Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. august 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoPr/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3519201233
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3519201233.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek
senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne T. proti žalovanému B.,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 24. mája 2019, č.k. 10Cpr/17/2019-34, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu Dohody
o zrážkach zo mzdy na základe Dohody o uznaní škody a spôsobe jej úhrady, o zrážkach zo mzdy a
iných príjmov zo dňa 08.02.2019, uzatvorenou medzi žalovaným a žalobkyňou, a to do právoplatného
skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti Dohody o uznaní škody a spôsobe jej úhrady, o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 08.02.2019 vedeného pod sp. zn. 10Cpr/17/2019. Poukazujúc

na ust. § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2,
§ 332 ods. 1 CSP, v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom zo
dňa 23.04.2019, ktorý bol súdu prvej inštancie doručený dňa 26.04.2019 domáha, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým sa uloží žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach
zo mzdy na základe Dohody o uznaní škody a spôsobe jej úhrady, o zrážkach zo mzdy a iných
príjmoch zo dňa 08.02.2019, uzatvorenou medzi žalovaným a žalobkyňou, do právoplatného skončenia

konania vo veci samej o určenie neplatnosti Dohody o uznaní škody a spôsobe jej úhrady, o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 08.02.2019. Návrh žalobkyňa dôvodila tým, že žalobkyňa
bola na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.2010 zamestnaná u žalovaného na pracovnej pozícii
- zdravotná sestra. Na základe Poverenia na výkon funkcie vedúcej sestry zo dňa 17.12.2013 bola
žalobkyňa poverená vykonávať funkciu vedúcej sestry s tým, že žalovaný sa zaviazal vypracovať
náplň jej práce do 31.12.2013, čo sa však neuskutočnilo a náplň práce žalobkyni ako vedúcej sestre

predložená nebola. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 21.12.2016 bol upravený druh práce
žalobkyne a to nasledovnom znení: zdravotná sestra a vykonávanie činnosti odborného zástupcu v
zdravotníckom povolaní sestra pre hospic. Koncom mesiaca január 2019 žalovaný vykonával kontrolu
účtovných dokladov na oddelení ústavnej hospicovej starostlivosti týkajúcich sa úhrady za služby, ktoré
nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia za roky 2017 a 2018, pričom malo byť zistené,
že úhrady za tieto služby neboli od pacientov riadne vyberané a žalovanému mala vzniknúť škoda v

celkovej výške 19.020 Eur. Žalovaný ďalej žalobkyni predniesol svoje podozrenie, že táto škoda mala
vzniknúť úmyselným konaním žalobkyne, že si nevykonávala svoju prácu zodpovedne a svedomito a
celú záležitosť bude riešiť za asistencie orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko má
podozrenie, že došlo k spáchaniu trestného činu. Následne sa zisťovala príčina vzniku predmetnej škody
a prišlo sa na to, že úhrady od jednotlivých klientov žalovaného neboli vyberané v dostatočnej výške (od
pacientov sa mesačne vyberala jednotná suma vo výške 750 Eur, namiesto zmluvne dohodnutých 25

Eur/deň), resp. Zmluva o poskytovaní hospicovej starostlivosti nebola ani uzatvorená, teda škoda nebola
spôsobená úmyselným konaním žalobkyne. Na základe týchto preukázaných skutočnosti, boli zo stranyžalovaného jednotliví klienti, resp. ich rodinní príslušníci vyzvaní k zaplateniu rozdielu medzi zmluvne
dohodnutou úhradou a skutočnou úhradou, pričom takýmto spôsobom bolo už ku koncu mesiaca marec
2019 vybraných od jednotlivých klientov viac ako 5.000 Eur. Napriek vyššie uvedenému zmluvnému

