomosť , že
sa konalo pojednávanie a že bol vydaný rozsudok. Navrhovateľ mal vedomosť len o tom, že firma sosídlom v Poľsku , ktorá bola v minulosti jeho obchodným partnerom, podala na Okresnom súde v Bialsko
- Bialej žalobu o zaplatenie údajne odobratého tovaru. Žalobu navrhovateľ l/ spochybnil , označil za
nedôvodnú a zamietol tiež miestnu príslušnosť súdu. Nemal s poľským dodávateľom uzavretú žiadnu

zmluvu, predmetný tovar neobjednal, neprevzal a ani nikoho nesplnomocnil k jeho prevzatiu. Okresný
súd v Bialsko - Bialej v poučení priloženom k žalobe zaviazal navrhovateľa l/ ( ktorý v tom konaní
vystupoval ako žalovaný), k tomu aby splnomocnil právneho zástupcu alebo osobu, na doručovanie s
bydliskom v Poľsku, a to podľa § 1035 (5) Občianskeho súdneho priadku Poľskej republiky. Nakoľko
toto bolo v zjavnom rozpore s Nariadením Európskeho parlamentu, a Rady č. 1393/2007 o doručovaní

súdnych a mimosúdnych písomností, navrhovateľ l/ si splnomocnenca neurčil . Od tohto momentu
OS v Bialsko - Bialej písomnosti nedoručoval ale ich ukladal do spisu s účinkom doručenia podľa §
1035 ( 5) Občianskeho súdneho priadku Poľskej republiky. Toto je však v rozpore s nariadením EP a
Rady č. 1393/2007 a teda v súdnom konaní neprípustné a navrhovateľ l/ nemal vedomosť o tom, že
súd koná ale očakával , že súd bude v súlade s Nariadením EP riadne doručovať všetky písomnosti.
Uviedli ďalej, že dňa 1.12.2011 navrhovateľ l/ podal námietky proti exekúcii a trovám exekúcie. Uviedol

v nich všetky detaily ohľadom toho, že si tovar nikdy neobjednal, neprevzal, že Okresný súd Považská
Bystrica ako exekučný súd ak nariaďuje exekúciu na podklade cudzieho rozhodnutia, musí najskôr
povinnému doručiť oznámenie a poskytnúť 15 dňovú lehotu na samostatné uznanie dlhu. ( § 44
ods. 5 exek. por.). Túto povinnosť si Okresný súd v Považskej Bystrici ako exekučný súd nesplnil, a
exekútora poveril v rozpore so zákonom. Dňa 24.12.2011 napadol navrhovateľ l/ postup exekútora, ktorý

najskôr zablokoval účty a až potom dourčil upovedomenie o exekúcii pretože predpokladal, že tento
postup sa javil ako protizákonný s ohľadom na § 95 a § 96 Ex. por. Podal preto na exekútora trestné
oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a
tiež sťažnosť adresovanú Komore exekútorov. Dňa 28.12.2011 podal Európskej komisii sťažnosť proti
vláde Poľskej republiky na to, že neuplatňuje Nariadenie EP č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a

mimosúdnych písomností a nedoručuje osobám s bydliskom v zahraničí písomnosti podľa Nariadenia.
Týmto Okresný súd v Bialsko - Bialej znemožnil navrhovateľovi l/ zabezpečiť si v súdnom konaní riadnu
obhajobu a uprel mu tak právo na spravodlivé súdne konanie. Európska komisia sťažnosť zaevidovala
a oznámila mu, že o tomto ich výklade ( Poľských orgánov) vie a začína konanie. Dňa 6.2.2012 Okresný
súd Považská Bystrica ako exekučný súd zamietol námietky s odôvodnením, že nemá právomoc

skúmať rozhodnutie súdov Poľskej republiky a že podľa Nariadenia rady č. 44/2001 ( Brusel 1) je
rozhodnutie uznateľné a vykonateľné a preto sa § 44 ods. 5 Ex. por. neuplatňuje. Tu opäť Okresný
súd Považská Bystrica pochybil, pretože podľa viacerých rozhodnutí Ústavného súdu ( Uznesenia
Ústavného súdu SR z 9.12.2010, sp. zn. ll.ÚS 545/2010 - 15 a aj podľa č.k. I. ÚS 456/2011 - 19 z
23.11.2011 má exekučný súd nielen právo ale aj povinnosť v každom štádiu konania skúmať dôvody na

exekúciu a to ako po formálnej ( napr. miestna príslušnosť orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, či nedošlo
k procesným pochybeniam orgánu, ktorý rozhodnutie vydal), tak aj po stránke vecnej. Podľa čl. 34 ods.
2 Nariadenia Rady ( ES) č. 44/2001 nie je tento rozsudok uznateľný, keďže podľa vyššie uvedeného
článku sa rozsudok neuznáva v prípade: „ že bol vydaný bez účasti žalovaného v konaní, ak sa mu
nedoručila písomnosť: ktorou sa začalo konanie alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a

takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že žalovaný opomenul začať
konanie, ktorým by napadol rozsudok, keď tak mohol urobiť.“ Zároveň Okresný súd v Považskej Bystrici
opomenul skutočnosť, že proces automatického uznania vykonateľnosti by bol na mieste v prípade,
ak by šlo o „ Európsky exekučný titul“, t.j. rozhodnutie vydané v súlade s Nariadením Európskeho
parlamentu a Rady ( ES) č. 805/2004. Nakoľko rozhodnutie, ktoré je podkladom exekúcie nespĺňa

požiadavky uvedené v čl. 6 ods. 1 písm. b) a c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES) č.
804/2004 a povinnému nikdy nebolo doručené v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady
( ES) č. 1348/2000 a 1393/2007, preto toto rozhodnutie nespĺňa minimálne požiadavky na európsky
exekučný titul a nie je možné takéto rozhodnutie , doručované len za pomoci fikcie doručenia, osvedčiť
ako európsky exekučný titul. Okresný súd v Považskej Bystrici teda pri zachovaní odbornej starostlivosti

a pri dodržaní rozhodnutí Ústavného súdu ( Uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12.2010, sp. zn. ll ÚS
545/2010-15aajpodľač.k.l.ÚS456/2011-19z23.11.2011)akoexekučnýsúdmalpovinnosťvkaždom
štádiu konania ( teda už pri doručení žiadosti o poverenie) skúmať dôvody na exekúciu, najmä obsah
rozhodnutia a jeho súhlasnosť s právom a teda uznateľnosť rozsudku a jeho vykonateľnosť. Preto mal
Okresný súd v Považskej Bystrici zistiť minimálne procesné nedostatky a mal uplatniť iný postup a začať

samostatné konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia a teda okrem iného postupovať podľa § 44 ods.
5 Ex. por. Pri takomto postupe by Okresný súd v Považskej Bystrici predišiel spôsobeniu škody, ktorá
exekúciou nepochybne vznikla, nakoľko navrhovateľ l/ má de facto znemožnené podnikania zastavaním
peňažných tokov a zákazom disponovania s majetkom. Ak by aj vznikla pochybnosť o potrebe zvoliťiný postup a začať samostatné konanie o uznaní cudzieho rozsudku, je potrebné uviesť, že Brusel 1
vyžaduje, aby exekučný súd doručil rozsudok povinnému najneskôr v deň začatia exekučného konania
ak rozsudok nebol povinnému doručený. Z rozsudku, ktorý je na štandardizovanom tlačive v časti 4.4 a

4.5 „ Dátum doručenia“ je zrejmé, že tento rozsudok povinnému nikdy doručený nebol, nakoľko dátum
dourčenia v tlačive uvedený nie je. Exekučný súd mal teda povinnosť tento rozsudok doručiť, čo však
neurobil a tým hrubo zanedbal svoju zákonnú povinnosť, čo znemožnilo navrhovateľovi l/ účinnú právnu
ochranu. Uviedli ďalej, že dňa 20.4.2012 navrhovateľ l/ podal návrh na zastavenie a odklad exekúcie
podľa § 57 ( l) g) ex. por. z dôvodu porušenia Nariadenia Rady ( ES) č. 44/2001 a porušenie Ex. por.

zo strany exekučného súdu. Dňa 23.4.2012 splnomocnil advokáta JUDr. Róberta Faturu, aby podnikol
všetky právne kroky potrebné na zastavenie exekúcie. Zároveň v ten istý deň, splnomocnený advokát v
Poľsku, podal na Najvyšší súd vo Varšave návrh na zrušenie právoplatného rozsudku pre nezhodnosť
s právom ( porušenie základného ľudského práva na spravodlivý proces zo strany Okresného súdu v
Bielsko-Bialej). Dňa 23.4.2012 podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za to, že fiktívne v
jeho mene a na jeho účet prevzal tovar a týmto sa na ňom dopustil podvodu. Dňa 24.4.2012 JUDr.

Róbert Fatura podal doplnenie návrhu na zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. na Okresnom
súde v Považskej Bystrici. V tomto doplnení uvádza tak argumenty osvedčujúce, že vydaniu rozsudku
predchádzali procesné pochybenia, že rozsudok bol vydaný súdom, ktorý nebol miestne príslušný ako
aj to, že bolo podané trestné oznámenie a teda sa skutok nestal tak ako to v žalobe pred poľským súdom
tvrdiloprávnený.RovnakosadomáhalodloženiaexekúcieaždoprávoplatnéhorozhodnutiaNajvyššieho

súdu vo Varšave o zákonnosti resp. nezákonnosti rozsudku. Okresný súd v Považskej Bystrici návrh na
zastavenie exekúcie zamietol. Osvojil si tu tvrdenie oprávneného, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že
podľa CMR je zrejmé, že tovar bol odobraný odberateľom ( doložka ExWorks) a preto podľa Dohovoru
o medzinárodnej doprave je miestne príslušný súd, súd v mieste, kde došlo k dodaniu tovaru a teda
Okresný súd v Bielsko-Bialej. S touto argumentáciou sa nedá súhlasiť, nakoľko Dohovor uvádza, že

miestne príslušným súdom je súd v mieste „ kam sa tovar dodal alebo v mieste kam sa tovar mal
dodať“. Doložka ExWorks len hovorí o spôsobe dodania, avšak nie o mieste. Miesto dodania je uvedené
samostatne v inej časti dokladu CMR a je z neho zrejmé, že ním je adresa navrhovateľa l/ ( povinného).
Hoci je táto adresa nepresná ( Q.-W., XXX XX F., správne malo byť Q.-W. XX, XXX XX F. resp. v tom
čase už nová adresa Záriečie 504, 020 52), je zrejmé, že ide o miesto v okrese Púchov a teda miesto,

podľa ktorého má byť miestne príslušný Okresný súd v Považskej Bystrici. Rovnako zamietol návrh
na odloženie exekúcie a odôvodnil to tak, že „ návrh na zrušenie rozsudku pre nezákonnosť“, ktorý
podali na Najvyššom súde vo Varšave je ekvivalentom nášho „ mimoriadneho dovolania“ a teda ho nie je
možné považovať za riadny opravný prostriedok. Nakoľko Občiansky súdny poriadok Poľskej republiky
pozná aj inštitút ,kedy návrh na zrušenie rozhodnutia podáva prokurátor Generálnej prokuratúry a teda

