Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/103/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212206648
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6212206648.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu Slovenská republika,
zastúpená Finančným riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 42 499 500, proti žalovaným 1/ M. N., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom O. XXX/X, XXX XX
Z. C., a 2/ T.. M. N., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom O. XXX/X, XXX XX Z. C., obidvaja žalovaní
právne zastúpení Mgr. Alanom Zvarom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom so sídlom SNP
1/A, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie 55.773,10 Eur, na základe odvolania žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 1C/101/2012-337 zo dňa 12. 02. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
14.886,55 Eur v mesačných splátkach po 500,- Eur, počnúc mesiacom marec 2013, vždy do 20. dňa
v mesiaci (prvý výrok) m e n í tak, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 14.886,55 Eur
v mesačných splátkach po 500,- Eur, splatných po právoplatnosti tohto rozhodnutia, vždy do 20. dňa v
mesiaci s tým, že v prípade riadneho a včasného nezaplatenia čo i len jednej splátky sa stáva zročným
celé peňažné plnenie.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
40.886,55 Eur, v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok) a vo výroku o trovách konania
(tretí výrok) p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1 Okresný súd Veľký Krtíš ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“
event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 12. 02. 2013 uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 14.886,55 Eur v mesačných splátkach po 500,- Eur, počnúc mesiacom marec 2013,

vždy do 20. dňa v mesiaci (prvý výrok) a žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 40.886,55 Eur,
v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok). Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (tretí
výrok).
1. 2 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou
dňa 05. 10. 2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť mu sumu 14.886,55 Eur
a žalovanej 2/ sumu 40.886,55 Eur, na základe ustanovenia § 470 Občianskeho zákonníka, z titulu
zodpovednosti za dlhy poručiteľa. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že právny predchodca žalovaných 1/

a 2/ (ďalej aj „žalovaní“) N. N. zomrel dňa XX. XX. XXXX. Od 01. 08. 2002 bol v štátnozamestnaneckom
pomere s V. P. A. K. K.. Vykonával činnosti A. V. na V.P. v E.. Odborom vnútornej kontroly bolo zistené,
že v období rokov 2005 až 2009 vystavil platobné poukazy, ktorými neoprávnene vytvorené preplatky
zasielal na účty č. XXXXXXXXX/XXXX (66.739,52 Eur) a č. XXXXXXXXXX/XXXX (21.227,98 Eur). Tým,že neoprávnene poukázal finančné prostriedky z účtov Štátnej pokladnice na svoje súkromné účty,
spôsobil škodu Slovenskej republike celkove vo výške 87.967,50 Eur. V dedičskom konaní, ktoré sa
viedlo na Okresnom súde v Piešťanoch pod sp. zn. 6D/719/2009 žalovaný 1/ nadobudol dedičstvo po

poručiteľovi N. N. v hodnote 14.886,55 Eur a žalovaná 2/ v hodnote 40.886,55 Eur. Škodu, ktorú spôsobil
N. N. svojmu zamestnávateľovi jeho smrťou nezanikla, pretože túto škodu spôsobil úmyselne. Potom
žalovaní zodpovedajú za dlhy poručiteľa ako dedičia, podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k
celému dedičstvu, avšak len do výšky nadobudnutého dedičstva.
1. 3 V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na vykonané dokazovanie, z

ktorého „mal nesporne preukázané, že v čase od 09. 06. 2010 do 17. 12. 2010 bola vykonaná kontrola
V. P. A., odboru vnútornej kontroly na V.P. v E.. Pri kontrole bolo zistené, že platobnými poukazmi
na výplatu peňažných prostriedkov prostredníctvom Štátnej pokladnice prevodom na bankový účet,
boli neoprávnene vytvorené preplatky, za rôzne daňové subjekty s uvedením čísla bankového účtu,
ktorý nebol registrovaný v daňovom informačnom systémy ani u jedného z týchto daňových subjektov.
Platobné poukazy boli vyhotovené A. V. N. N.. Preplatok si menovaný zasielal na súkromné účty č.

XXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXXX/XXXX. Takto vystavil platobné poukazy a zaslal na zúčtovanie
s účtom štátnych príjmov v celkovej čiastke 87.967,50 Eur. Uvedené účty, tak ako to aj vyplýva z
osvedčenia o dedičstve zo dňa 12. 11. 2009 sp. zn. 6D/719/2009, patrili N. N.. V obsahu protokolu o
výsledkoch kontroly tiež vyplýva, že aj P. O. vytvárala neoprávnené preplatky, ktoré zasielala na účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý bol vedený u Z. a. s. na B. Y.. Išlo o neoprávnené preplatky na daniach z

príjmu fyzických osôb. Uznesením OO PZ v Trnave sp. zn. ORP-3603/02-TT-2010 bolo trestné stíhanie
obvinenej P. O. pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák. č. 140/1961 Zb. odložené, nakoľko bolo trestné stíhanie premlčané. Z výpovede svedkýň T.. N. C.
a T.. L. M. vyplýva, že ďalšie osoby, ktoré podpisovali platobné poukazy, t.z. P. V. X. a X., mali sťaženú
možnosťkontroly,keďženemaliprístupdoelektronickéhosystémuakontrolumohlivykonaťlenfyzickým

overením listín, ktoré mali slúžiť ako tituly pre vydanie platobných poukazov. Takejto kontrole však z ich
strany nedochádzalo, keďže sa malo za to, že N. N. je skúsený pracovník a verilo sa mu. Z pripojeného
spisu Okresného súdu v Piešťanoch sp. zn. 6D/719/2009 nesporne vyplýva, že pod touto sp. zn. sa
prejednalo dedičstvo po nebohom N. N., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX. Dedičstvo dedili deti poručiteľa
a to žalovaní 1/ a 2. Žalovaný 1/ nadobudol dedičstvo v hodnote 14.886,55 Eur a žalovaná 2/ v hodnote

40.886,55Eur.Popríslušnomzákonnompoučenídedičiavtomtodedičskomkonaníuviedli,ženežiadajú
poskytnúť lehoty na odmietnutie dedičstva a dedičstvo prijímajú.“
1. 4 Na prejednávanú vec súd prvej inštancie aplikoval zákonné ustanovenia (§ 115 ods. 1 zák. č.
400/2009 Z.z. o štátnej službe, § 33 ods. 2, § 179 ods. 1 a § 187 ods. 1 Zákonníka práce a § 470
Občianskeho zákonníka), ktoré v odôvodnení presne odcitoval.

1. 5 k Následne uviedol, že „vzhľadom na ustanovenie § 470 Občianskeho zákonníka musel súd
riešiť ako otázku predbežnú, či poručiteľ v čase smrti mal dlhy, ktoré na neho prešli smrťou. V konaní
bolo nesporne preukázané, že poručiteľ N. N. v období rokov 2005 až 2009, kedy neoprávnene
poukázal finančné prostriedky z účtov štátnej pokladnice na svoje súkromné účty, pracoval ako štátny
zamestnanec u V.P. v E. vo funkcii A. V.. Svojím konaním, tak ako je konštatované v protokole o kontrole

na V.P. v E. zo dňa 21. 12. 2010, porušil článok 2 ods. 2 Ústavy SR, § 2 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o
správe daní a poplatkov, § 53 ods. 1 písm. b/, f/, h/ a m/ a ods. 2 písm. h/ zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej
službe, § 61 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, príkaz riaditeľa X. č. XX/XX/XXX
zo dňa 31. 05. 1999 ohľadne povinnosti dodržiavania pracovných postupov pri výkone správy v Q. V. a
dodatku č. 1, platného od 01. 03. 2007, ako aj metodickú príručku k vedeniu evidencie štátnych príjmov,

časť účtovníctvo štátnych príjmov - účtovné doklady používané na daňovom úrade - platobné poukazy.
Takto vznikla škoda Slovenskej republike celkom vo výške 79.636,89 Eur.“ Ďalej uviedol, že „pri ustálení
výšky škody, ktorá vznikla žalobcovi, súd zohľadnil námietku žalovaných 1/ a 2/ v konaní, že platobný
poukaz č. X. zo dňa 06. 06. 2005 na vrátenie preplatku spoločnosti W. A. s. r. o., vo výške 8.330,61 Eur,
nevydal N. N. ale W. A.. N. N. konal úmyselne a preto potom jeho smrťou dňa XX. XX. XXXX nárok