nároku, ktorý má žalovaný voči jeho klientom, však žalovaný neustále požadoval a neustále i požaduje
nahradiť celú škodu zo strany žalobkyne, ktorá pod tlakom situácie, okolností, tiesne, nátlaku, ale
zároveň i ubezpečovania, že celá vec sa ukončí zmierlivo a neformálne, podpísala dňa 08.02.2019
Dohodu o uznaní škody a spôsobe jej úhrady, o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Táto dohoda
jej bola predložená bez akéhokoľvek predchádzajúceho dojednania, bez prerokovania so zástupcami

zamestnancov a bez možnosti, aby do predmetnej dohody mohla akokoľvek zasiahnuť. Dohodou o
uznaní škody a spôsobe jej úhrady, o zrážkach zo mzdy a iných príjmov sa žalobkyňa zaviazala k
splateniu celej vzniknutej škody vo výške 19.020 Eur a to formou pravidelných mesačných splátok
vo výške 500 Eur počnúc mesiacom marec 2019. Na zabezpečenie tejto pohľadávky bola zo strany
žalovaného do predmetnej dohody zakomponovaná i dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov.
Žalobkyňa v rámci svojej pracovnej pozície ako i písomne dohodnutej pracovnej náplne na pozícii

zdravotnej sestry (pracovná náplň žalobkyni ako vedúcej sestre nebola bližšie špecifikovaná a to napriek
písomnému záväzku žalovaného v Poverení na výkon funkcie vedúcej sestry zo dňa 17.12.2013),
neniesla žiadnu zodpovednosť za úhrady a výšku úhrad, ktoré klienti platili žalovanému za poskytnuté
služby. Je síce pravdou, že niektorí klienti odovzdávali platby za poskytnuté služby žalobkyni do rúk v
hotovosti a to zvyčajne na konci mesiaca, táto peniaze od klientov prevzala a vždy v celosti odovzdala

na finančnom oddelení, ktoré nikdy nespochybnilo výšku prevzatých úhrad za klientov. Účelovosť a
neprijateľnosť konania žalovaného voči žalobkyni reprezentuje i situácia pri ktorej žalovaný predložil
žalobkyni k podpisu Dohodu o hmotnej zodpovednosti, ktorá je priložená k tejto žalobe, a ktorá je síce
žalovaným datovaná ku dňu 29.12.2016, avšak reálne bola podpísaná žalobkyňou až v marci 2019.
Žalovaný predložil na podpis túto dohodu žalobkyni spolu s inými, bežnými pracovnými listinami, pričom

na dotaz žalobkyne sa len vyjadril v tom zmysle, že sa jedná o dodatok k pracovnej zmluve, ktorý mal
byť už uzatvorený a je potrebné aby ho podpísala. Skutočnosť, že sa jedná o antidatovaný dokument
jednoznačne preukazuje i podpis na Dohode o hmotnej zodpovednosti datovanej ku dňu 29.12.2016,
ktorý je absolútne odlišný od spôsobu podpisu, ktorý žalobkyňa používala v roku 2016 - viď Dohoda o
zmene pracovnej zmluvy zo dňa 21.12.2016. S poukazom na vyššie uvedené je jednoznačné zrejmé,

že nároky, ktoré si žalovaný voči žalobkyni uplatnil v Dohode o uznaní škody a spôsobe jej
úhrady, o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 08.02.2019 sú nedôvodné, účelové, v jednoznačnom
rozpore s dobrými mravmi a diskriminujú žalobkyňu ako zamestnanca vo viacerých smeroch. Klamlivé
a zavádzajúce tvrdenia - ohováranie zo strany žalovaného malo za následok rozviazanie pracovného
pomeru žalobkyne s jej zamestnávateľom v O., teda v príčinnej súvislosti s ohováraním zo strany

