Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marianna Hrabovecká

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617210179
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7617210179.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky U. B. nar.
X.X.XXXX bývajúcej na ul. O. Z. č. XX v G. zastúpenej advokátkou JUDr. Júliou Tomaškovičovou so
sídlom na Okružnej ul. č. 20 v Levoči proti manželovi navrhovateľky E. B. nar. X.X.XXXX bývajúcemu
na P. ul. č. X v G. zastúpenému advokátkou JUDr. Silviou Kollárovou so sídlom na Štúrovej ul. č. 29 v

Levoči v konaní o určenie manželského výživného o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Spišská Nová Ves z 1.2.2018 č.k. 13Pc/5/2017-76 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým žiadala, aby súd
zaviazal manžela prispievať na jej výživu 200 Eur mesačne a priznal jej náhradu trov konania. O trovách

konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 písm. e) a písm. f) CSP, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a zaviazal manžela povinnosťou

prispievaťjejnavýživu200Eurmesačne.Nesúhlasilasrozhodnutímsúduprvejinštancie,nakoľkonemá
za to, že úroveň manželov je v zásade rovnaká. Stará sa o obe spoločné deti a znáša náklady s tým
spojené, manžel na výživu navrhovateľky neprispieva žiadnou sumou hoci je nepochybné, že žije na
vyššej úrovni ako ona. Podľa jej názoru z vykonaného dokazovania - výsluchu účastníkov a bankového
účtu manžela jasne vyplýva, že tento vkladal na svoj účet vyššie sumy peňazí. Vytkla konajúcemu
súdu, že síce vykonal listinný dôkaz - výpis z bankového účtu manžela, z ktorého zistil, že manžel na

tento vkladal pravidelne v minulosti vyššie sumy peňažnej hotovosti, keďže pracoval na brigádach, čo
manžel taktiež poprel, avšak týmto dôkazom sa nijako bližšie nezaoberal. Zdôraznila, že manžel sa
zaevidoval na úrade práce medzi uchádzačov o zamestnanie až po prvom pojednávaní v tejto veci
18.9.2017, jeho tvrdenia o tom, že nikde nepracuje považuje za účelové a má za to, že manžel si stále
privyrába bez pracovnej zmluvy o čom svedčí aj jeho životná úroveň, ktorú navonok prezentuje. Vytkla
konajúcemu súdu, že pri rozhodovaní nevzal do úvahy dôkazy, ktoré by objasnili skutočnosť, a síce,

že tvrdenia manžela sú účelové a tento zahmlieva svoje skutočné príjmy. Týmito listinnými dôkazmi sú
vyššie spomenutá registrácia manžela na úrade práce v priebehu konania a výpis z jeho bankového
účtu, z ktorého vyplývajú vysoké vklady manžela v minulosti, ktoré síce skončili v septembri 2016, avšak
jasne preukazujú príjem manžela, ktorý poprel. Poukázala na to, že na pojednávaní 12.9.2017 manžel
jasne uviedol, že tieto peniaze boli jeho brata, ktorý mu ich posielal zo zahraničia, kde pracoval, aby mu
ich manžel vkladal na svoj účet a teda poprel skutočnosť, že by mal tieto peniaze zo svojho nepriznaného

príjmu. Zdôraznila, že uznesením konajúceho súdu z pojednávania 12.9.2017 bolo manželovi uložená
povinnosť doložiť listinný dôkaz preukazujúci, že predmetné peniaze mu posielal brat zo zahraničia.Tento dôkaz však predložený nebol, a tak ho súd nevykonal a ani sa s touto skutočnosťou vo svojom
rozhodnutí nevysporiadal. V závere odvolania si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

3. K doručenému odvolaniu sa vyjadril manžel navrhovateľky, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho
konania proti navrhovateľke. Uviedol, že odvolanie navrhovateľky považuje v celom rozsahu za
nedôvodné a táto v spore neuniesla dôkazné bremeno a svoje účelové tvrdenia ničím nezdokladovala.
Zo spisového materiálu podľa jeho názoru jasne vyplýva, že konajúci súd vykonal riadne dokazovanie,

z ktorého vyplýva, že od 18.9.2017 je v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Poprad
pracovisko Levoča, nie je držiteľom motorového vozidla a ani nevlastní majetok väčšej hodnoty.
Poukázal na to, že nemá pravidelný príjem a pokiaľ pracoval, tak to bola práca na dohodu o pracovnej
činnosti s minimálnym príjmom. Zdôraznil, že žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí mu pomáhajú
pri zabezpečovaní živobytia a jeho životná úroveň nie je odlišná ani vyššia od životnej úrovne
navrhovateľky.

4. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z, Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“) na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa

§ 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v
spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre
zmenu rozsudku, v dôsledku čoho je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
c) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

8. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s

dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

9. Podľa citovaného ust. § 71 Zákona o rodine je vyživovacia povinnosť medzi manželmi súčasťou
ich vzájomného vzťahu, v dôsledku čoho je nevyhnutné na túto vzájomnú povinnosť aplikovať princípy,
ktorými je charakterizované manželstvo a ktoré sú výslovne uvedené v Zákone o rodine. Jedná sa najmä

o ust. § 18 Zákona o rodine, ktoré určuje, že obidvaja manželia majú rovnaké práva a povinnosti a sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o
deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z ust. § 19 Zákona o rodine ďalej vyplýva, že o uspokojovanie
potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov a uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti

a domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je právna povinnosť a nemožno ju považovať
za príkaz morálky. Do zákonnej úpravy sa však premietajú aj morálne princípy a sú dôležitým
korektorom aplikácie ustanovení, ktorým je vzájomná vyživovacia povinnosť manželov upravená. Z
hľadiska citovaného ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine nebude bez významu ani okolnosť, z akého
dôvodu došlo k neplneniu vyživovacej povinnosti, pretože dôvod neplnenia vyživovacej povinnosti môže

