Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. máj 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/249/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114216500
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7114216500.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov

JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu D.. J. Q., Z.É. XX.X.XXXX, bývajúceho
v A., P. X, zastúpeného JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Urbánkova 6,
proti žalovaným: 1. P. E., Z. X.X.XXXX, bývajúcej v K., P. O. X, zastúpenej JUDr. Martinom Slúkom,
advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 41, 2. J. X., narodenému XX.X.XXXX,
bývajúcemu v K. Š., Ž. X, o neplatnosť výpovede nájomcu z nájmu bytu, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 2C/36/2014-157 zo dňa 21.11.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou
sa voči žalovaným domáhal určenia, že výpoveď z nájmu bytu č. 6, nachádzajúceho sa na 3. poschodí
bytového domu na Mlynskej ulici č. 1 v Košiciach, súpisné číslo 104, zapísaného na LV č. 10828,
vedeného Správou katastra Košice, katastrálny úrad Košice, okres Košice I, katastrálne územie Stredné
mesto je neplatná. Priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalobcovi s
tým, že o konkrétnej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že so žalovanými uzavrel dňa 18.11.2013 Zmluvu o spoločnom nájme
bytu, ktorého je vlastníkom. Nájom bol dojednaný na dobu určitú od 1.12.2013 do 30.11.2014, výška
nájomného predstavovala 900 € mesačne a mesačná záloha na služby spojené s nájmom bytu 150 €.
Pri podpise zmluvy bola nájomcami uhradená kaucia vo výške 900 €. Pre prípad hrubého porušenia
alebo opakovaného nedodržovania záväzkov druhou stranou dojednali si účastníci zmluvy možnosť
ukončiť nájomný vzťah i pred uplynutím doby nájmu písomnou výpoveďou v 30 dňovej výpovednej

lehote, ale aj možnosť výpovede bez udania dôvodu v 90 dňovej výpovednej lehote. Dňa 25.3.2014 bola
žalobcovi zaslaná výpoveď nájomnej zmluvy žalovanými z dôvodu nevyhovujúceho stavu predmetnej
nehnuteľnosti na užívanie, a to s poukazom na zápach a dym, ktorý sa mal do bytu každodenne vo
večerných hodinách šíriť z komína nachádzajúceho sa pod úrovňou strešných okien. Žalobca uviedol,
že tieto dôvody sa nezakladali na pravde, išlo len o účelové jednanie žalovaných, ktorí neboli schopní
uhrádzať dojednané nájomné, o čom svedčí aj spôsob konania žalovaných, ktorí byt opustili bez toho,
že by bol vyhotovený písomný protokol o jeho odovzdaní, nebol vykonaný odpočet meračov energií,

nebol skontrolovaný stav preberanej nehnuteľnosti a jeho zariadenia, a ani kľúče neboli žalobcovi ako
prenajímateľovi odovzdané, ale len ponechané v poštovej schránke. Keďže nebol naplnený dôvod
na odstúpenie od zmluvy, žalovaný považuje výpoveď z nájomnej zmluvy , ktorá mu bola zaslaná
elektronickými prostriedkami za neplatnú z dôvodu nezachovania písomnej formy, pretože toto podanienebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Keďže nájomný vzťah mal trvať do 30.11.2014
a nebol platnou výpoveďou ukončený, žalovaní boli povinní naďalej uhrádzať dojednané nájomné.
Podanie označené ako výpoveď z nájmu, doručené žalobcovi vo forme e-mailu je neplatné aj z dôvodu

nedodržania zákonnej trojmesačnej výpovednej lehoty v zmysle § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
ktorá by plynula v prípade platnej výpovede od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
bola prenajímateľovi výpoveď doručená. Keďže Občiansky zákonník (OZ) neobsahuje ustanovenie,
ktorým by bola riešená otázka výpovede nájomnej zmluvy bytu zo strany nájomcu, ale rieši iba možnosť
výpovede zo strany prenajímateľa, je potrebné, a v tomto prípade nutné použiť analógiu v zmysle § 853