žalobcu na náhradu škody nezanikol (§ 35 ods. 2 Zákonníka práce).“ Zároveň vyslovil názor vyplývajúci
z vykonaného dokazovania, že „na vzniku škody sa podieľal aj zamestnávateľ N. N., pretože k podpisu
ďalších osôb na platobných poukazoch (P. V.P., X.) došlo bez toho, aby sa vykonala primeraná fyzická
kontrola dokladov. Zavinenie zamestnávateľa na vzniku škodu s prihliadnutím na proces vydávania a
kontroly platobných poukazov, súd ustálil rozsahom 20 % (15.927,38 Eur). Potom škoda, ktorá vznikla

žalobcovi a za ktorú zodpovedá nebohý N. N., predstavuje čiastku 63.709,51 Eur. Tento dlh, ktorý
nezanikol smrťou poručiteľa v čase prejednania dedičstva existoval. Podľa právoplatného rozhodnutia
súdu (osvedčenie o dedičstve zo dňa 12. 11. 2009 č.k. 6D/719/2009-34), nadobudli dedičstvo po
poručiteľovi N. N., syn M. N., teda žalovaný 1/ a dcéra K.. M. N., rod. N., teda žalovaná 2/. Žalovaný1/ nadobudol dedičstvo v hodnote 14.886,55 Eur a žalovaná 2/ v hodnote 40.886,55 Eur.“ Na základe
toho potom s poukazom na ustanovenie § 470 Občianskeho zákonníka považoval žalobu žalobcu za
dôvodnú a v plnom rozsahu jej vyhovel.

1. 5 Pri rozhodovaní o spôsobe a dobe plnenia vychádzal súd prvej inštancie z v tej dobe platného
účinného ustanovenia § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) a konštatoval,
že „žalovaný 1/ je invalidný dôchodca a jediným zdrojom jeho príjmu je invalidný dôchodok vo výške
380,-- Eur mesačne. Nevlastní nehnuteľnosti, ani žiadne cennejšie hnuteľné veci. Nemá ani úspory.
Potom súd mu povolil zaplatiť prisúdenú istinu žalobcovi v mesačných splátkach po 500,- Eur s tým, že

nesplatenímčoilenjednejsplátkyvstanovejlehote,stávasazročnácelápohľadávkažalobcu.Žalovaná
2/ je nezamestnaná, vlastní však nehnuteľnosti a to byt, ktorý zdedila a tiež osobné motorové vozidlo
značky V. M.. Preto potom súd jej povolil zaplatiť prisúdenú pohľadávku žalobcovi v lehote 90 dní. Pri
stanovení doby plnenia súd prihliadol aj na oprávnený záujem žalobcu, aby jeho dlh bol zaplatený v
primeranej lehote.“
1. 6 Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou v tej dobe platného a účinného ustanovenia §

142 ods. 1 O.s.p., pričom konštatoval, že „žalobca mal vo veci plný úspech, svojho práva na náhradu
trov konania sa výslovne vzdal a preto súd vyslovil, že žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.“

2. 1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaní (prostredníctvom spoločného právneho
zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil

a žalobu žalobcu zamietol, event., aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
2. 2 Odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

2. 3 Namietali, že prvoinštančný súd sa podľa ich názoru „dôkladne nezaoberal prvotným vyriešením
otázky“ či ich právny predchodca „N. N. konal úmyselne alebo z nedbanlivosti. Táto otázka má podstatný
vplyv na konečný výsledok rozhodnutia a to nielen čo do rozsahu náhrady škody, ale aj do výšky
spoluzodpovednosti ďalších možných zamestnancov. Tiež by to malo vplyv na otázku premlčania
náhrady škody. Keďže jednoznačne o úmyselnej vine v tomto prípade mohol rozhodnúť trestný súd a

