Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. júl 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/252/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616206549
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Sučanská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5616206549.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne RNDr. D. I. bývajúcej v O., zastúpenej AGM
partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, Hlavné námestie č. 3, IČO: 47258586, proti žalovaným 1/ K. C.
a 2/ D. C., obom bývajúcim v O. a zastúpenými URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici,
Skuteckého č. 17, ,IČO: 36646181, o vypratanie nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Liptovský
Mikuláš pod sp.zn. 10 C 205/2016, o dovolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline

z 26. júna 2018 sp.zn. 5 Co 129/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 17. októbra 2017

č.k. 10 C 205/2016-100 uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť v lehote 30 dní: a/ vypratať nehnuteľnosť
žalobkyne v katastrálnom území H. vedenú na liste vlastníctva č. XX ako parcela registra „C“ číslo XXX/
X - trvalé trávnaté porasty vo výmere XXX m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“), a to v časti vyznačenej vo
vytyčovacom náčrte vyhotovenom 21. marca 2016 geodetom W. B., b/ odstrániť plot nachádzajúci sa na
nehnuteľnosti žalobkyne, c/ žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd prvej
inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní bolo preukázané, že vlastníčkou nehnuteľnosti

ježalobkyňanazákladedarovacejzmluvyA.z30.júla2012ažalovaní1/,2/časťnehnuteľnostivytýčenú
v náčrte geodeta W. B. užívajú neoprávnene, preto s poukazom na ustanovenia § 126 ods. 1 a § 135c
ods. l Občianskeho zákonníka žalovaných 1/, 2/ zaviazal na vypratanie spornej časti nehnuteľnosti a
súčasne aj na odstránenie plota, ktorý na nehnuteľnosti postavili.

2. Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovaných rozsudkom z 26. júna 2018 sp.zn. 5 Co 129/2018

rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaných 1/, 2/ vypratať nehnuteľnosť a vo
výroku o nároku žalobkyne na náhradu trov prvoinštančného konania potvrdil, vo výroku o povinnosti
žalovaných 1/, 2/ odstrániť plot z nehnuteľnosti zrušil a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, ako i
s jeho právnym posúdením veci pokiaľ ide o vypratanie nehnuteľnosti žalovanými; žalovanými uplatnené
odvolacie dôvody nepovažoval za dôvodné. Odvolací súd za nesprávny považoval výrok rozsudku

súdu prvej inštancie, pokiaľ uložil žalovaným odstrániť plot nachádzajúci sa na nehnuteľnosti, nakoľko
týmto výrokom súd prvej inštancie prekročil návrh žalobkyne a prisúdil jej viac, než čoho sa podanou
žalobou domáhala, pričom nejde o prípad v zmysle § 216 ods. 2 CSP; preto v tejto časti rozsudok
prvoinštančného súdu zrušil.

3. Žalovaní 1/, 2/ proti potvrdzujúcemu výroku uvedeného rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie

s tým, že dovolanie je prípustné podľa ustanovení § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. a/ Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V dovolaní uviedli, že súd porušil ich právo na spravodlivé súdnekonanie tým, že rozhodnutia súdov sú nepreskúmateľné a ohľadne vypratania nehnuteľnosti z dôvodu
neurčitosti výroku aj nevykonateľné, ako i že spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Žiadali
rozsudky súdov oboch nižších inštancií v časti vypratania nehnuteľnosti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie zamietnuť, rozhodnutia súdov považovala za
vecne správne a žalovanými uvedené dovolacie dôvody za neopodstatnené.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§
429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451
ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

