Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/71/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716210279
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5716210279.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcov: 1/ V. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.. G. XXXX/XX, XXX XX I., 2/ Z. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.. G.
XXXX/XX, A. XX I., obaja právne zastúpení: JUDr. Daniel Vanko, advokát so sídlom Z. Y. XX/XXX, XXX
XX I., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava,
IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom
Kubániho16,81104Bratislava,IČO:47233516,ozaplatenie2.066,48€spríslušenstvom,naodvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 21C/255/2016-154 zo dňa 8. novembra 2018,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v rade 1/ a
žalobkyni v rade 2/ spoločne a nerozdielne istinu 1.100,18 € a úrok z omeškania 5 % ročne z tejto sumy
od 11.4.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo sporových strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v rade 1/ a
žalobkynivrade2/sumu2.066,48€spolusúrokomzomeškania5%ročneod11.04.2016dozaplatenia.
Vyslovil, že žalobcovia majú voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Poukázal na to, že predchádzajúcim rozsudkom č. k. 21C/255/2016-88 zo dňa 27.04.2017 zaviazal
žalovaného, aby žalobcom zaplatil uplatnenú sumu spolu s úrokom z omeškania od 11.04.2016 do
zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatnený úrok z omeškania zamietol. Nebolo sporné, že žalovaným

poskytnutý sporný úver je bezúročný a bezpoplatkový, pretože o tejto skutočnosti právoplatne rozhodol
Okresný súd Martin rozsudkom sp. zn. 10C/60/2015 zo dňa 01.07.2015. Rovnako nebolo sporné, že na
istinu úveru zaplatili žalobcovia žalovanému o 2.066,48 € viac než boli povinní, a teda nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia im vznikol. Uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/270/2017-123
zo dňa 28.02.2018 bol pôvodný rozsudok zrušený a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
s tým, že súd prvej inštancie má vyzvať žalovaného na doplnenie vznesenej námietky premlčania a
v prípade, ak námietka bude riadne doplnená, je dôvodné z hľadiska uvedených skutkových tvrdení

označených a predložených dôkazov námietku vyhodnotiť, ak doplnená nebude, môže vychádzať iba
zo zisteného skutkového stavu bez toho, aby sám z vlastnej iniciatívy doplňoval skutočnosti týkajúce
sa vznesenej námietky premlčania. Na základe toho vyzval žalovaného podaním zo dňa 02.08.2018,
aby vznesenú námietku premlčania doplnil a špecifikoval, na čo reagoval podaním z 13.08.2018, kdeuviedol, že uplatňuje námietku premlčania nároku v rozsahu trojročnej objektívnej premlčacej lehoty
počítanej spätne ku dňu podania žaloby. Zároveň pripojil prehľad realizovaných platieb a výpis z
účtovnej evidencie, ktorý sa týka spornej úverovej zmluvy. Zo spornej úverovej zmluvy vyplýva, že

každá z dohodnutých 42 splátok vo výške 80,37 € (vrátane úrokov) má osobitne dohodnutý termín
splatnosti. Vo väzbe na platobnú históriu reálneho splácania úveru je potrebné porovnať splatenú sumu
s dohodnutou sumou istiny a určiť dátum, kedy bola istina v celom rozsahu splatená, a to v súlade s
námietkou žalovaného o trojročnej objektívnej premlčacej lehote. Žalovaný napriek výzve takéto údaje
potrebné pre posúdenie jeho námietky neposkytol. Bolo by v rozpore so zásadou uvedenou v článku