to nie je ekvivalent tohto podania a náš právny poriadok ani nepozná presný ekvivalent. Je možné
polemizovať o tom, či obsahovo a procesne najbližším tomuto „ návrhu na zrušenie rozsudku pre
nezákonnosť“ právny úkon používaný v našom právnom poriadku je „ mimoriadne dovolanie GP“ alebo
„ návrh na obnovu konania.“ Nedá sa však súhlasiť s konštatovaním, že súd nemôže vyhovieť návrhu na
odloženie exekúcie, pretože opravný prostriedok, ktorý podali, je mimoriadny opravný prostriedok a nie

riadny opravný prostriedok, nakoľko Ex. por. nehovorí, že musí ísť o riadny opravný prostriedok. Navyše
exekúciu je možné viesť len na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a proti takému už
ani nie je možné podať riadny opravný prostriedok. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie je možné
napadnúť len mimoriadnym opravným prostriedkom. Pokiaľ teda zákonodarca v Ex. poriadku stanovil
možnosť exekúciu pri podaní opravného prostriedku , nepochybne tým opravným prostriedkom mienil

práve mimoriadny opravný prostriedok a teda jeho podanie by mohlo mať za následok odložiteľnosť
exekúcie. Navyše povinnému nikdy nebol rozsudok doručený, čo povinný uviedol a súdu to muselo byť
zrejmé aj z predloženého „ rozhodnutia“, ktoré v časti „ dátum doručenia“ žiadny dátum neobsahuje
a teda povinný nemal nikdy možnosť podať riadny opravný prostriedok, čo je podmienkou každého
súdneho konania a bez ktorého výsledok konania - rozhodnutie, nemôže byť právoplatné vzhľadom na

porušenie práva účastníka na súdnu a inú ochranu. V júni 2012 navrhovateľ l/ podal v zákonnej lehote
odvolanie proti rozhodnutiu Okresného súdu Považská Bystrica, ktorým odmietol zastaviť exekúciu na
Krajský súd v Trenčíne. Toto odvolanie bolo zaregistrované na Krajskom súde v Trenčíne pod sp.zn.
17CoE/263/2012. Napriek tomu, že uplynulo viac ako 8 mesiacov a prípad nie je obzvlášť zložitý,
Krajský súd v Trenčíne vo veci rozhodol až 20.2.2013 a rozhodnutie, ktorým vrátil vec Okresnému

súdu v Považskej Bystrici na ďalšie konanie doručil Okresnému súdu 22.3.2013. Toto nekonanie je
tiež možné považovať za nesprávny úradný postup, nakoľko aj keď zákon nestanovuje súdu presnú
lehotu, v akej má úkon vykonať, hovorí o primeranej lehote, ktorá nepochybne závisí od naliehavosti
a zložitosti prípadu. Naliehavosť je tu daná tým, že obchodná spoločnosť nemôže vykonávať svojučinnosť, za účelom ktorej bola založená, t.j. dosahovať zisk, musí však znášať náklady, čo jej a jej
vlastníkom spôsobuje škodu a jej výška neustále rastie. Zákon stanovuje lehotu na rozhodnutie o návrhu
na zastavenie exekúcie na 60 dní a preto sa domnieva, že primeranou lehotou pri rozhodovaní o

opravnom prostriedku je rovnako lehota 60 dní. Rozhodnutie však Krajskému súdu v Trenčíne trvalo
približne 8 mesiacov, čo je niekoľkonásobne dlhšie. V dôsledku tohto nekonania, resp. veľmi pomalého
konania sa navrhovateľovi l/ škoda priama ako aj ušlý zisk zvyšovala. Navrhovateľ l/ zároveň podal
nový návrh na odloženie exekúcie z dôvodu, že proti zamietnutému návrhu na zastavenie exekúcie
bol podaný riadny opravný prostriedok. Tomuto návrhu Okresný súd v Považskej Bystrici vyhovel a

exekúciu odložil. Naďalej mal však navrhovateľ l/ zablokované bankové účty, vložené záložné právo tak
na nehnuteľnosti ako aj na motorové vozidlá a mal zakázané disponovať s majetkom za iným účelom
ako uspokojenia oprávneného. V dôsledku tohto neplatil dane a odvody riadne a včas a rovnako
neplatil za svoje záväzky dodávateľom a hrozili mu sankcie. Škoda teda neustále narastala a narastá,
keďže exekúcia zastavená doposiaľ nebola. Medzičasom vyšetrovateľ Okresného oddelenia PZ SR
zistil, že vozidlo, ktoré je uvedené v CMR ( ktorý bol rozhodujúci pre určenie miestnej príslušnosti

a teda aj pre vydanie rozsudku v Poľsku) je osobné motorové vozidlo C. X., ktoré už vzhľadom na
svoju konštrukciu, veľkosť a nosnosť nemohlo previesť také veľké množstvo tovaru ako je uvedené v
dokumentoch ( faktúra, dodací list, CMR) a patrí majiteľovi, ktorý sa pri výsluchu vyjadril, že navrhovateľa
l/ nepozná, v Poľsku nikdy nebol, svoje vozidlo nikomu nepožičal a teda tovar takto dodaný a prevzatý
byť nemohol ani ním ani nikým iným a nemohol byť prepravený za pomoci jeho vozidla. Vyšetrovateľ

teda začal trestné stíhanie proti neznámemu páchateľovi. Európska komisia, na ktorú sa W.. Š. I. ako
konateľ poškodeného navrhovateľa 1/ obrátil, ho informovala, že Európskemu súdnemu dvoru bola od
poľského súdu adresovaná prejudiciálna otázka vo veci posúdenia či je § 1035 ( 5) Obč. súd. poriadku
Poľskej republiky v súlade s Nariadením EP a Rady č. 1393/2007. Európska komisia predložila ESD
okrem iného aj argumenty navrhovateľa l/ , o ktorých konala v utajení. Dňa 19.12.2012 Európsky súdny

dvor vydal rozsudok č. C-325/11, v ktorom označil predmetné ustanovenie § 1035 ( 5) Občianskeho
súdneho poriadku Poľskej republiky ako nezhodné s čl. 1 Nariadenia EP a Rady č. 1393/2007. Tým
sa de facto stal rozsudok proti povinnému ( navrhovateľovi l/), ktorý je podkladom exekúcie ( cudzie
rozhodnutie) nulitným, pretože procesné nedostatky v konaní mali za následok, že Okresný súd v
Bielsko-Bialej uprel účastníkovi konania základné ľudské právo zaručené čl. 6 Dohovoru o ľudských

právach a tento sa nemohol účinne brániť. Zatiaľ však Najvyšším súdom vo Varšave rozsudok zrušený
nebol a to napriek urgenciám. Deň, kedy Krajský súd v Trenčíne uznesením 17CoE/263/2012 zo dňa
20.2.2013 rozhodol o zrušení uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 7Ercud/2/2011 zo
dňa 6.6.2012 vo výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie a o vrátení veci v
tejto časti Okresnému súdu na ďalšie konanie a ktorý bol navrhovateľovi l/ doručený dňa 16.4.2013, je

dňom, kedy sa navrhovatelia dozvedeli o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, nakoľko je rozhodnutím
Krajského súdu v Trenčíne preukázané, že Okresný súd v Považskej Bystrici pochybil pri skúmaní
vykonávaného rozhodnutia tým, že zvolil nesprávny úradný postup a tiež si osvojil nesprávne dôvody
pre svoje rozhodnutie ( poverenie exekútora a zamietnutie námietok a návrh na zastavenie exekúcie),
čím privodil exekúciu, ktorá je neprípustná a tak spôsobil navrhovateľovi škodu. Mali za to, že exekúcia

je teda vedená proti navrhovateľovi l/ ako povinnému v rozpore so zákonom, pretože jej podkladom je
rozhodnutie, ktoré nie je právoplatné a vykonateľné, hoci tak je označené a Okresný súd v Považskej
Bystrici ako exekučný súd toto nezistil a nezabránil tomu, ale naopak, sám tento stav privodil. Cudzie
rozhodnutie, ktoré je podkladom exekúcie teda bolo vydané orgánom, ktorý nebol miestne príslušný a
ktorý v konaní porušil komunitárne právo a uprel žalovanému základné právo na spravodlivý proces bolo

na počiatku sledu udalostí, ktorý viedol k vzniku škody. Toto rozhodnutie vydal Okresný súd v Bielsko-
Bielej v Poľsku. Okresný súd v Považskej Bystrici však ako exekučný súd toto mal a mohol zistiť už
v počiatkoch a exekúciu vôbec nemal pripustiť. Rozsudok mal podľa č. 34 ods. 2 Nariadenia Rady č.
44/2001 neuznať. Dopustil sa teda svojim nesprávnym úradným postupom viacerých pochybení, ktoré
viedli k vydaniu poverenia k exekúcii, ktorá je neprípustná, k zakázaniu disponovania s majetkom za

iným účelom než za účelom uspokojenia oprávneného a teda de facto k mimoriadnemu sťaženiu až
znemožneniu podnikania. Bez toho, aby Okresný súd v Považskej Bystrici ako exekučný súd vydal
poverenie exekútorovi by táto škoda nikdy nenastala a túto škodu teda Okresný súd v Považskej
Bystrici priamo spôsobil. Taktiež Krajský súd v Trenčíne sa dopustil nesprávneho úradného postupu
a to prieťahov v konaní, pretože takmer 8 mesiacov rozhodoval o opravnom prostriedku, kde je pre

meritórne rozhodnutie stanovená lehota 60 dní, hoci ide o naliehavú záležitosť a musí mu byť jasné,
že znemožnením podnikania, ku ktorému exekúciou došlo, vznikla povinnému škoda a táto neustále
narastá. Pri včasnom konaní ( rozhodnutí v lehote primeranej, teda približne 60 dní) mohol vzniknutú
škodu aspoň zmierniť a zamedziť jej nárastu. Svojim nesprávnym úradným postupom ( kam patrí ajnekonanie v primeranej lehote) podľa názoru navrhovateľov dochádza k porušeniu nielen platných
zákonov ale aj Ústavy Slovenskej republiky, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
predovšetkým právo na majetok ( a jeho pokojné užívanie, ktoré je znemožnené exekúciou) a práva na

spravodlivosť ( právo na súdnu a inú právnu ochranu, právo na zákonného sudcu atď.). Preto nevylučuje
využitie nadnárodných mechanizmov na ochranu týchto práv v prípade, že nebude zjednaná náprava v
primeranej lehote a ministerstvo nepristúpi k prerokovaniu nároku.

