Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/124/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118303474
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:6118303474.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: A-Z veľkoobchod, s.r.o.,
Pod Jašterom, 920 01 Hlohovec, IČO: 36 223 611, zastúpeného: BEDNÁR & Partners, s.r.o., Rajská 7,
811 08 Bratislava, IČO: 46 817 701, proti žalovanému: Hobbi s.r.o., Pasienková 2/H, 821 06 Bratislava,
IČO: 35 718 528, o zaplatenie 152.974,23 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/205/2018-500 zo dňa 23.04.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/205/2018-500 zo dňa
23.04.2019 v napadnutej časti m e n í tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že: I. konanie zastavuje. II. Žalovanému
sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 50%, pričom o výške trov bude rozhodnuté v
samostatnom rozhodnutí. III. Žalobcovi sa vracia krátený súdny poplatok za návrh vo výške 4.589,- Eur
prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., po právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko žalobca vzal žalobu v celom rozsahu

späť, súd rozhodol o zastavení konania. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 257 CSP, na
základe ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa. Podľa názoru súdu je vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného v priebehu konania dôvod,
ktorý možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa pre posúdenie náhrady trov konania.
Žalobca síce nebol povinný vziať z tohto dôvodu žalobu späť, dal však prednosť zastaveniu konania pred
jeho zdĺhavým prerušením na neurčitú dobu. Skutočnosť, že nie z jeho viny bol na majetok žalovaného

vyhlásený konkurz, súd považuje za dôvod, pre ktorý je hodné znížiť rozsah náhrady trov konania na
50%. Žalovaný sa totiž v konaní relevantným spôsobom bránil, na základe čoho má právo na náhradu
trov konania, a to v uvedenom rozsahu.
3. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Uviedol, že k späťvzatiu žaloby, ktoré je z hľadiska právnych predpisov považované za procesné
zavinenie zastavenia konania na strane žalobcu, pristúpil až na základe výzvy súdu a podstatnej

skutočnosti zavinenej žalovaným, a to že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz. Žalobca k
späťvzatiu žaloby teda nepristúpil bez právneho dôvodu, ale naopak dôvodom jeho späťvzatia bola
už uvádzaná skutočnosť zavinená žalovaným - konkurz. Žalobca nemal inú možnosť ako si svoju
pohľadávku prihlásiť do vyhláseného konkurzu, čo aj urobil, aby sa aspoň prostredníctvom konkurzu
domohol, akej takej odplaty za ním dodaný tovar Žalovanému. Podotkol v tejto súvislosti, že žalobcom
prihlásená pohľadávka do konkurzu žalovaného, nebola žalovaným ani správcom popretá a to ani čo

do právneho dôvodu ani čo do výšky. Z daného je možné vyvodiť, že žalovaný tak uznal pohľadávku
žalobcu v celom rozsahu, čo do výšky aj právneho dôvodu.4. Žalobca uviedol, že založenie podaného odporu voči platobnému rozkazu len na skutočnosti
nesprávne uvedeného počiatočného dňa omeškania žalovaného rozhodne nie je možné považovať za

relevantný spôsob bránenia sa voči uplatňovanému nároku ako takému, ani ako dôvod pre posúdenie
úspechu vo veci, či dokonca dôvod pre rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania v súlade s výrokom
súdu v uznesení. Žalobca nemal inú možnosť, ako si svoju pohľadávku uplatniť prihláškou do konkurzu,
v rámci ktorého ak vôbec niečo obdrží so speňaženého majetku. Bude to tak či tak len desatinný zlomok
z dlžnej sumy, ktorú mu dlhuje žalovaný a ešte k tomu všetkému má podľa názoru súdu uhradiť trovy

konania, ktorého začatie svojim konaním resp. nekonaním (neuhradením vystavených faktúr) inicioval
práve žalovaný. Opätovne podotkol, že uplatnená pohľadávka nebola v konkurze v žiadnom zákonnom
smere popretá.

5. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že žiadnemu z účastníkov konania sa
nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 152
974,23 eur s prísl. Po podaní žaloby bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, dôsledkom čoho
došlo v zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „ZKR“) k prerušeniu konania. Vzhľadom na túto skutočnosť bol
žalobca okresným súdom vyzvaný, aby súdu oznámil, či berie podanú žalobu späť. Žalobca zobral späť

žalobu v celom rozsahu a navrhol, aby súd nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania, keďže k
zastaveniu došlo v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka t.j. žalovaného. Súd prvej inštancie
mal za to, že vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného v priebehu konania je dôvod, pre ktorý možno
aplikovať § 257 C.s.p., na základe ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa.Podľanázorusúduprvejinštancie je„vyhláseniekonkurzunamajetok

žalovaného v priebehu konania dôvod, ktorý možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa pre
posúdenie náhrady trov konania. Žalobca síce nebol povinný vziať z tohto dôvodu žalobu späť, dal však
prednosť zastaveniu konania pred jeho zdĺhavým prerušením na neurčitú dobu. Skutočnosť, že nie z
jeho viny bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, súd považoval za dôvod, pre ktorý je hodné
znížiť rozsah náhrady trov konania na 50%.“ Z citovaného teda možno vyvodiť, že podľa súdu prvej

inštancie zastavenie konania zavinil žalobca, ale vzhľadom na dôvod späťvzatia (vyhlásenie konkurzu)
je potrebné náhradu trov priznanú žalovanému znížiť.

8. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou, že vzhľadom na dôvod späťvzatia je spravodlivé,
aby nebola priznaná náhrada trov konania žiadnej zo strán, nesúhlasí však s názorom odvolateľa, ani

súdu prvej inštancie, že na rozhodnutie o trovách konania sa mal aplikovať § 257 C.s.p.

9. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Z citovaného ustanovenia § 256 C.s.p. vyplýva, že pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie
muselo byť zastavené, bez ohľadu na to, aký by bol meritórny výsledok sporu, vzniká jej povinnosť

nahradiť druhej strane trovy konania. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu i žalovaného. Podľa
súdnej judikatúry na strane žalobcu existuje procesné zavinenie ak zoberie žalobu späť bez uvedenia
dôvodu, alebo ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov alebo ak podal žalobu,
hoci neboli splnené podmienky, avšak aj vtedy ak vzal žalobu späť pre dôvodné vznesenie námietky
premlčania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil

po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby.

12. Ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255
C.s.p.)a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§256 ods. 1 C.s.p.). Súd výnimočne neprizná náhradutrov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, čo znamená, že súd nemusí zaviazať
neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá vznik trov
spôsobila svojim zavinením. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá

by inak mala právo na náhradu trov konania.

13. Podľa odvolacieho súdu je v danom prípade aplikácia § 257 C.s.p. vylúčená z dôvodu, že nie
je možné z procesného hľadiska presne vymedziť stranu sporu, ktorá zavinila zastavenie konania.
Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že zastavenie konania zavinil žalobca

a teda, že žalovaný je stranou sporu, ktorá by mala bez aplikácie § 257 C.s.p. nárok na náhradu
trov konania. Žalobca nezobral späť žalobu bez dôvodu, dôvodom je vyhlásenie konkurzu na majetok
žalovaného, skutočnosť, ktorú žalobca nemohol ovplyvniť. Na druhej strane žalovaný neplnil svoj dlh
a ani vyhlásenie konkurzu nemožno považovať za správanie, ktoré vyvolalo nevyhnutnosť späťvzatia,
t.j. jeho zavinenie.

14. Keďže žalobca zobral späť žalobu z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, t.j.
žalovaného, odvolací súd je toho názoru, že úkonom, ktorý vyvolal späťvzatie žaloby bola práve táto
skutočnosť, preto nie je možné určiť, ktorá zo strán zavinila zastavenie konanie. Odvolací súd je toho
názoru, že v tomto prípade je potrebné v súlade s čl. 4 ods 2 C.s.p. rozhodnúť tak, že náhrada trov
konania sa nepriznáva žalobcovi ani žalovanému.

15. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 388 C.s.p. zmenil tak, že žiadnej zo
strán náhradu trov konania nepriznal.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
na ust. § 255 ods. 1 C.s.p., tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia; v odvolacom konaní bol
žalobca úspešný, nároku na náhradu trov konania sa však podľa obsahu odvolania vzdal, v zmysle čoho
mu ich súd nepriznal.

17. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).