vzhľadom na zastavenie trestného stíhania voči zomrelému N. N.“ sa aj oni „nachádzali čiastočne v
dôkaznej núdzi čo sa týka obrany o jeho zavinení.“
2. 4 Ďalej uviedli, že „dôkazné bremeno o tom, že škodu spôsobil úmyselne ich právny predchodca N. N.
ležalo v konaní na strane žalobcu. Odvolával sa len na výsledok protokolu o výsledku kontroly vykonanej
odborom kontroly V. P. A. zo dňa 21. 12. 2010, kde sa konštatovalo, že preplatky na dani menovaný

zasielal na súkromné účty. Uvedený protokol kontroly, ako aj celá kontrola však boli vyhotovené až
po smrti N. N., takže v podstate konanie N. N. bolo nevysvetlené. Nie je známe či s účtom mohol
manipulovať a disponovať len N. N., alebo aj ďalšie osoby, ktoré s ním mohli spolupracovať. Je tak
možné vysloviť vážnu pochybnosť, nakoľko zasielanie peňazí z preplatkov na účty č. XXXXXXXXX/
XXXX a č. XXXXXXXXXXX/XXX prebiehalo nielen z poverenia N. N., ale aj z poverenia a príkazov

ďalších pracovníkov V.P., prípadne svojvoľne. Svedčí o tom aj poukaz na vrátenie preplatku č. X., ktorý
vyhotovila A. W., ktorá to aj podpísala (...), ako aj ďalších poukaz na vrátenie daňovej vratky č. X., ktorý
nebol vôbec N. N. podpísaný.“ V tejto súvislosti ďalej uviedli, že „dôkazné bremeno žalobcu spočívalo
aj v tom, že mal zabezpečiť také skutkové vysvetlenia a podklady, ktoré by oprávňovali súd na také
rozhodnutie,žebyustálil,žekonanieN.N.boloúmyselné.Okresnýsúdnesprávneustálil,keďvychádzal

z predpokladu, že celá škoda bola spôsobená úmyselne N. N., z ktorej 20 % podľa vlastnej úvahy určil
ako nedbanlivostnú pre zamestnávateľa. (...) Samotný fakt, že N. N. bol vedený ako vlastník týchto účtov
na základe osvedčenia o dedičstve nezakladá ešte fakt, že sa týmito peniazmi aj obohatil a že aj s účtami
manipuloval. Nemožno preto na základe horeuvedeného ustáliť, že by N. N. konal s úmyslom obohatiť
seba, alebo druhého na úkor žalobcu.“

2. 5 Okrem toho žalovaní vyslovili názor, že „ak sa peňažné nároky zamestnávateľa vzťahujú k
úmyselnému spôsobeniu škody, musí byť jednoznačne preukázané, že zamestnanec za svojho života
pred smrťou úmyselne spôsobil zamestnávateľovi škodu.“
2. 6 Žalovaní taktiež namietali to, dedičské konanie po N. N. prebehol bez toho, aby ako dedičia vedeli
o tom, že „zdedili vlastne samé dlhy“ a „boli obratí o možnosť odmietnuť dedičstvo“.

2. 7 V závere odôvodnenia odvolania žalovaný 1/ namietal, že vzhľadom na skutočnosť, že je invalidný
dôchodca,nieschopnýsumu,naktorúbolzaviazanýplatiťvsplátkachpo500Eur.Žalovaná2/namietala
svoju neschopnosť uhradiť žalobcovi priznanú sumu (40 886,55 Eur), nakoľko je nezamestnaná a vlastnílen nehnuteľnosť - W. v I., ktorej reálna hodnota však nie vo výške 26 000 Eur, ako bola jej hodnota
určená v osvedčení o dedičstve.

3. 1 Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že má za to, že v rámci vykonaného
dokazovania bolo z jeho strany preukázané naplnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov
pre vznik jeho nároku na náhradu škody voči zamestnancovi, prípadne jeho právnym nástupcom a preto
že žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil.
3.2Vsúvislostisodvolacímidôvodmižalovanýchuviedol,žesanestotožňujesichnázorom.Mázato,že