Pokiaľ ide o výšku uplatňovanej skutočnej škody u navrhovateľa l/ vo výške 127.552,- Eur, škoda bola

spôsobená na majetku navrhovateľa l/ tým, že nemohol podnikať a dosahovať zisk, avšak musel znášať
náklady a to náklady na mzdy, splátky úveru, na ktoré si musel požičať, je vyčíslená ako zníženie
hodnoty majetku v roku 2012 oproti stavu pred exekúciou, tj. roku 2010 a predstavuje: a) zníženie
hodnoty hmotného hnuteľného majetku - motorových vozidiel tým, že na nich nebolo kožné vykonávať
údržbu odhadoval vo výške 3.500 Eur ( 2x1000,- za vozidlá P.-W. X. XXX I. B.. F. XXXAN, F. XXXAY
+ XxXXX,- N. Q. I. W. X,X T., B.. F. XXXAP, F. XXXAO, F. XXXAM) - účtovná hodnota predmetných

vozidiel je 0,-Eur, vozidlá však boli riadne servisované a používané až do začatia exekúcie, kedy už
toto nebolo možné a tým došlo k ich znehodnoteniu, b) zníženie hodnoty iného majetku ( hnuteľný
a nehnuteľný majetok) oproti obdobiu pred exekúciou ( hotovosť, bankové účty, kapitálové fondy) vo
výške 124.052,- Eur ( rozdiel majetku a záväzkov v r. 2010 = 70.703,- a v r. 2012 = - 53.349,- vyjadruje
zníženie hodnoty majetku, t.j. 70.703 - ( - 53.349) = 124.052,-Eur). Okrem iného toto zníženie hodnoty

majetku predstavuje a zahŕňa napr. poštovné za podanie námietok proti exekúcii a trovám exekúcie,
súdny poplatok za námietky proti exekúcii a trovám exekúcie, poštovné za podanie návrhu na zastavenie
exekúcie, poštovné za doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie, poštovné za podanie návrhu na
odloženie exekúcie, platba advokátovi za vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie a návrhu na
odklad exekúcie, platba právnemu zástupcovi v Poľsku za nahliadnutie do spisu, vyhotovenie kópie a

právne poradenstvo, platba právnemu zástupcovi v Poľsku za podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre
nezákonnosť. Ušlý zisk vo výške 667.919,74 Eur u navrhovateľa 1/ je odhadnutý podľa medzinárodne
uznávaných znaleckých postupov ako rozdiel súčtu všetkých možných budúcich výnosov ( ktoré by
bol navrhovateľ l/ dosiahol, ak by k exekúcii nedošlo) a pravdepodobných budúcich výnosov, ktoré
navrhovateľ l/ dosiahne v tejto situácii. Navrhovateľ l/ podnikal od roku 1006 a etabloval sa na trhu

ako jeden z najvýznamnejších dovozcov a predajcov podlahových krytín z PVC. Mal dobrú povesť u
obchodných partnerov a v dôsledku toho takmer neobmedzený prístup k tovaru, ktorý mohol predávať.
To mal umožnené tým, že viacerí dodávatelia mu poskytli úverový rámec v celkovej hodnote 50.000,-Eur
( na základe dlhoročných skúseností a dobrej platobnej disciplíny). Mohol teda tovar kupovať, predávať a
opäť kupovať a to donekonečna, nakoľko sa nejedná o fyzickú, ale o právnickú osobu a teda jej životnosť

nie je obmedzená dĺžkou života. Samozrejme hodnota všetkých budúcich výnosov do nekonečna sa
nedá spočítať, ale peniaze majú hodnotu v čase a teda súčasná hodnota budúcich výnosov sa určuje
diskontáciou čistých peňažných tokov ( odúročením výnosov, kde každým ďalším rokom sa súčasná
hodnotabudúcehovýnosuznižujeoúrok).Napríkladpripredpokladanejnominálnejročnejhodnotezisku
10.000 ,- a pri ročnej úrokovej sadzbe 3% sa hodnota každý rok znižuje o 3%, teda súčasná hodnota

výnosu dosiahnutého o rok je 10.000/1,03, súčasná hodnota rovnakého výnosu dosiahnutého o 2 roky
je 10.000/1,032, o 3 roky by to bolo 10.000/1,033 atď. Súčasná hodnota budúceho výnosu teda klesá
úmerne so zvyšujúcou sa vzdialenosťou dosiahnutia tohto výnosu ( zročnosti) a to umožňuje pomocou
geometrického radu, znalosti konvergencie a limity funkcie spočítať súčasnú hodnotu všetkých budúcich
výnosov.Taktovedelodhadnúťsoznačnoumieroupravdepodobnosti(hraničiacousistotou),akévýnosy

mohol podnik dosiahnuť. V dôsledku exekúcie však podnik prestal platiť včas a neskôr úplne, čo
spôsobilo, že dodávatelia zrušili podniku úverový rámec a začali vymáhať platby za tovar. V takejto
situácii nie je možné kupovať a teda ani predávať tovar a dosahovať zisk. Je možné len dopredať
skladové zásoby s určitým predpokladaným výnosom ( odvodeným z minulosti), v tomto prípade je to
marža vo výške 30% ako je možné vidieť z účtovných závierkach za posledné obdobia ( 2007 - 2011).

Tieto však boli už predané a preto nemožno očakávať žiaden výnos z tejto činnosti. Rozdiel možného
dosiahnuteľného zisku v prvom prípade a v druhom prípade je ušlý zisk. Pri predpokladanom postupne
rastúcom zisku na úrovni od 2.500,-Eur do 22.500,-Eur ročne v období najbližších 11 rokov ( do splatenia
úveru) a následne sumy 22.500,-Eur ročne rastúcej o 3% ročne ( očakávaná stabilná miera rastu)
prepočítanej na súčasnú hodnotu diskontáciou peňažných tokov je súčasná hodnota týchto budúcich

výnosov 667.919,74 Eur. Táto suma nekonečných výnosov postupne sa znižujúcich o nákladové úroky
je určená sčítaním všetkých členov geometrického radu pomocou limity funkcie geometrického radu.
Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľa 1/vo výške 500.000 Eur odôvodnili tým, že bonita firmy
alebo Goodwill sú pojmy spojené s nemajetkovou hodnotou podniku. Goodwill však podľa účtovnýchpredpisov vzniká len pri predaji, kúpe, rozdelení či zlúčení podniku a je chápaný ako rozdiel medzi
hodnotou speňažiteľného majetku podniku a trhovou cenou. Ak investor kúpi podnik s určitou hodnotou
majetku za vyššiu cenu než je táto účtovná hodnota ( či už v očakávaní budúcich výnosov či zlepšenia

svojho postavenia na trhu), potom je tento rozdiel ceny podniku a hodnoty jeho majetku účtovaný
ako Goodwill. To však neznamená, že podnik, ktorý nikto nekúpil, ale ktorý od založenia kontinuálne
vykonáva činnosť nemá Goodwill. Goodwill v širšom zmysle je totiž akousi súhrnnou nemajetkovou
hodnotou podniku. Zahŕňa teda očakávania založené napr. na dobrej povesti a dobrých obchodných
vzťahoch. Dobrá povesť je často to jediné, čo podnikateľ má a to najmä u menších podnikov a drobných

živnostníkoch, u ktorých je ich meno zárukou spokojnosti zákazníka a toto ich meno im prináša nové a
nové zákazky a tým aj zisk. Rovnako to platí pre všetky typy podnikov bez rozdielu. Podnik, ktorý sa od
svojho založenia v roku 1996 rozvíjal a stal sa známy nielen lokálne ale aj v celosvetovom meradle, je
pre obchodných partnerov určitou garanciou spoľahlivosti a platobnej disciplíny a takéto nadštandardné
postavenie podniku do budúcnosti prináša zisk. Preto dobrá povesť je výraznou časťou hodnoty podniku
a často presahuje tú hodnotu materiálnu. Podľa spoločnosti Ernst & Young, ktorá patrí celosvetovo k

lídrom v oblasti účtovníctva a oceňovania podnikov ( a je zároveň znaleckou organizáciou zapísanou v
zozname podľa zákona o súdnych znalcoch), je nemajetková hodnota obchodného podniku podobného
typu približne 47% - 65% celkovej hodnoty podniku, z toho vyplýva, že nemajetková hodnota je rovnaká
ale často aj oveľa vyššia než súčet hodnôt jednotlivých druhov majetku. Nakoľko je z účtovných dokladov
zrejmé, že hodnota majetku bola v roku 2010 a až do začatia exekúcie na konci roku 2011 približne

500.000 Eur, odhaduje, že nemajetková hodnota podniku bola v približne rovnakej výške. Zo solventnej
firmy, platiacej svojim dodávateľom včas sa navrhovateľ l/ stal insolventným a pochybným partnerom
predstavujúcim výrazné riziko, čo má a natrvalo bude mať za následok zníženie budúcich príjmov. Je
ťažké odhadnúť spoľahlivo túto nemajetkovú hodnotu, avšak na základe znalosti trhu ( patrí medzi 5
najväčších firiem svojho druhu v SR), ako aj toho, že sa stal nedôveryhodným partnerom, nemajetková

hodnota podniku je 0,-Eur a odhaduje teda stratenú nemajetkovú hodnotu, t.j. nemajetkovú ujmu na
500.000,-Eur.

U navrhovateľa 2/ ušlý zisk vo výške 50.000,-Eur odôvodnili tým, že navrhovateľ 2/ sa stal
nedôveryhodným klientom v banke, ktorá mu odmieta poskytnúť úver a teda nemôže si zabezpečiť iný

zdroj príjmu a nemôže vykonávať inú podnikateľskú činnosť, z ktorej by mu plynul zisk. Uviedol, že je
ťažké výšku takto ušlého zisku odhadnúť, avšak podľa doterajších výsledkov v podnikaní odhaduje túto
škodu na 50.000,-Eur. Nesprávnym úradným postupom súdu došlo u navrhovateľa 2/ k uvrhnutiu do
ekonomického žalára tým, že ako zamestnanec navrhovateľa l/ nemá od začatia exekúcie pravidelný
príjem a nemohol sa teda venovať ani svojim záľubám a záujmom, nemohol cestovať ani nakúpiť v čase

sviatkov svojim najbližším darčeky. Takýto stav je možné chápať v súlade s § 3 ods. 1 b) zákona o
zodpovednostizaškoduprivýkoneverejnejmociako„inépozbavenieosobnejslobody“.Podľa§17ods.
4 navrhovateľovi patrí najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve za každý aj začatý deň takéhoto pozbavenia slobody. Ku dňu podania žaloby to
predstavuje sumu približne 13.000,-Eur, ktorá je minimálnym zadosťučinením. Navrhovateľ 2/ ďalej

uviedol, že je zamestnancom navrhovateľa l/ a jeho jediným príjmom je mzda od navrhovateľa l/, ktorá
mu však z dôvodu platobnej neschopnosti neplynie. Zároveň je však osobou spriaznenou podľa Zákona
č. 7/2005 Z.z. a teda si svoj nárok nemôže uplatniť u navrhovateľa 1/ v rámci zrejme nevyhnutného
konkurzného či reštrukturalizačného konania a svoju ušlú mzdu už nikdy nezíska. Uviedol ďalej, že
zároveň je ako podnikateľ osoba verejne známa a táto situácia mu poškodila dobrú povesť, ktorú si roky

budoval. Takýto zásah vníma veľmi intenzívne ako výrazný zásah do ľudskej dôstojnosti a poškodenie
povesti. Zároveň žiada náhradu nemajetkovej ujmy tiež z dôvodu prieťahov v konaní, ktoré spôsobil
Krajský súd v Trenčíne svojim pomalým rozhodovaním vo veci, čím mu boli porušené práva a to najmä
právo na spravodlivosť zaručené Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Ústavou
Slovenskej republiky. Stratil v dôsledku spomínaného dlhodobého nekonania množstvo obchodných

partnerov aj zo zahraničia, kde ťažko chápu vzniknutú situáciu a neveria, že takýto postup orgánov
verejnej moci je možný v demokratickej krajine, ktorá je členom Európskej Únie a iných spoločenstiev
a tak mu neveria. Týmto má znemožnené uskutočňovanie svojich ďalších obchodných a investičných
plánov, v dôsledku čoho stratil veľké množstvo obchodných príležitostí a tiež obchodných partnerov a
vznikla mu nemajetková ujma, ktorú po dôslednom zvážení všetkých okolností odhaduje na 100.000,-

Eur.