OZ, pričom dĺžka výpovednej lehoty uvedená v § 710 ods. 3 OZ má kogentnú povahu a nemožno ju
dojednať dohodou zmluvných strán v kratšej lehote ako ustanovuje zákon. Napriek tomu, že žalobca
vyzval žalovaných na plnenie zmluvných povinností z dôvodu neplatnej výpovede písomnými výzvami,
ku dňu podania žaloby bola výzva adresovaná žalovanému v 2. rade vrátená, že adresát je neznámy
a žalovaná v 1. rade na výzvu nereagovala. V podaní zo dňa 6.6.2016 žalobca súdu navrhol rozšírenie
žalobného návrhu o nárok na dlžné nájomné vo výške 9.000 € a mesačné zálohy na služby spojené

s nájmom bytu vo výške 1.178,24 € s príslušenstvom, ktorý odôvodnil tým, že žalobca so žalovanými
uzavrel zmluvu o spoločnom nájme predmetného bytu, ktorého je vlastníkom, bola dojednaná výška
nájomného, ale aj mesačné zálohy na služby spojené s nájmom bytu, ako je už vyššie uvedené. Spolu
išlo o platbu 1.050 € mesačne, pričom pri odovzdaní bytu bola nájomcami zložená kaucia vo výške 900
€. Keďže v priebehu konania o neplatnosť výpovede Zmluvy o nájme bytu, teda po podaní žaloby

došlo k uplynutiu doby, na ktorú bola Zmluva o nájme bytu uzavretá, teda do 30.11.2014, nájom bytu
dohodnutý na určitý čas zanikol v zmysle ustanovenia § 710 ods. 2 OZ uplynutím času. Žalobca preto
požaduje dlžné nájomné za mesiace február 2014 až november 2014 vo výške 9.000 €, lebo nájomné
za mesiac december 2013 bolo uhradené pri podpise zmluvy v plnej výške a nájomné za mesiac január
splatné do 30.12.2013 na toto dlžné nájomné započítal kauciu vo výške 900 €, ktorá bola žalovanými

pri prebratí bytu uhradená.

3. Popri dlžnom nájomnom žalobca uplatnil voči žalovaným aj mesačné zálohy na služby spojené s
nájmom bytu, ktoré boli dojednané vo výške 150 € mesačne. Z mesačných záloh na ktoré by mal žalobca
v zmysle zmluvy o nájme nárok, či v konaní uplatnil sumu 1.178,24 €, v sume v celkovej výške 1.328,24

€ náklady spojené s nájmom bytu za mesiac január 2014 a november 2014 zohľadnil fakt, že predmetná
nehnuteľnosť nebola nikým po odchode žalovaných využívaná, za mesiac december 2013 bola záloha
uhradená v rámci nájmu za mesiac december 2013. Suma na dlžných zálohách za služby spojené s
nájmom bytu vo výške 1.428,24 € pritom pozostávala z položiek: 922,90 € za spotrebu plynu, 71,20
€ voda, 334,14 € elektrina. Zo sumy 1.178,24 € za dlžné mesačné zálohy uplatnil si žalobca úroky z

omeškania od podania návrhu, t.j. od 6.6.2016 do zaplatenia.

4. Okresný nepripustil uznesením č.k. 2C/36/2014-127 zo dňa 20.6.2016 návrh žalobcu na zmenu
žaloby, lebo mal za to, že ani v prípade doplnenia dokazovania výsledky konania by nemohli byť použité
na rozhodnutie o pôvodnom nároku.

5. Žalovaní sa vyjadrili k svojej žalobe tak, že súd by mal posúdiť neexistenciu naliehavého právneho
záujmu na predmetnej určovacej žalobe. Na žalobe totiž v aktuálnom znení neexistuje naliehavý právny
záujem z toho dôvodu, že najneskôr 30.11.2014 nájomná zmluva určite bez ohľadu na akékoľvek iné
argumenty ukončila svoju platnosť. Týmto dňom teda musel zaniknúť aj naliehavý právny záujem na

určení neplatnosti výpovede predmetnej nájomnej zmluvy, lebo od tohto dňa neexistuje ani žiaden
záujem na ďalšom trvaní predmetného nájomného vzťahu. Žalovaní sa však vyjadrovali aj k dôvodu
predčasného ukončenia nájmu a to tým, že predmetný nájomný vzťah so žalobcom ukončil jednostranne
z dôvodu, že prenajatý byt trpel závažnými hygienickými zdravotnými závadami. Z obsahu predmetnej
výpovede z nájmu bytu vyplýva, že po právnej stránke nešlo o výpoveď zmluvy o nájme bytu zo dňa

