Rozhodnutie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. máj 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/66/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815201121
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5815201121.3

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobkyne: G. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Dušan Serek advokátska
kancelária, s.r.o., Nižná, Nová Doba 489/15, proti žalovanej: K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX,
zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Eva Luticová, advokátka, Zvolen, Stráž 223, IČO: 42
396 701, adresa na doručovanie: Námestovo, Hviezdoslavova 51, v konaní o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd u r č u j e že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku evidovaného ako E KN parc. č. XXXX - orná
pôda vo výmere 7194 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre obec a k.ú. M., v podiele 2/5-iny, ktorý
podiel je evidovaný pod B2 na uvedenom LV.

II/ Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania v plnej výške, vyčíslené v uznesení,
vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 2. 3. 2015 žalobkyňa žiadala, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že je evidovaná v katastri nehnuteľností ako
spoluvlastníčka pozemku, ktorý je špecifikovaný vo výrokovej časti I/ rozsudku, pod BX v podiele 2/5,
pričom žalovaná je evidovaná ako duplicitná výlučná vlastníčka tohto pozemku, pod R.. Žalobkyňa bola
zapísaná ako spoluvlastníčka pozemku na základe notárskeho osvedčenia o držbe U./XX, NZ XXX/XX

zodňa18.6.1997,ktorébolodokatastranehnuteľnostízapísanédňa19.2.1999.Pozemokbolpôvodne
zapísaný v komasačnom hárku č. XXXX pre obec a k.ú. M.. Žalovaná bola zapísaná ako duplicitná
vlastníčka pozemku titulom kúpnej zmluvy zo dňa 9. 12. 1992, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol
povolený dňa 3. 9. 1993 a kúpnej zmluvy zo dňa 17. 11. 1991, ktorej vklad do katastra nehnuteľností
bol povolený dňa 11. 5. 2011. Žalobkyňa zápisom do katastra nehnuteľností na základe osvedčenia o
držbe nadobudla postavenie oprávnenej držiteľky pozemku a ku dňu 19. 2. 2009 sa stala vlastníčkou

pozemku v podiele 2/5.

2. K žalobe sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že žalobe nemožno vyhovieť pre nedostatok j vecnej
legitimácie sporových strán, pretože ak má na základe rozsudku dôjsť ku zmene zápisu vlastníckeho
práva v katastri nehnuteľností, je potrebné, aby ako subjekty na stranách sporu vystupovali všetci
zapísaní vlastníci, čo v danom prípade nie je splnené.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a
vyjadrením sporových strán a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

4. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 2 ods. 1 až 3 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k

nehnuteľnostiam v znení účinnom do 30. 11. 2000 ( ďalej len „ zákon „ ):

(1) Na základe osvedčenia notára (ďalej len "osvedčenie") vydaného za podmienok uvedených v
tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto
osvedčení.

(2) Ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa odseku 1 neuplatní na súde
alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích
pomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba
vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania; to platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto
lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení.

(3) Po dobu uvedenú v odseku 2 má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností alebo nadobúdateľ
zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa.

5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa sa domáha určenia vlastníctva k pozemku, ktorý je

evidovaný ako E KN parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 7194 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre
obec a k.ú. M., v podiele 2/5-iny. Z tohto listu vlastníctva zistil, že žalobkyňa je na tomto LV evidovaná
pod R. v podiele 2/5 a žalovaná pod R. v podiele 1/1. Pri oboch týchto zápisoch je uvedená poznámka, že
došlo k narušeniu hodnovernosti údajov katastra v zmysle § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho
zákona - duplicita vlastníctva pozemku E - KN parcela č. XXXX na základe listín kúpnej zmluvy H. -

XXXX/XX zo dňa 3. 9. 1993 v podiele 1/3, kúpnej zmluvy V-XXX/XX zo dňa 10. 2. 1994 v podiele 2/3 a
osvedčenia o držbe Q.-XXX/XX ( N 37/93 )zo dňa 8. 4. 1993 v podiele 2/5, osvedčenia o držbe Q.-XXXX/
XX ( U. XXX/XX ) zo dňa 18. 6. 1997 v podiele 2/5, komasácie v podiele 1/5- 110/11. Súd z tohto zápisu
v katastri nehnuteľností konštatuje, že žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny záujem,
pretože v katastri nehnuteľností je k predmetnému pozemku evidované vlastníctvo duplicitne - na ňu aj

na žalovanú. Žalovaná sa proti žalobe bránila tým, že v konaní nie je splnená podmienka úplného okruhu
subjektov na stranách sporu. Tvrdila, že konania by sa mali zúčastniť všetci evidovaní spoluvlastníci
pozemku. Súd túto jej námietku nepovažuje za dôvodnú. Súd je názoru, že pokiaľ sa žalobkyňa domáha
určenia vlastníctva k podielu, o ktorom tvrdí, že je jeho vlastníčkou, len vo vzťahu k žalovanej, nie
je dôvod, aby sa konania zúčastnili aj ďalší evidovaní spoluvlastníci pozemku. V tejto súvislosti súd

poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo 63/2011, podľa
ktorého podielový spoluvlastník sa za podmienok ustanovených v § 80 písm. c/ OSP ( teraz § 137
písm. c/ CSP ) môže domáhať určenia, že mu patrí spoluvlastnícke právo a v akom podiele, pričom je
nesprávny názor, že v konaní o určenie spoluvlastníctva sa musia na jednej procesnej strane zúčastniť
vždy všetci spoluvlastníci, ktorí sa vymedzujú vo vzťahu k druhej skupine spoluvlastníkov. K vecnej

stránke žaloby mala žalovaná námietku, že žalobkyňa nesplnila podmienku oprávnenej držby, pretože
ako uviedla, jej otec vstúpil do držby pozemku na základe ústnej kúpnej zmluvy, navyše uzatvorenej
nie priamo s pozemkovoknižným vlastníkom, ale s jeho bratom. Podľa názoru žalovanej skutočnosť, že
osoba bola zapísaná ako vlastník do katastra nehnuteľností na základe osvedčenia o držbe, nezbavuje
súd v prípadnom súdnom konaní povinnosti zisťovať okolnosti oprávnenej držby takejto osoby. Doplnila,

že v období pred novelou zákona č. 293/1992 Z.z. zákonom č. 393/2000 Z.z. notár nemal povinnosť
skúmať, či žiadateľ o vydanie osvedčenia o držbe splnil podmienky oprávnenej držby, v dôsledku čoho
došlo k uskutočneniu viacerých pochybných zápisov vlastníkov do katastra nehnuteľností, čo bolo aj
dôvodom zmeny zákona č. 293/1992 Z.z. Súd ani túto námietku žalovanej voči žalobe neakceptoval.
Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa bola ako vlastníčka pozemku v podiele 2/5 do katastra

nehnuteľností zapísaná na základe osvedčenia o držbe, dňa 19. 2. 1999. Týmto zápisom nadobudla v
zmysle v tom čase účinného znenia ustanovenia § 2 ods. 3 zákona postavenie oprávnenej držiteľky a
toto postavenie nestratila ani zmenou zákona, čo skonštatoval aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku
sp.zn. 6Cdo 47/2012 zo dňa 30. 4. 2013. Uplynutím desiatich rokov od zápisu žalobkyne do katastranehnuteľností vlastníctvo k pozemku nadobudla vydržaním. Skutočnosť, kedy sa žalovaná reálne
dozvedelaozápisežalobkynedokatastranehnuteľností(tvrdí,žeažpočaskonaniaROEP)jevovzťahu
k uplynutiu desiatich rokov od zápisu žalobkyne do katastra nehnuteľností bez právneho významu.

Pokiaľ žalovaná tvrdila, že žalobkyňa nemohla byť pri vstupe do držby pozemku dobromyseľná, že jej
vec patrí, pretože jej právny predchodca, ktorý vec držal pred ňou, nebol dobromyseľný, keď do užívania
pozemkuvstúpilnazákladeústnejkúpnejzmluvy,navyšeuzatvorenejsnevlastníkom,taksúdpoukazuje
na to, že žalobkyňa v konaní netvrdila napríklad, že si započítava oprávnenú držbu svojho právneho
predchodcu, preto je irelevantná námietka žalovanej, či právny predchodca žalobkyne bol alebo nebol

dobromyseľný. Postavenie oprávnenej držiteľky nadobudla žalobkyňa priamo zo zákona zápisom do
katastra nehnuteľností a nie je dôvod skúmať, či v čase, keď pred notárom spísala osvedčenie o držbe,
splnila podmienky oprávnenej držby. V opačnom prípade by bolo ustanovenie § 2 ods. 2 a 3 zákona a
v podstate aj samotná úprava zákona č. 293/1992 Zb. v znení účinnom do 30. 11. 2000 nadbytočné,
keďže účelom tejto právnej úpravy bolo zjednodušiť pozíciu držiteľov nehnuteľností vo vzťahu k splneniu
podmienokvydržaniaanadobudnutiavlastníckehopráva.Keďžežalobkyňasauplynutímdesiatichrokov

od zápisu do katastra nehnuteľností dňa 19. 2. 2009 stala vlastníčkou pozemku v podiele 2/5, žalovaná
svoje vlastnícke právo k tomuto podielu stratila. Žalobkyňa preukázala vlastnícky titul k pozemku v
podiele 2/5, súd preto žalobe vyhovel.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď náhradu trov konania priznal žalobkyni,

ktorá mala v konaní úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.