žalovaného, resp. jeho štatutára utrpela značnú ujmu. Dohoda o uznaní škody a spôsobe jej úhrady, o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 08.02.2019, v ktorej sa žalobkyňa zaviazala k pravidelným
mesačným splátkam vo výške 500 Eur, jej už za mesiac február 2019 bola zo strany žalovaného
vykonaná zrážka zo mzdy vo výške 500 Eur, pričom žalovaný jej vyplatil na bankový účet len zvyšok
mzdy vo výške 11,01 Eur, napriek takémuto nezákonnému postupu a dôvodným sťažnostiam žalobkyne,

obdobne postupoval žalovaný aj v nasledujúcom mesiaci marec 2019, kde jej zo mzdy opätovne vykonal
zrážku vo výške 500 Eur a na účet vyplatil sumu vo výške 19,39 Eur. Súd prvej inštancie
uviedol, že žalobkyňa preukázala dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery, pretože dostatočným
spôsobom odôvodnila jej bezprostredne hroziace nebezpečenstvo tým, že preukázala, že žalovaný
začal bezdôvodne vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne ešte predtým, ako bola splatná prvá splátka t.

j. pred dňom 15.03.2019. Zároveň splátkový kalendár, ktorý je súčasťou Dohody o zrážkach zo mzdy,
kde je určená mesačná splátka vo výške 500 Eur, sa javí súdu neprimerane vysoká a to vzhľadom na
mesačnúmzdužalobkyne.Žalobkyňazároveňdostatočnespochybnilazákonnosťvykonávanýchzrážok
zo mzdy, keď žalobkyňa nemá iné prostriedky obrany do právoplatného rozhodnutia súdu o určenie
neplatnosti Dohody o uznaní škody a spôsobe jej úhrady, o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa

08.02.2019. Súd prvej inštancie považoval za nevyhnutné dočasne upraviť pomery strán a zamedziť
vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť je sporná a to do rozhodnutia o platnosti resp.
neplatnosti Dohody o uznaní škody a spôsobe jej úhrady, o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa
08.02.2019. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže vykonávať platiteľovi mzdy zrážky
zo mzdy, je dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobkyne, bez ktorého by mohol nastať ťažko

zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe neplatnej Dohody o uznaní škody a
spôsobe jej úhrady, o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 08.02.2019/Dohody o zrážkach zo mzdy,
poukázali žalovanému zo mzdy žalobkyne finančné prostriedky bezdôvodne. Súd prvej inštancie tiež
uviedol, že zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebezásahu súdu v podobe dočasnej úpravy pomerov aj vo vzťahu medzi stranami sporu a treťou osobou, t.j.
uloženie povinnosti inej osobe, než účastníkovi konania, v danom prípade zamestnávateľovi žalobkyne,
pretože pokiaľ súd predbežne uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva zo spornej Dohody

o zrážkach zo mzdy žalobkyne za stavu, že už žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o
výkon zrážok zo mzdy, by bez súčasného uloženia povinnosti zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa
vykonávania zrážok, bolo neodkladné opatrenie nerealizovateľné a stratilo by svoje opodstatnenie. Súd
prvej inštancie preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia a návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný. Namietal,
že neodkladné opatrenie nie je dôvodné. Mnohé skutočnosti uvádzané žalobkyňou v podanej žalobe,
ktorou sa domáha aj nariadenia neodkladného opatrenia sú účelovo podané tak, aby sa súdu javilo,
že je nevyhnutné dočasne upraviť pomery strán a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody,
ktorej platnosť je údajne sporná. Žalobkyňa ako odborný zástupca v zdravotníckom povolaní sestra

pre hospic zabezpečovala pre žalovaného uzatváranie zmlúv o poskytovaní hospicovej starostlivosti s
pacientami a tiež od pacientov vyberala úhrady za poskytované služby, ktorým pri prevzatí hotovosti
odovzdalapotvrdenkuaspravidlanakoncimesiacafinančnéprostriedkyvybratéodpacientovodovzdala
do finančnej učtárne, ktorá vyhotovila príjmový pokladničný doklad. Koncom roka 2018 začali vznikať
pri odovzdávaní finančných prostriedkov vybratých od pacientov hospicu žalobkyňou komplikácie,