6 Civilného sporového poriadku o rovnom postavení sporových strán, aby súd z vlastnej iniciatívy
analyzoval predloženú účtovnú evidenciu a skúmal, kedy a v akom rozsahu bola istina úveru splatená. Z
predloženého výpisu z účtovnej evidencie takáto analýza vykonávaná z vlastnej iniciatívy súdu na úkor
spotrebiteľa ani možná nie je, pretože úverová zmluva v rozpore s ustanovením § 9 Zákona č. 129/2010
Z. z. neobsahovala členenie splátky úveru na časť určenú na istinu úveru a časť určenú na úroky a iné
poplatky. Preto žalobcovia ako spotrebitelia nemôžu reálne zistiť, aká časť konkrétnych splátok úveru

bola smerovaná na istinu úveru a aká časť splátky bola smerovaná na úroky a iné poplatky. Poukázal
na § 9 ods. 3 Zákona č. 129/2010 Z. z., že v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú
obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Všeobecne pod amortizáciou sa rozumie znižovanie hodnoty majetku za určité obdobie. Teda v

dôsledku amortizácie sa znižuje hodnota nesplatenej časti úveru. Podľa spornej zmluvy sa dohodnutá
splátka úveru člení na splátku istiny úveru a splátku úrokov. Vierohodným podkladom pre analýzu, aká
časť nároku na vrátenie bezdôvodného obohatenia by mohla byť premlčaná, by mohla byť amortizačná
tabuľka. Pokiaľ sa žalovaný na základe výzvy súdu chcel účinne brániť uplatnením námietky premlčania,
mohol vychádzať z takejto amortizačnej tabuľky. Žalobcovia sa bránili, že voči nejasnej, nekonkrétnej

a nekvalifikovanej námietke premlčania nemajú možnosť sa brániť a riadnym spôsobom sa vyjadriť.
Vzhľadom na nekvalifikovanú námietku premlčania vznesenú žalovaným nemohol na ňu prihliadnuť
a žalobcom nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia priznal v celom rozsahu. O trovách konania
rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý namieta, že z rozsudku
nevyplývajú a sú nepreskúmateľné zásadné skutočnosti, a to existencia a dôvod bezdôvodného
obohatenia, existencia spoločnej aktívnej vecnej legitimácie žalobcov na podanie žaloby, označenie
dôkazov,ktorésúdvykonalauvedenieskutkovýchzáverov,ktorésúdvyvodilzvykonanéhodokazovania
a napokon existencia dôvodov preukazujúcich vznik omeškania ku dňu 11.04.2016. Preto rozsudok je

v podstatných otázkach nepreskúmateľným a arbitrárnym rozhodnutím. Pôvodný rozsudok v tejto veci
bol zrušený ako celok, čiže neprichádza do úvahy ani prístup, pri ktorom by súd odkazoval na pôvodný
zrušený rozsudok. Nedostatky súdneho rozhodnutia nie je možné ani odstrániť v odvolacom konaní
bez toho, aby nedošlo k porušeniu prístupu dvojinštančnosti sporového konania. Nesúhlasí so záverom
súdu,žejehonámietkapremlčaniabolaneurčitáaideomylnúargumentáciu.Svojunámietkupremlčania

špecifikoval tak, že namieta ako premlčané všetky čiastkové platby zahrnuté do žalovanej sumy, ktoré
boli vykonané v období pred viac ako 3 rokmi vo vzťahu k dátumu podania žaloby na súde. Po právnej
stránke je irelevantné, či tieto platby boli členené alebo nie, pretože námietka premlčania sa uvádza
vo vzťahu k nim ako k celku. Skúmanie otázky, aká časť splátky by mala pripadať na úhradu istiny a
aká na úrok, nemá s posudzovaním námietky premlčania absolútne nič spoločné. Súčasne z rozsudku

nevyplýva jediný zákonný dôvod, pre ktorý súd špecifikáciu žalovanej sumy nežiadal od žalobcu, ale od
žalovaného. Dôkazné bremeno v tomto smere bolo na žalobcoch. Špecifikácia splátky nemá k námietke
premlčania žiaden význam či spojitosť. V zmysle záverov Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo 146/2017
nebolo a nie je potrebné žiadne rozpisovanie splátky a jedná sa o nesprávnu úvahu súdu, že postupným
splácaním sa mení suma úroku zahrnutá v splátke. Splácanie úveru formou splátok môže mať anuitnú

