Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/110/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115219022
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Haukvitzová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:2115219022.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu G. Z., trvalým pobytom v G., zastúpeného advokátom
JUDr. Ireneusz Piotr Giebel, so sídlom v Trnave, Sladovnícka 22, proti žalovanej Mgr. M. E., trvalým
pobytom v G., o zaplatenie 7 667,64 € s príslušenstvom a iné, vedenom na Okresnom súde Trnava pod
sp. zn. 37C/351/2015, o dovolaní žalovanej proti Rozsudku Krajského súdu v Trnave z 26. septembra
2018 sp. zn. 10Co/259/2017 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 13. februára 2017 č.k.
37C/351/2015-102, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7 487,64 € spolu s

príslušenstvom (špecifikovaného vo výroku rozhodnutia), sumu vo výške 500 € z titulu zaplatenia
zmluvnej pokuty a sumu vo výške 3,37 € z titulu zaplatenia náhrady notárskeho poplatku za osvedčenie,
to všetko v mesačných splátkach vo výške 50 €, ktoré sú splatné vždy v 20. deň toho-ktorého mesiaca,
pričom prvá splátka je splatná v 20. deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom toto rozhodnutie
nadobudne právoplatnosť, a to pod stratou výhody splátok. V časti rozdielu medzi pôvodným návrhom
a vyššie uvedeným výrokom rozsudku ohľadom istiny a úroku z omeškania konanie zastavil. Žalobcovi

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej
odôvodnil ustanovením § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 494, § 517 ods. 1 a 2, § 544 ods. 1 a 2, § 558,
§ 657 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku omeškania a
§ 232 CSP. Vecne dôvodil, že žalobca a žalovaná boli v partnerskom vzťahu, počas ktorého poskytol
žalobca žalovanej „finančnú výpomoc“- pôžičku v sume 8 447,64 €. Následne po rozchode dňa 24.

októbra 2013 uzavreli Dohodu o urovnaní, na základe ktorej žalovaná svoj dlh uznala čo do výšky a
dôvodu vzniku, zaviazala sa žalobcovi zaplatiť dlžnú sumu vo výške 8 347,64 € v splátkach po 50 €
mesačne s tým, že ak žalovaná neuhradí ktorúkoľvek splátku riadne a včas, stáva sa okamžite zročným
celý dlh, pričom žalobca ako veriteľ má nárok vymáhať od žalovanej ako dlžníčky zákonné úroky z
omeškania odo dňa splatnosti uvedenej pohľadávky do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 500 €,
splatnú do 7 dní od písomnej výzvy (čl. II bod 2.3). Žalovaná plnila riadne splátky v zmysle dohody

do 14. splátky, ktorú uhradila (len čiastočne), následne aj 15. splátku uhradila iba čiastočne (10 €), na
základe omeškania žalovanej sa v dôsledku neuhradenia splátok riadne a včas, stal okamžite zročným
celý dlh. Listom zo 6.júla 2015 žalobca vyzval žalovanú k zaplateniu neuhradeného zostatku 40 €
zo splátky za mesiac máj 2015 a zvyšnej dlžnej sumy 7 637,64 € z titulu okamžitej zročnosti celej
splátky, spolu so zákonným úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou 500 €. V priebehu konania až
do vyhlásenia rozsudku, žalovaná uhradila ďalšie čiastočné platby spolu vo výške 150 €, žalovanej tak

zostalo uhradiť ku dňu rozhodovania súdu istiny 7 787,64 €. V zaplatenej časti vzal žalobca žalobu
späť a súd v tejto časti konanie zastavil. V časti úroku z omeškania súd prvej inštancie priznal nárokžalobcu na úrok z omeškania vo výške úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej k prvému
dňu omeškania, pričom v priznanom nároku z omeškania zohľadnil postupné splácanie dlhu žalovanou.
Súd priznal žalobcovi tiež nárok na zmluvnú pokutu vo výške 500 € (keď nebol žiaden dôvod na