žalobkyňu musela pracovníčka finančnej učtárne niekoľkokrát urgovať, aby priniesla hotovostné úhrady
od pacientov, pričom žalobkyňa sa vyhovárala a odďaľovala odovzdanie finančných prostriedkov. Na
základe kontroly účtovných dokladov hospicu za rok 2017 a rok 2018 bolo zistené, že úhrady od
pacientov za poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti nezodpovedajú skutočnosti. Vzhľadom na

škodu spôsobenú žalobkyňou svojim konaním vo výške 19.020 Eur, vykonal žalovaný so žalobkyňou
pohovor dňa 08.02.2019 s tým, že žalobkyni umožnil vyjadriť sa k uplatnenému nároku na náhradu
škodu. Následne žalovaný uzatvoril so žalobkyňou Dohodu o uznaní škody a spôsobe jej úhrady,
o zrážkach zo mzdy, v ktorej dohodol so žalobkyňou sumu mesačných splátok spôsobenej škody.
Žalovaný uviedol, že neobstojí tvrdenie žalobkyne o tom, že k podpisu tejto dohody došlo bez

akéhokoľvek predchádzajúceho dojednania a žalobkyňa ju údajne mala podpísať pod tlakom situácie,
okolností, tiesne, nátlaku. S obsahom dohody sa žalobkyňa oboznámila, dohodla so žalovaným spôsob
úhrady spôsobenej škody, svojim podpisom potvrdila prehlásenie obsiahnuté v čl. V. tejto dohody,
že dohoda bola podpísaná na základe slobodnej a vážnej vôle, nie v tiesni ani za inak nápadne
nevýhodných podmienok. Neobstojí tvrdenie žalobkyne o tom, že aj po úhrade časti dlžných súm zo

strany pacientov žalovaný trvá na tom, aby mu žalobkyňa uhradila celú škodu tak, ako bola uznaná
v dohode zo dňa 08.02.2019. Žalovaný predložil žalobkyni dodatok č. X/XXXX k Dohode o uznaní
škody a spôsobe jej úhrady, o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 28.03.2019, v ktorom sa
uvádza suma škody, ktorá zodpovedá skutočnosti uvedenému dátumu, po zohľadnení čiastočných
úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pacientov v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti,

ktorú žalobkyňa podpísala. Aktuálna výška škody, ktorej náhradu žalovaný požaduje od žalobkyne, je
13.675 Eur a v tejto výške žalovaný v súčasnosti eviduje vo svojom účtovníctve nárok na náhradu škody
voči žalobkyni, ktorú skutočnosť žalovaný žalobkyni oznámil listom zo dňa 12.06.2019. Žalovaný ďalej
uviedol, že sa žiadnym spôsobom nevyjadroval o žalobkyni pred zamestnávateľom v O., neohováral
žalobkyňu. Zamestnávateľa žalobkyne len listom požiadal o oznámenie, či čistá mzda žalobkyne

prevyšuje základnú nepostihnuteľnú sumu, aby v prípade, že zo strany žalobkyne nebudú uhradené
splátky v zmysle uzatvorenej Dohody o uznaní škody a spôsobe jej úhrady, o zrážkach zo mzdy zo dňa
08.02.2019, mohol pristúpiť k vykonaniu zrážky zo mzdy žalobkyne. Čo sa týka údajného nezákonného
postupu pri vykonávaní zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody uviedol, že žalobkyňa len účelovo
bez ohľadu na skutočnosť poukazuje na zrážku zo mzdy február rok 2019, pričom už neuvádza,

že táto mzda je splatná v súlade s uzatvorenou pracovnou zmluvou, ktorú sama predložila súdu
najneskôr v posledný deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý prináleží, teda do 31.03.2019.
Žalobkyňa sa zaviazala v uzatvorenej Dohode o uznaní škody a spôsobe jej úhrady, o zrážkach zo
mzdy zo dňa 08.02.2019, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti uhradiť dlžnú čiastku formou
mesačných splátok na účet veriteľa s tým, že prvá splátka vo výške 500 Eur bola splatná k 15.03.2019.