podobu alebo lineárnu podobu. Nemá povinnosť ani vyhotovovať žiadnu amortizačnú tabuľku, nakoľko
tá má byť vyhotovená len v prípade zmluvy uzavretej na dobu určitú, čo prípad zmluvných vzťahov,
ktorých sa týka prejednávaná vec, nebol. Osobitne namieta, že súd prvej inštancie neuviedol, na základe
akých dôkazov a úvah dospel k aktívnej solidarite žalobcov, teda že žalobcovia sú oprávnení spoločne
a nerozdielne. Výrok o náhrade trov konania je v rozpore s rozhodnutím vo veci samej, pretože žaloba

bola v časti zamietnutá pôvodným rozsudkom a jeho zamietajúci výrok nebol zrušený. Spôsob, akým
súd aplikoval § 255 ods. 1 CSP nie je v rozsudku ani len zistiteľný. Navrhuje napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť, zároveň žalovanému priznať náhradu trov konania voči žalovanému (pozn.
odvolacieho súdu - zrejme žalobcom) v celom rozsahu.4. Žalobcovia k odvolaniu žalovaného uviedli, že majú za to, že súd prvej inštancie postupoval v súlade
s uznesením odvolacieho súdu a vyzval žalovaného, aby námietku premlčania doplnil a špecifikoval.

Svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Majú za to, že neboli naplnené odvolacie dôvody špecifikované
v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu
dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, nedopustil sa žiadnej vady konania, postupoval
v súlade s uznesením odvolacieho súdu, vykonané dôkazy vyhodnotil a z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom

rozsudok aj náležite odôvodnil. Poznamenávajú, že žalovaný tak, ako sa nekalo správal pri poskytnutí
úveru, ktorý mu preplatili a ešte ich aj neoprávnene žaloval pred súdom o zaplatenie 462,02 € s
príslušenstvom,sasprávaajvtomtokonaní.Navrhujenapadnutýrozsudokpotvrdiťapriznaťimnáhradu
trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie podala včas sporová

strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP)
na nariadenom pojednávaní pred odvolacím súdom zopakovaním dokazovania, a to oboznámením
listinných dôkazov v zmysle ustanovenia § 384 ods. 1 CSP (žaloby, oznámenia veriteľa o schválení
úveru, zmluvy o revolvingovom úvere, prehľad platieb, potvrdenia o zrážkach zo mzdy, zoznam splátok
v hotovosti, potvrdenia o splátkach v hotovosti, výzva spolu s doručenkou o doručení výzvy adresovanej

žalovanému, rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 10C/60/2015, uznesenie Krajského súdu v Žiline
sp.zn.9Co/692/2015,odporžalovaného,vyjadreniežalobcovkodporuadoplnenienámietkypremlčania
žalovaným) a zároveň preskúmaním rozsudku súdu prvej inštancie v intenciách ustanovenia § 379 a
§ 380 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v zmysle ustanovenia § 388 CSP tak, že žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne istinu vo výške 1.100,18 € spolu s

úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.04.2016 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a
vyslovil, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vznesenú námietku premlčania
(nevychádzal zo zisteného skutkového stavu, ako to bolo konštatované uznesením odvolacieho súdu,

ktorým bolo pôvodné rozhodnutie zrušené), v odôvodnení napadnutého rozsudku sa nevysporiadal
so zásadnými skutočnosťami, a to existenciou a dôvodom bezdôvodného obohatenia, existenciou
spoločnej aktívnej vecnej legitimácie žalobcov na podanie žaloby, ktorú žalovaný namietal, existenciou
dôvodov preukazujúcich vznik omeškania ku dňu 11.04.2016 , odvolací súd v zmysle ustanovenia § 384
ods. 1 CSP vo veci zopakoval dokazovanie a vo veci rozhodol. Pôvodný rozsudok č.k. 21C/255/2016-88

zo dňa 27.04.2017 v tejto veci bol zrušený ako celok, preto neprichádza do úvahy ani prístup, pri ktorom
by súd prvej inštancie odkazoval na tento pôvodný zrušený rozsudok.