18.11.2013,akobysamohlojaviťzoznačeniatohtoprávnehoúkonu,aleišlooodstúpenieodpredmetnej
zmluvy podľa § 679 ods. 1,2 OZ. V tejto súvislosti poukázali na ust. § 35 ods. 2 OZ, podľa ktorého právne
úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa
vôletoho,ktoprávnyúkonurobilaktátovôľaniejevrozpore.Vodôvodnenísvojhoodstúpeniaodzmluvy
totiž poukázali okrem iného aj na čl. III ods. 5 predmetnej zmluvy, kde si zmluvné strany dojednali, že

v prípade, že sa predmetný byt stane nespôsobilým na užívanie bez zavinenia zmluvných strán, bude
zmluva ukončená bez ďalších nárokov jednej alebo druhej zmluvnej strany. Žalovaní teda bez pochyby
prejavili vôľu ukončiť predmetný nájomný vzťah práve podľa § 679 ods. 1 a 2 veta prvá OZ. Žalobca súdu
uviedol(ajpovyjadrenížalovaných),žepodľajehonázoruvovecijedanýnaliehavýprávnyzáujem,ktorýje daný jeho právnou neistotou vo vzťahu k posúdeniu otázky zániku zmluvného vzťahu so žalovanými.
Bez meritórneho rozhodnutia o platnosti alebo neplatnosti výpovede žalovaných z nájmu bytu, o ktorom
môže rozhodnúť iba súd, žalobca nemôže realizovať ďalšie právne kroky vo vzťahu k osobitnej žalobe

o nárokoch žalobcu na dlžné nájomné a služby spojené s nájmom bytu. Naliehavý právny záujem a
stav právnej neistoty žalobcu tak trvá i naďalej bez uplynutia doby nájmu. Zároveň žalobca upresnil petit
žaloby tak, že žiadal určiť, že výpoveď zo dňa 25.3.2014, ktorou žalovaní vypovedali zmluvu o nájme
je neplatná.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie, vec právne posúdil podľa § 80 O.s.p., za použitia ust. § 470 ods. 1
CSP, § 137, § 217 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť.

7. Poukázal na to, že z hľadiska procesného základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie je
skutočnosť, že žalobca má za požadovanom určení naliehavý právny záujem, pričom jeho existenciu
musí v konaní preukázať a naliehavý právny záujem musí existovať a byť preukázaný nielen v čase

začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený. Nedostatok naliehavého záujmu
na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej
merite.Súdvdanomprípadeskúmalexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmužalobcunapožadovanom
určení v úzkej súvislosti s právnou úpravou nájomnej zmluvy a nájomného vzťahu v čase vyhlásenia
rozhodnutia. Dospel k záveru, že v prípade vyhovenia žaloby by malo dôjsť k obnoveniu právneho

stavu bez podaním a uplatnením výpovede z nájmu nájomcami, t.j. žalovanými. Prihliadnuc však
na tú skutočnosť, že nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, t.j. do 30.11.2014 súd má za
to, že žalobcovo právne postavenie z hľadiska ďalšieho trvania nájomnej zmluvy by sa v prípade
vyhoveniažalobyoprotistavu,akbyžalobevyhovenénebolonezmeniloazostalobyvpodstaterovnaké,
keďže nájomný vzťah uplynutím času zanikol. Súd napokon dodal, že počas konania z vykonaného

dokazovania vyšlo najavo, že žalovaní skutočne neuhrádzali po uzavretí nájomnej zmluvy okrem platieb
uhradených pri samotnom podpise nájomné, ani mesačné zálohy, a preto podľa názoru súdu sa žalobca
mohol domáhať už v čase podania žaloby v tejto veci uvedených plnení žalobou na splnenie povinnosti.
Preto z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu u žalobcu na požadovanom určení súd
prvej inštancie žalobu zamietol. V závere konštatoval, že podľa zaužívanej judikatúry už nemusí dávať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový stav a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 225 ods. 1, 262 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným priznal

proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške, pričom o sume náhrady rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov, že
pre nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia došlo procesným postupom súdu prvej inštancie k

porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.
Uviedol, že svojou žalobou podanou na súd požadoval určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu danej
mu ako prenajímateľovi zo strany žalovaných ako nájomcov. V priebehu konania totiž uviedol, že
dôvody uvedené vo výpovedi z nájomnej zmluvy sa nezakladali na pravde, skutočným dôvodom bolo len
účelové jednanie žalovaných, ktorí z finančných dôvodov neboli schopní uhrádzať dojednané nájomné

a v danom prípade nebol naplnený ani dôvod na odstúpenie od zmluvy podľa § 679 ods. 1 a 2 OZ.
Poukázal na znenie § 710 ods. 1 OZ, ale aj § 40 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 OZ. V zmysle týchto ustanovení
považoval žalobca podanie žalovaných označené ako výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 25.3.2014,
ktorá mu bola zaslaná elektronickými prostriedkami za neplatnú z dôvodu nezachovania písomnej formy,
pretože toto podanie nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Nájomný vzťah uzavretý