6. Žalovaní vyvodzujú prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, podľa ktorého
dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere
6.1. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor

dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je
výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (3 Cdo 41/2017,
3 Cdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017, 8 Cdo 73/2017). Dovolací súd preto skúmal, či došlo k dovolateľom
namietanej procesnej vade.
6.2. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP, sú

a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
6.3. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.
6.4. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných
do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti

na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).
Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu
činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné
rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
6.5. Pokiaľ žalovaní namietali, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, dovolací súd

poukazuje na to, že už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor, že
nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť
bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok
prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci.
6.6. Na podstate zásady, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) inú vadu konania (teda

nie zmätočnosť), zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a

dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska
nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne.
6.7. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska
R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých(extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie,alebokeďsavyskytli„vadynajzákladnejšejdôležitostipresúdnysystém”(pozriSutyazhnik

protiRusku,rozsudokzroku2009),prípadneakdošlokvadetakzásadnej,žemalazanásledok„justičný
omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací
súd citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery; vysvetlil tiež dôvody,
so zreteľom na ktoré považoval za nedôvodné odvolacie námietky žalovaných. Podľa dovolacieho
súdu má odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu náležitosti v zmysle § 220

CSP a žalovaní neopodstatnene namietajú jeho nepreskúmateľnosť. Odvolací súd zrozumiteľným a
jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho postup, vo vzájomnej
súvislosti s konaním a rozsudkom prvoinštančného súdu, nemožno považovať za zjavne neodôvodnený
alebo arbitrárny, teda v danom prípade odvolací súd procesne nekonal spôsobom zmätočným, ktorý by
mal za následok vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Za procesnú vadu konania podľa § 420
písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv

dovolateľov.

7. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalovaných nie je podľa § 420 písm.
f/ CSP prípustné.

8. V danom prípade dovolatelia vyvodzujú prípustnosť svojho dovolania aj z ustanovenia § 421 ods. 1
písm. a/ CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu.

8.1. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, musí mať
zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade
nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou
riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj

procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť
o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.
Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo
k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi
posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná

v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným,
určitým a zrozumiteľným spôsobom).
8.2. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je charakteristický „odklon“ jej
riešenia, ktoré zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o
situáciu, v ktorej dovolací súd už určitú právnu otázku vyriešil, rozhodovanie jeho senátov sa ustálilo

na zvolenom riešení tejto otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Najvyšší súd k tomu v rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 6/2017 (podobne
tiež napríklad v rozhodnutiach sp.zn. 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 235/2016, 4 Cdo 95/2017, 6 Cdo 123/2017
a 7 Cdo 140/2017) uviedol, že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/
CSP, by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil

odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho
súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“.
8.3. Sama polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie
správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky

významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Ak dovolateľ v dovolaní,
prípustnosť, ktorého vyvodzuje z§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP, nevymedzí právnu otázku a neoznačí
ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil,
dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené.
V takom prípade nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach (o tom,

ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli). Ak by postupoval
inak, rozhodol by bez relevantného podkladu. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky a bez
konkretizovania podstaty odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, nemôže najvyšší súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnychotázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým „suplovať“ aktivitu
dovolateľa (advokáta, ktorý spísal dovolanie a zastupuje dovolateľa), z vlastnej iniciatívy vyhľadávať
všetky rozhodnutia dovolacieho súdu, týkajúce sa danej problematiky a následne posudzovať, či sa

odvolací súd odklonil od názorov v nich vyjadrených; v opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil
procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum, priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii
právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) účelu ustanovenia
§ 421 ods. 1 CSP (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič
M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK 2016, str. 1382 a tiež 3 Cdo 28/2017,

4 Cdo 95/2017, 7 Cdo 140/2017, 8 Cdo 50/2017, 8 Cdo 78/2017).

9.Vdanomprípadežalovaní,zastúpeníkvalifikovanýmprávnymzástupcom,vdovolanínekonkretizovali
právnu otázku ani neoznačili konkrétne rozhodnutia dovolacieho súdu vyjadrujúce právne názory, v
ktorých by sa dovolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

10. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie žalovaných odmietol, a to sčasti podľa § 447
písm. c/ CSP, sčasti podľa § 447 písm. f/ CSP.

11. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 vo výroku vo veci samej a
pomerom hlasov 2 : 1 vo výroku o trovách dovolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.