7.Zvykonanéhodokazovaniamalodvolacísúdpreukázané,žesporovéstranydňa17.12.2010uzatvorili
Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru č. 820033432. Oboznámením sa s obsahom tejto zmluvy je

zrejmé, že sa nejednalo o revolvingový úver, ale o bežný úver, v zmysle ktorého žalobca v rade 1/ ako
dlžník a žalovaná v rade 2/ ako spoludlžníčka požiadali o poskytnutie úverového limitu vo výške 1.500
€, ktorý mal byť vrátený splácaním v počte splátok 42, ktoré boli splatné vždy k 14. dňu v mesiaci, a to
v dohodnutej výške 80,37 € mesačne. Celkove sa žalobcovia zaviazali zaplatiť za úver sumu 3.375,54
€. Totožne s právnym názorom vysloveným v rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 10C/60/2015 zo

dňa 01.07.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.10.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 9Co/692/2015 zo dňa 30.11.2015, odvolací súd považuje predmetný úver za bezúročný a
bez poplatkový, nakoľko úverová zmluva neobsahovala podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere upravené v ustanovení § 9 ods. 2 písm. i/ a j/ Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení v čase uzavretia
zmluvy o úvere (ďalej len ZoSÚ). V akceptačnom liste, ktorý bol prijatím návrhu na uzavretie zmluvy

o úvere sa výška RPMN odchyľuje od RPMN uvedenej v návrhu na uzavretie zmluvy, teda v časti
5 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Akceptácia návrhu zmluvy žalobcov, ktorá obsahovala
zmenu v časti RPMN, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Teda v časti RPMN nedošlo k
uzavretiu zmluvy a z tohto dôvodu zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala podstatnú náležitosť
v písomnej forme, a to RPMN. Úroková sadzba úveru vo výške 70,01 % je podľa názoru odvolacieho

súdu v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko niekoľkonásobne prevyšovala priemerné úrokové sadzby
požadované bankami v čase uzavretia zmluvy pri úveroch poskytovaných od 1 do 5 rokov spotrebiteľom,
keď v 2. polroku 2010 bola priemerná úroková sadzba 12,74 % ročne. Vzhľadom na to dohoda o sadzbe
úrokov bola s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka neplatná a v tomto dôsledkuzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahovalapodstatnúnáležitosťzmluvy,atoplatnédojednanievýšky
úrokovej sadzby. Z výpisu z úverového účtu č. 8200033432 zo dňa 03.08.2016, ktorý žalovaný doručil
žalobcom, vyplýva, že žalobcovia na úver zaplatili sumu 3.431,11 € a dňa 02.11.2015 žalobca vrátil sumu

80,37 €, teda celkovo žalobcovia zaplatili sumu 3.350,74 €. V konaní nebolo sporné, že žalovaný na
účet žalobcov neposkytol sumu 1.500 € ako sumu z úveru, ale len sumu 1.284,25 €, keď sumu 215,75 €
nepreviedol na účet žalobcov a túto sumu si ponechal ako odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v
možnosti odkladu splatnosti splátok úveru v zmysle čl. 8 bod 1 predmetnej zmluvy. Je nutné konštatovať,
že i z tohto dôvodu bola nesprávne určená RPMN v akceptácii žalovaného, keď je zrejmé, že pri výpočte

RPMN žalovaný vychádzal zo sumy 1.500 € a nie zo skutočne poskytnutej istiny žalobcom, a to zo sumy
1.284,25 €. Z uvedeného vyplýva, že ak žalobcovia na základe zmluvy, ktorá sa považuje za bezúročnú
a bez poplatkov, zaplatili sumu 3.350,74 € a úver im bol poskytnutý vo výške 1.284,25 €, žalovaný
sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil o sumu 2.066,48 €. K bezdôvodnému obohateniu na strane
žalovaného došlo z dôvodu uplatnenia zákonnej fikcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere.
V prípade zmluvy o úvere, na ktorú sa uplatňuje fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti, sa táto fikcia

uplatňuje od jej uzatvorenia, t. j. nejde o situáciu, kedy by dôvod plnenia dodatočne odpadol, keďže tento
dôvod (bezúročnosť a bezpoplatkovosť) podľa znenia zákona od počiatku nikdy neexistoval, a to bez
ohľadu na to, že bol v zmluve výslovne upravený.