U navrhovateľa 3/ ušlý zisk vo výške 50.000,-Eur odôvodnili tým, že navrhovateľ 3/ sa stal
nedôveryhodným klientom v banke, ktorá mu odmieta poskytnúť úver a teda nemôže si zabezpečiť inýzdroj príjmu a nemôže vykonávať inú podnikateľskú činnosť, z ktorej by mu plynul zisk. Je ťažké výšku
takto ušlého zisku odhadnúť, avšak podľa doterajších výsledkov v podnikaní odhaduje túto škodu na
50.000,-Eur.Nesprávnym úradným postupom súdu došlo u neho k uvrhnutiu do ekonomického žalára

tým, že ako zamestnanec navrhovateľa l/ nemá od začatia exekúcie pravidelný príjem a nemohol sa teda
venovať anisvojimzáľubámazáujmom,nemoholcestovaťaninakúpiťvčasesviatkovsvojim najbližším
darčeky. Takýto stav je možné chápať v súlade s § 3 ods.1 b) zákona o zodpovednosti za škodu pri
výkone verejnej moci ako „ iné pozbavenie osobnej slobody“. Podľa § 17 ods. 4 mu patrí najmenej jedna
tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve za každý aj začatý deň

takéhoto pozbavenia slobody. Ku dňu podania žaloby to predstavuje sumu približne 13.000 ,-Eur, ktorá je
minimálnym zadosťučinením. Uviedol ďalej, že je zamestnancom navrhovateľa l/ a jeho jediným príjmom
je mzda od navrhovateľa l/, ktorá mu však z dôvodu platobnej neschopnosti neplynie. Zároveň je však
osobou spriaznenou podľa Zákona č. 7/2005 Z.z. a teda si svoj nárok nemôže uplatniť u navrhovateľa l/
v rámci zrejme nevyhnutného konkurzného či reštrukturalizačného konania a svoju ušlú mzdu už nikdy
nezíska. Zároveň je však ako podnikateľ osoba verejne známa, navyše zastáva funkciu v Pozemkovom

spoločenstve Horenice a vzhľadom na medializáciu sporu o pozemky, ktorý Pozemkové spoločenstvo
Horenice vedie s orgánmi miestnej samosprávy, je osobou mediálne známou. Vzniknutá situácia mu
výrazne poškodila dobrú povesť, ktorú si roky budoval, pretože mnohí neprajníci sa snažia túto situáciu
zneužiť. Takýto zásah vníma veľmi intenzívne ako výrazný zásah do ľudskej dôstojnosti a poškodenie
povesti. Zároveň žiada náhradu nemajetkovej ujmy tiež z dôvodu prieťahov v konaní, ktoré spôsobil

Krajský súd v Trenčíne svojim pomalým rozhodovaním vo veci, čím mu boli porušené práva a to najmä
právo na spravodlivosť zaručené Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Ústavou
Slovenskej republiky. Stratil v dôsledku spomínaného dlhodobého nekonania množstvo obchodných
partnerov aj zo zahraničia, kde ťažko chápu vzniknutú situáciu a neveria, že takýto postup orgánov
verejnej moci je možný v demokratickej krajine, ktorá je členom Európskej únie a iných spoločenstiev

a tak mu neveria. Poukázal ďalej na to, že týmto má znemožnené uskutočňovanie svojich ďalších
obchodných a investičných plánov, v dôsledku čoho stratil veľké množstvo obchodných príležitostí a
tiež obchodných partnerov a vznikla mu nemajetková ujma, ktorú po dôslednom zvážení všetkých
skutočností odhaduje na 125.000,-Eur.

U navrhovateľa ušlý zisk vo výške 50.000,-Eur odôvodnili tým, že sa stal nedôveryhodným klientom
v banke, ktorá mu odmieta poskytnúť úver a teda nemôže si zabezpečiť iný zdroj príjmu a nemôže
vykonávať inú podnikateľskú činnosť, z ktorej by mu plynul zisk. Je ťažké výšku takto ušlého
zisku odhadnúť, avšak podľa doterajších výsledkov v podnikaní odhaduje túto škodu na 50.000,-Sk.
Nesprávnym úradným postupom súdu došlo u neho k uvrhnutiu do ekonomického žalára tým, že ako

zamestnanec navrhovateľa l/ nemá od začatia exekúcie pravidelný príjem a nemohol sa teda venovať
ani svojim záľubám a záujmom, nemohol cestovať ani nakúpiť v čase sviatkov svojim najbližším darčeky.
Takýto stav je možné chápať v súlade s § 3 ods. 1 b) zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone
verejnej moci ako „ iné pozbavenie osobnej slobody“. Podľa § 17 ods. 4 mu patrí najmenej jedna
tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve za každý aj začatý deň

takéhoto pozbavenia slobody. Ku dňu podania žaloby to predstavuje sumu približne 13.000 ,-Eur, ktorá je
minimálnym zadosťučinením. Uviedol ďalej, že je zamestnancom navrhovateľa l/ a jeho jediným príjmom
je mzda od navrhovateľa l/, ktorá mu však z dôvodu platobnej neschopnosti neplynie. Zároveň je však
osobou spriaznenou podľa Zákona č. 7/2005 Z.z. a teda si svoj nárok nemôže uplatniť u navrhovateľa l/
v rámci zrejme nevyhnutného konkurzného či reštrukturalizačného konania a svoju ušlú mzdu už nikdy

nezíska. Poukázal ďalej na to, že bol dlhoročným klientom Slovenskej sporiteľne, kde si ho vážili a mohol
tak získať výhodný úver na podnikanie. V dôsledku vyššie uvedeného však stratil pravidelný príjem a
stal sa nedôveryhodným. Takto je mu znemožnené podnikať a dosahovať zisk, ktorý by inak mohol
dosiahnuť. Takýto zásah vníma veľmi intenzívne ako výrazný zásah do ľudskej dôstojnosti a poškodenie
povesti. Týmto mu vznikla škoda, ktorú odhaduje na 50.000,-Eur.

Odporca žiada návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím súdu resp. nesprávnym úradným postupom je založená na
súčasnom(kumulatívnom)splnenítrochpodmienok:existenciinezákonnéhorozhodnutia/nesprávneho
úradného postupu, vzniku škody, a príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím / nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody. Podľa ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. , ak tento zákon
neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohtoorgánu. Uviedol, že ako je zrejmé z citovaného zákonného ustanovenia v danom prípade nie je splnená
už prvá zákonná podmienka a to existencia nezákonného rozhodnutia, keďže navrhovateľmi namietané
súdne rozhodnutie nebolo ako právoplatné zrušené alebo zmenené, pre nezákonnosť príslušným

orgánomalebolozrušenévriadnomodvolacomkonaní,takženikdynenadobudloprávoplatnosť.Okrem
toho navrhovatelia sa domáhajú náhrady škody aj titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom
„ nekonaním“ resp. veľmi pomalom konaní „ Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp.
zn. 17CoE/263/2002. Podľa 9 ods. 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenej lehote v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní,
možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa
rozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktorémázanásledokprieťahyvsúdnom
konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým ústavný súd SR konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Mal za to, že navrhovatelia
v predmetnej veci nepreukázali, že podali sťažnosť na prieťahy v konaní a tieto boli konštatované
predsedom Krajského súdu v Trenčíne, tak isto nepreukázali ani iné rozhodnutie, ktoré by konštatovalo
prieťahy , preto nepreukázali nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Čo sa

týka namietaného nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora, mal ta to, že toto zostáva
v rovine nepodložených tvrdení, čo podľa všetkého osvedčuje aj výsledok trestného oznámenia na
súdneho exekútora a sťažnosti na Slovenskú komoru exekútorov. Absencia nezákonného rozhodnutia
a nesprávneho úradného postupu súdu a súdneho exekútora postačuje na zamietnutie žaloby. Ďalšími
dôvodmi na zamietnutie žaloby ako nedôvodnej je nepreukázanie skutočnej škody, ušlého zisku a

nemajetkovej ujmy a v neposlednom rade aj príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím /
nesprávnym úradným postupom, a vznikom škody/. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnene návrhu,
v ktorom navrhovatelia uvádzajú, že cudzie rozhodnutie, ktoré je podkladom exekúcie, bolo vydané
orgánom, ktorý nebol miestne príslušný a ktorý v konaní porušil komunitárne právo a uprel odporcovi
( v tomto konaní navrhovateľovi l/) základné právo na spravodlivý proces. Toto rozhodnutie malo byť

napočiatku udalostí, ktoré viedli k vzniku škody. Teda iné rozhodnutie exekučného súdu, nie prieťahy
na odvolacom súde, nie nesprávny úradný postup súdneho exekútora ale rozhodnutím poľského
súdu vznikla škoda. Iným slovami nebyť rozhodnutia poľského súdu, nebola by navrhovateľom vznikla
škoda. Navrhovatelia si môžu svoj nárok na náhradu škody spôsobenej týmto rozhodnutím uplatniť na
príslušnom orgáne Poľskej republiky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu navrhovateľa l/, výsluchom navrhovateľov
2/, 4/ a právneho zástupcu navrhovateľov 1/ - 4/, výsluchom zástupcu odporcu, oboznámil sa so
žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom zo dňa 18.6.2013, oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu

škody z 20.12.2013, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 7Ecud
2/2011, výpisom z obchodného registra navrhovateľa 1/.

Z vykonaného dokazovania a to z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica mal súd
za preukázané, že dňa 14.10.2011 bola Okresnému súdu Považská Bystrica doručená žiadosť súdneho

exekútora JUDr. Mariána Janeca, Exekútorský úrad so sídlom Sad SNP 666/12, Žilina, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného NDS Firma Handlowa Dorota Dobrzańska so sídlom Ul.
Jana Kazimierza 11, Bielsko - Biala, Poľská republika, právne zastúpeného Mgr. Ľudmilou Vorčákovou,
advokátkou, Národná 814/4, Žilina, proti povinnému UNIVERZAL BT, spol. s r.o. so sídlom Záriečie 504,
Mestečko IČO: 36 010 090 - odporcovi 1/ o vymoženie istiny 8 077,54 Eur s príslušenstvom. Vec bola

zapísaná na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 7ErCud/2/2011. Na základe predmetnej
žiadosti a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Bielsko-Biala, Poľská republika č. VI GC 743/09
zo dňa 20.10.2010 Okresný súd Považská Bystrica poveril dňa 7.11.2011 súdneho exekútora JUDr.
Mariána Janeca so sídlom exekútorského úradu Sad SNP 666/12, Žilina, poverením č. 5306*058675
na vymoženie sumy 8424,52 Eur, 13 % ročného úroku z omeškania zo sumy 8424,52 eur od 15.12.2007

do zaplatenia a trov exekúcie.