Vzhľadom však na skutočnosť, že táto splátka nebola žalobkyňou na účet žalovaného poukázaná, bola
vykonaná zrážka zo mzdy žalobkyne po dátume splatnosti prvej splátky a zvyšok mzdy bol žalobkyni
poukázaný na jej účet dňa 28.03.2019 v súlade s pracovnou zmluvou. Súd prvej inštancie preto nemohol
mať pri nariadení napadnutého neodkladného opatrenia preukázané, že zo strany žalovaného bolibezdôvodne vykonávané zrážky zo mzdy žalobkyne ešte predtým, ako bola splatná prvá splátka,
t. j. pred dňom 15.03.2019. Čo sa týka výšky splátky 500 Eur žalovaný poukázal na výšku škody,
ktorú mu žalobkyňa svojim konaním spôsobila a zároveň na skutočnosť, že žalobkyňa má príjem aj

od iných zamestnávateľov, pričom pri výkone zrážok zo mzdy sa tieto príjmy od všetkých platiteľov
mzdy spočítavajú. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhoval napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že skutočnosti uvedené žalovaným

vpodanompísomnomodvolanípovažujezajednoznačneskreslené,účelovéavovzťahuknariadenému
neodkladnému opatreniu nepodstatné. Uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na podanom žalobnom
návrhu aj s poukazom na priložené dôkazné materiály. Konštatovala, že nemá vedomosť o tom,
že Dohodu o hmotnej zodpovednosti mala podpísať aj pri podpise samotnej pracovnej zmluvy zo
dňa 01.07.2010, v tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že v Dohode o hmotnej zodpovednosti
absentuje dátum podpisu a skutočnosť, že je tam použité priezvisko žalobkyne za slobodna, nie je

podstatné. V celom rozsahu namietala vyjadrenia žalovaného týkajúce sa spôsobu vyberania úhrad
za služby poskytované v zdravotníckom zariadení, ako aj jej zodpovednosť za vzniknutú škodu,
pričom účelovosť tvrdení predložených zo strany žalovaného. Žalobkyňa ďalej uviedla, že výkon
zrážok zo strany žalovaného bol nezákonný, postihoval jej mzdu vo výške v rozpore s príslušnými
ustanoveniami Exekučného poriadku, pričom žalovaný vykonal zrážky celkovo v rozsahu 4 mesiacov, t.

j. v celkovej výške 2.000 Eur, z ktorého dôvodu je jednoznačne zrejmá dôvodnosť a potreba nariadenia
neodkladného opatrenia.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel
k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej
veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem.

5. Posúdením obsahu odvolania odvolacie námietky žalovaného odvolací súd vyhodnotil ako

neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení
veci súdom prvej inštancie. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s
požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

6. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva
nasledovné:

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť

a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

15. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v
dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že
exekúcia bude ohrozená. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení, nie je koncepcia
inštitútu neodkladných opatrení vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a
provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. V rámci civilného sporového konania, je nariadenie
neodkladného opatrenia možné za splnenia zákonných predpokladov. Pred nariadením neodkladného

opatrenia musí byť z hľadiska splnenia zákonných predpokladov osvedčená existencia právneho vzťahu
medzi sporovými stranami, musí tu byť existencia navrhovateľom tvrdených a osvedčených skutočností,
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je
pre tento inštitút charakteristický, a to uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia, ktorým je
objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha. Navrhovaným neodkladným opatrením

nesmie byť vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia tiež nemôžu obmedziť
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Reálne vyhodnotenie potreby
bezodkladne upraviť pomery, je otázkou voľnej úvahy súdu. Neodkladné opatrenie bude spravidla
opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik, alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, ak dochádza k
porušovaniu, alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho

právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Žalobca
musí opísaním rozhodujúcich skutočností, presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v
záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.