na dobu určitú, t.j. do 30.11.2014 teda nebol výpoveďou ukončený, trval, a preto boli žalovaní naďalej
povinní uhrádzať dojednané nájomné. Ďalej žalobca v odvolaní uvádzal obdobné argumenty ako v
priebehu konania, podľa ktorých by výpoveď z nájomnej zmluvy, doručená mu zo strany žalovaných,
mala byť neplatná. Poukázal na to, že v priebehu konania sa domáhal ďalšieho nároku, a to peňažného
plnenia vyplývajúceho z povinností žalovaných, ku ktorým sa zaviazali v nájomnej zmluve a uplatnil si aj

úrokyzomeškaniavzmyslevl.nar.SRč.87/1995Z.z..Spojenienárokovourčenieneplatnostivýpovede
z nájmu a nárokov na dlžné nájomné a platby spojené s nájmom bytu odôvodnil žalobca tým, že spolu
skutkovo súvisia, týkajú sa tých istých účastníkov, a teda ide o premietnutie zásady hospodárnosti
konania v prejednávanej veci. Alternatívne, pre prípad, že konajúci súd bude mať za to, že rozšíreniežaloby by výrazne presiahlo doterajšie dokazovanie o pôvodnej žalobe, navrhol tento nárok vylúčiť na
samostatné konanie. Naďalej zotrval na názore, že bez meritórneho rozhodnutia súdu o otázke platnosti
alebo neplatnosti výpovede žalovaných z nájmu bytu, o ktorej môže rozhodnúť iba súd, žalobca nemôže

realizovať ďalšie právne kroky vo vzťahu k osobitnej žalobe o nárokoch žalobcu na dlžné nájomné a
služby spojené s nájmom bytu. Naliehavý záujem na takomto určení teda naďalej trvá. Poukázal na to,
že pre prípad, že by jeho súd podanie zo dňa 8.7.2016 subsumoval pod rozhodnutie o návrhu žalobcu na
rozšírenie žaloby, ktorého súčasťou bolo aj upresnenie petitu žaloby o ktorom rozhodol tak, že rozšírenie
nepripustil a tak upresnenie petitu neumožnil, žalobca podal nové podanie a upresnil pôvodnú žalobu

tak, že žiadal, aby súd určil, že výpoveď zo dňa 25.3.2014, ktorou žalovaní v 1. a 2. rade vypovedali
so žalobcom zmluvu o nájme zo dňa 18.11.2013, ktorej predmetom bol byt č. 6, nachádzajúci sa na 3.
poschodí bytového domu na Mlynskej ulici č. 1 v Košiciach, súpisné č. 104, zapísané na LV č. 10828,
vedený Správou katastra Košice, Katastrálny úrad Košice, okres Košice I, kat. úz. Stredné mesto zo
dňa 25.3.2014, je neplatná. Poukazoval na to, že pokiaľ zmluva o nájme bola dohodnutá písomne, musí
byť aj písomne vypovedaná, pretože podanie označené ako výpoveď bolo podané len elektronickými

prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu, a teda nebola zachovaná písomná forma. Súd
prvej inštancie tým, že nepripustil zmenu žaloby, a teda neumožnil rozhodnúť vec v rámci jedného
konania o všetkých vzájomných nárokoch z nájomnej zmluvy, vec nesprávne právne posúdil a na druhej
strane v otázke nepripustenia zmeny žaloby konal jednoznačne nehospodárne. Ako nehospodárny
možno hodnotiť aj postup súdu z hľadiska odročenia prvého pojednávania vo veci a nariadenia ďalšieho

pojednávania, keď mal za to, že v danej veci nie je naliehavý právny záujem žalobcu. Týmto postupom
došlo k navyšovaniu trov konania, ktoré by inak nevznikli. Požiadal taktiež o vyslovenie predbežného
právneho názoru v priebehu konania, pričom súd na túto požiadavku nereagoval. Podľa názoru žalobcu,
vysloveného v odvolaní, rozsudok súdu prvej inštancie možno hodnotiť ako rozhodnutie bez náležitého
odôvodnenia, pretože súd sa nevysporiadal so všetkými špecifickými okolnosťami prípadu a námietkami

strán sporu. Takýmto postupom súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Vzhľadom k
uvedeným dôvodom požadoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

