Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. september 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/57/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219010088
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4219010088.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.
Adriany Némethovej a JUDr. Jána Vanka v trestnej veci obžalovanej O. Y., pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej O.
Y. proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 23.05.2019, sp. zn. 3T/17/2019, na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre 12. septembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovanej O. Y. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvého stupňa“) konajúci samosudkyňou rozsudkom z 23.05.2019
sp. zn. 3T/17/2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovanú O. Y. (ďalej len „obžalovaná“)
vinnou zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a/
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:

po tom, čo dňa 19. októbra 2018 v mieste svojho bydliska v Komárne na Ulici C. v garáži číslo XXXX
prevzala výzvu na nastúpenie do výkonu trestu sp. zn. 3T/75/2018, vydanú vyšším súdnym úradníkom
Okresného súdu Komárno, na základe ktorej mala v lehote najneskôr do 30. novembra 2018 nastúpiť do
Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra, na výkon trestu odňatia slobody,
ktorý jej bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/75/2018 z 27.08.2018 a

ktorú výzvu obžalovaná súčasne prevzala a potvrdila vlastnoručným podpisom, na výkon tohto trestu
bezdôvodne nenastúpila, čo malo za následok vydanie súdneho príkazu na dodanie do výkonu trestu
dňa 04. decembra 2018, na základe ktorého bola obžalovaná dodaná do Ústavu na výkon väzby a
Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra dňa 04. decembra 2018

Zatentoprečinjejbolnapadnutýmrozsudkomuloženýpodľa§348odsek1Trestnéhozákonaspoužitím

§ 36 písmeno l/ Trestného zákona, § 37 písmeno m/ Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona
trest odňatia slobody v trvaní dva mesiace, na výkon ktorého bola podľa § 48 odsek 2 písmeno b/
Trestného zákona zaradená do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Napadnutý rozsudok bol oznámený obžalovanej, obhajcovi a prokurátorovi vyhlásením na hlavnom
pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 23.05.2019 v ich prítomnosti.

Obžalovaná ihneď po jeho vyhlásení, teda včas, podala odvolanie smerujúce proti výroku napadnutého
rozsudku o uloženom jej treste, ktoré odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu najmä tvrdením, že
uložený jej trest odňatia slobody je neprimerane prísny a podľa nej je namieste uloženie trestu povinnej
práce, ktorý je najtesnejšie spojený s prácou, ktorú potrebuje. Uložený 2 mesačný nepodmienečný trest
odňatia slobody ju len obmedzuje v osobnej slobode a tým marí jej snahu zamestnať sa na slobode.
Trest povinnej práce predstavuje taký druh alternatívneho trestu, ktorý možno ukladať za menej závažné

trestné činy akým je aj prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a/
Trestného zákona.Z týchto dôvodov Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) navrhla napadnutý rozsudok zrušiť
vo výroku o uloženom jej treste s tým, aby sám vo veci rozhodol tak, že jej uloží trest povinnej práce.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu predniesol za obžalovanú podané
odvolanie zhodne s jeho písomnými dôvodmi a tiež v konečnom návrhu odvolaciemu súdu navrhol
rozhodnúť tak, ako je to v písomných dôvodoch odvolania uvedené.

Obžalovaná na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že je jej ľúto, že nenastúpila do výkonu

trestu, chcela by sa riadne zamestnať a platiť riadne výživné.

Prokurátor na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu majúc za to, že napadnutým rozsudkom
obžalovanej uložený trest je v súlade so zákonom, navrhol odvolanie obžalovanej podľa § 319 Trestného
poriadku zamietnuť ako nedôvodné.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací
súd preskúmal v prejednávanej veci iba výrok napadnutého rozsudku o treste uloženom obžalovanej,
proti ktorému odvolanie obžalovanej smerovalo a správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku
predchádzalo, a to aj z hľadísk prípadných, odvolaním obžalovanej im (výroku a konaniu) nevytýkaných

chýb, by mohli odôvodňovať podanie dovolania z niektorého dôvodov uvedených v § 371 odsek 1
Trestného poriadku.

Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd predovšetkým zistil, že už orgánmi činnými
v trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené aj

všetky okolnosti charakterizujúce závažnosť činu (vrátane príčin a podmienok jeho spáchania) a osobné
pomery obžalovanej dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1
písmeno c/, písmeno d/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie
o druhu a výmere obžalovanej ukladaného trestu (§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku).

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov potrebných na zistenie vyššie uvedených, pre rozhodnutie o
obžalovanej ukladanom treste potrebných skutočností a okolností na hlavnom pojednávaní postupoval
podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa
nedopustil žiadnych takých závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), ktoré by
mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práv

obžalovaného na obhajobu.

Aj z dôvodov vyššie uvedených skutočnosti a okolnosti, na ktoré súd prvého stupňa prihliadol pri
ukladaní trestu obžalovanej, vychádzajú aj v tomto smere z výsledkov úplného a zákonným spôsobom
vykonaného dokazovania a zodpovedajú kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku, pričom

súd prvého stupňa k nim dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v súlade s ďalšou zásadou
trestnéhokonaniauvedenouv§2odsek12Trestnéhoporiadku,tedajednotlivoajvichsúhrneasúčasne
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
(§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku).

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1
Trestného poriadku súd prvého stupňa v nevyhnutne potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke obžalovanej ukladaného trestu, s ktorými sa

aj odvolací súd bez zásadných výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré, ako na správne a úplné,
preto iba poukazuje nepovažujúc za potrebné tieto žiadnym spôsobom pozmeniť alebo doplniť.Z dôvodov vyššie uvedených a tiež síce zo stručných, avšak v podstate úplných právnych úvah
obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, pri nepochybne správnom právnom posúdení
v prejednávanej veci zažalovaného skutku obžalovanej ako prečinu marenia výkonu úradného

rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, jej súd prvého stupňa ukladal trest
podľa trestnej sadzby ustanovenej v odseku 1 § 348 Trestného zákona umožňujúcej uloženie trestu
odňatia slobody až na dva roky (§ 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku).

S prihliadnutím na všetky skutkové zistenia a ostatné okolnosti dôležité pre rozhodnutie o treste

ukladanom v prejednávanej veci obžalovanej v odôvodnení napadnutého rozsudku uvedené, možno aj
podľa názoru odvolacieho súdu považovať napadnutým rozsudkom jej uložený trest odňatia vo výmere
dva mesiace, teda úplne na dolnej hranici v odseku 1 § 348 Trestného zákona ustanovenej výmery tohto
druhu trestu, podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona za primeraný závažnosti ňou spáchaného
činu a zohľadňujúci možnosti nápravy a pomery obžalovanej a preto tiež za spôsobilý na dosiahnutie
účelu trestu, a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí

ochranu spoločnosti pred obžalovanou tak, že jej zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí
podmienky na jej výchovu k tomu, aby viedla riadny život a súčasne bude výchovne pôsobiť aj na
ostatných členov spoločnosti (§ 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona).

Na zákonnosť a opodstatnenosť týchto, vyššie uvedených záverov nemá žiadna z v písomnom

odôvodnení odvolania podaného obžalovanou tvrdených skutočností a okolností žiadny relevantný
vplyv a význam, v ktorej súvislosti považuje odvolací súd za potrebné upozorniť, že uloženiu iného,
alternatívneho druhu trestu, akým je aj trest povinnej práce bránila prekážka súvisiaca práve s osobou
obžalovanej, ktorá v nedávnej minulosti bola dva krát po sebe odsúdená pre úmyselné neplnenie si
vyživovacej povinnosti k nezaopatrenej dcére (nikde nepracuje, je dobrovoľne nezamestnaná a nie je

evidovaná ani na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie), teda uloženie jej takéhoto druhu trestu by
zjavne bolo nevykonateľným práve z dôvodu, že obžalovaná vôbec nemá záujem pracovať.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 odsek 1
písmeno a/ až písmeno e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o treste
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v prospech obžalovanej, proti nemu smerujúce odvolanie
obžalovanej podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, zistiac, že nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).