16. Odvolací súd vyhodnotením rozhodujúcich skutočností dospel zhodne ako súd prvej inštancie k

záveru, že v preskúmavanej veci sú naplnené zákonné predpoklady pre požadované využitie inštitútu
neodkladného opatrenia. Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené, tieto
námietky však rozhodným spôsobom nevyvracali skutočnosti doposiaľ získané, preto sa odvolací súd
stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie.

17. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti
žalovanému zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy na základe Dohody o uznaní škody
a spôsobe jej úhrady, o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch zo dňa 08.02.2019, uzatvorenou medzi
žalovaným a žalobkyňou, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti
Dohody o uznaní škody a spôsobe jej úhrady, o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 08.02.2019

dôvodiac, že zo strany žalovaného došlo k svojvoľnej, neoprávnenej zrážke zo mzdy žalobkyne, nakoľko
žalovaný konal predčasne a v rozpore s právnymi predpismi.

18. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy
je účinná, keď mu bola predložená. Dohoda o zrážkach zo mzdy zaniká, ako náhle pohľadávka veriteľa je

splnená alebo keď dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán
o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy neodkladným opatrením môže uložiť
povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy (viď R 47/1974).

19. Odvolací súd po preskúmaní danej veci v odvolaním napadnutej časti dospel k

zhodnému názoru ako súd prvej inštancie, že žalobkyňa osvedčila potrebnosť bezodkladne upraviť
pomery účastníkov a ich právne vzťahy súdnym rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia.
Žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi osvedčila existenciu zmluvného vzťahu so žalovaným a
osvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov sporových strán vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaný realizuje dohodu o zrážkach zo mzdy, a teda vykonáva svoje právo vyplývajúce z dohody,

neplatnosť ktorej bude predmetom konania vo veci samej. Za situácie, kým otázka (ne)platnosti dohody
o zrážkach zo mzdy nie je vyriešená právoplatným rozhodnutím súdu, je potrebné zabezpečiť ochranu
právžalobkynenariadenýmneodkladnýmopatrením.Bezvykonaniadokazovaniavovecisamejnemôže
ani odvolací súd zaujať v tomto štádiu konania právny názor o (ne)platnosti dohody o zrážkach zomzdy a v tej súvislosti aj o dôvodnosti nároku vo veci samej. Žalovaným nepopieraná skutočnosť, že
už aj pristúpil k realizácii zrážok, preukazuje aktuálnosť bezprostrednej hrozby finančnej ujmy, teda
vzniku ťažko (ne)zvrátiteľnej situácie, pokiaľ by uvedené zrážky zo mzdy vo vzťahu k žalobkyni boli

ďalej realizované. Žalobkyňa nemá možnosť zrážky priamo zastaviť, preto podala predmetný návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný výšku zrážok jednostranne diktuje bez akejkoľvek
kontroly. Uvedené skutočnosti nepochybne osvedčujú tvrdenie žalobkyne o nutnosti dočasnej úpravy
pomerov strán sporu do skončenia konania vo veci samej. V podanom odvolaní žalovaný neuvádza
žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť záveru súdu prvej inštancie. Z

uvedených dôvodov tak odvolací súd konštatuje, že nedošlo k naplneniu vecných odvolacích dôvodov
produkovaných žalovaným, vzhľadom k čomu je neodkladné opatrenie pri existujúcich skutkovým
zisteniach opodstatnené, keďže tieto skutočnosti napĺňajú zákonné predpoklady, využitie tohto inštitútu
umožňujúce.

20. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou

súdu posudzovať a zisťovať konkrétne skutkové okolnosti spornej veci, ale úlohou súdu v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia je len skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia, čo v danom prípade mal odvolací súd za preukázané.

21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, dospel odvolací súd identicky so súdom prvej inštancie

k záveru o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia, z ktorého dôvodu rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ako vecne správne za použitia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).