Dňa 9.12.2011 boli súdu doručené námietky povinného proti exekúcii, v ktorých povinný namietal,
že Okresný súd Považská Bystrica rozhodol v rozpore so zákonom, keď nerešpektoval § 44 ods. 2zákona č. 233/1995 Z.z., ktorý mu ukladá povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia. Poukázal
na rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol z doručeného spisu zrejmý, nakoľko v rozsudku
Oblastného súdu v Bielsko-Bialej v bode 4.4. nie je dátum doručenia písomnosti, ktorou sa začalo

konanie, ak sa žalovaný konania nezúčastnil uvedený. Uviedol, že mu rozsudok nikdy nebol doručený,
ani ho neodmietol prevziať ani nezmeškali úložnú lehotu a teda rozsudok nemohol nijako nadobudnúť
právoplatnosť. Preto v Poľskej republike podal povinný opravný prostriedok v subjektívnej lehote.

Okresný súd Považská Bystrica o námietkach povinného zhora rozhodol uznesením č.k.

7Ercud/2/2011-64 zo dňa 3.2.2012 tak, že námietky povinného proti exekúcii podľa § 50 ods. 1 Ex. por.
zamietol ako neopodstatnené, nakoľko dospel k záveru, že exekúcia ohľadom vymáhanej pohľadávky
začala dôvodne, povinný nepreukázal okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, okolnosti,
ktoré bránia vymáhateľnosti nároku ani dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že na námietky povinného že tunajší súd pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
porušil § 44 ods. 2 Ex. por., keď neskúmal, či bol rozsudok doručený povinnému a poukázal na postup

Okresného súdu v Bielsko-Bialej, ktorý vo veci rozhodol napriek jeho námietke miestnej nepríslušnosti
a zároveň povinný namietol porušenie § 44 ods. 5 Ex. por. tunajším súdom, nakoľko mu návrh na
vykonanie exekúcie nebol doručený do vlastných rúk, uviedol, že exekučný súd v exekučnom konaní
nie je oprávnený preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Námietky, ktoré uvádza povinný,
mal uplatniť v základnom konaní na súde, ktorý o nároku oprávneného rozhodoval. Exekučný súd

mal Osvedčením zo dňa 06.07.2011 vydaným podľa čl. 54 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.
decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
preukázané, že exekučný titul je vykonateľný v členskom štáte pôvodu. V exekučnej veci je exekučným
titulom rozhodnutie orgánu členského štátu Európskej únie v súkromno-právnej veci, kedy k návrhu na
vykonanie exekúcie je oprávnený povinný predložiť osvedčenie vo forme štandardného formuláru podľa

Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach, ktoré vydá orgán členského štátu, v ktorom bolo rozhodnutie
vydané na žiadosť oprávneného, čo oprávnený v predmetnej exekučnej veci splnil. V danom prípade
je postup podľa § 44 ods. 5 Ex. por. vylúčený, nakoľko citované nariadenie je na území Slovenskej
republiky priamo aplikovateľné a má prednosť pred vnútroštátnym právom a na výkon rozhodnutia, na

ktorý sa citované nariadenie vzťahuje, sa nepoužije vnútroštátna zákonná úprava, t.j. § 44 ods. 5 Ex.
por. V danom prípade teda exekučný súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie bez toho, aby o návrhu
akýmkoľvek spôsobom vopred upovedomil povinného. Návrh sa povinnému nedoručuje. V zmysle
citovaného nariadenia sa poverenie na vykonanie exekúcie považuje za rozhodnutie slovenského súdu
o návrhu na prehlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné. K námietke povinného o nestrannosti

prekladateľky P.. Ľ. Q. súd uviedol, že v predmetnej exekúcii je oprávnený povinný predložiť súdu
návrh na vykonanie exekúcie s potrebnými listinami s overeným prekladom do slovenského jazyka. Ako
vyplýva z tejto povinnosti oprávneného, oprávnený je povinný sám zabezpečiť preklad predkladaných
listín, pričom oprávnený si sám vyberá prekladateľa, súd osobu prekladateľa neskúma. Nakoľko tento
prekladateľ nie je ustanovovaný súdom, súd ani nemôže podľa zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok rozhodovať o námietke proti osobe prekladateľa. K námietke povinného proti trovám exekúcie
súd uviedol, že nakoľko v zmysle obsahu námietky povinný len poukázal na skutočnosť, že z dôvodu,
že považuje cudzie rozhodnutie za protizákonné žiada trovy exekúcie zrušiť, ale žiadnym spôsobom
nenamietol výšku a spôsob výpočtu trov exekúcie. Súd poukazuje na skutočnosť, že námietky proti
trovám exekúcie majú význam len v tom prípade, ak sú predbežné trovy exekúcie určené nesprávnym

spôsobom, avšak povinný nenamieta zároveň neprípustnosť exekúcie. Ak námietky smerujú proti
exekúcii, namietajú sa týmto ipso facto aj trovy exekúcie, nie však ich nesprávny výpočet, ale ich
opodstatnenie čo do právneho základu. Ak sa totiž námietkami proti exekúcii vyhovie a exekúcia sa
zastaví, súdny exekútor nemôže vymôcť, samozrejme, ani trovy exekúcie určené v upovedomení o
začatí exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.3.2012.

Dňa 20.4.2012 bol Okresnému súdu Považská Bystrica doručený návrh povinného na zastavenie
exekúcie zo dňa 19.4.2012, ktorý bol doplnený písomným podaním zo dňa 24.4.2012, doručeným súdu
dňa 27.4.2012, písomným podaním zo dňa 22.5.2012, doručeným súdu dňa 22.05.2012 a písomným
podaním zo dňa 31.05.2012 doručeným súdu dňa 31.05.2012. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z

dôvodu, že exekučný titul je neplatný, nakoľko nebol vydaný príslušným orgánom. Uviedol, že poverenie
súdneho exekútora bolo vydané v rozpore s § 44 ods. 5 Ex. por., nakoľko návrh na vykonanie exekúcie
nebol povinnému doručený do vlastných rúk a nesplnením tejto povinnosti mu bola odopretá možnosť
podať návrh na samostatné uznanie cudzieho rozhodnutia. Ďalej uviedol, že tvrdenie oprávneného otom, že Okresný súd v Bielsko-Bialej vyzval povinného na odstránenie formálnych nedostatkov a súd sa
následne vyporiadal tak procesne, ako i skutkovo s prihliadnutím na čl. 5 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia
Rady č. 44/2001 z 22.01.2000 vo svetle INCOTERM doložky Ex Works, ktorá bola použitá v zmluvnom

vzťahu a vydal rozhodnutie, sa nezakladá na pravde, pretože povinný a oprávnený nemali uzatvorenú
kúpnu zmluvu a oprávnený ju ani v súdnom konaní súdu nepredložil. Teda tzv. doložka Ex Works v
zmluvnom vzťahu použitá nebola a ani oprávnený jej použitie v konaní ničím nepreukázal. Doklad
CMR, ktorý žalobca predložil nebol podpísaný oprávnenou osobou a podľa Dohovoru o medzinárodnej
preprave teda takýto doklad nepreukazuje, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o preprave. Súd teda z

takéhoto dokladu nemôže odvodiť svoju miestnu príslušnosť, nakoľko tento doklad nespĺňa zákonné
náležitosti. Súdu v Bielsko-Bialej teda nebolo ničím preukázané, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a
dodaniu tovaru naozaj došlo a teda tvrdenie, že v zmysle Ex Works doložky INCOTERMS je miestne
príslušnýOblastnýsúdvBielsko-Bialejjenepodloženéanepravdivé.Následneuviedol,žeexekučnýsúd
sa v zamietnutí námietok proti exekúcii nevysporiadal s preskúmaním formálneho postupu (procesného)
pri vydávaní exekučného titulu. Povinný poukázal na uznesenia Ústavného súdu SR z 09.12.2010,

sp.zn. II. ÚS 545/2010-15 a z 23.11.2011, č.k. ÚS 456/2011-19, podľa ktorých je exekučný súd povinný
skúmať procesný postup a povinnosť preskúmať zákonnosť exekučného titulu mal súd vykonať už
vo fáze konania o udelení poverenia. Ďalej uviedol, že konštatovanie exekučného súdu, že povinný
mal napadnúť rozhodnutie u orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal, je nedôvodné a nesprávne, nakoľko
orgán, ktorý rozhodnutie vydal, mu nikdy rozhodnutie nedoručil a o vydaní rozhodnutia sa povinný

dozvedel až začatím exekúcie. Možnosť napadnúť rozhodnutie povinnému tiež znemožnil exekučný
súd, pretože podľa BRUSEL I je exekučný súd povinný rozsudok doručiť najneskôr v deň začatia
exekúcie, ak už rozsudok nebol doručený. V bode 2/ návrhu poukázal na skutočnosť, že exekučný súd
pri rozhodovaní o udelení poverenia nepostupoval v súlade so zákonom a tým hrubo zanedbal povinnosť
preskúmať exekučný titul a nedoručoval oznámenia. Podľa názoru povinného priama aplikovateľnosť

nariadenia Brusel I nemá za účinok neplatnosť a neaplikovateľnosť vnútroštátnej normy, pretože
citované nariadenie určuje len minimálny právny rámec, ktorý je nevyhnutné dodržať a § 44 ods. 5 Ex.
por. mu nijako neodporuje. Preto je potrebné aplikovať nielen citované nariadenie, ale aj vnútroštátne
právo a doručiť minimálne vyhlásenie o vykonateľnosti spolu s rozsudkom, ak tento už nebol doručený.
Ďalej uviedol, že mu nikdy nebolo doručené žiadne predvolanie na pojednávanie, t.j. rozsudok bol

vydaný bez toho, aby mu bolo umožnené zúčastniť sa celého konania a aby mohli vo veci zabezpečiť
riadnu obhajobu. Poukázal na čl. 19 nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 z 29.05.2000. Súdu neboli
pri podaní návrhu na nariadenie exekúcie predložené žiadne dôkazy o tom, že účastník, proti ktorému
bolo rozhodnutie vydané a ktorý sa konania nezúčastnil, bol riadne a včas predvolaný podľa právneho
poriadku štátu, na ktorého území bolo rozhodnutie vydané, nakoľko toto predvolanie nebolo nikdy

uskutočnené. Má za to, že ustanovenie čl. 19 nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 je aplikovateľné aj v
prípade vydania poverenia na vykonanie exekúcie. V bode 3/ návrhu povinný uviedol, že orgán, ktorý
rozhodnutie vydal, postupoval podľa právnych noriem platných v cudzom štáte, ktoré sú však v rozpore
s platným právom Európskej únie. Nakoľko komunitárne právo je nadradené právu národnému, právne
normy podľa ktorých cudzí orgán pri vydaní rozhodnutia postupoval a ktoré sú v rozpore s právom Únie,

nie sú platné a teda ani rozhodnutie orgánu nemôže byť platné a vykonateľné. Oblastný súd v Bielsko-
Bialej,ktorývydalrozhodnutie,ktoréjeexekučnýmtitulom,povinnéhovkonaní,vktoromodmietolžalobu
ako nedôvodnú a namietol miestnu príslušnosť, zaviazal podľa čl. 1353 Občianskeho súdneho poriadku
Poľskej republiky k tomu, aby si určil právneho zástupcu s bydliskom v Poľsku, alebo splnomocnenca
pre doručovanie písomností s bydliskom v Poľsku pod hrozbou uloženia písomnosti pre nás určených do

