Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119201887
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4119201887.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: X. B., nar. XX. XX. XXXX, O. XX,
P., proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova tr. 69, Nitra, o správnej žalobe proti rozhodnutiu
žalovaného č. OU-NR-OOP1-2019/010553 zo dňa 17. 01. 2019, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa nedatovanou, osobne podanou žalobou Okresnému súdu v Nitre dňa 19. 02. 2019,
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP1-2019/010553 zo dňa 17.
01. 2019, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obce O. č. 65-1/2018 zo

dňa 26. 11. 2018.
Týmto rozhodnutím správny orgán prvého stupňa zastavil konanie vo veci správneho deliktu - porušenia
nariadenia - porušenia prevádzkovej doby v pohostinstve, ktorého sa mal dopustiť prevádzkovateľ X.
s.r.o., P. X., J. M. XX/XXX, F. tým, že porušil ust. § 27b ods. 1 písm. a/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších predpisov, konkrétne za porušenie čl. 6 a čl. 8 ods. 1 VZN č. 2/2009 o určení
času predaja v obchodných a pohostinských prevádzkach a času prevádzky na území Obce O..

2. Uznesením č. k. 16S/1/2019-25 zo dňa 21. 02. 2019 Okresný súd Nitra postúpil predmetnú právnu vec
Krajskému súdu v Nitre ako súdu vecne príslušnému. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 11. 03. 2019.

3. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správne súdy

v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné

podmienky").

Podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak
e) bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

Podľa § 170 písm. a/ SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba

bola odmietnutá.Podľa § 178 ods. 1, 2, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu
verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie
alebo opatrenie.
Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného

prostredia.

4. Krajský súd v Nitre sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu ako základnou
procesnou podmienkou konania pred správnym súdom.

5. Legislatívna konštrukcia správneho súdnictva v Správnom súdnom poriadku vychádza z čl. 46 ods. 2

Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa na súd vo veci preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej
správy môže obrátiť ten, kto tvrdí, že bol týmto rozhodnutím na svojich právach ukrátený, pričom
ústava umožňuje zákonodarcovi obmedziť možnosti prístupu na súd a zároveň ustanovuje hranice
takej možnosti tým, že preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd nesmie byť
spod právomoci súdu vylúčené. Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia

správneho orgánu podľa SSP nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania, ale zároveň
musel byť ako účastník správneho konania napadnutým rozhodnutím, ako aj postupom správneho
orgánu na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio
popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu.
Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Samotné

postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv
žalobcu nevedie. Článok 46 ods. 2 posledná veta ústavy sa vzťahuje na situácie, keď zákonodarca
obmedzí možnosť súdneho prieskumu správnych rozhodnutí určitého druhu. Aj v takom prípade musí
byť umožnené dotknutej osobe obrátiť sa na súd so žalobou o preskúmanie správneho rozhodnutia
inak vylúčeného zo súdneho preskúmania, ak sa týka základných práv a slobôd. Takýto účinok

napadnutého rozhodnutia nepriamo vplýva aj na rozsah aktívne procesne legitimovaných osôb na
konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia.

5. Tunajší súd konštatuje, že z citovaného ustanovenia SSP (§ 178 ods. 1 SSP) vyplýva obmedzenie
procesnej legitimácie len na tie fyzické a právnické osoby, ktoré boli účastníkmi administratívneho

(správneho) konania a ktoré o sebe tvrdia, že ako účastníci administratívneho (správneho) konania boli
rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy (správneho orgánu) ukrátené na svojich právach,
alebo právom chránených záujmoch, t. j. že im takýmto rozhodnutím bola spôsobená ujma. Samotné
tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach, však nepostačuje. S takýmto tvrdením
musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu.

Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom
stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve.
V prípade, ak správny súd zistí, že žalobca nebol účastníkom administratívneho konania alebo ako
účastník administratívneho konania nebol ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy na svojich
právach alebo právom chránených záujmoch, rozhodne, že nebol oprávnený ani na podanie správnej

žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu následne uznesením podľa § 98
ods. 1 písm. e/ SSP správny súd správnu žalobu odmietne. Aktívna procesná legitimácia na podanie
žaloby v správnom súdnictve je inštitútom práva procesného, na rozdiel od všeobecného súdnictva,
kde všeobecný súd posudzuje predovšetkým aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ako aj pasívnu vecnú
legitimáciu. Posudzuje teda, či sú účastníci konania nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z

hmotného práva. Tieto inštitúty nie je možné zamieňať.

6. Súd z rozhodnutí, ktoré boli predložené žalobcom (rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-
OOP1-2019/010553zodňa17.01.2019arozhodnutieObceNemečkyč.65-1/2018zodňa26.11.2018)
zistil, že na Obec O. ako správny orgán prvého stupňa bol dňa 04. 06. 2018 od Okresnej prokuratúry

Topoľčany postúpený podnet žalobcu zo dňa 22. 04. 2018, ktorým tento poukazoval na nedodržiavanie
prevádzkového času v pohostinstve v O..7. Na základe obsahu vyššie uvedených rozhodnutí má správny súd za nesporné, že žalobca ako
navrhovateľ bol účastníkom predmetného administratívneho konania tak pred správnym orgánom
prvého stupňa, ako aj pred odvolacím orgánom - žalovaným. Zároveň má súd za nesporné i to, že

žalobou napadnutým rozhodnutím, resp. rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nebol žalobca
ukrátenýnasvojichprávach,pretožerozhodnutieosprávnomdeliktesaosobnetýkaibaosobyobvinenej
a svojimi účinkami nezasahuje do právnej sféry žalobcu a nespôsobuje ani zmenu jeho právneho
postavenia.

8.Vzhľadomnauvedenéskutočnostisprávnysúddospelkzáveru,žežalobcaniejeaktívnelegitimovaný
na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 17. 01. 2019. Z uvedeného dôvodu
rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a správnu žalobu žalobcu odmietol podľa
§ 98 ods. 1 písm. e/ SSP, t. j. z dôvodu, že bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

9. Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

10. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej
sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je

ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.