poukázať na to, či poskytnutie výživného je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi. Je povinnosťou
súduzisťovaťdôvodyneplneniavyživovacejpovinnostimedzimanželmi,pretožeprávenatomtozáklade
bude možné posúdiť či sú splnené všetky podmienky pre určenie vyživovacej povinnosti.10. Civilný mimosporový poriadok identifikuje rozsah zisťovania skutkového základu (podkladu)
rozhodnutia tak, že súd je povinný zistiť v konaniach podľa tohto zákona, akým je aj predmetné
konanie, skutočný stav veci, ktorý je mierov čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv,

povinností a právom chránených záujmov (§ 35 CMP). Pri zisťovaní skutočného stavu veci súd nie je
obmedzený zákonnou ani sudcovskou koncentráciou (§ 34 CMP). Súd je povinný vykonať aj iné dôkazy,
ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP). Dôkazné bremeno
teda má súd, a to bez ohľadu na to či konanie začal ex offo, alebo na návrh. Treba pritom zdôrazniť, že
ani v mimosporových konaniach táto procesná aktivita súdu, suplujúca pasivitu účastníkov, nemôže byť

vnímaná absolútne. Súd supluje aktivitu účastníkov vtedy a v takej miere, aká je potrebná na zistenie
skutočného stavu veci.

11. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo zastáva odvolací súd
názor, že súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil ust. § 36 CMP a nezisťoval všetky okolnosti významné
pre rozhodnutie o priznaní manželského výživného.

12. Predmetom konania je návrh navrhovateľky z 3.5.2017, ktorým sa domáhala výživy od povinného
manžela s poukazom na ust. § 71 Zákona o rodine. Výživné požaduje z dôvodu, že manžel od
odchodu zo spoločnej domácnosti, okrem platenia súdom určeného výživného na spoločné maloleté
deti, navrhovateľke inak finančne nepomáha. Navrhovateľka nemá okrem rodičovského príspevku

203,20 Eur mesačne iný pravidelný príjem a podľa jej názoru manžel pracuje ako stavebný pracovník
v Bratislave s nadštandardným príjmom, o ktorom svedčia pohyby na bankovom účte označenom
navrhovateľkou.

13. Súd prvej inštancie nevykonal dôsledné dokazovanie vo vzťahu k dôvodnosti návrhu na priznanie

manželského výživného napriek tomu, že uznesením vyhláseným na pojednávaní 12.9.2017 sám uložil
povinnému manželovi povinnosť predložiť súdu v lehote 30 dní doklady o tom, že navrhovateľkou
označené vysoké vklady na jeho bankovom účte sú peniaze, ktoré mu zasielal brat z Anglicka, ktoré
manžel následne vkladal na svoju vkladnú knižku. Z obsahu spisu vyplýva, že manžel povinnosť
uloženú súdom nesplnil a z vyjadrenie Slovenskej sporiteľne, a.s. (čl. 49 spisu) rezultuje, že výbery a

vklady na predmetnej vkladnej knižke realizoval sám manžel navrhovateľky. Uvedené bolo možné v
konaní preukázať predložením čestného vyhlásenia alebo výsluchom rodičov manžela navrhovateľky k
daným okolnostiam, o ktorých vzhľadom na výšku finančných súm mohli mať vedomosť. V odôvodnení
napadnuté rozhodnutia sa súd prvej inštancie v tejto časti obmedzil len na konštatovanie, že bude vecou
prípadného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov preukázať, ktorý z manželov a v

akých sumách počas manželstva na vkladnú knižku vkladal. Konajúci súd sa dôsledne nevysporiadal ani
tým, z akých finančných prostriedkov si zabezpečuje manžel svoje nevyhnutné životné náklady a v tomto
smere sa uspokojil iba s jeho tvrdením bez toho, aby ním uvedené okolnosti verifikoval a dokazovanie
nezameral na zisťovanie potencionálnych schopností a možností manžela, hoci ustanovenie § 75 ods.
1 vety druhej Zákona o rodine, ktoré je všeobecným ustanovením a vzťahuje sa na všetky druhy

vyživovacích povinností aj príspevkov. Preto je odvolanie navrhovateľky v tejto časti dôvodné.

14. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie dôsledne nerešpektoval ust. § 36 CMP, na zistenie
skutočného stavu veci nevykonal potrebné dokazovanie, a preto neboli preukázané ani všetky okolnosti,
ktoré sú relevantné pre rozhodnutie o návrhu na priznanie výživného, odvolací súd zrušil rozsudok podľa

§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže
rozsah dokazovania, ktoré je potrené vykonať zjavne prekračuje rámec, resp. účel odvolacieho konania.

15. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie dôsledne zistiť skutočný stav veci (súd prvej
inštancie si pripojí aj rozvodový spis účastníkov) a vykonať, resp. doplniť dokazovanie v naznačenom

smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným s prihliadnutím na eventuálne zmeny
pomerov, ktoré u účastníkov konania nastali od vyhlásenia napadnutého rozsudku, vysporiadať sa aj
s okolnosťami a tvrdeniami účastníkov, ktoré vyšli najavo v odvolacom konaní, opätovne rozhodnúť
o návrhu na priznanie manželského výživného do právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo manželstvo
účastníkov rozvedené a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim

z ust. § 220 ods. 2 CSP, teda aby jeho závery boli logicky správne, presvedčivé a spätne preskúmateľné.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci (§ 396
ods. 3 CSP).17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.