8. Žalobcovia so žalovaným v rade 1/ uzavreli úverovú zmluvu, žalovca v rade 1/ ako dlžník a žalobkyňa

v rade 2/ ako spoludlžníčka. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka sa dohodne
písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom
dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia
sú manželia a boli manželmi aj v čase uzavretia úverového vzťahu so žalovaným a finančné prostriedky
uhrádzané v prospech žalovaného boli vyplácané z prostriedkov patriacich do ich bezpodielového

spoluvlastníctva manželov (zrážkami zo mzdy žalobcu v rade 1/, ako aj platbami platenými v hotovosti).
Preto u žalobcov je daná solidárna aktívna legitimácia preskúmavanej veci.

9. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vzniesol námietku premlčania, ktorú odôvodnil tým,
že žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú vydania súm, ktoré uhradili aj pred 05.09.2014 a ide o

nároky premlčané po uplynutí premlčacej lehoty. Na základe výzvy súdu upresnil námietku premlčania
v rozsahu 3-ročnej objektívnej premlčacej lehoty počítanej spätne ku dňu podania žaloby. K upresneniu
tejto námietky premlčania pripojil prehľad platieb, ktorý je totožný s prehľadom platieb, ktorý predložili
do spisu žalobcovia a na tomto prehľade platieb je vyznačené, že objektívna premlčania lehota je od
splátky 14.09.2013 a subjektívna premlčacia lehota od 14.04.2014. Krajský súd v Žiline uznesením č.

k. 7Co/270/2017-123 zo dňa 28. februára 2018, ktorým zrušil pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie,
usmernil súd prvej inštancie, aby vyzval žalovaného na doplnenie vznesenej námietky premlčania.
V prípade, že táto námietka bude riadne doplnená, je dôvodné z hľadiska uvedených skutkových
tvrdení, označených a predložených dôkazov vyhodnotiť, ak doplnená nebude, môže vychádzať iba
zo zisteného skutkového stavu bez toho, aby sám z vlastnej iniciatívy doplňoval skutočnosti týkajúce

sa vznesenej námietky premlčania. Teda, pokiaľ súd prvej inštancie považoval vznesenú námietku
premlčania žalovaného za neurčitú a nešpecifikovanú, mal vychádzať zo zisteného skutkového stavu
vo veci.

10. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa

oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1
OZ). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ).

11. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje 2-ročnú

subjektívnu a 3-ročnú, resp. 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že
ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte
plynie druhá premlčacia doba. Pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky
premlčania,premlčanéprávonemožnooprávnenémupriznať.Objektívnapremlčaciadobazačínaplynúť
od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či

oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň,
keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor bezdôvodne
obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr ako vzniklo, ani
subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Z uvedeného vyplýva, žedĺžka objektívnej premlčacej doby nemôže byť nikdy prekročená, a to ani v prípade, ak by subjektívna
doba mala ešte plynúť, prípadne ak plynúť nezačala. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného
obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové

okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď
nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu
na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k
záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie
je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (rozhodnutie

NS SR 1Cdo 67/2011).

12. Splnenie podmienok ustanovenia § 107 ods. 1, 2 OZ nie je možné v každom spotrebiteľskom spore
vyhodnocovať rovnako. Naopak je nutné v každom súdenom prípade ich vyhodnotiť osobitne, podľa
skutkových okolností zistených v tom-ktorom prípade.