spisu s účinkom doručenia. Takéto doručovanie je v rozpore s vyššie citovaným nariadením Rady (EX)
č. 1348/2000. Oblastný súd postupoval v rozpore s komunitárnym právom a tým znemožnil povinnému
zabezpečiť si účinnú obhajobu, podať vysvetlenie alebo opravný prostriedok proti rozhodnutiu. Povinný
podal sťažnosť na Európsku komisiu, ktorá sťažnosť eviduje a ktorá povinnému oznámila, že „Európskej
komisii je výklad uvedeného nariadenia zo strany poľských orgánov známy. Podľa názoru Komisie môže

byť výklad poľských orgánov nesprávny. Európska komisia nedávno prijala rozhodnutie o začatí konania
voveciporušeniaprávnychpredpisovavsúčasnostiočakávaodpoľskýchorgánovvysvetlenie“.Povinný
k návrhu priložil Sťažnosť proti vláde Poľskej republiky adresovanej Zastúpeniu Európskej komisie v
Slovenskej republike zo dňa 28.12.2011, oznámenie Európskej komisie zo dňa 07.02.2012, oznámenie
Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť zo dňa 13.02.2012. Povinný zároveň

podal návrh na odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie a do
právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku podaným povinným na príslušnom súde v Poľsku.Okresný súd Považská Bystrica o predmetnom návrhu na zastavenie exekúcie rozhodol uznesením
č.k. 7Ercud/2/2011-133 zo dňa 6.6.2012 tak, že tento ako nedôvodný zamietol. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda

zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, neskúma
procesný postup súdu počas konania. Exekučný súd je obsahom rozhodnutí viazaný a musí z nich
vychádzať, prípadné vady základného konania sa do exekučného konania neprenášajú. Skutočnosti
tvrdené povinným považoval za tvrdenia pre exekučné konanie bez právneho významu a povinný ich
mal možnosť uviesť v základnom konaní. Súd uviedol, že rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu

je obmedzený len na skúmanie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorú môže
skúmať počas celého exekučného konania. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia je splnená dodržaním
zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní
riadneho opravného prostriedku. Materiálna vykonateľnosť rozhodnutia je splnená riadnou identifikáciou
oprávneného a povinného v rozhodnutí, existencii označených účastníkov, presným vymedzením práv
a povinností k plneniu ako i rozsahu, obsahu a lehoty plnenia. Ďalej súd uviedol, že exekučným

titulom v predmetnej exekúcii je rozhodnutie orgánu členského štátu Európskej únie v súkromno-
právnej veci, ktorého uznanie a výkon je podriadené režimu vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu
na území Slovenskej republiky, a to režimu podľa nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra
2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (tzv. Brusel
I) (ďalej len „nariadenie“). V zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má komunitárne právo

prednosť pred národným právom a pre exekučné konanie platí zásada, že ak daný vzťah upravuje
nariadenie a exekučný titul bol vydaný v štáte Európskej únie, je potrebné aplikovať bezvýnimočne
nariadenie. Nariadenie Brusel I je na území Slovenskej republiky priamo aplikovateľné a má prednosť
pred vnútroštátnym právom, z uvedeného dôvodu sa v danom prípade postupuje podľa citovaného
nariadenia a je vylúčený postup podľa zák. č. 97/1963Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a

procesnom.Vzhľadomnauvedenéspoukazomnavyššieuvedenétvrdeniapovinnéhosúdtiežpoukázal
na skutočnosť, že čl. 36 nariadenia ustanovuje, že cudzí rozsudok sa nesmie za žiadnych okolností
skúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej. Na tvrdenie povinného o skutočnosti, že exekučný súd
nepreskúmal formálnu stránku exekučného titulu, t.j. nepreskúmal, či súd, ktorý rozhodnutie vydal,
dodržiaval procesné úkony pri vydaní rozhodnutia a takéto nedodržanie procesných postupov má

spravidlazanásledokneplatnosťrozhodnutiaapodľanázorupovinnéhonakoľkoOblastnýsúdvBielsko-
Bialej nedoručil povinnému žiadne predvolanie ani konečný rozsudok vo veci samej, rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom, je neplatné, súd uviedol, že z obsahu exekučného spisu vyplýva, že
v rámci konania o námietkach povinného proti exekúcii mal tvrdením oprávneného vo vyjadrení zo
dňa 12.1.2012 a tiež tvrdením povinného v námietkach proti exekúcii zo dňa 1.12.2011 potvrdené,

že Okresný súd v Bielsko-Bialej zaslal povinnému žalobu na vyjadrenie pod hrozbou rozhodnutia v
neprítomnosti povinného. Povinný na doručenú zásielku reagoval listom, ktoré obsahom bola námietka
miestnej nepríslušnosti súdu a neuznanie nároku žalobcu. Následne Okresný súd v Bielsko-Bialej
rozhodnutím zo dňa 8.3.2010 č.k. VI GC 743/09 rozhodol tak, že súd konanie zastavil z dôvodu
nedostatku právomoci poľského súdu. Povinný uviedol, že Oblastný súd o tejto námietke nerozhodol

a rozhodnutie mu nedoručil. Voči tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie zo dňa 24.03.2010, o
ktorom rozhodoval súd druhého stupňa, teda Krajský súd Okresný súd v Bielsko-Bialej, a to rozhodnutím
zo dňa 30.04.2010, č.k. V Cz 33/10, ktorým zrušil uvedené rozhodnutie Okresného súdu v Bielsko-
Bialej o zastavení konania a vrátil vec na ďalšie konanie Okresnému súdu v Bielsko-Bialej. Následne
Okresný súd v Bielsko-Bialej vyzval povinného na odstránenie formálnych nedostatkov. Túto skutočnosť

potvrdil aj povinný vo svojich námietkach, ktorý uviedol, že dňa 18.06.2010 mu Oblastný súd zaslal
výzvu na odstránenie formálnych nedostatkov odpovede. Povinný zaslal súdu opätovne námietku
miestnej príslušnosti a neuznanie nároku žalobcu. Ďalej povinný uviedol, že mu nebolo doručené tak
predvolanienapojednávanieanirozsudok.Súdpoukázalnaskutočnosť,žezobsahuspisumaltvrdením
povinného preukázané, že mu žaloba o zaplatenie 32.855,- zlotých bola dňa 16.02.2010 doručená,

tzn. že súd mal preukázané, že povinnému bola doručená písomnosť, ktorou sa začalo konanie alebo
rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, a
preto neboli splnené podmienky na postup súdu podľa čl. 34 bod 2 nariadenia. Taktiež súd poukázal
na skutočnosť, že súd pri vyhlásení rozsudku za vykonateľný neskúma rozsudok podľa čl. 34 a 35
nariadenia,alevyhlásihozavykonateľnýihneďposplneníformálnychnáležitostípodľačl.53nariadenia.

K tvrdeniu povinného o skutočnosti, že poverenie súdneho exekútora bolo vydané v rozpore s § 44
ods. 5 Ex. por., nakoľko návrh na vykonanie exekúcie nebol povinnému doručený do vlastných rúk a
nesplnením tejto povinnosti mu bola odopretá možnosť podať návrh na samostatné uznanie cudzieho
rozhodnutia, súd uviedol, že v zmysle čl. 33 citovaného nariadenia sa rozsudok vydaný v členskomštáte uznáva v ostaných členských štátoch bez osobitného konania (exequatur), a to podľa § 42 ods.
4 Ex. por. tak, že exekučný súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Podľa nariadenia oprávnený
podá návrh na vykonanie exekúcie bez toho, aby predtým prebehlo samostatné konanie o vyhlásenie

cudzieho rozhodnutia za vykonateľné. Oprávnený k návrhu predloží osvedčenie vo forme štandardného
formuláru podľa Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktoré vydá orgán členského štátu, v ktorom
bolo rozhodnutie vydané na žiadosť oprávneného, čo oprávnený v predmetnej exekučnej veci splnil.
Osvedčenie je potvrdením o vykonateľnosti rozhodnutia. Znamená to, že oprávnený nemusí prikladať

k návrhu prílohy inak vyžadované zákonom č. 97/1963 Zb., t.j. nemusí prikladať listinné dôkazy o
tom, že povinnému nebola postupom cudzieho orgánu odňatá možnosť konať. Následne exekučný
súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré sa v zmysle nariadenia považuje za rozhodnutie
slovenského súdu o návrhu na vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné, a to ihneď po splnení
formálnych náležitostí podľa čl. 53 bez skúmania podľa čl. 34 a 35 nariadenia. Splnenie požiadaviek
formálnej vykonateľnosti rozhodnutia má súd preukázané osvedčením cudzieho štátu o vykonateľnosti

rozhodnutia. Exekučný súd doručí poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi bez toho,
aby o návrhu na vykonanie exekúcie vopred akýmkoľvek spôsobom vopred upovedomil povinného.
Návrh sa povinnému nedoručuje. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd uviedol, že poverenie na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi vydal v súlade s Nariadením Rady č. 44/2001. V danom
prípade sa s poukazom na priamu aplikovateľnosť nariadenia vnútroštátna zákonná úprava nepoužije,

t.j. nepoužije sa ani § 44 ods. 5 Ex. por. K tvrdeniu povinného, že mu exekučný súd nedoručil vyhlásenie
o vykonateľnosti spolu s rozsudkom, súd uviedol, že v zmysle čl. 42 nariadenia by sa vyhlásenie
vykonateľnosti doručovalo povinnému spolu s rozsudkom, ak mu už nebo doručený len v prípade
konania o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti rozsudku (exequatur) a vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti takéto konanie v danom prípade nebolo potrebné a o vyhlásení rozsudku za vykonateľné

súd rozhodol vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.

O odklade exekúcie do právoplatného rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie súd rozhodol tak,
že ho zamietol z dôvodu, že neboli dané podmienky na povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2
Ex. por. vzhľadom na rozhodnutie súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a na neosvedčenie

predpokladu zastavenia exekúcie. Tiež uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že v prípade daného
návrhu na odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku podanom povinným
na príslušnom súde v Poľsku je potrebné ďalšie preskúmanie tvrdených skutočností, súd rozhodol tak,
že o predmetnom návrhu na odklad exekúcie rozhodne osobitným uznesením. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť do výroku o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie dňa 11.6.2012.

Povinný podal dňa 25.6.2012 proti výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie odvolanie, ktoré
bolo po doručení vyjadrenia oprávneného k odvolaniu zo dňa 20.7.2012 predložené dňa 31.10.2012
odvolaciemu súdu.