10. Žalovaná v 1. rade sa k odvolaniu písomne vyjadrila. Poukázala na to, že napadnutým rozsudkom

sa súd prvej inštancie nijako neodklonil od existujúcej judikatúry súdov, ale naopak rozhodol v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Neodklonil sa ani od rozhodnutia
NS SR sp.zn. 5 Cdo 31/2011 zo dňa 6.12.2012, práve naopak odôvodnenie tohto rozhodnutia len
potvrdzuje správnosť právneho posúdenia v danej veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa v
rozsudku vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie podstatnými skutkovými a právnymi skutočnosťami,

rozhodnutie teda vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, je riadne odôvodnené, je
preskúmateľné a ako také ho navrhla odvolaciemu súdu potvrdiť a uplatnila si náhradu trov odvolacieho
konania. Naďalej zotrvala na presvedčení, že na žalobnom výroku o určenie neplatnosti výpovede
predmetnej nájomnej zmluvy nie je daný naliehavý právny záujem, ako to správne právne posúdil
súd prvej inštancie. Poukázala aj na to, že žalobca bezdôvodne napáda nepripustenie zmeny žaloby,

o nepripustení bolo právoplatne rozhodnuté a toto napádanie je irelevantné v rámci odvolania vo
veci samej. Sám žalobca uviedol, že aktuálne na Okresnom súde Košice I vedie konanie pod sp.zn.
36C/200/2016 o úhradu nájomného a platieb spojených s užívaním bytu, čo je totožný predmet sporu,
o ktorý sa v rámci zmeny žaloby žalobca domáhal v tomto konaní, teda tieto skutočnosti samé o sebe
preukazujú, prečo tu už neexistuje naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, ak sa paralelne už

prejednáva súvisiaca žaloba naplnenie.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených

odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený
na Krajskom súde v Košiciach dňa 17. mája 2018, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219
ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.

12. Žalobca použil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP. Odvolací dôvod podľa

§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu
zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jehoprocesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne
odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením §

220 ods. 2,3 CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri
aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho

interpretoval na daný prípad.

13. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania
najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by
na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité
zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil
skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny

právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne
odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.

14. Odvolacie námietky odvolateľa boli v hlavnom bode už predmetom dokazovania pred súdom prvej
inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti

uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne
správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že
vecne správne a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku súdu prvej inštancie,
s ktorými dôvodmi sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Na doplnenie s
zvýraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza:

16. Právna teória vykladá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo
nie je tak, že je daný vtedy, ak vyhovujúcim určujúcim výrokom možno odstrániť právnu neistotu alebo
ohrozenie práva. Naliehavosť sa pritom chápe tak, že musí mať určitú intenzitu, čo sa prejaví tak, že
rozsudok bude podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná vtedy, ak má žalobca

k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby
vyplýva, že naliehavý právny záujem v zásade absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie
povinnosti. Je to tak v prípade, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy
už došlo k jeho porušeniu. Naliehavý právny záujem musí preukazovať žalobca.

17. Námietky žalovaného v odvolaní, že bez meritórneho rozhodnutia súdu o otázke platnosti alebo
neplatnosti výpovede žalovaných z nájmu bytu, o ktorej môže rozhodnúť iba súd, žalobca nemôže
realizovať ďalšie právne kroky vo vzťahu k osobitnej žalobe o nárokoch žalobcu na dlžné nájomné a
služby spojené s nájmom bytu neobstoja. Žalobca sa mohol domáhať žalobou od žalovaných plnenia už
pri nezaplatení nájomného a zálohy na služba hneď ďalší mesiac po daní výpovede, pričom by sa súd

na jeho námietku prejudiciálne zaoberal platnosťou či neplatnosťou výpovede z nájmu bytu. Odvolací
súd nepreskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne nepripustenia zmeny žaloby, odvolanie
proti uzneseniu nebolo podané a napokon nie je ani proti takémuto rozhodnutiu prípustné (§ 202 ods.
3 písm. f/ O.s.p. účinného v čase rozhodovania, ale i § 357 CSP). Keďže v priebehu sporu nájomný
vzťah na základe predmetnej nájomnej zmluvy dohodnutej na určitý čas uplynutím tohto času zanikol,

nie je daný naliehavý právny záujme na žalobcom požadovanom určení neplatnosti. V tejto súvislosti
poukazuje odvolací súd i na známu judikatúru (Z IV, s. 705).18. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, napokon, žalobca v odvolaní osobitne proti
tomuto výroku relevantné námietky neuviedol.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení
s § 225 ods. 1 CSP. Žalobca nebol so svojím odvolaním úspešný, preto majú úspešní žalovaní proti
nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).