prvoinštančný súd vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom a na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré aj správne právne posúdil.
3. 3 V súvislosti s argumentmi žalovaných uvedenými v odvolaní uviedol, že „v rámci dokazovania na
prvoinštančnom súde predloženými listinnými dôkazmi, vyjadreniami a výpoveďami svedkov preukázal,
že vystavovať platobné poukazy na výplatu preplatkov na dani je možné len v elektronickom daňovom
informačnom systéme, do ktorého má každý správca dane svoje osobitné prístupové heslo, ktoré mu

umožňuje v tomto systéme vykonávať operácie a to len u daňových subjektov, ktoré patria do jeho
správy (pôsobnosti). V zmysle interných predpisov sú správcovia dane povinný tieto heslá chrániť
pred prípadným zneužitím a neoznamovať ich iným osobám.“ Ďalej uviedol, že v rámci dokazovania
„preukázal, že riaditeľ daňového úradu, ktorý už vystavené platobné poukazy podpisuje, mal v
rámci svojej riadiacej právomoci pri schvaľovaní týchto platobných poukazov v rámci «námatkovej»

kontroly možnosť zodpovedného zamestnanca - A. V. požiadať o preukázanie oprávnenosti vyplácania
daňových preplatkov (...), nemal však možnosť zasahovať do vystavovania platobných poukazov,
nakoľko nemá oprávnenie na prístup do predmetného elektrického systému a tým nemá ani možnosť
overenia správnosti uvedeného účtu prijímateľa, ktorý je registrovaný v daňovom systéme, resp. bol
do platobného poukazu zadaný správcom dane pri jeho vytváraní. Túto skutočnosť prvoinštančný

súd zohľadnil pri určení spoluzodpovednosti zamestnávateľa v rozsahu 20 %. Čo sa týka účtovníka
štátnych príjmov, tento svojím podpisom na vystavenom platobnom poukaze potvrdzuje skutočnosť, že
predmetná platba bola zrealizovaná, t.j. daná na úhradu. Kontrola skutočností resp. údajov uvedených
v platobnom poukaze, ktorý mu je predložený na realizáciu nepatrí do predmetu jeho činnosti a
zároveň tieto skutočnosti by nemal možnosť ani overiť z dôvodu, že ani on nedisponuje prístupom do

elektronického systému, v ktorom sú platobné poukazy vytvárané.“
3. 4 V súvislosti s argumentáciou žalovaných, týkajúcou sa platobného poukazu č. X., ktorý ako jediný
z predložených platobných poukazov nie je podpísaný správcom dane N. N. uviedol, že prvoinštančný
súd správne vyhodnotil aj tento platobný poukaz „s poukazom na to, že elektronický spôsob vytvárania
platobných poukazov po zadaní jedinečného prístupového hesla správcom dane sám vygeneruje na

platobnompoukazeúdajotom,ktopoukazvyhotovilatoprávepodľahesla,ktorýmjesubjektdosystému
prihlásený. Z uvedeného dôvodu súd nemal pochybnosť o tom, kto tento platobný poukaz vyhotovil a
chýbajúci podpis posúdil len ako neopatrnosť pri jeho vyhotovovaní.“
3. 5 V súvislosti s argumentáciou žalovaných, týkajúcou sa toho, že si nárok neuplatnil ešte v rámci
dedičského konania uviedol, že vzhľadom na rozsiahlosť daňovej správy nie je možné zabezpečiť, aby

všetky možné pochybenia zamestnancov boli zistené bezprostredne.

4. Žalovaní sa k vyjadreniu žalobcu k ich odvolaniu nevyjadrili.

5. Odvolanie žalovaných bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný
sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z
citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebiehalo

už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s
poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,

§ 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219
ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 14.886,55 Eur v mesačných splátkach po 500,- Eur, počnúc mesiacom marec 2013
(prvý výrok) podľa § 388 CSP zmenil a vo výroku, ktorým uložil žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovisumu 40.886,55 Eur, v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok) a vo výroku o trovách
konania (tretí výrok) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že v prípade prvého výroku ide len o formálnu zmenu, ktorá
bola potrebná vzhľadom na skutočnosť, že prvoinštančný súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 14.886,55 Eur v mesačných splátkach po 500,- Eur, počnúc mesiacom marec 2013,
teda de facto ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia. Odvolací súd preto túto zrejmú
nesprávnosť týkajúcu sa určenia počiatku splácania priznaného nároku odstránil tak, ako je uvedené vo

výroku tohto rozhodnutia. Inak zostal uvedený výrok nezmenený.