Uznesením č.k. 7Ercud/2/2011-173 zo dňa 06.08.2012 Okresný súd v Považskej Bystrici návrh
povinného na odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku podanom
povinným na príslušnom súde v Poľsku zamietol z dôvodu, že súd z predloženého podania povinného
zistil, že tento je návrhom na vyslovenie protiprávnosti právoplatného rozhodnutia Okresného súdu
v Bielsko-Bialej VI GC 743/09 zo dňa 20.10.2010 podľa čl. 4241 Občianskeho súdneho poriadku

Poľskej republiky, ktorý sa v porovnaní s opravnými prostriedkami podľa právneho poriadku Slovenskej
republiky považuje za obdobu dovolania, t.j. mimoriadneho opravného prostriedku. Súd zdôraznil, že
podanie dovolania nemožno v zmysle právnych predpisov a ustálenej judikatúry súdov považovať
za dôvod na odklad exekúcie, nakoľko jeho podanie nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a
vykonateľnosť exekučného titulu. Súd poukázal na skutočnosť, že základným účelom odkladu exekúcie

v exekučnom konaní podľa § 56 Exekučného poriadku je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada,
pričom však musia byť rešpektované aj základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. O
právoplatných a vykonateľných súdnych rozsudkoch platí prezumpcia ich zákonnosti a ústavnosti, dokiaľ
niejerozhodnutéinak.Zplatnéhoprávnehoporiadkuvyplýva,žedovykonateľnostitakéhotorozhodnutia
pri jeho napadnutí mimoriadnym opravným prostriedkom (dovolaním) môže byť primárne zasiahnuté

len tými orgánmi, ktoré o opravných prostriedkoch konajú a rozhodujú. Vzhľadom na uvedené súd
dospel k záveru, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku nie je dôvodom na odklad exekúcie.
Z uvedeného dôvodu súd návrh povinného na odklad exekúcie zamietol ako nedôvodný. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 20.8.2012.Dňa 31.8.2012 povinný podal ďalší návrh na odklad exekúcie, a to do právoplatného rozhodnutia
Krajského súdu v Trenčíne o odvolaní povinného zo dňa 22.6.2012 proti uzneseniu Okresného súdu

Považská Bystrica č. k. 7Ercud/2/2011-133 zo dňa 6.6.2012 a do právoplatného rozhodnutia o opravnom
prostriedku na príslušnom súde v Poľsku. O predmetnom návrhu rozhodol súd uznesením č. k.
7Ercud/2/2011-181 zo dňa 5.9.2012 tak, že povolil odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia
Krajského súdu v Trenčíne o odvolaní povinného zo dňa 22.6.2012 proti uzneseniu Okresného súdu
Považská Bystrica č. k. 7Ercud/2/2011-133 zo dňa 6.6.2012, nakoľko boli splnené podmienky podľa

§ 56 ods. 2 Exekučného poriadku vzhľadom na skutočnosť, že je daná možnosť zastavenia exekúcie
rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní povinného zo dňa 22.6.2012, nakoľko proti uzneseniu
prvostupňového súdu podal povinný odvolanie a výsledkom odvolacieho konania môže byť jednak
zrušenie uznesenia prvostupňového súdu a vrátenie veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie,
jednak zmena uznesenia prvostupňového súdu a zastavenie exekúcie. Uznesenie nadobudlo v tomto
výroku právoplatnosť dňa 28.9.2012. Predmetným uznesením súd zároveň rozhodol o návrhu na odklad

exekúcie do právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku na príslušnom súde v Poľsku. Súd
poukázal na skutočnosť, že o totožnom návrhu povinného rozhodol uznesením č.k. 7Ercud/2/2011-173
zo dňa 6.8.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.8.2012. Súd uviedol, že sa pridržiava svojho
názoru zaujatého v predmetnom uznesení a poukázal na skutočnosť, že z predloženého podania
povinného - opravného prostriedku zistil, že tento je návrhom na vyslovenie protiprávnosti právoplatného

rozhodnutia Okresného súdu v Bielsko-Bialej VI GC 743/09 zo dňa 20.10.2010 podľa čl. 4241
Občianskeho súdneho poriadku Poľskej republiky, ktorý sa v porovnaní s opravnými prostriedkami podľa
právneho poriadku Slovenskej republiky považuje za obdobu dovolania, t.j. mimoriadneho opravného
prostriedku. Súd zdôraznil, že podanie dovolania nemožno v zmysle právnych predpisov a ustálenej
judikatúrysúdovpovažovaťzadôvodnaodkladexekúcie,nakoľkojehopodanienemásamoosebevplyv

na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že
podanie mimoriadneho opravného prostriedku nie je dôvodom na odklad exekúcie a návrh povinného na
odklad exekúcie zamietol ako nedôvodný. Taktiež súd vzhľadom na odôvodnenie predmetného návrhu
naodkladexekúcieustanovením§56ods.3Ex.por.uviedol,žesúdmázato,žepredmetnéustanovenie
síce umožňuje odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku proti cudziemu

rozhodnutiu v štáte, v ktorom bolo vydané, avšak toto ustanovenie sa uplatní len v prípade, ak bol proti
cudziemu rozhodnutiu podaný riadny opravný prostriedok. Podporou tohto názoru je tiež skutočnosť,
že uvedené ustanovenie v podstate kopíruje čl. 46 Nariadenia EP a Rady č. 44/2011, podľa ktorého aj
konanie o odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa prerušuje len z dôvodu,
ak bol proti rozsudku podaný riadny opravný prostriedok. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd posúdil

podanie povinného v Poľskej republike podľa čl. 4241 Občianskeho súdneho poriadku Poľskej republiky
ako dovolanie a na znenie ustanovenia § 56 ods. 3 Ex. por. súd návrh povinného na odklad exekúcie
zamietol ako nedôvodný. Uznesenie nadobudlo v tomto výroku právoplatnosť dňa 12.9.2012.

O odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 6. júna 2012, č.

k. 7Ercud/2/2011-133 Krajský súd v Trenčíne rozhodol uznesením č. k. 17CoE/263/2012-196 zo dňa
20.2.2013 tak, že uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie
exekúcie, zrušil a v tejto časti vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že v ďalšom konaní je potrebné zistiť, akým spôsobom boli doručované
povinnému písomnosti Okresným súdom Bielsko-Biala v súvislosti s vydaním exekučného titulu a

správnosť postupu v súvislosti s týmto doručovaním vyhodnotiť v súlade s citovaným rozsudkom
Súdneho dvora o doručovaní a v prípade, ak bolo doručovanie v rozpore s citovaným rozhodnutím,
je potrebné posúdiť túto skutočnosť z hľadiska dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. g/ Exekučného poriadku. Uviedol, že v prejednávanej veci sa súd prvého stupňa vyporiadal
dostatočne s otázkou potreby uznania cudzieho rozhodnutia v exekučnom konaní podľa § 44 ods. 5

Exekučného poriadku. Za správny považoval názor súdu prvého stupňa, že v exekučnom konaní súd
nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť vykonávaného rozhodnutia, a to ani v prípade, pokiaľ
ide o rozhodnutie cudzieho justičného orgánu. Povinný v priebehu exekučného konania spochybňuje
vykonávané rozhodnutie predovšetkým nedostatkom právomoci poľského súdu, ako aj doručovania
v rámci základného konania, keď povinnému nebola okrem návrhu na začatie konania doručená

žiadna listina poľských súdnych orgánov. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
reagoval na uvedenú námietku tým, že rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený
len na skúmanie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktoré môže skúmať počas
celého exekučného konania. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením súdu prvého stupňa, že formálnavykonateľnosť rozhodnutia je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí okrem iného o
doručení rozhodnutia. Ďalej odvolací súd uviedol, že zo spisu vyplýva, že povinnému boli doručované
písomnosti v základnom konaní tým, že mu bola súdom poskytnutá primeraná lehota na ustanovenie

splnomocnenca na doručovanie a bol poučený o možnosti vynesenia rozhodnutia v neprítomnosti.
Povinný však považuje postup súdu v konaní, v ktorom bol vynesený exekučný titul, v súvislosti s
doručovaním povinnému, za nesprávny a odporujúci nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady ES č.
1393/2007. Vzhľadom na to, že povinný má sídlo na území iného členského štátu, než ktorý rozhodoval
v základnom súdnom konaní, mala sa mu písomnosť doručiť spôsobom predpísaným vnútroštátnym

právnym poriadkom prijímajúceho členského štátu pre doručovanie písomností vo vnútroštátnych
konaniach osobám na jeho území alebo skutočne odovzdať odporcovi do jeho bydliska iným spôsobom,
a to v dostatočnom predstihu. V zmysle článku 1135 Občianskeho súdneho poriadku platného v Poľsku
v prípade, ak nie je určený zástupca na doručovanie písomností, ponechajú sa súdne písomnosti
adresované tomuto účastníkovi v súdnom spise a považujú sa za doručené. Tejto otázky sa dotýkal
aj rozsudok Súdneho dvora z 19. decembra 2012, ktorý v odvolacom konaní predložil oprávnený. V

ňom súdny dvor riešil otázku, či sa majú článok 1 ods. 1 Nariadenia č. 1393/2007 a prípadne článok
18 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, akou je právna úprava
dotknutá vo veci samej, ktorá stanovuje, že súdne písomnosti určené strane, ktorá má bydlisko alebo
obvyklý pobyt v inom členskom štáte, sú založené do spisu a budú sa považovať za doručené, ak si
uvedená strana neurčila zástupcu na doručovanie písomností, ktorý má bydlisko v prvom členskom

štáte, v ktorom prebieha súdne konanie. To sa uplatní v občianskych a obchodných veciach, keď sa má
odoslať súdna písomnosť jedného členského štátu do iného, aby sa tam doručila. Samotné znenie tohto
ustanovenia neobsahuje nijaké výslovné určenie okolností, za ktorých sa táto písomnosť musí doručiť z
jedného členského štátu do iného. Zo systematického výkladu predmetného nariadenia bolo vyvodené,
že toto nariadenie stanovuje len dve okolnosti, v prípade ktorých je doručenie súdnej písomnosti medzi

členskými štátmi vyňaté z jeho pôsobnosti, a to, 1. ak je bydlisko alebo obvyklý pobyt osoby, ktorej
je písomnosť určená neznáme a 2. ak táto osoba určila splnomocneného zástupcu v štáte, v ktorom
prebieha súdne konanie. V ostatných prípadoch, pokiaľ má osoba, ktorej je písomnosť určená, bydlisko v
zahraničí, doručovanie tejto písomnosti nevyhnutne patrí do pôsobnosti nariadenia č. 1393/2007, a teda
sa musí uskutočniť prostriedkami, ktoré na tento účel stanovuje samotné nariadenie. Bolo konštatované,

že spôsoby odosielania súdnych písomností sú ako jediné taxatívne stanovené v systému upravenom
uvedeným nariadením, a preto toto nariadenie neponecháva priestor na také doručovanie, ktoré platí
v Poľsku na základe článku 1135 Občianskeho súdneho poriadku. Cieľom tohto nariadenia je zlepšiť a
prispieť k odosielaniu súdnych písomností medzi členskými štátmi, ktoré ciele však nemožno dosiahnuť
tak, že sa akýmkoľvek spôsobom oslabí právo ich adresátov na obranu, ktoré je odvodené od práva na

spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 47, druhom odseku Charty základných práv Európskej
únie a v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súdny
dvor preto rozhodol tak, že článok 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 1393/2007
z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných
veciach v členských štátoch a o zrušení Nariadenia Rady ES č. 1348/2000 sa má vykladať v tom zmysle,

že bráni právnej úprave členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá stanovuje,
že súdne písomnosti určené strane, ktorá má bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte,
sú založené do spisu a budú sa považovať za doručené, ak si uvedená strana neurčila zástupcu na
doručovanie písomností, ktorý má bydlisko v prvom členskom štáte, v ktorom prebieha súdne konanie.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.4.2013.