využitie moderačného práva súdu, dohodnutá zmluvná pokuta nebola neprimeraná vzhľadom na výšku
a význam zabezpečovanej pohľadávky, nebola rozporná s dobrými mravmi), ako aj žalobcom uplatnený
nárok na náhradu notárskeho poplatku za osvedčenie správnosti fotokópie Dohody o urovnaní z 24.
októbra 2013 vo výške 3,37 € (overenie bolo urobené pre účely konania, súviselo s uplatnením práva
žalobcu).Žalovanáuplatnenýnárokčododôvoduanivýškynerozporovala,žiadalaoumožneniesplácať

jej dlh v splátkach po 10 € mesačne, pričom žalobca vyslovil súhlas so splácaním dlhu v splátkach po 50
€; súd povolil žalovanej splatiť prisúdenú pohľadávku s príslušenstvom splátkach po 50 € mesačne (§
232 CSP), s prihliadnutím na jej nepriaznivú finančnú a sociálnu situáciu. Rozsudok napadla žalovaná
odvolaním.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 26. septembra 2018 sp. zn.

10Co/259/2017 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti veci samej a v
časti o náhrade trov prvoinštančného konania. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnej výške. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, neporušujúc zásady vyplývajúce z § 191 CSP v súvislosti s

hodnotením dôkazov. Mal za to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky
odôvodnil a odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nároku a obranou
proti takému uplatneniu. Konštatoval, že skutočnosti uvedené v odvolaní žalovanej neboli spôsobilé
spochybniť skutkové a právne závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, a preto odvolanie z hľadiska

uplatnených odvolacích dôvodov považoval za neopodstatnené. Žalovaná v odvolaní neprodukovala
žiadne relevantné nové tvrdenia, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej inštancie. Uviedol, že žalovaná
v odvolaní netvrdila splnenie niektorej z podmienok pre použitie prostriedkov procesného útoku/obrany
až v odvolacom konaní v zmysle § 366 písm. a/ až d/ CSP, ani tieto podmienky nevyšli najavo, preto
tieto novoty - listinné dôkazy ako prostriedky procesnej obrany (predložené ňou až v odvolacom konaní)

nemohli byť použité až v odvolacom konaní a nebolo možné na ne prihliadnuť.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej v texte „dovolateľka“) dovolanie.
Prípustnosť dovolania a dovolacie dôvody dovolateľka nevymedzila, v dovolaní popísala svoj zdravotný
stav, ktorý vyplynul z jej vzťahu so žalobcom a tiež opísala (zo svojho pohľadu) osobu žalobcu a jeho

chovanie voči nej. Uviedla, že žalobca jej peniaze dal vedome a nič za to nechcel, na jej popud, aby
nemala zlý pocit, vyhotovil zmluvu, v ktorej jej stanovil vracanie po čiastkach, ktoré si sama zváži splácať
v časovom rozpätí, ktoré taktiež sama uznáva a následne na to pod vplyvom zlosti, keďže sa nechcela k
nemu vrátiť, žiadal celú sumu späť a začal s psychickým nátlakom. Poznamenala, že „ja peniaze nemám
(keby som ich mala najala by som si právnika, ktorý by ma v tejto kauze zastupoval a určite lepšie než

ja, ktorá nemám právnické vzdelanie a nerozumiem prečo súd dáva za pravdu človeku, ktorý klame len
preto, že je zastupovaný právnym zástupcom). Keď sa mi nedostane spravodlivosti, chcem celú vec
medializovať a porozprávať o praktikách žalobcu Ľ. Z. počas vzťahu“.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,

že dovolanie podala strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),
bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné
odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

5. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/
dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa,b/dovolateľom
právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).6. Z citovaných ustanovení vyplýva, že právna úprava civilného sporového konania účinná od 1. júla
2016 naďalej vyžaduje, aby bol dovolateľ (okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje § 429 ods. 2 CSP)
zastúpený advokátom. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (navyše) požaduje, aby podané

dovolanie bolo spísané advokátom, teda osobou, ktorá je zapísaná v zozname advokátov vedenom
Slovenskou advokátskou komorou (tento zoznam je dostupný na internetovej stránke www.sak.sk
).

7. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 429 ods. 1 CSP ustanovuje osobitnú podmienku

dovolacieho konania, bez splnenia ktorej dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum.
Zákon túto podmienku nestanovuje iba v prípade dovolateľov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. O tejto
osobitnej podmienke dovolacieho konania je v zmysle § 393 ods. 1 CSP povinný poučiť strany sporu v
písomnom vyhotovení rozhodnutia odvolací súd.

8. Postup súdu prvej inštancie v prípade nesplnenia osobitnej podmienky dovolacieho konania (§ 429

ods.1CSP)upravuje§436ods.1CSP,podľaktoréhovtedy,keďmádovolanievadypodľaustanovenia§
429 CSP a dovolateľ nebol riadne o povinnosti podľa § 429 CSP poučený v odvolacom konaní, súd prvej
inštancie vyzve dovolateľa na odstránenie vád a poučí ho o následkoch neodstránenia vád dovolania.

9. Ustanovenie § 436 ods. 1 CSP predstavuje jedinú (výnimočnú) procesnú situáciu, v ktorej súd prvej

inštancie prihliada na existenciu vád dovolania a dovolateľa vyzýva na ich odstránenie. Tento postup
súdu prvej inštancie sa týka výlučne vád dovolania v zmysle § 429 ods. 1 CSP a ich výskytu v prípade
absencie (alebo nedostatočného) poučenia dovolateľa odvolacím súdom.

10. Procesná situácia, pri ktorej súd prvej inštancie prihliada na vady dovolania a dovolateľa vedie

k ich odstráneniu, nenastáva v prípade existencie vád podľa § 429 CSP vtedy, keď bol dovolateľ
riadne poučený odvolacím súdom o náležitostiach dovolania a zastúpení dovolateľa v dovolacom konaní
(rovnako táto situácia nenastáva pri zistení iných vád, než sú vady dovolania v zmysle § 429 CSP). V
takomprípadesúdprvejinštanciedovolateľanevyzývanaodstránenieváddovolaniaaspisbezďalšieho
predkladá na rozhodnutie dovolaciemu súdu.

11. Odvolací súd v dovolaním napadnutom rozsudku poučil v súlade s § 393 ods. 1 CSP strany sporu
o prípustnosti dovolania, lehote na podanie dovolania, o náležitostiach dovolania o povinnom zastúpení
advokátom v dovolacom konaní, ako aj o tom, že dovolanie musí byť spísané advokátom (§ 429 ods.
1 CSP). Odvolací súd strany sporu zároveň poučil, v ktorých prípadoch povinnosť podľa § 429 ods. 1

CSP neplatí (§ 429 ods. 2 CSP).

12. V danom prípade zo spisu vyplýva, že dovolateľka nemá právnické vzdelanie a nejde o dovolateľa
uvedeného v § 429 ods. 2 CSP. Dovolaním napadnuté rozhodnutie obsahuje riadne poučenie
odvolacieho súdu o náležitostiach dovolania a potrebe zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní (§ 393

ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 429 CSP). Vzhľadom na to, že nie je splnená osobitná podmienka
dovolacieho konania (§ 429 ods. 1 CSP), nemožno uskutočniť meritórny dovolací prieskum.

13. Dovolací súd odmietol dovolanie žalovanej podľa § 447 písm. e/ CSP, v zmysle ktorého dovolací súd
odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP.

14.Vdovolacomkonaníúspešnémužalobcovinajvyššísúdnáhradutrovdovolaciehokonanianepriznal,
lebo mu žiadne trovy nevznikli.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.