13. Vo vzťahu k začiatku subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka znalosť skutkových okolností je skutočnosťou, s ktorou je potrebné sa vysporiadať za účelom
zistenia začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. Teda v prípade subjektívnej premlčacej doby je
jej začiatok viazaný na skutočnú vedomosť oprávneného (spotrebiteľa) o tom, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila. Teda oprávnená osoba musí nadobudnúť

vedomosť o týchto skutočnostiach. V preskúmavanej veci je možné ustáliť, že žalobcovia sa o vzniku
bezdôvodného obohatenia a kto sa na ich úkor obohatil, dozvedeli rozsudkom Okresného súdu Martin
sp. zn. 10C/60/2015 zo dňa 01.07.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.10.2015. Ako vyplýva
z tohto rozsudku, žalobcovia uhrádzali finančné prostriedky v prospech žalovaného a až na základe
rozhodnutia v tejto veci, keď bolo vyslovené, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú žalobcovia

uzatvorili so žalovaným, je nutné považovať za zmluvu bez poplatkov a bez úveru, následne začali
vo veci konať a podali žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia. Z takéhoto správania žalobcov je
možnéustáliť,žepriuzatváranízmluvyoúverenemohlimaťvedomosť,žeplnenímnadposkytnutúistinu
bude dochádzať k bezdôvodnému obohateniu na ich úkor v prospech žalovaného, keď títo plnili svoje
povinnosti zo zmluvy o úvere a až následne v inom konaní pred súdom zistili, že v danej spotrebiteľskej

zmluve platí zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Žalobcovia sa teda skutočne dozvedeli
o bezdôvodnom obohatení až právoplatnosťou vyššie uvedeného rozsudku Okresného súdu Martin.
Teda pri subjektívnej premlčacej dobe je vždy nevyhnutné skúmať subjektívny moment, kedy sa
oprávnená osoba dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto sa na jej úkor obohatil. Na základe toho
v preskúmavanej veci je možné ustáliť, že subjektívna premlčacia 2-ročná doba začala plynúť dňa

08.10.2014 a keďže žaloba bola podaná dňa 05.09.2016, táto bola podaná v rámci 2-ročnej premlčacej
doby.

14. Ako už bolo vyššie konštatované, prípade bezdôvodného obohatenia v ustanovení § 107
Občianskeho zákonníka je stanovená kombinovaná premlčacia doba tak subjektívna, ako aj objektívna.

Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu fakticky došlo,
a to bez ohľadu na to, či oprávnený sa o tomto bezdôvodnom obohatení dozvedel. Z prehľadu prijatých
platieb v prospech žalovaného vyplýva, že žalobcovia poskytnutú istinu žalovaným (1.284,25 €) splnili
splátkou dňa 08.08.2012. Nakoľko však v danom prípade bola žaloba podaná na súde dňa 05.09.2016,
všetky splátky uhradené od 08.08.2013 do 05.09.2013 sú premlčané v objektívnej 3-ročnej premlčacej

dobe, a preto v tejto časti (966,30 €) nebolo možné žalobe vyhovieť. Na námietku premlčania je súd
povinný prihliadnuť. Splátky uhradené žalobcami žalovanému od 06.09.2013 do 14.10.2014 súd priznal
a zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia (1.100,18 €) v prospech žalobcov v rade
1/ a 2/ spoločne a nerozdielne, nakoľko v tejto časti splátky neboli premlčané v objektívnej 3-ročnej
premlčacej dobe.

15. Okolnosti, za ktorých sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov sú uvedené
priamo v zákone (vo vzťahu k prejednávanému prípadu ZoSÚ). Odvolací súd sa nestotožnil s
argumentáciou žalobcov, že v prejednávanom spore plynie 10-ročná objektívna premlčacia doba,
nakoľko úmysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie neuvedením podstatných náležitostí v