Po vrátení spisu Okresnému súdu Považská Bystrica bol dňa 29.04.2013 doručený návrh povinného
na odklad exekúcie zo dňa 26.4.2013 do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie zo dňa 19.4.2012. O predmetnom návrhu súd rozhodol uznesením č.k.
7Ercud/2/2011-204 zo dňa 9.5.2013, ktorým povolil odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia súdu

o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 19.04.2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 5.6.2013.

Okresný súd Považská Bystrica dňa 09.05.2013 uznesením č.k. 7Ercud/2/2011-206 pribral do konania
prekladateľa z jazyka poľského G.. G. M. za účelom vykonania prekladu písomností zo slovenského

jazyka do poľského jazyka a naopak pre potreby vykonania dokazovania ohľadom doručovania
písomností v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Bielsko-Biala v Poľskej republike.
Prekladateľovi boli na preklad predložené otázky adresované Okresnému súdu v Bielsko-Biala v Poľskej
republike ohľadom spôsobu doručovania v konaní vedenom pod sp.z. VI GC 743/09. Po doručeníprekladu bolo dňa 12.6.2013 vypracované a zaslané dožiadanie na Okresný súd v Bielsko-Biala v
Poľskej republike. Dožiadanie bolo doručené Okresnému súdu v Bielsko-Biala v Poľskej republike dňa
20.06.2013. Doposiaľ dožiadanie nebolo vybavené.

Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2R/7/2013 zo dňa 11.11.2013 bola s účinkami od
19.11.2013povolenáreštrukturalizáciapovinného-navrhovateľa1/,ktorá skutočnosťmalazanásledok,
že došlo k zastavenou exekúcie priamo zo zákona ( zák. č. 7/2005 Z.Z. o konkurze a reštrukturalizácii
- §114 ods. 1 písm. B, § 118 ods. 3 ).

Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že listom zo dňa 18.6.2013 požiadali
navrhovatelia 1/- 4/ odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Považskej Bystrici ako exekučného súdu ako aj
Krajského súdu v Trenčíne, ktorá žiadosť bola odporcovi doručená dňa 24.6.2013. Listom zo dňa
20.12.2013, doručeným navrhovateľovi 1/ dňa 27.12.2013 odporca oznámil navrhovateľovi 1/ výsledok

predbežného prerokovania nároku na náhradu škody s tým, že žiadosti vyhovené nebolo.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a ), d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,

z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa

porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. sa nepovažuje postup alebo výsledok
postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy
Slovenskej r

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodenýdomáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že návrh

navrhovateľov nie je dôvodný. Ako vyplýva z vyššie uvedeného navrhovatelia si uplatňujú nárok na
náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/3003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá im mala vzniknúť
nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Považská Bystrica,
súdneho exekútora a nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom na
Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 7 Ercud 2/2011. Keďže odporca ako príslušný orgán do

šiestichmesiacovododňaprijatiažiadostinapredbežnéprerokovanienárokunavrhovateľovnanáhradu
škody písomne oznámil navrhovateľom, že neuspokojí ich nárok na náhradu škody, navrhovatelia sa
v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. domáhajú uspokojenia svojho nároku na súde v tomto
konaní.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom je súčasné ( kumulatívne) splnenie troch základných predpokladov a to
nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup , vznik škody alebo majetkovej či nemajetkovej
ujmy a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a
vznikom škody.

Podľa § 6 ods. ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená,
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Ako podmienku uplatnenia
zodpovednosti za škodu uvedené ustanovenie predpokladá, že rozhodnutie súdu bolo zrušené

alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Právoplatné súdne rozhodnutia v zákonom
predpokladanýchprípadochmožnozrušiťnazáklade mimoriadnychopravnýchprostriedkov(dovolania,
mimoriadneho dovolania ) , ale aj prostredníctvom sťažnosti podanej ústavnému súdu. Z uvedeného
je zrejmé, že aj vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam zrušenie alebo zmena rozhodnutia všeobecného
súdu podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutná pre úspešné uplatnenie nároku zo

zodpovednosti za škodu.

V danom prípade opravným prostriedkom bolo napadnuté len uznesenie Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 6. júna 2012, č.k. 7Ercud/2/2011-133, ktorým súd zamietol návrh povinného
na zastavenie exekúcie. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd rozhodol uznesením č.k.

17CoE/263/2012-196 zo dňa 20.2.2013 tak, že uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol
návrh povinného na zastavenie exekúcie, zrušil a v tejto časti vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnite súdu ( neprávoplatné ) bolo zrušené
v odvolacom konaní a teda v danom prípade absentuje základná podmienka pre vzniku zodpovednosti
štátuzaškoduspôsobenúnezákonnýmrozhodnutímatosamotnáexistencianezákonnéhorozhodnutia,

keďže toto rozhodnutie nebolo ako právoplatné zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom ale bolo zrušené v riadnom odvolacom konaní a teda nikdy nenadobudlo právoplatnosť.

Tak ako platná právna úprava nepodáva všeobecnú definíciu nezákonného rozhodnutia, tak vo
všeobecnosti nevymedzuje ani to čo sa rozumie pod nesprávnym úradným postupom. Aj napriek tomu je

však možné povedať, že nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní
jednotlivých úkonov v rámci konania, predovšetkým ich nesprávne vykonanie alebo ich vykonanie
bez splnenia zákonných podmienok, či iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup je však možné považovať aj nekonanie
(nečinnosť) príslušného orgánu (nevykonávanie úradného postupu), porušenie povinnosti uskutočniť

úkon alebo vydať určité rozhodnutie (či už meritórne alebo nie) v zákonom určenej lehote, či nevydanie
rozhodnutia. Vychádzajúc z už spomenutého platí, že v prípade nesprávneho úradného postupu ide o
náhradu škody vzniknutej iným spôsobom ako práve rozhodovacou činnosťou.Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že nesprávny úradný postup Okresného súdu Považská Bystrica
v predmetnom exekučnom konaní vidí v rozhodnutí súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie
zo dňa 19.04.2012, o ktorom rozhodol uznesením č.k. 7Ercud/2/2011-133 zo dňa 6.6.2012 tak, že

tento návrh ako nedôvodný zamietol, pričom Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd uznesením č.k.
17CoE/263/2012-196 zo dňa 20.2.2013 uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh
povinného na zastavenie exekúcie, zrušil a v tejto časti vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Súd po preskúmaní predmetných rozhodnutí dospel k záveru, že k nesprávnemu
úradnému postupu zo strany Okresného súdu Považská Bystrica v exekučnom konaní vedenom pod

sp. zn. 7Ercud/2/2011 nedošlo, a to z dôvodu, že súd svojím rozhodnutím o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie neporušil žiadny postup ustanovený právnou normou, o podanom návrhu rozhodol
a v predmetnom rozhodnutí zaujal stanovisko, právny názor, ktorý odôvodnil. Zo strany Okresného
súdu Považská Bystrica tým nedošlo k naplneniu žiadnej podstaty nesprávneho úradného postupu
definovaného v § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., a to porušenie pravidiel pre správanie sa orgánu pri jeho
činnosti, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí alebo porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie v zákonom určenej lehote. Skutočnosť, že odvolací súd následne svojím rozhodnutím zrušil
rozhodnutie súdu prvého stupňa a zaujal iný právny názor, nemá za následok skutočnosť, že by sa tým
súd prvého stupňa dopustil nesprávneho úradného postupu podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z..

Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že nesprávny úradný postup Okresného súdu Považská Bystrica

v predmetnom exekučnom konaní vidí aj vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Preskúmaním
exekučného spisu súd zistil, že exekučný súd vydal dňa 7.11.2011 predmetné poverenie na základe
ustanovení Exekučného poriadku po splnení všetkých zákonných podmienok, pričom súd zdôvodnil svoj
postup aj v odôvodnení uznesenia sp. zn. 7Ercud/2/2011 zo dňa 3.2.2012, ktorým zamietol námietky
povinného proti exekúcii. V exekučnej veci je exekučným titulom rozhodnutie orgánu členského štátu

Európskej únie v súkromno-právnej veci, kedy k návrhu na vykonanie exekúcie je oprávnený povinný
predložiť osvedčenie vo forme štandardného formuláru podľa Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.
decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach,
ktoré vydá orgán členského štátu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané na žiadosť oprávneného, čo
oprávnený v predmetnej exekučnej veci splnil. V danom prípade je postup podľa § 44 ods. 5 Ex. por.

vylúčený, nakoľko citované nariadenie je na území Slovenskej republiky priamo aplikovateľné a má
prednosť pred vnútroštátnym právom a na výkon rozhodnutia, na ktorý sa citované nariadenie vzťahuje,
sa nepoužije vnútroštátna zákonná úprava, t.j. § 44 ods. 5 Ex. por. a exekučný súd vydá poverenie
na vykonanie exekúcie bez toho, aby o návrhu akýmkoľvek spôsobom vopred upovedomil povinného.
Návrh sa povinnému nedoručuje a poverenie vydá na základe predloženého exekučného titulu, s ktorým

zároveň predloží Osvedčenie vydané podľa čl. 54 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra
2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, čím je
preukázané, že exekučný titul je vykonateľný v členskom štáte pôvodu. Na základe uvedeného súd
dospel k záveru, že postup súdu pri vydaní poverenia v predmetnej exekučnej veci bol zákonný a nie sú
splnené predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Pokiaľ sa týka nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Trenčíne, spočívajúceho v porušení
povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v zmysle § 9 ods. 2
Zák. č. 514/2003 Z. z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení
povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone

verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia
ťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy z právoplatného rozhodnutia
vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho
previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní právoplatného rozhodnutia Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o
ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovatelia v danom prípade nepreukázali, že podali
sťažnosť na prieťahy v konaní a tieto boli konštatované predsedom Krajského súdu v Trenčíne a taktiež
nepreukázali ani iné rozhodnutie, ktoré by konštatovalo prieťahy v konaní Krajského súdu v Trenčíne

alebo Okresného súdu v Považskej Bystrici. Súd má za to, že navrhovatelia nepreukázali a ani zo
žiadnych dôkazov predložených v spise nevyplýva, že by v danom prípade došlo k nesprávnemu
úradnému postupu spočívajúcemu v existencii prieťahov v konaní tak ako to predpokladá § 9 ods. 2
Zák. č. 514/2003 Z. z..Pokiaľ sa týka nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora, tak ako súd konštatoval vyššie, že
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu , má za to, že ani zo strany súdneho exekútora k

nesprávnemu úradnému postupu nedošlo, súdny exekútor postupoval v zmysle exekučného poriadku
a v konaní nebol predložený žiaden dôkaz preukazujúci nesprávny úradný postup exekútora.

Vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti, keďže súd dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom a to neexistuje nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup, za použitia citovaných
ustanovení Zákona č. 514/2003 Z. z. návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. . Odporca mal v konaní plný úspech, preto
mu vzniklo právo na náhradu trov konania. Trovy konania vznikli odporcovi titulom nákladov na dopravu

vo výške 22,30 Eur za cestu na pojednávanie na Okresnom súde Považská Bystrica dňa 13.1.2015 z
Bratislavy do Považskej Bystrice a späť osobným vozidlom Š.O. X., B.. W. XXX G..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O. s. p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno zdôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, za
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.