8. 1 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
8. 2 Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je (s výnimkou vyššie uvedeného nedostatku) vecne

správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu
stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné,
presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi
otázkami a aspektmi a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

10. Odvolací súd konštatuje, že žalovaní v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný
súd náležite nevysporiadal.

11. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods.

2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu
uvedené v odvolaní.

12. V súvislosti s argumentom žalovaných uvedeným v odvolaní, že prvoinštančný súd sa dôkladne
nezaoberal vyriešením otázky, či ich právny predchodca N. N. konal úmyselne alebo z nedbanlivosti,

pričom podľa ich názoru táto otázka má v posledný vplyv na konečný výsledok rozhodnutia, odvolací súd
uvádza, že z ich strany išlo pravdepodobne o nepochopenie predmetnej právnej úpravy. Z ustanovenia
§ 179 ods. 1 Zákonníka práce jasne vyplýva, že zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu,
ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti
s ním. Zavinenie (vo všeobecnosti, ale i v zmysle uvedeného ustanovenia) má rôzne formy a to úmysel

priamy a nepriamy a nedbanlivosť vedomú a nevedomú. Za situácie, keď bolo v konaní jednoznačne
preukázané, že právny predchodca žalovaných N. N. si vytvoril vlastné súkromné účty, na ktoré posielal
neoprávnene vytvorené preplatky za rôzne daňové subjekty, niet žiadnych pochybností, že z jeho strany
išlo o zavinené porušenie povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej v súvislosti s ním v
zmysle uvedeného ustanovenia. Preto uvedená argumentácia žalovaných je právne neopodstatnená a

nedôvodná.

13. Z hľadiska vzniku zodpovednosti právneho predchodcu žalovaných za škodu spôsobenú
zamestnávateľovi nie je vôbec podstatné, či ich právny predchodca N. N. reálne s predmetnými
súkromnými účtami manipuloval výlučne sám alebo spoločne s inými tretími osobami, prípadne či na

tieto jeho účty zasielali neoprávnene vytvorené preplatky i iný zamestnanci žalobcu.

14. Z hľadiska predmetu sporu nie je podstatné ani to, že v dobe prejednania dedičstva po poručiteľovi
N. N.alovaní nevedeli o predmetnej škode, ktorú spôsobil menovaný. V zmysle ustanovenia § 470
Občianskeho zákonníka totiž zodpovedajú za dlhy poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého

dedičstva, čo bolo v tomto konaní resp. v rozhodnutí akceptované. Je potrebné si uvedomiť, že systém
kontroly v rámci daňovej správy je pomerne zložitý a preto si objektívne vyžaduje určitý čas, najmä v
„sofistikovanejších“ formách spôsobenia škody, čo bolo i v tomto prípade.15. Pokiaľ prvoinštančný súd rozhodol, že žalovaný 1/ je povinný nahradiť žalobcovi priznaný nárok v
splátkachpo500Eurmesačne,rozhodolvecnesprávnepretoževprípade,aksúdrozhodujeoumožnení
splácať priznaný nárok v splátkach musí prihliadať nielen vylúčene na pomery povinnej osoby, ale i

na záujem oprávnenej osoby, spočívajúci v tom, aby vzhľadom na výšku priznaného nároku bol tento
uhradený v primeranej lehote.

16. Žalovaná 2/ je vlastníkom nehnuteľnosti z ktorej je v súdom určenej lehote schopná uhradiť aspoň
časť žalobcovi priznaného nároku a vzhľadom na svoje vzdelanie je objektívne daný predpoklad, si

zabezpečí pravidelný príjem, ktorý jej umožní uhradiť i zostávajúcu časť nároku žalobcu, po dohode s
ním i v eventuálnych primeraných splátkach.

17. Z uvedených dôvodov preto rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

18. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP

vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca si však náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil a keďže existenciu účelne vynaložených trov odvolacieho konania žalobcu nemal odvolací
súd preukázanú ani zo spisu, náhradu trov odvolacieho konania mu nepriznal.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).