úverovej zmluve preukázaný nebol. Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje,
preto pri posúdení úmyslu žalovaného je potrebné vychádzať z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v
trestnom práve. Podľa § 15 Trestného zákona je zavinenie budované na dvoch zložkách - vedomostnej
a vôľovej. Podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy a nepriamy. O priamy úmysel pribezdôvodnom obohatení podľa OZ ide vtedy ak ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil vedel, že
svojim konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne, že ho získať chcel. O nepriamy úmysel ide
ak ten, kto sa na úkor iného obohatil vedel, že svojim konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a

pre prípad, že sa tak stane bol s takýmto následkom uzrozumený. Na preukázanie úmyslu žalovaného
získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia žalobcov o zaužívaní praxe žalovaného pri
uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale je nutné v každom jednotlivom konkrétnom prípade s poukazom
na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia
na základe takejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň mohol byť uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne

obohacuje. Žalovaný uzavrel so žalobcami zmluvu o spotrebiteľskom úvere kde sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Je nesporné, že žalovaný skutočne
chcel získať na základe zmluvy o úvere odplatu vo forme poplatku a úrokov za poskytnutý úver, ale táto
skutočnosťeštesamaosebenepreukazujejehoúmyselzískaťbezdôvodnéobohatenie.Napreukázanie
úmyslu žalovaného nepostačuje konštatovanie o dlhoročnej zaužívanej praxi žalovaného v oblasti

spotrebiteľských zmlúv, resp. vedomosť žalovaného, že viaceré nároky uplatnené voči spotrebiteľom
boli v dôsledku súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv vyhlásené súdom za neplatné, prípadne úvery
poskytnuté spotrebiteľom vyhlásené za bezúročné a bez poplatkov. Aby mohol súd objektívne zhodnotiť
vedomostnú zložku úmyslu žalovaného bezdôvodne sa obohatiť, potreboval by osobitne posúdiť
okolnosti uzatvárania každej úverovej zmluvy a preukázať, že žalovaný si bol v čase ich uzavretia

vedomý skutočnosti, že sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohacuje. V prejednávanej veci žalobcovia
relevantne nepreukázali, že by v čase uzavretia zmlúv existoval úmysel žalovaného, ktorý by smeroval
k bezdôvodnému obohateniu.

16. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako

najvyššej súdnej autority z uznesenia sp. zn. 1Cdo 238/2017 zo dňa 18.10.2018, v ktorom uviedol,
že „samotné všeobecné skutočnosti (fakty) o profesionálnom podnikateľskom postavení nebankových
subjektov v oblasti poskytovania úverov a doterajšia súdna prax týkajúca sa ochrany spotrebiteľov v
obdobných prípadoch samé o sebe nemôžu bez ďalšieho zakladať nepriamy úmysel nebankového
subjektu (veriteľa)“.

17. Vzhľadom na uvedené okolnosti dospel odvolací súd k záveru, že nie je možné v danej veci aplikovať
na beh plynutia premlčacej doby 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu.

18. Odvolací súd teda v danom prípade konštatuje, že 3-ročná objektívna premlčacia doba na vydanie

bezdôvodného obohatenia uplynula pri splátkach uskutočnených pred dňom 06.09.2013, nakoľko
žalobcovia žalobu na súde podali dňa 05.09.2016. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania žalobného
návrhu, t. j. dňa 05.09.2016, nedošlo k uplynutiu 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby a nedošlo k
premlčaniu v objektívnej 3-ročnej premlčacej dobe splátok odo dňa 06.09.2013 do 08.10.2015 v celkovej
hodnote 1.100,18 €.

19. Vzhľadom na to, že na dôvodne vznesenú námietku premlčania je súd povinný prihliadnuť a
premlčaný nárok nemôže priznať, podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalovaného zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom v rade 1/ a 2/ v celkovej výške
1.100,18€konštatujúc,ževtomtorozsahunedošlokpremlčaniubezdôvodnéhoobohateniaavozvyšnej

časti 966,30 € spolu s príslušenstvom zamietol, nakoľko dospel k záveru, že v tejto časti bola žalovaným
dôvodne vznesená námietka premlčania, a to v objektívnej premlčacej dobe.

20. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia vyzvali žalovaného listom zo dňa 23.03.2016, ktorý bol
podľa potvrdenia pošty doručený žalovanému dňa 31.03.2016, aby vydal bezdôvodné obohatenie, a to

do 10 dní od doručenia tohto listu. Keďže si žalovaný prevzal výzvu dňa 31.03.2016, lehota na plnenie
mu uplynula dňa 10.04.2016 a nasledujúcim dňom 11.04.2016 sa dostal do omeškania s vrátením
bezdôvodného obohatenia. Preto odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. priznal žalobcom z dlžnej sumy
úrok z omeškania 5 % ročne od 11.04.2016 až do zaplatenia.

21. V prípade zmluvy o úvere, na ktorú sa uplatňuje fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti, sa táto
fikcia uplatňuje od jej uzatvorenia, t. j. nejde o situáciu, kedy by dôvod plnenia dodatočne odpadol,
keďže tento dôvod (bezúročnosť a bezpoplatkovosť) podľa znenia zákona od počiatku nikdy neexistoval.Preto žalobcovia od prvej splátky uhrádzali žalovanému istinu úveru. Z tohto dôvodu sa odvolací súd
nestotožnil so záverom vysloveným súdom prvej inštancie, že úverová zmluva neobsahovala rozpis
splátky, z ktorej by bolo zrejmé aká časť konkrétnych splátok úveru bola smerovaná na istinu úveru a

aká časť na úroky a iné poplatky, čo malo sťažiť možnosť poskytovateľa služby brániť sa uplatnením
námietky premlčania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR k
danej otázke, a to sp.zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 a sp.zn. 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.04.2018,
v ktorých sa venoval výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, podľa ktorých je zrejmá možnosť, a
tým aj nutnosť eurokonformného výkladu daného ustanovenia s poukazom na čl. 10 ods. 2 písm. h) a i)

Smernice Európskeho parlamentu Rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008, pričom pri svojej argumentácii
oba senáty Najvyššieho súdu SR reagovali aj na dovolateľkou uvádzaný rozsudok SD EÚ zo dňa
09.11.2016 vo veci C-42/15. V týchto rozhodnutiach bol vyslovený záver, že v zmluvách uzatváraných
podľazákonač.129/2010Z.z.nemožnooddodávateľovžiadať,abyvnichuvádzalipresnýrozpissplátok
po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Aj z tohto dôvodu je argumentácia súdu
prvej inštancie, že zmluva v rozpore s § 9 ZoSÚ neobsahovala členenie splátky, neadekvátna.

22. Odvolací súd má za to, že zopakovaním dokazovania a opätovne rozhodnutím vo veci (s
prihliadnutím aj na ustanovenie § 390 CSP), odstránil vytýkaný nedostatok žalovaným v odvolaní,
že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a arbitrárne, keď sa súd prvej
inštancie nevysporiadal so základnými skutočnosťami odôvodňujúci uplatňovaný nárok.

23. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na
náhradu trov konania. Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 396 ods. 2 CSP (ak odvolací súd
zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie), § 255
ods. 2 CSP (ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania právo). V preskúmavanej
veci si žalobcovia uplatnili nárok v celkovej výške 2.066,48 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% od 01.04.2016 do zaplatenia. Z tejto istiny im bola priznaná suma 1.100,18 € a úrok z omeškania
vo výške 5% od 11.4.2016 do zaplatenia, čo ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu predstavovalo istinu
190,34 € (53,18 %), čo predstavuje ich úspech. Došlo k zamietnutiu žaloby ohľadne istiny 966,30 €

spolu s úrokom z omeškania 5% od 11.4.2016 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5% z istiny
2.066,48 € od 101.04.2016 do 10.04.2016, pričom zamietnutý úrok z omeškania ku dňu rozhodnutia
odvolacieho súdu predstavoval spolu istinu 170,01 (46,82 %), čo predstavuje úspech žalovaného. Na
základe uvedeného čistý úspech žalobcov predstavuje 6,36 %. Podľa názoru odvolacieho súdu úspech
žalobcov bol nepatrný, preto vyslovil, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)